Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-216-2017.pdf
PDF · 88.4 KB
No categories available
41Cob/216/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Q. H.- ČERO, so sídlom Novohradská 12, 984 01 Lučenec, IČO: 11 932 678, právne zastúpený JUDr. Henrietou Čabanovou, advokátkou so sídlom M.Rázusa 35, 984 01 Lučenec, proti žalovanému MASTER SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Martinčekova 5, 984 01 Lučenec, IČO: 31 616 488, právne zastúpený JUDr. Danielom Přibylom, advokátom so sídlom Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 6.542,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/130/2016-246 zo dňa 11.augusta 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/130/2016-246 zo dňa 11.augusta 2017 v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.139,90,-Eur zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.139,90 Eur, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 57,12 Eur.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 6.542,55 Eur titulom zaplatenia úroku z omeškania za oneskorené platenie nájmu podľa uzavretej Zmluvy o nájme zo dňa 1.1.2011. Na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov prenechal žalobca žalovanému do nájmu nebytové priestory - objekt služieb v R., na D. ulici XXXX/XX, prízemie o výmere XXXm2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pod par.č. XXXX/X a poschodie o výmere XXXm2, ktoré zapísané na LV č. XXXX pod par.č. XXXX/X za účelom prevádzkovania herne. Podľa bodu 5 zmluvy o nájme žalovaný bol povinný za prenajaté nebytové priestory platiť nájomné vo výške 930,-Eur bez DPH mesačne. Vzhľadom na to, že žalovaný neplatil nájomné v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s úhradou nájomného, žalobca žalovanému vystavil dňa 6.10.2016 faktúru č. 2016/M/002, ktorou mu vyfakturoval úrok z omeškania vo výške 6.542,55 Eur. Žalovaný tvrdil, že zo strany žalobcu dochádzalo k omeškaniu splnením tejto povinnosti, preto mu nevznikla povinnosť platiť úroky z omeškania, ktoré mu žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2016/M/002. Naviac sadzbu úrokov z omeškania vo výške 0,5 % denne , t.j. 182,5 % ročne považuje v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, žalobcom uplatnený nárok nepožíva ochranu a preto žiadal žalobu zamietnuť.
3. Okresný súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a svedkov a na základe vykonaného dokazovania zistil, že strany sporu uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory. Išlo o nájom podnikateľských priestorov, preto vzťahy medzi stranami posúdil podľa ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. a podľa zmluvných dojednaní. Podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov v bode 6 bolo dohodnuté, že nájomné sa platí vždy do 13-teho dňa v mesiaci za daný mesiac
na základe faktúry prenajímateľa. V bode 7 zmluvy strany dohodli, že nájomné je zaplatené včas, ak najneskôr v deň jeho splatnosti bude v skutočnosti pripísané k dobru na účet prenajímateľa. Ak deň splatnosti nebude pracovným dňom, tak sa za posledný deň splatnosti pokladá prvý, po ňom nasledujúci pracovný deň. V prípade nedodržania termínu úhrady nájomného bude fakturovaný úrok za každý deň omeškania vo výške 0,5 % z celkovej hodnoty nájmu.
4. Z citovaných ustanovení zmluvy okresný súd mal za to, že nájomné sa malo platiť do 13-teho dňa v mesiaci za splnenia podmienky, že žalobca vystaví faktúru prenajímateľovi. Otázka vystavenia a doručenia faktúry bola sporná, preto okresný súd v záujme spravodlivého vyriešenia sporu a zistenia objektívneho stavu veci vychádzal z evidencie došlých faktúr, ktoré predložil žalovaný a z termínov úhrad, ktoré uviedol žalobca. Na základe predloženého dôkazného materiálu týkajúceho sa úhrad jednotlivých faktúr za obdobie január až december 2013, január až december 2014 a január až december 2015 mal okresný súd zistené, že žalovaný dlhoval žalobcovi ku dňu rozhodovania vo veci na úrokoch 5.139,90 Eur. Keďže nebolo možné ani výpoveďami svedkov spravodlivo zistiť, kedy boli faktúry doručené žalovanému, okresný súd vychádzal z knihy došlých faktúr, ktorú predložil žalobca. Pri dátume zaplatenie vychádzal z dôkazného materiálu a tvrdení žalobcu, nakoľko žalovaný ohľadne úhrad jednotlivých faktúr dôkazný materiál nepredložil.
5. Pokiaľ žalovaný namietal výšku dohodnutého úroku z omeškania a tvrdil, že výška je neprimeraná v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku , okresný súd uviedol, že výška úroku z omeškania bolo dohodnutá zmluvnými stranami slobodne, vážne, zrozumiteľne medzi podnikateľskými subjektmi, preto súd nezasahoval do zmluvnej voľnosti strán. Zo zmluvy vyplýva lehota splatnosti a pokiaľ deň doručenia dokladu bol neistý, tento deň bol zistený a ustálený z knihy došlej pošty, ktorú predložil žalobca. Z uvedených dôvodov žalobe v časti zaplatenia 5.139,90 Eur vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v prospech žalobcu.
6. Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.139,90 Eur podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f) CSP ).
7. V odvolaní namietal, že v zmluve o nájme nebytových priestorov bola dohodnutá splatnosť nájomného pre prípad doručenia faktúry do 13-teho dňa v mesiaci, za ktorý malo byť nájomné zaplatené. Pre prípad doručenia faktúry po 13-tich dňoch nebola lehota splatnosti medzi zmluvnými stranami dohodnutá. Sporným dňom je deň doručenia faktúry, preto je potrebné aplikovať ustanovenie § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka. Naviac, súd žalobcovi priznal aj tú časť pohľadávky, ktorú si neuplatňuje, a to napriek tomu, že súd je viazaný žalobným návrhom.
8. V odvolaní okresnému súdu tiež vytýkal, že nesprávne určil deň omeškania so zaplatením pohľadávky. Deň uhradenia dlžnej čiastky na účet žalobcu nie je dňom omeškania, nakoľko v tento deň mal žalobca peňažné prostriedky k dispozícii . Deň doručenia faktúry bol 8.2.2013, preto prvým dňom omeškania je 9.2.2013 a posledným dňom omeškania je 17.2.2013. Počet dní omeškania je 9 a nie 10, tak ako to uviedol okresný súd. K týmto pochybeniam došlo u všetkých predmetných faktúrach. Naviac okresný súd chybne uviedol dátum doručenia faktúry v mesiaci február. Správne má byť uvedený deň 25.2.2013 a nie deň 5.2.2013, teda omeškanie nie je 14 dní ale 3 dni. Rovnako chybne uviedol dátum doručenia faktúry aj v mesiaci máj, keď má byť uvedený deň 29.5.2013 a nie deň 20.5.2013. Omeškanie je v takom prípade 6 dní a nie 16 dní. K výške úroku z omeškania 0,5 % denne namietal, že s touto otázkou sa okresný súd nevysporiadal, svoje rozhodnutie neodôvodnil a neprihliadol na okolnosti, za akých boli úroky dohodnuté. Neposudzoval prehľad platieb za obdobie od 3.6.2008 do decembra 2011 a nezohľadnil to, že k jedinému vyúčtovaniu úrokov z omeškania došlo až po skončení nájmu. Uplatnený úrok z omeškania neplní kompenzačnú funkciu v tomto prípade a pokiaľ by si žalobca počas trvania nájomného vzťahu čo len jediný raz uplatnil úrok z omeškania vo výške 182, 5 % p.a., žalovaný by určite inicioval ukončenie zmluvného vzťahu alebo zmenu ustanovenia zmluvy o nájme. Pre žalovaného je neprijateľná sankcia ako kompenzácia škody vzniknutej žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil v napadnutej časti výroku a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 135,89 Eur a trovy konania vo výške 95,86 %. K odvolaniu priložil nový dôkaz označený ako Príloha č. 1.
9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným okresnému dňa 22.9.2017. Uviedol, že zo zmluvných dojednaní jasne a zrozumiteľne vyplýva pre žalovaného povinnosť platiť nájomné, jeho výška, ako aj lehota splatnosti nájomného. Fakturácia nájomného slúžila pre účely účtovníctva a jednotlivej faktúry vystavené žalovaným slúžili ako účtovné doklady. Na splnení povinnosti doručiť faktúru žalovanému do 13-teho dňa v mesiaci sa strany v zmluve o nájme nedohodli. Suma nájomného, lehota splatnosti bola počas trvania zmluvného vzťahu fixná, preto argumentáciu žalovaného v podanom odvolaní treba považovať za účelovú. Aplikácia ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka na daný prípad nie je možná, pretože toto ustanovenie sa aplikuje v prípade, ak si zmluvné strany nedohodli lehotu na plnenie peňažného záväzku.
10. Žalobca v dobrej viere predžalobnou výzvou zo dňa 15.2.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného s tým, že pokiaľ dlžné nájomné uhradí, nebude účtovať zmluvné úroky z omeškania. Žalovaný dlžné nájomné neuhradil ani po doručení platobného rozkazu. Dlžné nájomné bolo vymožené až v exekučnom konaní a výšku úroku z omeškania dojednanú medzi stranami nepovažuje v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Vyúčtovaním zmluvného úroku z omeškania nezneužil svoje právo, práve naopak, využil svoje oprávnenie, ktoré pre neho vyplývalo z platne uzatvorenej sumy. Pokiaľ si žalovaný neplnil svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývali zo zmluvy o nájme riadne a včas, nemožno jeho konanie považovať za obvyklé, poctivé a zodpovedajúce základným v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou doručenou okresnému súdu dňa 17.10.2016 uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenia úroku z omeškania podľa bodu 7 zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú strany uzavreli dňa 1.1.2011. Podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov žalobca dal žalovanému do nájmu nebytové priestory na prevádzkovanie herne v objekte služieb v R. na D. ulici XXXX/XX. Strany v bode 6 zmluvy o nájme nebytových priestorov dohodli, že nájomné sa bude platiť vždy do 13-teho dňa v mesiaci za daný mesiac na základe faktúry prenajímateľa (žalobcu) podľa bodu 7 veta prvá a tretia zmluvy o nájme nebytových priestorov sa strany dohodli, že nájomné je zaplatené včas, ak najneskôr v deň jeho splatnosti bude v skutočnosti pripísané k dobru na účet prenajímateľa. Dohodli, že v prípade nedodržania termínu splatnosti úhrady nájomného bude žalovanému fakturovaný úrok za každý deň omeškania vo výške 0,5 % z celkovej hodnoty nájmu. Žalovaný v lehote splatnosti nájomné neuhradil riadne a včas, preto žalobca si voči žalovanému uplatnil právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,5 % celkovej hodnoty nájmu podľa bodu 7 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.1.2011 ( ďalej len „ podľa zmluvy“ )., úrok z omeškania za oneskorené platenie nájmu za rok 2013; za rok 2014; za rok 2015 a za rok 2016 žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2016/M/002 v celkovej výške 6.542,55 Eur.
13. V zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.1.2011 si strany dohodli v bode 6 spôsob platenia nájomného vždy do 13-teho dňa v mesiaci za daný mesiac na základe faktúry. V bode 7 zmluvy o nájme nebytových priestorov strany dohodli úrok z omeškania 0,5 % z celkovej hodnoty nájmu v prípade, ak nájomné nebude zaplatené včas, najneskôr v deň jeho splatnosti nebude pripísané k dobru na účet prenajímateľa.
14. Aby žalovaný mohol splniť svoju povinnosť zaplatiť nájomné za daný mesiac pripísaním na účet prenajímateľa v lehote dohodnutej v zmluve, t.j. do 13-teho dňa v mesiaci na základe faktúry, žalobca nevyhnutne musel vystaviť jednotlivé faktúry, následne ich v primeranej lehote odoslať žalovanému a umožniť mu riadne včas splniť zmluvnú povinnosť. Uvedený postup vyplýva z vyššie citovaných ustanovení bodu 6 a 7 zmluvy o nájme nebytových priestorov, napriek tomu, že výslovne nie je v týchto ustanoveniach uvedený. Tieto okolnosti však majú podstatný vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť peňažný záväzok spôsobom a v lehote dohodnutej v zmluve.
15. V posudzovanom prípade právo na úrok z omeškania veriteľovi - žalobcovi vznikne vo výške dohodnutej v zmluve len za predpokladu, ak žalobca dodrží vyššie uvedený spôsob vystavenia a odoslania jednotlivých faktúr v rozhodnom období žalovanému a následne žalovaný sa dostane do omeškania so splnením záväzku v lehote dohodnutej v zmluve. V opačnom prípade platí, že lehota na
splnenie peňažného záväzku nebola dohodnutá v zmluve a rovnako nebola dohodnutá ani výška úroku z omeškania. Ak si zmluvné strany nedohodli lehotu na splnenie peňažného záväzku, začiatok lehoty na splnenie peňažného záväzku je stanovený podľa právnej úpravy ustanovenej v § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka platnej v rozhodnom období. V prípade, že si zmluvné strany nedohodli výšku úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe podľa právnej úpravy ustanovenej v § 369 Obchodného zákonníka platnej v rozhodnom období.
16. S poukazom na vyššie uvedené zistenia odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď omeškanie dlžníka - žalovaného posúdil len podľa evidencie došlých faktúr predloženej žalovaným a podľa termínu úhrad faktúr uvedených žalobcom. Následne okresný súd nesprávne posúdil výšku úroku z omeškania podľa ustanovenia bodu 7 zmluvy o nájme nebytových priestorov.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
18. V ďalšom konaní okresný súd na základe tvrdení a dôkazov predložených žalobcom posúdi začiatok lehoty na splnenie peňažného záväzku v rozhodnom období a následne tiež posúdi výšku úrokov z omeškania, ktorú rieši ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka v znení platnom v rozhodnom období.
19. O náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 369 ods. 3 CSP.
20. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).