Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-42-2017.pdf
PDF · 82.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-9T/42/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. januára 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný L. F. R. G. X. R., nar. XX. XX. XXXX X. E., trvale bytom X. M., O. XXX/X,
j e v i n n ý , ž e
- 25. 12. 2014 o 22.30 h riadil osobné motorové vozidlo Ford Escord RS 2000 EČ: PP 716AB vo Veľkom Krtíši z ulice Boženy Nemcovej na ulicu P. O. Hviezdoslava, kde bol kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš, obžalovaný sa na Obvodnom oddelení PZ Veľký Krtíš podrobil dychovej skúške prístrojom Dräger Alcotest 7410ARFM-0141 25. 12. 2014 o 23.21 h, v dychu mal 0,96 mg/l alkoholu čo v prepočte znamená 2,00 promile alkoholu, opakovanou dychovou skúškou uvedeným prístrojom 25. 12. 2014 o 23.21 h vdychu obvineného bolo zistené 0,89 mg/l alkoholu, čo v prepočte znamená 1,85 promile alkoholu,
t e d a
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.
a o d s u d z u j e s a
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Dňa 01. 06. 2017 podala na Okresnom súde Veľký Krtíš prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš obžalobu na obžalovaného L. F. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že s vtedajšou manželkou oslavovali v krčme narodeniny. Potom prišiel M. a presviedčal ich, aby išli do pohostinstva Šťuka. On chcel ísť domov, tak išla s M. len manželka. Keď prišiel pred bytový dom zistil, že nemá kľúče od bytu. Volal manželke, ale nedvíhala. Zavolal bratovi, aby prišiel, že ju budú hľadať. Manželku s M. našli na ceste. Nechcela mu dať kľúče, pohádali sa a on od zlosti rozbil sklo na bratovom aute. M. sa jej chcel zastať, tak sa pochytili. Keď mu manželka nechcela dať kľúče chcel ísť spať k rodičom, nakoniec s ním išla aj manželka. Brat L. ich tam zaviezol. Brat zavolal otcovi, že treba dať auto do garáže a po odstavení auta odišiel. Krátko na to prišla hliadka polície a predviedla ho.
Súd vypočul na hlavnom pojednávaní aj ďalších svedkov. Svedkyňa U. F. uviedla, že oslavovali manželove narodeniny. Pri odchode z krčmy sa pohádali, s M. chceli ísť ešte do Šťuky. Po ceste sa pri nich objavil manžel a chcel kľúče od bytu. Ona mu ich nechcela dať. Nakoniec išla s ním na B. k rodičom. Zaviezol ich tam L. F.. Ona sedela na mieste spolujazdca a manžel vzadu.
Svedok Z.Á. M. uviedol, že si už nič nepamätá. Trvá na svojej výpovedi v znení doplnenia zo dňa 03. 01. 2015. Dňa 26. 12. 2014 v zápisnici o trestnom oznámení uviedol, že auto šoféroval L. F., ktorý prišiel na aute, U. F. po hádke k nemu nasadla a spolu odišli. V doplnení zo dňa 03. 01. 2015 uviedol, že L. F. šoférovať nevidel, auto malo tmavé skla. Rozpory vysvetlil tým, že dňa 26. 12. 2014 bol ešte pod vplyvom alkoholu.
Svedok L. F. uviedol, že mu zavolal brat, potreboval nájsť manželku. Našli ju pri smetiakoch na ulici B. Nemcovej. Po hádke s bratom nastúpila do auta a on ich odviezol k rodičom. Zavolal otcovi aby prišiel po auto a dal ho do garáže. Keď prišli pred panelák, dal otcovi kľúče a odišiel, pretože sa ponáhľal do Rakúska. V jeho prítomnosti brat L. auto nešoféroval. M. s nimi v aute nešiel. Odmietol vypovedať v prípravnom konaní pretože sa na to necítil.
Svedok L.O. F. starší uviedol, že mu volal mladší syn L., že treba dať auto do garáže. Zišiel dole, L. mu dal kľúče, L. stál pri aute. O chvíľu prišla hliadka. Nevidel kto auto šoféroval.
Svedok L.O. M. uviedol, že zareagoval na hluk motora. Vyšiel na balkón a videl štyroch ľudí. Dvaja len stáli a chlap so ženou sa naťahovali o kľúče, preto volali políciu. Pri telefonovaní manželka spoznala L. F., on ho sprvu nespoznal. Potom L. F. s manželkou nasadli do auta a veľkou rýchlosťou odišli. Tí dvaja ďalší tam ostali. Auto riadil L. F..
Svedkyňa U. M. uviedla, že počula túrovať auto. Vyšla na balkón a videla, ako z miesta spolujazdca vyšla žena a snažila sa cez predné bočné okno vybrať kľúče. Šofér vyšiel a začal ju kopať a biť, preto zavolali políciu. Videla, že šofér je L. F., ktorého dobre pozná.
Ďalej súd vykonal dokazovanie zápisnicou o trestnom oznámení, zápisnicou o doplnení trestného oznámenia, zápismi o dychovej skúške, evidenčnou kartou vodiča, evidenčnou kartou vozidla, správou zamestnávateľa, správou Mesta Veľký Krtíš, výpisom z evidencie priestupkov, odpisom z registra trestov
Súd vykonal dokazovanie a vyhodnotil dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo i v ich súhrne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný dňa 23. 12. 2014 o 23,21 h sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,96 mg/l alkoholu, čo v prepočte znamená 2,00 promile alkoholu. Táto skutočnosť je jednoznačne preukázaná a obžalovaný ju nijakým spôsobom nespochybnil. Požitie alkoholu samo osebe však nie je trestným činom. Pokiaľ by však obžalovaný pod vplyvom alkoholu riadil motorové vozidlo dopustil by sa trestného činu. Práve táto otázka sa javila súdu spornou, pretože aj obhajoba poukázala na fakt, že obžalovaný sa podrobil skúške v čase, keď za volantom nesedel. Bolo preto potrebné preukázať, či obžalovaný riadil motorové vozidlo v inkriminovanom čase, to znamená pod vplyvom alkoholu. Súd vychádzal z výpovede svedkov. Mal k dispozícií dve skupiny svedkov a svedeckých výpovedí. Na jednej strane výpovede príbuzných a kamaráta obžalovaného, ktoré viac menej svedčili v jeho prospech a výpovede nezávislých svedkov, bez bližšieho vzťahu k obžalovanému, a to manželov M., výpovede ktorých obžalovaného usvedčujú. Súd nemohol postupovať pri hodnotení
len z numerického hľadiska (ktorých svedkov je viac), ale musel dôkazy hodnotiť vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Z vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že motorové vozidlo riadil obžalovaný. Súd vychádzal najmä z výpovede svedkov L. a U. M.. Výpoveď svedka M. je prakticky totožná s výpoveďami v prípravnom konaní. Svedok nevidel príchod auta, videl už len naťahovanie o kľúče. Čo však videl a čo je podstatné, že s autom ako vodič odišiel L. F.. Svedok obžalovaného pozná a zámenu vylúčil. Svedok nemal absolútne žiaden motív, prečo by klamlivo oznámil polícií, že obžalovaný jazdí opitý na aute, hoci ako sám priznal volal preto, že ten bil ženu. Či k bitke skutočne došlo súd neriešil, pretože to nie je predmetom obžaloby. Výpoveď tohto svedka považuje súd za vierohodnú a v podstate za kľúčovú a rozhodujúcu. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne M., možno konštatovať, že sa v istých nepodstatných detailoch, ktoré súd pripisuje odstupu času líši od výpovedí v prípravnom konaní. Súd považuje za preukázané, že svedkyňa vyšla na balkón prvá a videla obžalovaného vystupovať z auta. Vzhľadom ku skutočnosti, že odbiehala do bytu k dcére už s určitosťou nevie, či auto pri odchode riadil obžalovaný, ktorého dobre pozná, pretože boli spolužiaci. Súd musel vyhodnotiť nielen výpovede svedčiace v neprospech obžalovaného, ale aj výpovede v jeho prospech. Z výpovede otca obžalovaného je zrejmé, že nevidel kto auto riadil, pretože keď prišiel k autu obžalovaný stál vedľa auta. Z tohto pohľadu súd nepovažoval za potrebné preukazovať, kto mu odovzdal kľúče a či tam L. F. vôbec bol. Svedkyňa F. vypovedala síce zhodne pred súdom ako aj v prípravnom konaní, ale v kontexte ostatných výpovedí súd posúdil jej výpoveď ako nedôveryhodnú. Svedkyňa je rozvedená, ale súdu je zrejmé, že v mene maloletého syna poberá výživné od obžalovaného a jeho prípadné odsúdenie by tak mohlo ohroziť jeho zamestnanie, čo by pociťovala ako vlastnú ujmu. Súdu sa javí nedôveryhodné vysvetlenie svedka M. o rozporoch v podanom trestnom oznámení zo dňa 26. 12. 2014 a jeho doplnením zo dňa 03. 01. 2015. Naopak trestné oznámenie je v súlade s výpoveďou svedkov M., tak isto ako oni uviedol, že obžalovaný na aute prišiel aj odišiel. Jeho doplnenie a následné výpovede súd považuje za nepravdivé. Súdu sa nevierohodnou zdala aj skutočnosť, že svedok pred súdom povedal, že si nič nepamätá a následne si pamätal, že správnym je doplnenie trestného oznámenia a nie prvotné oznámenie zo dňa 26. 12. 2014. Svedok L. F. v prípravnom konaní vypovedal dňa 28. 01. 2015 v zhode s výpoveďou pred súdom, avšak dňa 20. 01. 2016 využil svoje právo a odmietol vypovedať Súd podotýka, že po riadnom poučení. Tvrdenie, že sa necítil súd považuje za nevierohodné. Je zarážajúce, že predtým aj potom sa „cítil“ a vtedy sa „necítil“, zvlášť keď išlo o výpoveď v prospech blízkej osoby. Navyše súd konštatuje, že obsah a forma jeho výpovede pred súdom bola zjavne nepresvedčivá. Na základe vykonaného dokazovania súd považuje za preukázané, že dňa 25. 12. 2014 riadil obžalovaný motorové vozidlo, čím sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe.
Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu súd postupoval podľa § 34 Tr. zák.. Prihliadol najmä na možnosť generálnej a individuálnej prevencie a možnosť nápravy páchateľa. Súd prihliadal aj na možné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Súd nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Obžalovaný sa k činu nepriznal a neoľutoval. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, má kladné hodnotenie od zamestnávateľa, ale dopustil sa troch priestupkov na úseku dopravy, čo vzhľadom k prejednávanej veci súd nemohol opomenúť. Obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný, avšak tresty má zahladené, preto súd na ne neprihliadol. Súd preto postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (0:0) súd mohol podľa § 289 ods.1 Tr. zák. uložiť trest v rozmedzí 0 až 1 rok. S prihliadnutím na osobu páchateľa, spôsob spáchania činu, jeho následkov, pohnútky, jeho pomerov a možnosť nápravy súd uložil trest v dolnej hranici trestnej sadzby a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dva mesiace. S prihliadnutím na osobu páchateľa, jeho doterajší život a prostredie súd dospel k názoru, že na nápravu obžalovaného nie je nutný nepodmienečný trest odňatia slobody, ale v súlade s § 49 ods. 1 a § 50 Tr. zák. obžalovanému podmienečne odložil výkon trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Zároveň podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dva roky, čo vzhľadom k druhu spáchaného trestného činu považuje súd za nutné, preventívne a výchovné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).