Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoCsp-26-2023.pdf
PDF · 119.14 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zast. Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, H., o zaplatenie 7.953,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 11Csp/54/2021-185 zo dňa 07.02.2023, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.
II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, ci.:
„I. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 7.953,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.663,26 eur od 9. 10. 2020 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník platný a účinný v rozhodnom čase, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 7.953,69 eur s príslušenstvom úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 5.663,26 eur od 09.10.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.10.2020 uzatvorenej medzi postupcom OTP Banka Slovensko, a. s. a postupníkom EOS KSI Slovensko, s. r. o., postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Dňa 06.05.2014 bola medzi postupcom a žalovanou uzatvorená Zmluva o OTP REFINANC EXPRESE č. 031/5003/14SU, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru
vo výške 9.645,00 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť a zároveň platiť úroky, príslušenstvo a poplatky dohodnuté v úverovej zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom, ako aj dodržiavať podmienky dohodnuté v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Úver bol poskytnutý za účelom splatenia iných úverov. Z dôvodu neplnenia svojich zmluvných povinností z úverovej zmluvy žalovanou riadne a včas postupca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 01.04.2018 na zaplatenie omeškaných splátok úveru v lehote 15 dní od doručenia výzvy, pričom dlžná čiastka predstavovala ku dňu 31.03.2018 sumu 549,93 eur. Výzvou bola žalovaná upozornená, že v prípade neuhradenia omeškaných splátok postupca je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti z úverovej zmluvy, v dôsledku čoho postupca vyhlásil v zmysle čl. VII bod 2. písm. e) úverovej zmluvy mimoriadnu splatnosť úveru, pričom ku dňu 13.05.2018 predstavovala pohľadávka postupcu sumu 7.757,08 eur. Účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastala v 10. deň odo dňa doručenia výzvy zo dňa 14.05.2018, t. j. dňa 16.06.2018. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy predstavovala sumu 7.953,69 eur, pričom pozostávala z istiny 5.663,26 eur, riadnych úrokov vo výške 2.136,20 eur a úrokov z omeškania vo výške 154,23 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaná neuhradila dlžnú sumu ani len čiastočne. Žalobca si uplatnil tiež zákonný úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky, t. j. odo dňa 09.10.2020.
4. Rozsudkom sp. zn. 11Csp/54/2021-114 zo dňa 23.09.2021 súd žalobu zamietol a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že postúpenie žalovanej pohľadávky nie je možné považovať za platné, pretože postupca ako banka nepostupoval v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 13CoCsp/2/2022-150 zo dňa 28.09.2022 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odvolací súd zdôvodnil tým, že podmienka písomnej výzvy a jej doručenia pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách splnená bola. k postúpeniu bankovej pohľadávky došlo oznámením zo dňa 14.10.2020, t.j. až po uplynutí 90 kalendárnych dní od omeškania, teda došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok upravených v § 92 ods. 8 zákona o bankách a k platnému postúpeniu bankovej pohľadávky, v dôsledku čoho žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Súd prvej inštancie tak nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, preto jeho úlohou bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy s prihliadnutím na to, či uzatvorená zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. či zo strany právneho predchodcu žalobcu boli splnené všetky predzmluvné povinnosti (napr. dostatočné skúmanie bonity).
5. Súd prvej inštancie, rešpektujúc záväzný postup uvedený v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove, vyzval žalobcu na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich skúmanie bonity žalovanej a vo veci nariadil pojednávanie. Súd realizoval súdnu kontrolu uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy v tom smere, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či jej ustanovenia nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Skúmaním jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje také dojednania, ktoré by v rozpore s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, a rovnako tak neabsentujú v nej také ustanovenia, ktoré v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v spotrebiteľskej zmluve uvedené byť musia, aby nebola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov ( § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
6. K podmienke skúmania bonity žalovanej pred poskytnutím úveru súd uvádza, že táto bola splnená, pretože žalobca na výzvu súdu doručil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že spotrebiteľ v žiadosti o úver deklaroval zamestnanie na dobu neurčitú u zamestnávateľa P. ako robotník - ošetrovateľ s najvyšším dosiahnutým vzdelaním stredoškolským. Z návrhu na poskytnutie refinanc expres úveru vyplýva, že spotrebiteľ mal príjem vo výške 1.000 eur. Poskytnutý úver bol použitý na splatenie dvoch úverov s mesačnými splátkami 90 eur a 34 eur. Mesačné úverové zaťaženie spotrebiteľa bolo vo výške 124 eur. Nakoľko výška splátky novo poskytnutého úveru je 124,64 eur, je zrejmé, že poskytnutím úveru nedošlo k zvýšeniu mesačného úverového zaťaženia žalovaného. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko ten v žiadosti o úver deklaroval rodinný stav rozvedený a nepriznal žiadne vyživované dieťa. Životné minimum spotrebiteľa a členov domácnosti spotrebiteľa, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, bolo podľa deklarovaných informácií vo výške 198,09 eur (jedna plnoletá dospelá osoba). Zároveň zobral do úvahy sumu 443 eur ako iné mesačné výdavky. Dal do pozornosti súdu skutočnosť, že tieto informácie môže veriteľ
získať výlučne od spotrebiteľa, nakoľko nie sú dostupné v žiadnych iných verejných zdrojoch. Pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma - výška životného minima. Poskytovatelia úverov ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania úverov, nie sú povinní žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované jednak z dôvodu zachovania transparentnosti - inak by žiadateľovi o úver postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity, a jednak z dôvodu relatívne častých zmien týchto nákladov v čase. Uplatňovanie paušálnych výdavkov vo výške životného minima spotrebiteľa a členov jeho domácnosti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, v rámci overovania platobnej kapacity, spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol teda realizovaný nasledovne: 1.000 eur (príjem) - 443 eur (iné mesačné výdavky) - 198,09 eur (paušálna suma výdavkov) = 358,91 eur. Disponibilný zostatok je teda vyšší ako splátka schvaľovaného úveru. Žalobca zdôraznil, že disponibilný zostatok z príjmu nebol postupca povinný realizovať. Je zrejmé, že zákonodarca chcel práve vyňatím refinančných úverov z prísneho mechanizmu posudzovania bonity poskytnúť aj menej bonitným spotrebiteľom možnosť znížiť svoje mesačné úverové zaťaženie z minulosti, pričom ochranu spotrebiteľa realizuje cez zákaz navyšovania celkovej poskytnutej sumy úveru.
7. K námietke premlčania súd uviedol, že podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu, len ak to bolo dohodnuté. Takáto dohoda je obsiahnutá v čl. VII bod 1a, 2e Zmluvy, a ktorý v zhode s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh pre omeškanie s jednotlivou splátkou pri omeškaní jej úhrady o viac ako tri mesiace. V takom prípade podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva (čo neznamená, že ide o okamih, kedy ho prvýkrát mohol využiť). V spotrebiteľských vzťahoch navyše § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti musí byť toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. To je však v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však nemá vplyv na plynutie premlčania. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. Predloženými listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že žalobca úver zosplatnil „Vyhlásením úveru za predčasne splatný“ zo dňa 14.05.2018. Keďže úver mohol byť zosplatnený len pre splátku, ktorá bola splatná už 3 mesiace, t. j. splátky splatnej 03.03.2018. Veriteľ toto právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ, keď predtým žalovanú na túto možnosť upozornil výzvou pred zosplatnením zo dňa 01.04.2018. V zmysle ust. § 103 OZ plynie premlčacia lehota celého zosplatneného dlhu, nie od oznámenia o zosplatnení, ale od zročnosti splátky, ktorá založila možnosť veriteľa celý dlh zosplatniť. Ak teda v danom prípade to bola splátka splatná 03.03.2018, trojročná premlčacia lehota tak uplynula 03.03.2021. Keďže žaloba bola na súd podaná 02.03.2021, bola podaná včas a k premlčaniu uplatnenej pohľadávky nedošlo. Preto súd na námietku premlčania vznesenú žalovanou neprihliadal. Žalovaná neuhradila dlžné splátky riadne a včas, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Súd preto žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 5.663,26 eur od prvého dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky na žalobcu, teda od 09.10.2020 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku.
9. Proti tomu rozsudku podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla, že nesúhlasí so zamietnutím námietky premlčania, keďže posledná splátka pred zosplatnením úveru bola uhradená dňa 07.11.2017. Nasledujúce splátky splatné 03.12.2017, 03.01.2018, 03.03.2018 neuhradila, čo bolo dôvodom, že bol celý dlh zosplatnený. Má za to, že premlčacia doba uvedených splátok neplynie až od okamihu zosplatnenia úveru, ale v súlade s ustanovením § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka už odo dňa splatnosti tej splátky úveru, kvôli ktorej došlo k zosplatneniu úveru. Premlčacia doba by mala začať plynúť od 04.12.2017, t.j. nasledujúci deň pop neuhradení splátky, kvôli ktorej došlo k zosplatneniu úveru. Na námietke premlčania trvá. V ďalšom namietala nedostatočné skúmanie bonity pri poskytnutí úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., kde banke postačovalo iba čestné prehlásenie o jej príjme. Uviedla príjem za domácnosť, pričom príjem 1.000 eur bol príjem jej a jej syna. V tomto prípade veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou. Stačilo by, ak by si vypýtal výplatné pásky alebo doložiť výpis z banky za predchádzajúce obdobie. Za obdobie 1-5/2014 bol jej hrubý príjem na mesiac 646 eur, čistý príjem 513 eur. Zároveň priložila výplatné pásky. Namietala aj výšku sumy, ktorú jej súd uložil zaplatiť z dôvodu, že predmetný úver by mal byť posúdený ako bezúročný a bez poplatkov. Nesúhlasila ani s úhradou do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže nedisponuje finančnými prostriedkami, o mesiac dosiahne dôchodkový vek a predpokladá zhoršenie svojej finančnej situácie. V prípade úhrady žiadala o jej rozdelenie na niekoľko splátok. Rovnako žiadala aj zmeniť výrok o trovách konania.
10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
14. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 06.05.2014, ktorou bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 9.645 eur. Podľa zmluvy mala žalovaná zaplatiť poskytnutý úver v 119 mesačných splátkach vo výške 124,65 eur mesačne (1.-118. splátka) a vo výške 123,61 (119. splátka), s počiatkom prvej splátky dňa 03.07.2014 a s termínom konečnej splatnosti úveru 03.05.2024. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný za poskytnutý úver zaplatiť predstavovala 14.909,97 eur, RPMN 9,97 %, fixná ročná úroková sadzba 9,35 % a priemerná RPMN 11,76 %. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná predmetný úver nesplácala riadne a včas, preto jej právny predchodca žalobcu zaslal Poslednú výzvu pred zosplatnením zo dňa 01.04.2018, v ktorej vyjadril nedoplatok na splátkach v celkovej výške 549,93 eur. Oznámením o vyhlásení úveru
za predčasne splatný zo dňa 14.05.2018 právny predchodca žalobcu úver zosplatnil. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 14.10.2020 právny predchodca žalobca oznámil žalovanej, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi OTP banka Slovensko, a.s. a spoločnosťou EOS KSU Slovensko, s.r.o. postúpil svoju pohľadávku vo výške 7.953,69 eur.
15. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil žalobcov nárok.
16. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (ods. 1). Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom (ods. 2).
17. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Jednou z povinností uložených veriteľovi pri poskytovaní spotrebiteľského úveru je i povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver vyplývajúca z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere. S porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zákon č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v ustanovení § 11 ods. 2 spája významné právne dôsledky. V prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1 tohto zákona, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pri hrubom porušení tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
20. Odvolací súd v kontexte so skutkovým stavom zisteným z dôkazov vykonaných v priebehu konania na súde prvej inštancie, dospel k právnemu záveru, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti, overiť úverovú schopnosť žalovanej ako spotrebiteľky, keďže žalovanej poskytol úver bez overenia údajov o jej ekonomickej situácii. Skúmanie bonity zo strany právneho predchodcu žalobcu bez overenia výšky čistého mesačného príjmu, celkového objemu výdavkov, vrátane tých na živobytie, vyživovacích povinností, nie je postačujúce pre splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné spomínané aspekty, napr. celkové mesačné výdavky žalovanej okrem úverových záväzkov, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Nemožno teda konštatovať, že zo strany právneho predchodcu žalobcu sa jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou. K posudzovaniu schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver, pristúpil
právny predchodca žalobcu len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovanej a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinností v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (právny predchodca žalobcu) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedaného požičania na strane spotrebiteľov.
21. ,,Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať.“ - doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z.
22. ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti.
23. Povinnosť posúdiť úveruschopnosť spotrebiteľa chráni nielen spotrebiteľa pred negatívnymi následkami neschopnosti splácať úver, ale sprostredkovane aj celú spoločnosť ako celok, nakoľko predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom zadlženia a insolvencie spotrebiteľa a s tým spojený potencionálny pád spotrebiteľa a osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej siete, narušenia rodinných a sociálnych vzťahov. Zároveň riadne posúdenie bonity klienta chráni aj záujem a pozíciu dodávateľa samostatného, nakoľko práve odborné posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa znižuje riziko veriteľa, ktorý tomuto spotrebiteľovi úver poskytol. Legitímne teda zákonodarca ukladá profesionálnym hráčom na trhu poskytovania úverov takúto povinnosť, pričom za postup súladný s odbornou starostlivosťou nemožno považovať to, že poskytovateľ úveru vychádza len z údajov, ktoré síce poskytne spotrebiteľ čestným vyhlásením (č. l. 167 spisu ) a v žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru ( č.l.166 a 167 spisu) uvedie výšku svojho príjmu. Objektívna odborná starostlivosť predpokladá, že údaje, ktoré žiadateľ o úver veriteľovi uviedol je nutné overiť, respektíve minimálne objektívne podložiť napr. potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Dlžník svojho zamestnávateľa riadne označil ako spoločnosť P. no z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila tomu, že právny predchodca žalobcu akýmkoľvek spôsobom verifikoval tvrdenia žiadateľa o úver. Je zrejmé, že pri riadnom zistení a overení príjmu žiadateľa o úver a pri zohľadnení verejne dostupných informácií ohľadom výšky životného minima ohľadom a priemerných výdavkov obyvateľstva by takýto žiadateľ o úver nemohol byť posúdený ako osoba bonitná pre poskytnutie úveru vo výške cca 10 000 eur. Už zo samotnej zmluvy (č. l 21 a nasl. spisu) vyplýva, že úver bol poskytovaný za účelom splatenia úverov, z čoho nepochybne vyplýva, že poskytovateľ úveru vedel o bonitných problémoch žiadateľa, no napriek tomu mu bol poskytnutý tento úver. Tento postup v žiadnom prípade nezodpovedá zásade odbornej starostlivosti, naopak jedná sa tu o typický príklad reťazenia úverov, kedy reálne nemôže subjekt poskytujúci takýto úver, pri dovtedy bežnom chode veci, predpokladať riadne splatenie svojho úveru v dohodnutom čase.
24. Postup právneho predchodcu žalobcu je preto možné v konkrétnych okolnostiach hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 veta prvá a druhá Zákona o spotrebiteľských úveroch ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať spotrebiteľský úver a zároveň hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, a to
jednak zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a jednak bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Odvolacia námietka žalovanej o nesprávnom posúdení
súdom prvej inštancie sankcií za nesplnenie si povinnosti právneho predchodcu žalobcu konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovanej je tak opodstatnená. S nesplnením tejto povinnosti veriteľa sa spája aj sankcia v podobe straty oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, keďže sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa ustanovenia § 11 ods. 2 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôsledkom toho je potom aj absolútna neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože tento odporuje zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nakoľko veriteľ využil svoje právo na zosplatnenie pohľadávky v rozpore so zákonom, je zosplatnenie úveru v prejednávanom prípade neplatné.
25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
26. Ako už odvolací súd vyššie konštatoval, v súdenom spore, v dôsledku neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky na základe oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 14.10.2020. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol medzi stranami sporu dohodnutý termín konečnej splatnosti dňa 03.05.2024.
27. Z povahy daného právneho úkonu a z § 17 ZoSÚ pritom vyplýva, že postúpenie splatnej časti dlhu nebolo možné oddeliť od postúpenia nesplatnej, a preto bolo neplatnosťou postihnuté postúpenie celého dlhu. Keďže potom k postúpeniu predmetnej pohľadávky došlo v rozpore so zákonom, ide o právny úkon vo vzťahu k danej pohľadávke v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Nedošlo k zmene veriteľa pohľadávky, v dôsledku toho nie je potom ani daná aktívna legitimácia žalobcu v spore, čo muselo mať za následok zamietnutie žaloby. Keďže potom nebola splnená základná podmienka úspechu v spore, a to existencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo samo o sebe muselo viesť k zamietnutiu žaloby, nebolo potrebným a bolo by nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti zakotvenou v čl. 17 základných princípov CSP, aby sa súd zaoberal naplnením ďalších odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom.
28. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
29. O trovách prvoinštančného a aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, keďže úspešnej žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli a žalobca na náhradu trov konania nemá nárok.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).