Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-165-2017.pdf
PDF · 112.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/165/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkyne: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 1, XXX XX D. G., zastúpenej Advokátskou spoločnosťou KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom M. Matunáka 1, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: W.. I. I. st., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX D. G., zastúpenému JUDr. Natáliou Borsosovou, advokátkou so sídlom Ul. bisk. Királya 6, 945 01 Komárno, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/216/2011-231 zo dňa 25.10.2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu zo dňa 01.08.2011, ktorou sa žalobkyňa domáhala nároku na ochranu osobnosti a finančnej satisfakcie v sume 20.000 eur. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 11, § 12, § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka a § 191 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení súd uviedol, že žalobkyňa sa cítila poškodená uvádzaním a rozširovaním nepravdivých informácií o jej osobe žalovaným na Galavečere piesní dňa 24.11.2010 v obci Svätý Peter a neskôr expedovaním a doručovaním prepisov z galavečera po obci Sv. Peter. Výroky žalovaného podľa nej smerovali jednoznačne k jej osobe a k jej profesionalite, pričom konanie žalovaného bolo namierené proti osobnej, mravnej integrite, zasiahlo do jej cti a dôstojnosti a napĺňa všetky znaky neoprávneného zásahu do jej osobnosti, lebo bolo dokázaná nepravdivosť týchto tvrdení a ich rozpor so všeobecne známymi vlastnosťami a kvalitami osobnosti žalobkyne, čoho dôsledkom bola znížená jej dôstojnosť. Podľa tvrdení v žalobe bolo poškodené jej dobré meno ako fyzickej osoby, tak aj v oblasti profesionálnej aj spoločenskej aktivity, v rozhodnom období učiteľky materskej školy, ako aj bývalej katechétky. Uvedené konanie nielenže ohrozilo, ale aj reálne poškodilo jej dobré meno, vážnosť, ktorú požívala do tej doby. K otázke jej vnímania v minulosti poukázala na hodnotenia jej práce riaditeľom ZŠ v Hurbanove aj predchádzajúcimi zamestnávateľmi za r. 1985-1993. Žalobkyňa uvádzala, že v denníku ÚJ SZÓ bola jej práca hodnotená vysoko pozitívne; pôsobila ako učiteľka v škôlke, na škole s vyučovacím jazykom maďarským, dostávala rôzne ďakovné listy rodičov, avšak skutočnosti, ktoré odzneli na jej adresu na galavečere piesní, boli v príkrom rozpore s týmto, čo do tej doby budovala z hľadiska osobnej a profesionálnej cti; tieto skutočnosti sú podrobne v spisoch zadokumentované. Po galavečere došlo u nej k náhlemu zlyhaniu a kolapsu, následkom čoho ochorela. Pri prepočte sumy náhrady nemajetkovej ujmy, žalobkyňa vychádzala z počtu osôb v kultúrnom dome, okolo 900 a s koeficientom 22,22 eura, t. j. po zaokrúhlení vo výške 20.000 eur. Ďalej poukázala na to, že uvedený prejav bol distribuovaný do všetkých domácností, a vtedy vychádzala z prepočtu na jednu osobu, ale tu už z iného koeficientu, a to 7,30 eura, a tak 300 x 2700 obyvateľov obce podľa štatistiky, a tak je to v sume 19.987,40 eura, ktorú tiež, zaokrúhlila na 20.000 eur. Žalobkyňa uvádzala, že v obci od r. 1997 do konca šk. r. 2002 mala pracovný úväzok ako učiteľka náboženstva, katechétka, ale len v triedach s vyučovacím jazykom maďarským, lebo v obci Sv. Peter je 9 ročníkov s vyučovacím
jazykom slovenským aj 9 ročníkov s vyučovacím jazykom maďarským. V obci pôsobila ako riaditeľka, a zároveň aj ako učiteľka MŠ do r. 2012, kedy odišla na starobný dôchodok.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť na tom základe, že žalobkyňa aj po galavečere bola naďalej pracovne činná, jej práca bola v r. 2011 hodnotená profesionálne veľmi pozitívne, dokonca denník ÚJ SZÓ v r. 2013 ju rovnako profesionálne hodnotil. Zostala naďalej pracovať v MŠ s vyučovacím jazykom maďarským a z hľadiska spoločenského tiež neutrpela ujmu. Na druhý deň po 24.11.2010 svedkyňa R. J. potvrdila, že nastúpila do práce a mala zhoršenú psychiku, no ona jej zhoršený stav pozorovala už dlhšiu dobu, pričom bez zmeny pokračovala v aktivitách poisťovacej maklérky. Tvrdil, že žalobkyňu nepomenoval ani menom ani priezviskom, išlo len o veľmi všeobecné vyjadrenie sa, voči ktorým je nadmieru ťažké sa brániť. V predmetnom vyjadrení šlo skôr len o hodnotiaci úsudok práce žalobkyne v kontexte situácie, kedy sa ako verejne činná osoba uchádzal o funkciu starostu a žalobkyňa o funkciu poslankyne obecného zastupiteľstva. Vo vzťahu k ujme na zdravotnom stave poukázal na to, že galavečer sa ukončil o 18.00 hod., žalobkyňa navštívila lekársku pomoc až o 23.50 hod., a podľa lekárskej správy sa žalobkyňa sťažovala na svoj zdravotný stav na základe toho, že zažila stres pred 2 hodinami, čo mohlo byť o 21.50 hod., a nie už o 18.00 hod.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že vykonanými dôkazmi autentickosť prečítaného textu v slovenskom jazyku samotné strany sporu potvrdili, ale z nich nevyplynulo, že bolo spomenuté priezvisko žalobkyne: „H.“. Samotná žalobkyňa súdu uviedla, že: „...naozaj, on to na tom galavečere nepovedal, ale povedal to pri výsluchu na polícii, keď som podala trestné oznámenie v tejto veci, tam odznelo moje meno...“. V slovenskej verzii záznamu nie je žalobkyňa označená, kým v maďarskej to je. Žalobkyňa uvádzala, že jej neznáma osoba mala hodiť do poštovej schránky obálku s uvedenými DVD a CD nosičmi. Súd mal za to, že obrazový záznam netvorí jeden kompaktný celok a môže byť výsledkom aj „počítačovo spracovanej montáže“, v dôsledku čoho by bolo potrebné vykonať ďalšie finančne nákladné a časovo zdĺhavé dokazovania, napr. z odvetvia fonoskopie (či sa so záznamom manipulovalo alebo nie, či sa záznam upravoval, resp. na zodpovedanie iných otázok), aby sa tieto záznamy mohli považovať za dôveryhodné a mohli využiť v konaní ako dôkaz. Podľa súdu takýto postup v konaní by bol v rozpore s čl. 8 CSP, podľa ktorého súdy sú povinné prihliadať aj k princípu hospodárnosti konania. Nie je zrejmá osoba, ktorá tento záznam vyhotovila, teda súd nemal preukázané, že uvedené záznamy pochádzajú z dôveryhodného zdroja. Na základe uvedeného súd tento dôkaz prehratím DVD, ako aj CD záznamu nevykonal, pretože nie je objektívne zaručené, že žalobkyňou predložený záznam môže prispieť k jednoznačnému a nespochybniteľnému objasneniu relevantných skutočností z celého galavečera piesní zo dňa 24.11.2010. Ďalej súd nemohol jednoznačne skutkovo ustáliť základnú podmienku, či žalobkyňa bola jednoznačne označená na galavečere piesní ani z výpovedi svedkov. Svedecké výpovede boli protichodné a diametrálne odlišné. Podľa súdu bolo treba vylúčiť výpovede takých osôb, ktoré osobne neboli prítomné na galavečere piesní a z toho dôvodu nemohli podať informáciu zo svojich vlastných poznatkov. Nedalo sa teda jednoznačne ustáliť vo vzťahu ku skutkovým udalostiam, či žalovaný na galavečere piesní jednoznačne uviedol úplné meno a priezvisko žalobkyne s označením ňou vykonávanej práce.
4. Súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobkyňa bola učiteľkou náboženstva - katechétkou v obci len pred 8 rokmi od r. 1998 do r. 2002, a to len na ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským, a takéto označenie v nijakom prípade nemohlo žalobkyňu identifikovať, pretože s učiteľkou náboženstva mohli prísť do kontaktu len rodičia detí, resp. samotné deti, ktoré navštevovali ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským do r. 2002, ale s časovým odstupom 8 rokov nebolo objektívne spôsobilé vo vzťahu ku všetkým prítomným osobám za tejto situácie vyvolať poškodenie osobnej cti a dôstojnosti žalobkyne podľa § 11 a Občianskeho zákonníka. Takéto všeobecné vyjadrenie žalovaného v rozsahu jednej vety v časti kritického postoja k niektorým osobám, obyvateľom obce Sv. Peter na citovanom podujatí nemohlo identifikovať žalobkyňu aj z toho dôvodu, že celá kritická časť vystúpenia nebola adresovaná len jednej osobe, ale viacerým osobám. Napokon samotná žalobkyňa uviedla, že ona je v obci skôr vnímaná ako učiteľka MŠ, a nie ako učiteľka ZŠ a s odstupom času za danej situácie vychádzať z toho, že pred 8 rokmi, kedy mala minimálny pracovný úväzok na ZŠ, aj to len v triedach s vyučovacím jazykom maďarským. Žalobkyňa nebola označená menom a priezviskom, resp. len pracovným pôsobením v minulosti vo vzťahu k predmetu, ktorý vyučovala na ZŠ (náboženstvo), a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, že ak žalovaný na galavačere piesní označil katechétku a k tomuto označeniu pripojil kritiku k jej mimopedagogickému pôsobeniu, podľa súdu, z tohto nemožno usúdiť, že v očiach prítomnej verejnosti na galavečere piesní bola jednoznačne identifikovaná a vyslovená neprípustná kritika, že
bola adresovaná nezameniteľne žalobkyni a že jej to mohlo spôsobiť ujmu znížením dôveryhodnosti v značnej miere.
5. Súd mal za to, že vo vzťahu k postaveniu žalobkyne, ktorá na jednej strane kandidovala na funkciu poslankyne, a zároveň bola v rozhodnom období učiteľkou na MŠ, bola platená z verejných zdrojov a patrila medzi verejne činné osoby, ktoré sú povinné v prípade konkurencie práva na slobodu prejavu a práva na ochranu dobrej povesti zniesť vyššiu mieru kritiky oproti iným členom spoločnosti. Za situácie, kedy sa žalobkyňa uchádzala v nastávajúcich voľbách o poslanecké kreslo do obecného zastupiteľstva, a zároveň bola učiteľkou MŠ, musela počítať s vyššou mierou kritiky. Žalobkyňa mala jednoznačne slovne vyjadriť, ktorými vetami, slovnými spojeniami, resp. čím žalovaná strana neoprávnene zasiahla do práva na ochranu jej osobnosti a v značnej miere znížila jej dôstojnosť alebo jej vážnosť v spoločnosti. Vo vzťahu k predmetu konania je zrejmé, že ak samotný výrok bezprostredne nie je uvedený, spôsobuje to zameniteľnosť textu, lebo odkazom na citovanom galavečere odznelo množstvo kritických výrokov na adresu aj iných osôb, nielen katechétky, preto z dôvodu, že žalobkyňa nebola označená menom a priezviskom, bola označená len osoba katechétky, podľa súdu takto neurčité kritické vyjadrenie, popri ostatných kritických vyjadreniach žalovaného na adresu aj iných osôb, obyvateľov obce Svätý Peter, nie je možné vnímať ako subjektívnu neprípustnú kritiku na adresu žalobkyne. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Tento výrok odôvodnil podľa § 251, § 262 ods. 1 a § 257 CSP v spojení s článkom 2 ods. 1 základných princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práv a záujmov musí byť spravodlivá a účinná. Existujú totiž dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže za danej situácie nie je možné ustáliť či už mieru zavinenia vrátane účelnosti uplatnených úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP, resp. rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods. 2 CSP.
6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Podľa nej je rozsudok súdu prvej inštancie nesprávny, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nevykonal dôkaz prehratím zvukového záznamu na CD nosiči a nevykonal dôkaz prehratia zvukovoobrazového záznamu na DVD z galavečera piesní. Tieto záznamy si súd prehral mimo pojednávani, čím dôkaz riadne vykonal a nedal stranám sporu možnosť sa vyjadriť. Tým ona nemohla preukázať, že v maďarsky hovorenom prejave žalovaným pomenovaná priezviskom „Ádámkané“. Otázka oprávnenosti urobenia záznamu na galavečere piesní, ktorý bol verejne prístupný, je irelevantná. Rozpory vo výpovediach skupiny svedkov neboli odstránené, čo má za následok, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zamietnutie žaloby z dôvodu, že žalobkyňa bola označená len profesiou, neobstojí, lebo sám súd v ods. 36 odôvodnenia rozsudku uviedol, že nezistil, že by bola v obci Svätý Peter akákoľvek iná katechétka, či už v rozhodnom alebo v predchádzajúcom období, okrem nej. Ďalej bola uvedená ako veriaca katolíčka, a učiteľka materskej školy. Uvedené určujúce znaky v spojitosti jednoznačne poukazujú na ňu a identifikujú ju. Nesprávne právne posúdenie veci bolo aj v závere, že učiteľka materskej školy je osoba verejne činná z dôvodu, že je platená z verejných zdrojov a je povinná znášať zvýšenú mieru kritiky. Ochrana osobnosti prináleží každej osobe a je založená na objektívnom zodpovednom princípe a to nielen podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa čl. 16 a čl. 19 ods. 1 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka; vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Uvedené konanie žalovaného spĺňa všetky znaky neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, pretože boli uvádzané nepravdivé a ničím nepodložené skutočnosti o vlastnostiach žalobkyne, ktoré sú v priamom rozpore so všeobecne známymi skutočnosťami a vlastnosťami o jej osobe a osobnosti a dôsledkom uvedeného konania bola v značnej miere znížená ľudská dôstojnosť žalobkyne, bolo poškodené jej dobré meno, a to nielen ako fyzickej osoby, ale aj ako profesionálnej a spoločensky, t. č. aktívnej učiteľky v materskej škole a bývalej katechétky, a teda nielenže ohrozilo, ale reálne poškodilo jej postavenie, dobrú povesť a vážnosť, ktorú požívala až do inkriminovaného prejavu žalovaného a rozposlania jeho písomného prepisu do každej domácnosti v obci Svätý Peter.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu, k nevykonaniu dôkazu na CD a DVD nosiči uviedol, že obe strany potvrdili autentickosť textu letáka, a preto súd nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz prehrávkami CD a DVD. Súd za prítomnosti informatikov a asistentky súdu zisťoval, či má vôbec súd
taký PC program, aby mohol CD a DVD prehrať na pojednávaní. Pri tomto prieskume súd zistil, že záznamy sú delené na menšie celky a nemožno ich prehrať ako celok. Predmetom ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko spojené. Všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka je hlavným zmyslom a cieľom tejto občianskoprávnej ochrany. Toto hľadisko je určujúce pri posudzovaní, či a ktoré práva majú byť § 11 Občianskeho zákonníka chránené. Žalovaný zdôraznil, že vo svojom prejave neoznačil menom nikoho a že osoba s takýmito negatívnymi vlastnosťami by mala mať toľko sebakritiky, že keď Slovákov neznáša a robí rozdiely medzi slovenskými a maďarskými deťmi, podľa jeho subjektívneho názoru by nemala robiť učiteľku. Obsah prejavu žalovaného treba považovať za jeho hodnotiaci úsudok, ktorý získal po sťažnostiach občanov. Žalobkyňa napriek opakovaným zmenám petitu, ktoré súd pripustil, dôkazné bremeno neuniesla, pretože nepreukázala, že by žalovaný doručil do akejkoľvek stavby v obci Svätý Peter tento prejav vo forme letákov alebo v inej forme. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žaloba je nedôvodná, pričom žalobkyňa kritikou žiadnu ujmu neutrpela.
8. Žalobkyňa v následnom stanovisku uviedla, že nie je pravda, že leták obsahujúci text čítaný žalovaným na predmetnom galavečere piesní je autentický. Nie je autentický slovenský s maďarským textom, čo bolo preukázané úradným prekladom. Rovnako uvedený text nebol doslovne čítaný žalovaným, ale naopak, žalovaný pri jeho prednese v maďarskom jazyku doslovne pomenoval žalobkyňu jej priezviskom, čo bolo dokázané prekladom. Samotný leták bol distribuovaný do celej obce, čo potvrdili svojou výpoveďou na pojednávaní svedkovia N., J., N. a L.. Ani jeden svedok však nepotvrdil, že na ňu bola podaná nejaká sťažnosť. Tvrdenie žalovaného, že obaja sa snažili o vzájomnú kritiku v rámci predvolebnej kampane, je scestná. Z predložených správ od ošetrujúcich lekárov je dokázané, že po prejave žalovaného skolabovala a ešte v ten večer musela vyhľadať lekára.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/), po prejednaní veci urobil záver, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b),c) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalovaný na Galavečere piesní dňa 24.11.2010 odprezentoval v rámci svojho predvolebného programu príhovor, v ktorom zhodnotil svoje pôsobenie v úrade starostu. Na základe predmetného príhovoru, ktorý bol po galavečere distribuovaný v písomnej podobe, žalobkyňa podala žalobu na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, no jej žalobu súd zamietol. Odvolanie proti rozsudku žalobkyňa odôvodnila v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolací súd uvádza, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie dôkazu navrhnutého stranou a rovnako prípustnosti jeho vykonania je úlohou súdu, ktorý pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Každý jednotlivý dôkaz zhodnotí z hľadiska jeho zákonnosti, dôležitosti a pravdivosti. Nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazu súd dospeje k nesprávnym skutkovým zisteniam. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že zo skutkového zistenia vyvodí, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, teda z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
11. Ochrana osobnosti prislúcha fyzickej osobe bez ohľadu na pôvod, rasu, národnosť, sociálne postavenie atď. Predmetom ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok, ktorý patrí konkrétnej fyzickej osobe. Právo na ochranu osobnosti patrí vždy konkrétnej fyzickej osobe a je absolútnym právom, ktoré pôsobí erga omes, t.j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám a aj proti štátu. Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať
ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladom uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka. Výpočet jednotlivých práv tak, ako sú uvedené v Občianskom zákonníku, je iba demonštratívny. Pri ochrane osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, stačí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv. Túto ochranu zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti, jej stránky ako neoddeliteľné súčasti celkovej fyzickej a psychicko- morálnej integrity osobnosti. V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením osobnosti ako celku. V ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka ide o exemplárny výpočet jednotlivých stránok osobnosti človeka. Ako typické sa uvádzajú najmä právo na ochranu života, zdravia a tela zahrňujúce oblasť medicíny a biomedicíny, právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj právo na meno. Do tohto rámca patrí tiež právo na súkromie vrátane rešpektovania rodinného života, prejavov osobnej povahy. Patrí sem aj ochrana vnútornej intímnej sféry osobnosti človeka, pričom nejde vždy o samostatnú ochranu života, zdravia, cti, mena atď., ale vždy o ochranu ľudskej osobnosti a výraznú stránku osobnosti človeka predstavuje právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Česť fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím podstatne ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Občiansky zákonník poskytuje ochranu proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť. Ochrana fyzickej osobe sa poskytuje najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení (napr. nepravdivé tvrdenia, tvrdenia znižujúce mravný profil fyzickej osoby, jej vlastnosti, zmýšľanie a správanie), a to bez rozdielu, akými prostriedkami k nemu dôjde (slovom, obrazom a akýmkoľvek iným konaním difamujúcej povahy). Ak je za zásah do osobnostných práv považovaný písomný prejav, je pre posúdenie, či sa negatívne dotkol osobnosti, potrebné analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale tiež formu v ňom použitých výrazových (slovných i grafických) prostriedkov, pretože tá je vonkajším prejavom obsahu (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 10/2005).
12. Celkom osobitnú kategóriu v rámci tejto skupiny predstavujú nepravdivé skutkové tvrdenia, či hodnotiace úsudky a kritické stanoviská. Pravdivá informácia nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj je podaný spôsobom, že neskresľuje skutočnosť alebo nie je natoľko intímny, že porušuje ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Hodnotiaci úsudok vždy vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý ku skutočnosti zaujíma určitý postoj tak, že ju hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti. Avšak i tu je potrebné skúmať, či sa tento názor zakladá na pravdivej informácii, a samozrejme, či je primeraná forma jeho prezentácie a zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky. To znamená, či primárnym cieľom je hanobenie a zneuctenie danej osoby. Kritika nesmie sledovať cieľ prípadného odsúdenia, ohovárania, škandalizovania alebo urážky. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, t. j. či primárnym cieľom nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby. Ak sú v kritike charakterizujúcej určité javy a osoby použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky, resp. ak obsah kritiky je celkom neadekvátny posudzovanému konaniu kritizovaného, pričom z nej vyplýva úmysel kritizovanú osobu znevážiť či uraziť (tzv. intenzívny exces), ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.
13. Odvolací súd k otázke identifikácie žalobkyne z predmetného príhovoru zdôrazňuje, že zákon nevyžaduje, aby pri porušení práv na ochranu osobnosti bolo uvedené meno poškodenej osoby. V tomto spore je dôležité to, či z obsahu príhovoru žalovaného predneseného na Galavečere piesní dňa 24.11.2010 možno na základe jasne uvedených znakov - osoba katechétky, veriaca katolíčka, učiteľka materskej školy - vyvodiť identifikáciu žalobkyne, pretože tá bola v danom čase učiteľkou materskej školy a bola známa aj pod profesiou katechétky. Aj keby žalovaný priamo neuviedol jej meno, tak za situácie, že v obci (s počtom obyvateľov približne 2700) nepôsobili popri žalobkyni aj iné katechétky, ktoré by boli súčasne aj učiteľkami materskej školy, muselo byť zrejmé, že v uvedenej osobe ide práve o osobu žalobkyne. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa bola verejne známa osoba v podmienkach obce Svätý Peter, z čoho muselo byť zrejmé, že z príhovoru žalovaného na základe žalovaným uvedených znakov bola ľahko identifikovateľná. Žalovaný napokon aj sám uviedol, že jeho zámer bol skritizovať žalobkyňu v príhovore, a preto záver súdu prvej inštancie, že anonymné označenie žalobkyne v príhovore žalovaného nebolo spôsobilé ju stotožniť s touto kritikou, nebol
správny. Z prednesu kritiky určitej osoby poslucháčom muselo byť zjavné, koho žalovaný kritizoval, inak by táto kritika ani nemala význam. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd nepovažoval za správne hodnotenie vykonaného dokazovania v nadväznosti na tvrdenia žalovaného o zámere oprávnene skritizovať žalobkyňu a o nemožnosti vyvodiť z obsahu príhovoru, že ide o žalobkyňu.
14. S ohľadom na uvedené odvolací súd hodnotil aj záver súdu prvej inštancie o nevykonaní dôkazu prehratím CD a DVD nosiča pre jeho získanie údajným nezákonným spôsobom. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že v spise sa nachádzajú podania, na základe ktorých súd vo veci konal a rozhodol, pričom je v tomto odseku uvedený CD nosič a DVD nosič. Následne však v ďalšej časti odôvodnenia súd uviedol, že dôkaz CD a DVD nosičom nevykonal, pričom na DVD nosiči je záznam delený na menšie celky a je možné obraz prehrať len trhane, pričom nie je záruka autentickosti záznamu. Z uvedeného odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či dôkaz záznamom na DVD a CD nosiči zákonným spôsobom vykonal, resp. či ho videl pri zisťovaní technických možností prehratia záznamu. Žalobkyňa navrhla vykonanie dôkazu prehratím CD aj DVD nosiča, ale z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či aj na CD a aj na DVD nosiči sú len delené záznamy.
15. Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti upravuje ako jednotné právo, úlohou ktorého je zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Nároky, ktoré môže ohrozená alebo poškodená fyzická osoba uplatňovať sú uvedené v § 13 Občianskeho zákonníka. Okrem nich sa fyzická osoba môže domáhať aj náhrady škody, ktorá bola neoprávneným zásahom do jej osobnosti spôsobená (§ 16 Občianskeho zákonníka). Pri určení výšky nemajetkovej ujmy súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (R 29/2001). Primeranosť sankcie náhrady ujmy sa posudzuje tak, že náhrada musí byť okrem iného rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti, konkrétnym okolnostiam a povahe skutku, ktorým bola poškodená dobrá povesť; pri určovaní výšky náhrady treba zohľadniť, či poškodený preukázal, že mu vznikla skutočná finančná strata alebo škoda. Pri určovaní výšky náhrady je relevantné aj postavenie a finančná situácia žalobcu. Výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti. Pritom treba tiež zohľadniť, že ak bola žaloba podaná až dlhší čas po zverejnení určitého tvrdenia, ujma spôsobená žalobcovi sa plynutím času môže zmenšovať. Pri určovaní výšky náhrady ujmy je potrebné vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy.
16. S ohľadom na uvedený právny rozbor a prezentované právne závery odvolací súd konštatoval, že v tomto odvolacom konaní nie sú dané podmienky na potvrdenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Odvolanie žalobkyne posúdil ako opodstatnené v tom smere, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý právne významný dôkaz s cieľom zistenia, či žalovaný žalobkyňu vo svojom prejave skutočne menoval, ako aj v tom smere, že s uvedeným označením kritizovanej osoby bolo možné žalobkyňu ako kritizovanú osobu riadne identifikovať. Súd prvej inštancie preto v ďalšom konaní overí technické podmienky na vykonanie navrhnutého dôkazu a v kladnom prípade taký dôkaz vykoná. Pri novom rozhodovaní bude vychádzať z toho, že prejav žalovaného na Galavečere piesní dňa 24.11.2010 v obci Svätý Peter smeroval voči žalobkyni, a následne vo vzťahu k naformulovanému žalobnému petitu posúdi opodstatnenosť podanej žaloby s ohľadom na mieru zásahu žalovaného do práva na ochranu osobnosti žalobkyne a o jej žalobe - viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) - meritórne rozhodne. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby to zodpovedalo požiadavke presvedčivosti v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne zároveň aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).