Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/12/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne X. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XX, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému W. R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. XXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpenému JUDr. Martinou Slosiarikovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Jelšová 2A, 974 01 Banská Bystrica, o neplatnosť výpovede z nájmu, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/83/2014-211 zo dňa 21. 06. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Zvolen z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 21. 06. 2016 žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia výpovede z nájmu bytu zamietol (prvý výrok). Zároveň vo výroku rozsudku konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23. 05. 2014 domáhala voči žalovanému určenia, že výpoveď z (presne špecifikovaného) bytu zo dňa 22. 02. 2014, ktorá jej bola zo strany žalovaného doručená dňa 27. 02. 2014 je neplatná. V žalobe uviedla, že predmetný byt užíva na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01. 03. 2000 uzavretej na dobu neurčitú. Dňa 27. 02. 2014 jej bol doručený list - výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že byt potrebuje žalovaný ako prenajímateľ pre svoju potrebu. Žalovaný (prenajímateľ) vypovedal Zmluvu o nájme bytu zo dňa 01. 09. 1996, ktorá však bola nahradená Zmluvou o nájme bytu zo dňa 01. 03. 2000. Ide o formálny nedostatok výpovede. 1. 3. Následne prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uviedol vyjadrenia strán sporu a poukázal na vykonané dokazovanie, a po uvedení zákonných znení ustanovení § 711 ods. 1 písm. a) a ods. 6, § 712a ods. 1, § 712c ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v súvislosti so samotným odôvodnením zamietnutia žaloby uviedol: „Žalobkyni bola doručená výpoveď z nájmu bytu dňa 27. 02. 2014. Žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podala dňa 23. 05. 2014, teda v trojmesačnej lehote. Žalovaný výpoveď z nájmu bytu dal žalobkyni z dôvodu, že byt potrebuje pre seba, vyvíja podnikateľské aktivity vo C., musí prespávať u priateľa, napriek tomu, že byt má dva roky vo vlastníctve. Žalovaný v priebehu konania ponúkol žalobkyni ústne, že jej pomôže byt presťahovať. Ponúkol jej náhradné bývanie. Náhradné bývanie jej ponúkol v priebehu konania aj písomne. Žalobkyňa nesúhlasila s ponúknutým náhradným bývaním. Suma nájomného 230,- Eur s energiami sa jej videla neprimerane vysoká. Súd mal za to, že nájomné s energiami nie je neprimerané, je v podstatne v nižšej cenovej relácii než ako sú ceny nájomného na trhu nehnuteľností. Žalobkyňa za neprimerané považovala aj veľkosť bytu, nakoľko náhradné bývanie má menej m2. Súd mal za to, že ponúknuté náhradné bývanie je dostačujúce. Súd preto výpoveď z nájmu bytu zamietol.“ (Myslené pravdepodobne: Súd preto žalobu o neplatnosť

výpovede z nájmu bytu zamietol - poznámka odvolacieho súdu) „Žalovaný, ako vlastník nehnuteľnosti, ktorý do nehnuteľnosti investoval, ktorý potrebuje byt pre seba má nárok obývať túto nehnuteľnosť.“ 1. 4. Rozhodnutie o tom, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. 2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2. 2. Odvolania právne odôvodnila poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len . 2. 3. V súvislosti s uvedením konkrétnych dôvodov poukázala na to, že súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 21. 06. 2016. Podaním zo dňa 16. 06. 2016 požiadal jej právny zástupca o odročenie uvedeného termínu pojednávania z dôvodu, že zo strany žalovaného jej nebola umožnená prehliadka ponúkaného náhradného bývania. V tejto súvislosti ďalej poukázala na to, že v tej dobe platné a účinné ustanovenie § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku obsahovalo demonštratívny výpočet náležitosti návrhu na odročenie pojednávania. Jej návrh na odročenie pojednávania požadované náležitosti obsahoval. Prvoinštančný súd však postupoval v rozpore s týmto ustanovením a bez zbytočného odkladu neoboznámil na elektronickú adresu, resp. telefónne číslo jej právneho zástupcu, ako jej návrh posúdil a bez splnenia týchto procesných podmienok vo veci bez jej účasti, resp. bez účasti jej právneho zástupcu konal a rozhodol, čím jej odňal možnosť konať pred súdom. 2. 4. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala že rozsudok prvoinštančného súdu je postihnutý aj ďalšou vadou, a to nedostatkom jeho odôvodnenia. Ide o vadu, ktorá je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Zastáva názor, že prvoinštančný súd rozhodoval výslovne formálne a jeho rozhodnutie je arbitrárne. 2. 5. Okrem toho žalobkyňa v odvolaní namietala i nesprávne hmotnoprávne posúdenie veci. V tejto súvislosti uviedla, že predmetný byt neužíva bezdôvodne, ale na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01. 03. 2000 uzavretej na dobu neurčitú. Pokiaľ jej bol dňa 27. 02. 2014 doručený list žalovaného zo dňa 22. 02. 2014 označený ako „výpoveď z nájmu bytu“ podľa § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, a pokiaľ sa žalovaný ako prenajímateľ v texte tejto výpovede odvoláva na nájomnú zmluvu zo dňa 01. 09. 1996, tak táto výpoveď z nájmu bytu je postihnutá formálnou vadou, na ktorú mal súd prvej inštancie prihliadať a sa s ňou vysporiadať, čo však neurobil. Žalovaný totiž ako prenajímateľ vypovedal nájom bytu založený inou zmluvou o nájme bytu, než na základe ktorej ona predmetný byt reálne užíva. Zároveň dala do pozornosti listinu označenú ako „výpoveď z nájmu bytu“ zo dňa 30. 10. 2015, ktorou jej žalovaný vypovedal nájom toho istého bytu ešte raz, teda listom zo dňa 30. 10. 2015, ktorý jej bol doručený dňa 12. 11. 2015, pričom sa odvoláva na nájomnú zmluvu zo dňa 01. 03. 2000. S prihliadnutím na túto výpoveď sa predchádzajúci právny úkon - výpoveď z nájmu bytu zo dňa 22. 02. 2014 javí ako neurčitý a teda neplatný. 2. 6. Žalobkyňa okrem toho spochybnila i existenciu skutkového dôvodu na predmetnú výpoveď z nájmu bytu, ktorá jej bola daná na základe ustanovenia § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázala na to, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že byt potrebuje pre seba a teda, že uplatnený výpovedný dôvod je daný.

3. 1. Žalovaný (prostredníctvom právnej zástupkyne) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania (ktorých rozsah a výšku presne špecifikoval). 3. 2. V súvislosti s odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že nevyhovením jej žiadosti o odročenie pojednávania bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý proces. Keď prvoinštančný súd nezistil existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, nemal dôvod informovať strany sporu v zmysle § 119 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. 3. 3. Ďalej v súvislosti s argumentáciou žalobkyne uvedenou v odvolaní konštatoval, že v konaní predložil niekoľko listinných dôkazov preukazujúcich jeho pôsobenia vo C.. Zároveň uviedol, že žalobkyni ponúkol, aj keď to nebola jeho povinnosť, niekoľko alternatív náhradného bývania, pomoc s presťahovaním a znášaním nákladov na sťahovanie. Žalobkyňa však ostávala absolútne nečinná a odmietala mu oznámiť jej požiadavky na bývanie. Nie je pravdou, že by jej neumožnil prehliadku ponúkaného náhradného bývania. Ponúkol jej vykonať obhliadku dňa 01. 05. 2016.

3. 4. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne uvedenou v odvolaní, týkajúcou sa formálnych nedostatkov jeho výpovede z nájmu bytu poukázal na ustanovenie § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka a konštatoval, že z výpovede nájmu bytu jednoznačne vyplynulo, že žalobkyni vypovedal nájom bytu z dôvodu, že byt potrebuje pre seba. Tento výpovedný dôvod je teda dostatočne určitý a nezameniteľný s inými výpovednými dôvodmi a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne.

4. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu uviedla, že dôvody na základe ktorých podala odvolanie, riadne a zrozumiteľným spôsobom odôvodnila v písomnom odvolaní a na týchto dôvodov zotrváva.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. 1. Z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 6. 2. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí (okrem iných) aj právo strany sporu byť prítomný na pojednávaní, právo strán sporu na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

7. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu uvedených procesných práv.

8. 1. Prvoinštančný súd rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 21. 06. 2016, teda ešte za účinnosti pôvodnej procesnoprávnej úpravy - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. V ustanovení § 119 ods. 2 tohto zákona bol uvedený demonštratívny výpočet náležitosti návrhu (žiadosti) o odročenie pojednávania. Okrem iného sa vyžadovalo, aby ak je to možné, bola v návrhu (žiadosti) o odročenie pojednávania uvedená elektronická adresa, číslo telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Výkladom tohto ustanovenia v spojení s ustanovením § 19 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť procesný postup súdu, ktorému bol takýto návrh o odročenie pojednávania doručený. V prípade, ak dospel k záveru, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu mal informovať tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení (§ 119 ods. 4), a v opačnom prípade, teda, ak dospel k záveru, že neexistuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a teda v pôvodne určený deň mienil pojednávať, v zmysle § 119 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, strane sporu, ktorá bola navrhovateľom odročenia pojednávania mal bezodkladne oznámiť, ako tento jej návrh posúdil, samozrejme za podmienky, ak návrh o odročenie pojednávania obsahoval uvedenie elektronickej adresy, číslo telefaxu alebo telefónu, na ktoré môže toto oznámenie urobiť. 8. 2. V prejednávanej veci doručila žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) prvoinštančnému súdu žiadosť o zrušenie termínu pojednávania (vytýčeného na deň 21. 06. 2016) osobne dňa 16. 06. 2016. Prvoinštančný súd nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a teda, keď dospel k záveru že neexistuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, žalobkyni, resp. jej právnemu zástupcovi bezodkladne neoznámil, že návrh o odročenie pojednávania neakceptuje, hoci priamo v návrhu (žiadosti) o odročenie pojednávania (č.l. 176 spisu) mal kontaktné údaje - číslo mobilného telefónu a e-mailovú adresu. Týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni realizáciu jej procesného práva - práva zúčastniť sa pojednávania. Už táto skutočnosť je dostatočným dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku a na vrátenie veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. 1. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa v odvolaní namietala i to, že rozsudok prvoinštančného súdu má vadu spočívajúcu v tom, že je nedostatočne odôvodnený. 9. 2. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne

správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy konania a rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. 9. 3. Jednou z esenciálnych náležitostí súdneho rozhodnutia je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení. Občiansky súdny poriadok v dobe rozhodovania prvoinštančného súdu stanovoval minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. 9. 4. Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z jednotlivých, pre rozhodnutie vo veci samej významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a ktorý je východiskom pre právne posúdenie veci. Pre záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti. 9. 5. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať i vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je splnená za situácie, keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz, príp. výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné uviesť právne aplikačné úvahy, ktoré viedli súd k podriadeniu skutkových okolností pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti odôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov. 9. 6. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že uvedené zákonné atribúty nespĺňa. Odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozsudku vyššie uvedeným spôsobom nevysporiadal napr. s otázkou týkajúcou sa námietky žalobkyne ohľadom formálnych nedostatkov výpovede z nájmu. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia však nemožno zistiť ani to, či a akým spôsobom náležite skúmal existenciu výpovedného dôvodu uvedeného vo výpovedi a to i s ohľadom na podnikateľské aktivity žalovaného mimo C.. Prvoinštančný súd ďalej v odôvodnení rozsudku veľmi stručne a všeobecne konštatoval, že žalovaným ponúkané bytové náhrady považuje za primerané, bez toho, aby uviedol na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov k takémuto záveru dospel. 9. 7. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie porušil právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a preto jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

10. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať vo vyššie naznačenom smere, t.j. primárne sa musí vysporiadať s otázkou, či vzhľadom na namietané formálne nedostatky výpovede došlo k platnej výpovedi žalobkyne z nájmu, ale samozrejme (vzhľadom na predmet sporu - určenie neplatnosti výpovede z nájmu) musí skúmať platnosť výpovede z nájmu bytu i z hmotnoprávneho hľadiska, teda či v dobe keď došlo k predmetnej výpovedi, boli splnené hmotnoprávne podmienky deklarovaného dôvodu výpovede z nájmu. Ak bude riešiť otázku primeranosti poskytnutej bytovej náhrady, musí uviesť konkrétne skutočnosti, okolnosti a dôkazy, z ktorých vychádzal. Je absolútne nevyhnutné, aby svoje rozhodnutie náležite zdôvodní tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, teda preskúmateľné a aby spĺňalo zákonom určené podmienky riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúce aktuálne z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 .

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .