Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/389/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo IČO: 42 174 902, proti žalovanému D. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. N. XXX/ X, XXX XX H. C. N., o zaplatenie istiny 696,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Csp/1/2016-51 z 5. decembra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie,“ resp. ,,prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom z 5. decembra 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania v pomere 100% trov konania (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 696,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, počítaným od 15. 10. 2009 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 25. 06. 2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 350,- Eur. Žalovaný sa zaviazal veriteľovi úver zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 346,- Eur, t.j. celkovú sumu 696,- Eur v 12 mesačných splátkach po 58,- Eur, počnúc dňom 10. 07. 2009, na účet veriteľa. Zmluva o úvere má charakter aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovanému (spotrebiteľovi) bol poskytnutý spotrebný úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania ani podnikania. Žalobca (dodávateľ) žalovanému poskytol finančné prostriedky v hotovosti pri podpise zmluvy Okresný súd zistil, že Zmluva o úvere síce spĺňa podmienku písomnej formy, avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, preto je poskytnutý úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi jedine skutočnú výšku poskytnutého finančného plnenia, čiže 350,- Eur. Okresný súd v Žiari nad Hronom trestným rozkazom sp. zn. 1T 74/2010 zo dňa 22. 04. 2010, právoplatným dňa 09. 07. 2010, uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákona z dôvodu, že žalovaný v žiadosti o úver neuviedol všetky svoje záväzky a úver nesplácal a podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske konanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že súd je povinný v každom štádiu konania ex lege prihliadať na prípadné premlčanie nároku, uplatneného voči spotrebiteľovi, a to podľa ustanovení § 5b Zák. č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Žalobca v podanej žalobe uviedol, že úver zosplatnil dňa 15. 10. 2009, preto odo dňa nasledujúceho (od 16. 10. 2009) začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi a uplynula dňa 16. 10. 2012. Žalobca podal žalobu na okresný súd až dňa 01. 07. 2016, po uplynutí premlčacej doby. Podľa názoru okresného súdu, v danej veci nie je možné aplikovať ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj,,OZ“), pretože nárok žalobcu nie je možné posúdiť v občianskoprávnom smere podľa ustanovení zodpovednosti na náhradu škody. Nárok žalobcu totiž nespĺňa všetky atribúty škody, tak ako to predpokladá Občiansky zákonník vo svojej šiestej časti. Je potrebné odlišovať škodu v občianskoprávnom zmysle a škodu v trestnoprávnej rovine. Škodou pre účely trestného konania sa rozumie akákoľvek ujma (na majetku, na osobných právach a iných právach a právom chránených záujmoch a pod.), ktorá vznikla poškodenému v súvislosti s trestným činom, preto premlčacia doba uvedená v ustanovení § 106 ods. 2 nie je aplikovateľná na daný prípad. Na daný spor je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, pretože žalovaná suma vznikla z titulu neuhradeného záväzku žalovaného vzniknutého z občianskoprávneho záväzkového vzťahu. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcu zamietol. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu okresný súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby okresný súd rozsudok okresného súdu zrušil. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa. Dňa 25. 06. 2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) s tým, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluva o úvere bola uzatvorená ako nepomenovaná zmluva. Podľa jeho názoru zmluva o úvere mala všetky zákonom požadované náležitosti, a to dostatočné označenie subjektov a predmet zmluvy (poskytnutie úveru). Iné náležitosti sa považujú za fakultatívne, a preto v dôsledku ich absencie nie je možné zmluvu označiť za bezúročnú a bez poplatkov. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003, R ČR 16/2015). Vzhľadom na uvedené zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom. Vzťah Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Kombinácia oboch právnych predpisov má niekoľko rovín: 1. vzťahy, ktoré v Obchodnom zákonníku nie sú upravené vôbec, 2. vzťahy upravené tak v Obchodnom, ako aj v Občianskom zákonníku, 3. vzťahy, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené vôbec, 4. vzťahy, ktorú sú upravené v Občianskom a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku. Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodnoprávnych vzťahoch, pokiaľ: a) danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom, b) vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia, c) dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ,,povinný“ zároveň vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Keďže aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere neustanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. 06. 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. 05. 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31. 05. 2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 OZ. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia

peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Žalovaný s ním uzatvoril zmluvu o úvere slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa jeho názoru uplatnený nárok nie je premlčaný z dôvodu, že ho Okresný súd Žiar nad Hronom v rozsudku sp. zn. 1T/74/2010 zo dňa 22. 04. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09. 07. 2010, odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 právo na náhradu škody sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu vyplýva, že k udalosti došlo dňa 25. 06. 2009, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Zaplatenia sumy 696,- Eur s príslušenstvom sa domáha titulom náhrady škody, pretože Okresný súd Žiar nad Hronom v rozsudku sp. zn. 1T/74/2010 zo dňa 22. 04. 2010 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ho odkázal ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

3. Žalovaný sa nevyjadril k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 696,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej mu prečinom úverového podvodu žalovaným. Okresný súd Žiar nad Hronom trestným rozkazom sp. zn. 1T/74/2010 zo dňa 22. 04. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09. 07. 2010, uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXX, ktorú uzavrel so žalobcom dňa 25. 06. 2009, pričom žalobcu (poškodeného) v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie. Okresný súd zamietol žalobu na základe aplikácie ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, keď ex offo prihliadol na premlčanie práva na náhradu škody.

6. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

7. Podľa ustanovenia § 106 ods.1, 2 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

8. Pod premlčaním sa rozumie oslabenie práva, t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku premlčania. Neuplatnením práva v premlčacej dobe sa teda právo oslabuje v tom zmysle, že jeho uplatnenie a vymáhanie prostredníctvom súdu je vylúčené, pokiaľ povinný subjekt vznesie námietku premlčania (čím zaniká nárok). Uplynutie premlčacej doby nemá vplyv na samotnú existenciu občiansko-právneho vzťahu a z neho vyplývajúceho subjektívneho práva, a preto dlžník kedykoľvek aj po uplynutí premlčacej doby svoj dlh dobrovoľne splniť. Či sa účinky premlčania prejavia v súdnom konaní, závisí od vôle samotného dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Ako už bolo uvedené, predmetom sporu bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobený protiprávnym konaním žalovaného, a to prečinom úverového podvodu. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nebol nárok zo samotnej spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o úvere). Podľa názoru odvolacieho súdu len v prípade, ak by súd rozhodoval o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, bol by povinný ex offo prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa).

10. Z obsahu spisu okresného súdu odvolací súd zistil, že žalovaný (dlžník) sa nedovolal premlčania (nevzniesol námietku premlčania) v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, preto postup okresného súdu, ktorý ex offo prihliadol na premlčanie bol nesprávny, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver nie je spotrebiteľským úverom (bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka) ťaží toho, kto tak tvrdí (teda žalobcu).

12. Otázka právneho režimu tzv. „absolútnych obchodných záväzkových vzťahov“ resp. „absolútnych obchodov“ (kam nesporne patrí i zmluva o úvere) uzatváraných dodávateľom so spotrebiteľom bola v minulosti riešená zo strany súdov nejednotne. Možno však konštatovať, že postupne sa názory súdov v takýchto prípadoch prikláňali k postupu, aký zvolil v prejednávanej veci okresný súd, t.j. k aplikácii Občianskeho zákonníka. Zásadný vplyv na odstránenie tejto nejednotnosti malo prijatie zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým s účinnosťou od 1. mája 2014 došlo (okrem iného) i k zmene, respektíve doplneniu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o tretiu vetu, ktorá znie: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Keďže uvedený právny predpis, ktorým došlo k tejto zmene nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 vyslovil právny názor, že toto ustanovenie sa od svoje účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

13. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (389 ods. 1 písm. b/, c/ a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 , pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ani na jeho zmenu (§ 388 .

14. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody po preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 OZ, a to existencie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vzniku škody, príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zároveň okresný súd rozhodne o žalobcom uplatnenom úroku z omeškania po ustálení, či sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 .

16. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .