Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/205/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. F. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom R. práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave dieťaťa rodičov S. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na U. ulici č. XXX v T. zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave na Zámockej ulici č. 26 a P. F. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na B. ulici č. X v H. zastúpené JUDr. Pavlom Kontrom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Čučmianskej dlhej č. 21 v Rožňave v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 7P 90/2017-45 z 18.4.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 5P 164/2002-56 z 19.11.2012 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné pre maloletého P. F. nar. XX.X.XXXX za obdobie od 1.9.2016 do 31.1.2017 na 120 Eur mesačne a od 1.2.2017 do budúcna na 130 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci matke maloletého dieťaťa. Dlžné výživné 510 Eur za obdobie od 1.9.2016 do 30.4.2017 povolil otcovi splácať v mesačných 30 Eur splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku matke maloletého dieťaťa pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o zvýšení výživného právne vychádzal z ustanovení § 78 ods. 1,2,3, § 75 ods. 1 a § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. a vykonaného dokazovania. Konštatoval, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2012 sa podstatne zmenili pomery u maloletého dieťaťa aj u povinného rodiča, resp. obidvoch rodičov. Závažná zmena pomerov nastala v septembri 2016 po ukončení základnej školy kedy nastúpil na strednú školu, kde sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Zvýšené finančné zabezpečenie je spojené s návštevou školy, dochádzkou do školy, zdravotným stavom a mimoškolskou záujmovou činnosťou. Zdôraznil, že starostlivosť o maloletého prevažne zabezpečuje matka, nielen osobnou starostlivosťou ale aj finančne. Otec sa na jeho potrebách podieľa len súdom určeným výživným. Súd prvej inštancie v odôvodnení zdôraznil skutočnosť, že obidvom rodičom zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi P., ktorý sa po ukončení školy zamestnal. Naďalej však žije v domácnosti matky a na domácnosť finančne prispieva. S matkou v spoločnej domácnosti žije aj ďalší dospelý syn rodičov, ktorý takisto prispieva finančne do domácnosti. Vyživovacia povinnosť k plnoletému P. zanikla dňom 1.2.2017. Konštatoval, že matka je zamestnaná a jej priemerný mesačný zárobok je 433,78 Eur priemerný mesačný zárobok otca vo firme I. X. je 610,12 Eur.

Má ďalší príjem, keď na základe dohody o vykonávaní práce pracuje pre firmu H. C. - C. H.. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmena pomerov od poslednej úpravy nepochybne nastala ku dňu 1.9.2016, preto zvýšil výživné na maloletého od 1.9.2016, odkedy maloletý nastúpil na strednú školu do 31.1.2017 na 120 Eur s prihliadnutím, že do 31.1.2017 mal ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi P. a od 1.2.2017 do budúcna zvýšil na 130 Eur. Takto zvýšené výživné vzhľadom na všetky vykonané dôkazy považoval za primerané a dostatočné, a to tak s prihliadnutím na finančné a majetkové pomery otca, ako aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Dlžné výživné, ktoré vzniklo v dôsledku zvýšenia výživného v celkovej výške 510 Eur povolil otcovi splácať v mesačných 30 Eur splátkach.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. h/ s návrhom, aby odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že na strane maloletého od poslednej úpravy došlo k určitej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, avšak nie v rozsahu ako to určil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti zdôraznil, že zmena pomerov nastala aj u matky maloletého dieťaťa, ktorej sa od poslednej úpravy zlepšili finančné pomery v zamestnaní, ako aj na základe tej istej skutočnosti ako u otca, že jej skončila vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi. Uviedol, že podľa jeho názoru na strane maloletého k výraznej zmene pomerov nedošlo a v tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že k nárastu životných nákladov od poslednej súdnej úpravy nedošlo ani v súvislosti s infláciou. K zmene pomerov mohlo dôjsť len v dôsledku fyzického rastu, prípadne zdravotnými komplikáciami, ktoré však neboli žiadnym spôsobom v konaní preukázané. Jediný podstatný výdavok, ktorý bol preukázaný bolo cestovné v súvislosti s návštevou strednej školy, ktoré predstavuje sumu 20 Eur mesačne. Vytkol konajúcemu súdu aj to, že zvýšil výživné sptätne, čo považoval za nedôvodné a matka v prípade zvýšenia nákladov spojených s výživou a výchovou maloletého mu mohla túto skutočnosť oznámiť a on by zvýšil výživné dohodou. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie rozhodol správne, zákonne a predovšetkým v prospech dieťaťa. Zdôraznila predovšetkým skutočnosť, že otec sa na výchove a výžive maloletého nepodieľa žiadnym iným spôsobom ako určeným výživným v zmysle posledného rozhodnutia súdu a ani osobne o neho neprejavuje žiaden záujem. Zdôraznila, že pokiaľ mohol otec prispievať na výživu dvoch detí mesačne vo výške 130 Eur mesačne, bude pravdepodobne schopný túto sumu platiť aj naďalej, i keď už len na jedného syna s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že príjem sa mu od poslednej úpravy výživného zvýšil. Poukázala aj na zvýšené výdavky maloletého syna súvisiace s jeho zdravotným stavom, mimoškolskou záujmovou činnosťou, avšak predovšetkým spojené s nástupom na strednú školu. V súvislosti s finančnými pomermi u matky maloletého dieťaťa zdôraznila, že práve nedostatok financií a ťažká finančná situácia spôsobila, že nemohla umožniť štúdium už plnoletého syna P., ktorý sa musel hneď po ukončení školy zamestnať aby mohol finančne vypomáhať matke. Výživné vo výške 130 Eur pokrylo len minimálne výdavky obidvoch dospievajúcich synov, a preto aspoň v prípade maloletého P. má želanie, aby mohol v prípade jeho schopností pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu. Súčasne žiadala, aby odvolací súd jej priznal trovy odvolacieho konania spočívajúce v právnom zastúpení vo výške 100%.

5. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161 z roku 2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len .

7. Podľa ust. § 395 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovil lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

8. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom ust. § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi s odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

11. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení výživného v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech v konaní. V tomto pojednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutkový stav veci, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe súdu.

12. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Obaja rodičia majú právo zariadiť si život podľa vlastných predstav, je však zakaždým potrebné prihliadnuť v prvom rade na vyživovaciu povinnosť a za tým účelom uskutočňovať zmeny vo svojom živote tak, aby nebolo ohrozené uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí a ich najlepší záujem. Odvolací súd dodáva, že súdna prax ustálila, že k podstatným zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí približne troch rokov, a to v súvislosti s vekom a rastom, pokiaľ nenastanú iné mimoriadne skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby dieťaťa. Je nepochybné, že u maloletého nastala zmena pomerov od poslednej úpravy výživného, o ktorom bolo posledný raz rozhodnuté 19.11.2012 už ku dňu 1.9.2016, kedy nastúpil na strednú školu. Konajúci súd preto správne zvýšil výživné k tomuto dňu, pričom postupoval podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď túto skutočnosť posúdil ako dôvod osobitného zreteľa. Odvolací súd vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca poznamenáva, že jeho argumentácia k rozsahu nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej i právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu nevyvážene a dovoľuje záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcom mu bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie.

13. Odvolací súd nezistil žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v inom rozsahu ako určil súd prvej inštancie a dodáva, že výživné 130 Eur mesačne predstavuje výživné na jeden deň 4,1 Eur a pokrýva životné náklady maloletého, ktorý je vo veku blízkemu plnoletosti, fakticky len v minimálnom rozsahu a je nepochybné, že podiel matky na výživnom voči maloletému je výrazne

vyšší ako podiel otca aby zabezpečila základné životné potreby maloletého, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré otec poukazuje vo svojom odvolaní.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, a to tak v časti výroku o zvýšení výživného, ako aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na ust. § 396 v spojení s ust. § 52 CMP, podľa ktorých v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 .

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .