Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/259/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Remesloslužba, výrobné družstvo, so sídlom v Košiciach, Barčianska 66, IČO: 00 168 581, zastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pribinova 8, proti žalovaným: 1/ Q. U., Y. S., K.. XX.X.XXXX, O.Ý. B. Q., Z. XXX/XXX U. X/ J. S., K.. XX.X.XXXX, O.D. B. Q., Z. XXX/XX, zastúpeným JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21. apríla 2017 č.k. 16C/287/2006 - 239 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalovaným nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že priznáva žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak v spore o žalobe žalobcu zo dňa 19.12.2006, pôvodne smerujúcej aj proti Q.. A. E., Y. I., K. XX.X.XXXX, O. B. Q., S. XXX/X, vystupujúcej v postavení žalovanej v 3. rade, ktorou sa žalobca domáhal: I/ určenia, že voči žalobcovi je právne neúčinná darovacia zmluva, uzavretá XX.XX.XXXX medzi dlžníčkou žalobcu Q. S., Y. I., K. XX.X.XXXX - matkou žalovaných a žalovanými, ktorou na žalovaných previedla svoje spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Q., zapísaným na LV č. XXX ako dom súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 472 m2 v podiele 1/4 z celku a k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Q., zapísaným na LV č. XXX ako parcela č. XXX/X - záhrady s výmerou 908 m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 135 m2 a k domu súp. č. XXX na parcele č. XXX/X, ako aj II/ určenia, že voči žalobcovi je právne neúčinná dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Q., P. W.. Č.. XXX na parcele č. XXX/X U. S. V. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 365 m2, ktorou tieto nehnuteľnosti boli prevedené na žalovanú v 3. rade, uzavretá dňa XX.X.XXXX medzi žalovanými v 1., 2., a 3. rade, s tvrdením, že uvedenými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku dlžníčky žalobcu Q. S., Y. I., a to potom, ako:

a/ uznesením zo dňa 18.3.2014 č.k. 16C/287/2006-150 z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby bolo zastavené konanie o určenie neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalovanými, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice - okolie pod V 234/2005 a proti žalovanej v 3. rade Q.. A. E. a bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu nahradiť tejto žalovanej trovy konania v sume 102,84 eur, ktoré bolo napadnuté odvolaním v časti zastavenia konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu a vo výroku o trovách konania, a

b/ rozsudkom zo dňa 19.12.2014 č.k. 16C/289/2006-196 bola zamietnutá žaloba proti žalovaným v 1. a 2. rade o určenie neúčinnosti uvedenej darovacej zmluvy, ktorý Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 7.12.2016 č.k. 1Co/59/2016-224 potvrdil, stranám nepriznal náhradu odvolacieho konania a súčasne zrušil uznesenie zo dňa 18.3.2014 č.k. 16C/289/2006-150 vo výroku o zastavení konania, zmenil jeho výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na odstránenie nejasností týkajúcich sa rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby.

3. Súd prvej inštancie dôvodiac, že žalobca podaním zo dňa 16.3.2017 oznámil, že berie späť žalobu v časti určenia neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice - okolie dňa 27.4.2005 pod číslom XXX/XXXX, pričom žalovaní na výzvu súdu zo dňa 20.3.2017 vyjadriť sa k tomuto procesnému úkonu žalobcu a oznámiť dôvody prípadného nesúhlasu so späťvzatím žaloby, ktorá bola doručená ich právnej zástupkyni dňa 28.3.2017, v určenej lehote neoznámili nesúhlas s uvedeným úkonom žalobcu, po právnom posúdení podľa § 144, § 145, § 146 CSP, konanie zastavil.

4. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade prvoinštančný súd rozhodol podľa § 265 ods. 1 a § 256 ods. 1 s tým, že o výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 rozhodnuté samostatným uznesením. Dôvodil, že žalovaní v 1. a 2. rade mali plný úspech v konaní o určenie neúčinnosti uvedenej darovacej zmluvy a zastavenie konania o určenie neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva procesne zavinil žalobca, ktorý vykonal späťvzatie žaloby.

5. Proti výroku o trovách konania tohto uznesenia podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Majúc za to, že v danom spore sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, žiadal zmeniť napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie tak, že žalovaným náhradu trov konania neprizná. Podčiarkol, že pri vypracovaní žaloby nemal k dispozícii dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva, ani darovaciu zmluvu a až na základe žiadosti z 11.4.2007 mu bolo umožnené s týmito sa oboznámiť, a hoci vzal žalobu späť v časti o určenie neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva následne na najbližšom pojednávaní dňa 9.11.2007, prvoinštančný súd o späťvzatí rozhodol až uznesením zo dňa 18.3.2014 a pretože na vyjadrenie k späťvzatiu nevyzval všetkých žalovaných, ďalšie rozhodnutie vydal až 21.4.2017. Pripomenul, že právna zástupkyňa žalovaných až na pojednávaní dňa 28.11.2014 uplatnila námietku premlčania, na základe ktorej bola jeho žaloba o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy zamietnutá rozsudkom zo dňa 19.12.2014, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.12.2016 a predmetom konania tak ostalo určenie neúčinnosti dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva. Napokon žalobca zdôraznil, že prieťahy v danom spore konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 24.4.2014 sp. zn. III. ÚS 140/2014 a žalobcovi priznal aj finančné zadosťučinenie.

6. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli potvrdiť uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne. Uviedli, že okolnosti špecifikované v odvolaní žalobcu, nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa odôvodňujúcimi aplikáciu § 257 a žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť za stav opísaný žalobcom v jeho odvolaní.

7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaných namietol argument žalovaných, že za stav opísaný žalobcom v jeho odvolaní, nemôžu niesť zodpovednosť. Poukázal na znenie čl. 2 ods.1, čl. 3 ods. 1 a tvrdil pritom, že by bolo v rozpore s princípmi civilného sporového konania, aby trovy znášal žalobca, keď žalobca urobil všetko preto, aby tieto trovy nevznikli. Zopakoval, že výnimočnosť aplikácie § 257 je odôvodnená konkrétnymi okolnosťami posudzovaného prípadu, naviac, ak súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 265 ods. 1 CSP, ktoré na predmetnú vec nedopadá.

8. Odvolací súd (§ 34 na základe toho prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a uznesenia v jeho napadnutom výroku o trovách konania (uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, a preto nebolo

v odvolacom konaní preskúmavané) odvolací súd konštatuje, že nie sú naplnené žalobcami uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

10. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny záver a vecne správne rozhodol, ak vyslovil, že priznáva žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, za stavu, ak žalobca bezpochyby procesne zavinil zastavenie konania o určenie neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Na správnosti tohto záveru nemôže nič zmeniť odvolacia námietka žalobcu, že pri vypracovaní žaloby nemal k dispozícii dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva, ani darovaciu zmluvu a až na základe žiadosti z 11.4.2007 mu bolo umožnené s týmito sa oboznámiť, a hoci vzal žalobu späť v časti o určenie neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva následne na najbližšom pojednávaní dňa 9.11.2007, prvoinštančný súd o späťvzatí rozhodol až uznesením zo dňa 18.3.2014 a pretože na vyjadrenie k späťvzatiu nevyzval všetkých žalovaných, ďalšie rozhodnutie vydal až 21.4.2017. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne citoval § 265 ods. 1 CSP, avšak toto ustanovenie pri rozhodovaní o trovách konania nepoužil, lebo bezpochyby na vec správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Nemožno preto ako opodstatnenú vyhodnotiť odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách zastaveného konania o určenie neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa zákonného ustanovenia, ktoré na predmetnú vec nedopadá.

11. Pokiaľ žalobca spochybňoval správnosť napadnutého výroku o trovách konania tvrdením o existencii dôvodov hodných osobitného v okolnostiach zreteľa v zmysle § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré navrhoval nepriznať žalovaným náhradu trov konania, je potrebné prisvedčiť žalovaným v ich vyjadrení k odvolaniu žalobcu v tom, že žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne také relevantné skutočnosti a okolnosti posudzovaného sporu, ktoré by mohli založiť záver o existencii dôvodov hodných osobitného a ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovaným.

12. Aplikácia ustanovenia § 257 totiž prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu a okolnosti tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný, nakoľko použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona.

13. V prejednávanom spore odvolací súd nevzhliadol dôvody, ktoré by aplikáciu ustanovenia § 257 odôvodňovali. Samotná skutočnosť, že pri vypracovaní žaloby nemal k dispozícii dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva, ani darovaciu zmluvu a až na základe žiadosti z 11.4.2007 mu bolo umožnené s týmito sa oboznámiť, a hoci vzal žalobu späť v časti o určenie neúčinnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva následne na najbližšom pojednávaní dňa 9.11.2007, prvoinštančný súd o späťvzatí rozhodol až uznesením zo dňa 18.3.2014 a pretože na vyjadrenie k späťvzatiu nevyzval všetkých žalovaných, ďalšie rozhodnutie vydal až 21.4.2017 a ani fakt, že v danom spore konštatoval prieťahy Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 24.4.2014 sp. zn. III. ÚS 140/2014 a žalobcovi priznal aj finančné zadosťučinenie, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu bez ďalšieho takými okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, ktoré by mohli zakladať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania žalovaným. Odvolací súd je v zhode so žalovanými v ich písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v tom, že žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť za stav opísaný žalobcom v jeho odvolaní.

14. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

15. Výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

16. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalovaní úspech v odvolacom konaní mali, preto im odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .