Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-7-2018.pdf
PDF · 93.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého M. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, I. a otec - O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, I., za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, o uložení výchovného opatrenia, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13. októbra 2017, č.k. 32P/75/2017-41, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nariadenia výchovného opatrenia nad maloletým M. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie začal konanie o nariadenie výchovného opatrenia matke X. S. a súčasne nariadil nad maloletým M. výchovné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa dočasne odníma z osobnej starostlivosti rodičov a umiestňuje sa do Detského domova S., H. H. K., N.. A. XXX/XX, S., za účelom zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa s pobytom v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov. Ďalej súd napadnutým rozsudkom uložil matke maloletého, aby sa podrobila psychologickému a sociálnemu poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za účelom úpravy rodinných pomerov, a to osvojenia si rodičovských kompetencií - obnovenia rodičovských zručností v počte stretnutí podľa určenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 37 ods. 2 písm. d), § 37 ods. 3 písm. a), § 37 ods. 4 písm. a) a b), § 37 ods. 5, 6, 7 a 8 Zákona o rodine, keď súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je nevyhnutné uložiť výchovné opatrenie tak matke, ako aj maloletému dieťaťu, a to za účelom zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa, a za účelom za úpravy rodinných pomerov - osvojením si rodičovských kompetencii - obnovenia rodičovských zručností v počte stretnutí podľa určenia Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava. Súd k uvedenému dospel z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z obsahu znaleckého posudku PhDr. Zuzany Bielikovej, kde bolo zistené, že matka má problémy v interpersonálnej komunikácii, v celkových medziľudských vzťahoch, má obmedzené schopnosť empatie, nemá osvojené základné pravidlá rodičovskej role, má zníženú sebakontrolu s nízkym sebaovládaním, impulzivitou a potrebou prejavovať negatívne city, pričom počas celého vyšetrenia maloletých detí nebol zaznamenaný zo strany matky ani jeden pozitívny cit či pozitívna spätná reakcia na správanie detí. Reakcie matky voči deťom boli zásadne negatívne, pričom znalec má za to, že predpoklady rodičovskej role matky sú mizivé, nie je schopná výchovy. Súčasne z obsahu posudku, vyjadrení strán, má súd preukázané, že
matka už dlhšiu dobu neberie drogy, avšak stále nie je schopná riadne vychovávať deti, ktoré sú v dôsledku absencie jej rodičovských schopností pozadu v intelektuálnom vývoji, kde najstaršia, dnes už takmer 6 ročná dcéra, mala v čase vyhotovenia posudku mentálny vek 3,5 roka a syn X. 1,5 roka (pričom v čase posudku mal 2,5 roku veku), pričom matka podľa posudku zabezpečovala deťom uspokojovanie maximálne najzákladnejšie životné potreby, pričom deti boli od narodenia zanedbávané. Posudok bol pritom vyhotovený v čase, kedy matka už drogy nebrala, žila riadne s otcom detí, avšak stále absentovali základné rodičovské zručnosti, v dôsledku čoho jej bolo uložené už 11.09.2017 výchovné opatrenie pri starších maloletých deťoch rozhodnutím č.k. 33P/35/2017-39. Súd má za to, že ak u matky 11.09.2017 absentovali základné rodičovské kompetencie a zručnosti, ktoré doposiaľ nenadobudla pri dvoch starších deťoch, nemohla ich nadobudnúť ani za jeden mesiac od nariadenia prvého výchovného opatrenia. Z uvedeného súd dospel k záveru, že je namieste nariadiť ďalšie výchovné opatrenie, kde matka dostane priestor na to, aby tieto zručnosti - schopnosti nadobudla, a to s odbornou pomocou prostredníctvom UPSVaR, nakoľko súd je presvedčený, že matka tieto schopnosti, keď nimi nedisponuje do súčasnosti (po narodení dvoch starších detí), nedokáže získať sama, a je potrebná odborná intervencia tretej osoby, ktorá môže matku posunúť vpred. Súd chápe vnímanie matky, ktorá výchovné opatrenie nevníma pozitívne, avšak je toho názoru, že ak by sa matka momentálne starala o dieťa, tak napriek jej aktuálnej snahe o zmenu svojich schopností a zručností, toto nedokázala (lebo uvedené sama nedokáže), a naopak starostlivosť o dieťa by ju pohltila a nevyužila by súčasný stav na zlepšenie svojich schopností v starostlivosti o dieťa (deti), pričom samotné dieťa by dopadlo ako starší súrodenci, a teda by mentálne zaostávalo za rovesníkmi z dôvodu nedostatočnej starostlivosti a zanedbávania zo strany matky a reálne by sa zmarilo aj prvé výchovné opatrenie. Uvedené by sa ešte zvýraznilo v momente, ako matke by sa bez nadobudnutých schopnosti vrátili staršie deti, nakoľko starostlivosť o tri deti vyžaduje podstatne viac úsilia, empatie, trpezlivosti, porozumenia a snahy zo strany rodiča, ako len starostlivosť o dve deti. Súd v súvislosti s tvrdením otca, že by zabezpečil starostlivosť on, konštatuje, že otec dieťaťa uvedené skúšal už pri starších deťoch, pričom ako živiteľ rodiny reálne na to nemal čas, a uvedené sa minulo účinkom. Súd má za to, že matka má teraz vytvorený priestor, aby na sebe pracovala, zlepšila svoje komunikačné, sociálne a rodičovské schopnosti v spolupráci s Krízovým strediskom (kde sú umiestnené staršie deti), ako aj UPSVaR, kde matke bolo uložené nové výchovné opatrenie tak, aby keď jej budú navrátené postupne všetky deti, bola schopná ich riadne vychovávať a zabezpečiť starostlivosť o ne. Súd konštatuje, že pod zabezpečením starostlivosti o deti nemožno rozumieť len to, že tieto dostanú najesť, obliecť a budú v teple, ale deti musia dostať aj mentálnu potravu v podobe pekného slova, pohladenia, porozumenia, komunikácie, učenia, pričom uvedená druhá časť u matky absentuje, a matka sa to musí naučiť. Súd uvádza, že niekedy treba deti aj naučiť sa hrať s hračkami (čo inak podľa znaleckého posudku syn X. nedokáže, čo by vo svojom veku mal vedieť), rozpoznávať veci, tvary, farby...atď. Súd mal za to, že matka momentálne nemá schopnosti na riadnu výchovu a starostlivosť o dieťa, je potrebné, aby ich získala, čo je v záujme jej samej, ako aj v záujme maloletého dieťaťa (detí), pričom súd dospel k záveru, že výchovné opatrenie bude motivujúcim faktorom u matky pre zmenu k lepšiemu. Súd súčasne uviedol, že otec detí by matke mal byť nápomocný (dobrým slovom aj podporou) a v snahe o zmenu, zlepšenie jej schopností a vlastností by ju mal podporovať tak, aby dosiahla pre oboch želaný cieľ, byť dobrou matkou pre maloleté deti. Súd vzhľadom na situáciu matky uložil jej výchovné opatrenie tak, aby mohla nadobudnúť zručnosti a schopnosti za pomoci UPSVaR, kde pomoc je bezplatná, pričom stretnutia a ich rozsah ponechal na UPSVaR, ktorý ich stanoví podľa potreby ich rozsahu, prípadne progresu matky a vlastných personálnych kapacít. Súčasne je však najdôležitejšie na matke, a to aby sa snažila tieto schopnosti nadobudnúť a získať, a byť teda dobrou matkou, nakoľko bez jej úprimnej snahy a úsilia sa uvedené nepodarí. Záverom súd konštatoval, že do konania pred písomným vyhotovením rozhodnutia vstúpil prokurátor Okresnej prokuratúry, a súčasne súd z oznámenia od H. H. K. kde je umiestnený maloletý, zistil, že tento má už v súčasnosti po uznaní otcovstva otcom na matrike priezvisko K., preto v hlavičke rozhodnutia už uviedol uvedené aktuálne priezvisko. Vo výroku rozhodnutia uviedol pôvodné priezvisko, nakoľko súd je výrokom vyhláseného rozhodnutia viazaný.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti nariadenia výchovného opatrenia nad maloletým M. podali v zákonnej lehote odvolanie rodičia dieťaťa, ktorí navrhli rozsudok v napadnutej časti zrušiť. Nesúhlasili s rozhodnutím v napadnutej časti a žiadali o preverenie nových skutočností, keď počas konania došlo k uznaniu otcovstva k maloletému a otec dieťaťa súčasne podal na Okresný súd Trnava návrh na zverenie maloletého M. do jeho osobnej starostlivosti, s čím matka plne súhlasí. Matka ďalej uviedla, že sa určite podrobí psychologickému a sociálnemu poradenstvu, nakoľko je v jej záujme, aby tak maloletý M., ako aj ďalšie dve deti, sa vrátili do ich riadnej rodičovskej starostlivosti.
4. K odvolaniu rodičov dieťaťa sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Napadnuté rozhodnutie považoval za nevyhnutné aj s ohľadom na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 33P/35/2017 zo dňa 11.09.2017 bolo nad súrodencami maloletého - I. a X. nariadené výchovné opatrenie, a to pobyt v Krízovom stredisku Ľ. K. XX, Y., za účelom vykonania odbornej diagnostiky pre preukázané závažné nedostatky v starostlivosti rodičov, najmä matky, keď u maloletých bol v rámci znaleckého dokazovania zistený syndróm zanedbávaného dieťaťa od ranného detstva, kedy matka zabezpečila maloletým iba základné životné potreby, jej reakcie voči maloletým boli zásadne negatívne a obe deti zaostávali vo vývine.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - rodičia dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolania rodičov nie sú dôvodné.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 32P/75/2017 je uloženie výchovného opatrenia nad maloletým M.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie začal konanie o nariadenie výchovného opatrenia matke X. S. a súčasne nariadil nad maloletým M. výchovné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa dočasne odníma z osobnej starostlivosti rodičov a umiestňuje sa do Detského domova S., H. H. K., N. A. XXX/XX, S., za účelom zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa s pobytom v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov. Ďalej súd napadnutým rozsudkom uložil matke maloletého, aby sa podrobila psychologickému a sociálnemu poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za účelom úpravy rodinných pomerov, a to osvojenia si rodičovských kompetencií - obnovenia rodičovských zručností v počte stretnutí podľa určenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti nariadenia výchovného opatrenia nad maloletým M..
8. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv, môže každý oznámiť orgánu sociálno-právnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 37 ods. 3 písm. a) a b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v ods. 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky najdlhšie na šesť mesiacov, alebo pobyt v špecializovaných zariadeniach najdlhšie na šesť mesiacov.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutých uznesení, ako aj celého obsahu spisového materiálu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo dôvodným uložiť predmetné výchovné opatrenie nad maloletým, nakoľko výchovné opatrenia miernejšieho charakteru sa nejavia byť postačujúcimi a tieto by sa minuli účinku. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že matka má problémy v interpersonálnej komunikácii, v celkových medziľudských vzťahoch, má obmedzenú schopnosť empatie, nemá osvojené základné pravidlá rodičovskej role, má zníženú sebakontrolu s nízkym sebaovládaním, impulzivitou a potrebou prejavovať negatívne city, pričom počas vyšetrenia súrodencov maloletého nebol
zaznamenaný zo strany matky ani jeden pozitívny cit či pozitívna spätná väzba na správanie detí. Matka síce v súčasnosti už dlhšiu dobu neberie drogy, avšak stále nie je schopná riadne vychovávať deti. Vzhľadom na uvedené je preto, aj podľa názoru odvolacieho súdu, v záujme maloletého M. rozhodnutie o uložení výchovného opatrenia, pričom počas umiestnenia maloletého v detskom domove budú mať rodičia dostatok času na úpravu rodinných a sociálnych pomerov, keď i matka maloletého prejavila odhodlanie zúčastniť sa nariadeného uloženého psychologického a sociálneho poradenstva za účelom osvojenia si rodičovských kompetencií a obnovenia rodičovských zručností.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.
14. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).