Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/10/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV, v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. dieťa rodičov: matka

- U. a otec - L. o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 18.01.2018 sa matka bez bližšieho odôvodnenia domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloletého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti.

2. Zo svojej úradnej činnosti má súd vedomosť, že o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu matka žiadala aj návrhom zo dňa 03.10.2017, ktorý vtedy odôvodnila tým, že po ukončení návratového konania sa vrátila spolu s maloletým do I. (na M.), avšak situácia sa zhoršila (otec dieťaťa je hazardný hráč so sexuálnou úchylkou) a keď polícia a sociálna starostlivosť na M. nereagovali, vrátila sa dňa 24.09.2017 domov, kde má vlastné bývanie. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 25P/227/2017.

3. Uznesením č.k. 25P/227/2017-7 zo dňa 05.10.2017 súd konanie o zastavil pre nedostatok právomoci vo veci konať a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2017.

4. Ďalej na Okresnom súde Bratislava IV v minulosti prebiehalo pod sp.zn. 25P/18/2016 konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré bolo takisto zastavené uznesením č.k. 25P/18/2016-34 zo dňa 10.03.2016, právoplatným dňa 10.06.2016 z dôvodu nedostatku právomoci Okresného súdu Bratislava IV konať vo veci starostlivosti o maloletého.

5. Z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 25P/18/2016 bolo zistené, že matka žila pred podaním návrhu 15 rokov vo I., odkiaľ odišla spolu s maloletým v júli 2015 po tom, čo I. súd rozhodol o striedavej starostlivosti o maloletého a takisto aj o tom, že maloletý nemôže opustiť územie I., čo ona považovala za nezákonné rozhodnutie. Otec následne žiadal prostredníctvom príslušných orgánov o okamžitú repatriáciu (návrat) maloletého na M. z dôvodu, že miestom obvyklého pobytu maloletého je adresa E.. Na žiadosť matky bolo vo I. vydané dňa 17.07.2015 súdne rozhodnutie o nezmierení manželov, bola nariadená striedavá starostlivosť o maloletého a otec si mal prevziať maloletého dňa 25.07.2015. Z dôvodu, že matka nerešpektovala práva otca priznané vykonateľným rozsudkom, podal na ňu trestné oznámenie za neodovzdanie dieťaťa.

6. Z rozsudku prvostupňového súdu v V., o rozluke manželstva zo dňa 17.07.2015, bolo zistené, že súd povolil manželom (matke) podať žiadosť o rozvod manželstva a súčasne predbežne upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že starostlivosť o maloletého budú vykonávať obaja rodičia.

7. Z rozhodnutia prvostupňového súdu v V., Komora pre rodinné záležitosti, vydaného dňa 18.12.2015 bolo zistené, že výkon rodičovských práv a povinností o maloletého R. je vykonávaný spoločne oboma rodičmi s tým, že maloletý bude bývať striedavo u matky a u otca v týždňových intervaloch. Prvé odovzdanie maloletého bolo určené na deň 27.12.2015 od 10-tej hodiny a bude trvať do nasledujúcej nedele a to aj počas školských prázdnin. Súčasne súd zakázal akékoľvek vycestovanie maloletého z I. bez súhlasu oboch rodičov so zápisom tohto zákazu do zoznamu hľadaných osôb. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške XXX,- eur mesačne. Odvolací súd v V. vydal dňa 18.12.2015 potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v V..

8. Na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo pod sp.zn. 3P/138/2016 konanie o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, v ktorom súd rozhodol uznesením č.k. 3P/138/2016-339 zo dňa 07.09.2016 tak, že schválil zmier, v zmysle ktorého sa matka zaviazala vrátiť, alebo umožniť prevzatie maloletého R. otcom za účelom jeho návratu na územie a pod jurisdikciu krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa - do I. a to najneskôr do 30.11.2016. Ak by matka záväzok v stanovenej lehote nesplnila, súd otca oprávnil prevziať si maloletého za účelom jeho návratu na územie I.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 3P/138/2016-354 zo dňa 10.10.2016.

9. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/138/2016-339 zo dňa 07.09.2016 bolo zistené, že konanie bolo začaté na základe návrhu otca a domáhal sa v ňom návratu maloletého R. do krajiny jeho obvyklého pobytu - I.. Uviedol, že s matkou uzavrel dňa 25.10.2003 manželstvo pred matričným úradom v T. vo I. a dňa XX.XX.XXXX sa im vo I. narodil maloletý R.. Počas celej doby trvania manželstva bol obvyklý pobyt manželov a aj maloletého vo I.. Vo I. matka podala aj návrh na rozvod manželstva. Matka v priebehu konania uviedla, že maloletý je občanom I. a aj Slovenskej republiky, pričom od 23.07.2015 sa s ním zdržiavala na Slovensku. Spočiatku bývala u svojich rodičov v V. a neskôr na adrese B..

10. Na Okresnom súde Bratislava IV prebiehalo aj konanie pod sp.zn. 39Em/6/2016 o návrhu otca (oprávneného) na výkon rozhodnutia prvostupňového súdu v V., Komora pre rodinné záležitosti zo dňa 18.12.2015, výpis č. 1104, spis 15/00718, vec V. kategória prípadu:20J, vo veci maloletého R. v O. v časti návratu maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu vo I., v časti výkonu striedavej starostlivosti o maloletého a v časti rešpektovania zákazu matky vycestovať s maloletým z územia I. republiky bez súhlasu oboch rodičov. Konanie bolo zastavené uznesením č.k. 39Em/6/2016-139 zo dňa 15.02.2017, právoplatným dňa 13.03.2017, z dôvodu späťvzatia návrhu oprávneným, nakoľko matka sa spolu s maloletým v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/138/2016-339 zo dňa 07.09.2016 premiestnila v decembri 2016 do I..

11. Podľa článku 9 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej ako “Nariadenie“), keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.

12. Podľa článku 10 Nariadenia, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:

a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

13. Podľa článku 12 Nariadenia, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, akonáhle: a) rozsudok o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa stal právoplatným; b) v prípade, že k dátumu uvedenému v písm. a) sa konanie o rodičovských právach a povinnostiach neskončilo, rozsudok v tomto konaní sa stáva právoplatným; c) konania uvedené v písm. a) a b) sa skončili z iného dôvodu. Súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

14. Podľa článku 17 ods. 1 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

15. Podľa článku 2 ods. 11 Nariadenia, pojem "neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a) je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b) za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

16. Podľa článku 2 ods. 9 Nariadenia, pojem "opatrovnícke právo" zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.

17. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

18. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

19. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu na rozhodnutie v konkrétnej veci. Nedostatok právomoci nemožno odstrániť.

21. Podľa všeobecného pravidla zakotveného v článku 8 ods.1 Nariadenia vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, majú právomoc súdy toho členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania s výhradou ustanovení č.l. 9, 10 a 12 Nariadenia, ktoré riešia zachovanie právomoci súdov členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa v prípadoch oprávneného presťahovania a neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania. Otázka oprávnenosti presťahovania maloletého dieťaťa resp. jeho neoprávneného premiestnenia je nevyhnutná pre určenie miesta obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Po začatí konania si súd v zásade zachováva svoju právomoc, aj keby dieťa počas konania nadobudlo nový obvyklý pobyt v inom členskom štáte (zásada perpetuatio fori). Táto právomoc automaticky neprechádza na súd iného členského štátu, ak by dieťa počas konania nadobudlo obvyklý pobyt v inom členskom štáte. Zmena obvyklého pobytu dieťaťa počas konania preto sama o sebe neznamená zmenu alebo zánik právomoci.

22. Za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sa považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa a jednak posúdenie, či došlo k oprávnenému presťahovaniu maloletého dieťaťa z jedného členského štátu do iného členského štátu, alebo či došlo k jeho neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu. Na základe vyššie uvedeného, je preto pre posúdenie otázky, či súdy Slovenskej republiky majú v tejto konkrétnej veci právomoc konať aj po presťahovaní resp. premiestnení maloletého, dôležité posúdiť, kde je obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v spojení s tým, či došlo k oprávnenému presťahovaniu dieťaťa alebo k jeho neoprávnenému premiestneniu či zadržaniu. O oprávnené presťahovanie ide v zmysle Nariadenia, ako aj ustálenej judikatúry vtedy, keď nositeľ rodičovských práv a povinností na základe súdneho rozhodnutia, alebo na základe zákona členského štátu pôvodu, bol oprávnený presťahovať dieťa do iného členského štátu, bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

23. Čo sa týka pojmu „obvyklý pobyt“, súd konštatuje, že tento pojem konkrétne nevymedzujú zákony Slovenskej republiky a ani medzinárodné zmluvy dohovory. Otázku obvyklého pobytu musí súd vždy vykladať v súlade s cieľmi a účelom Nariadenia a takisto ju musí posudzovať na základe individuálnych skutkových okolnosti toho-ktorého prípadu. Všeobecne sa ním však chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (práca, škola). Pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí súd brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu so zameraním sa najmä na trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobyt na území členského štátu. V prípade maloletého dieťaťa zhodnocuje to, kde sa dieťa zdržiava na základe dohody rodičov, alebo iných rozhodných skutočností. Dočasné, či protiprávne opatrenie jedného z rodičov na pobyte dieťaťa bez ďalšieho nič nemenia. Samotné presťahovanie sa do iného štátu totiž samo o sebe nezakladá automaticky obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. bez predchádzajúcej rodičovskej dohody (rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo dňa 22.10.2010 - vec C-497/10 PPU V.. Vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) takisto hovorí, že medzi kritériami, vo svetle ktorých má vnútroštátny súd stanoviť obvyklý pobyt dieťaťa, treba uviesť najmä podmienky a dôvody pobytu dieťaťa na území členského štátu, ako aj jeho štátnu príslušnosť.

24. Po oboznámení s opakovaným návrhom matky, ako aj s obsahom konaní prebiehajúcich v minulosti vo veci starostlivosti o maloletého vedených pod sp.zn. 25P/227/2017, sp.zn. 25P/18/2016, sp.zn. 39Em/6/2016 a sp.zn. 3P/138/2016 má súd bez akýchkoľvek pochýb za preukázané, že maloletý R. bol narodený vo I., kde trvalo žil s výnimkou obdobia od júla 2015 do decembra 2016, kedy ho matka bez

predchádzajúceho súhlasu otca premiestnila na územie Slovenskej republiky. Keďže sa jednoznačne jednalo o neoprávnené premiestnenie maloletého dieťaťa, jeho pobyt ostal aj naďalej zachovaný vo I. a teda jedine francúzske súdne orgány majú právomoc konať a rozhodovať vo veciach týkajúcich sa maloletého. Súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami tohto prípadu a keďže už z minulých konaní má jednoznačne za preukázané, že maloletý na území Slovenskej republiky nemá svoj obvyklý pobyt, tento tu nikdy nenadobudol ani v minulosti a nemohol ho nadobudnúť ani ku dňu podania opakovaného návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, Okresný súd Bratislava IV vyhlasuje, že nemá právomoc o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému konať a preto konanie zastavil.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p.. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje v 3 rovnopisoch. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.