Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-53-2017.pdf
PDF · 114.62 KB
Case nature
Subarea
1Co/53/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne T. N., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v W., W. X, zastúpenej Mgr. Richardom Petrovom, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska 3, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: XX XXX XXX o náhradu škody 781,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21. septembra 2016 č.k. 38C/290/2013-310 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie žalovanej proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 778 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,15 % ročne z tejto sumy od 13.12.2008 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa voči žalovanej domáhala náhrady škody vo výške 779 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne z tejto sumy od 13.12.2008 do zaplatenia s odôvodnením, že pri dopravnej nehode dňa 20.10.2008 na Dopravnej ulici v Košiciach bolo poškodené jej motorové vozidlo Š. K. EČV: W. XXX K., škodu na ktorom žalovaná odmietla nahradiť tvrdiac, že poškodenie zadnej časti motorového vozidla nebolo spôsobené vozidlom poisteného škodcu.
3. V odôvodnení poukázal na tvrdenia žalobkyne i na obranu žalovanej, ktorá žiadala žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú čo do právneho základu i výšky škody majúc za to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou zo dňa 20.10.2008, za škodu, ktorú spôsobil ich poistenec nemožno považovať ani poškodenie zadnej časti vozidla žalobkyne, keďže zadný nárazník na vozidle žalobkyne bol pred nehodou opravený neodborne lepením, čím boli znefunkčnené jeho absorpčné účinky, čo podporuje znalecký posudok Ing. Zoltána Béreša a znalec Ing. Ján Mandelík, PhD. sa venoval len škodám na motorovom vozidle žalobkyne a nezaoberal sa súvislosťami medzi škodou na motorovom vozidle škodcu.
4. Pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd zo zistenia, že k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne Š. K. EČV: W. XXX K. došlo dňa 20.10.2008 v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej motorovým vozidlom Š. K., EČV: T. XXX H. poistenkyňou žalovanej J. S., ktorej priebeh a poškodenie
vozidiel boli odborne zaznamenané zamestnancami spoločnosti SERVISEXPERTA s.r.o.. Ďalej zistil, že dňa 20.10.2008 poistenkyňa žalovanej na tlačive oznámila žalovanej vznik škodovej udalosti, spolu s nákresom a popisom nehodového deja, následne dňa 21.10.2008 poškodená žalobkyňa žiadala od žalovanej nahradiť skutočnú škodu na jej motorovom vozidle, vyčíslenú na základe rozpočtu s tým, že výsledky obhliadky motorového vozidla žalobkyne boli dňa 20.10.2008 zaznamenané písomne technikom spoločnosti Slovexperta, s.r.o., ktorý potvrdil poškodenie zadného blatníka zlomením, poškodenie zadného čela, kapota zadná/dvere zatlačené, ulomený plast zadného čela a lišta pod ľavým zadným svetlom. Dňa 27.11.2008 žalovaná oznámila spoločnosti Slovexperta, s.r.o., že zamietla poistné plnenie žalobkyne, lebo nároky žalobkyne neboli dostatočne preukázané. Okrem toho súd prvej inštancie zistil, že dňa 15.12.2008 žalobkyňa ako príkazca a spoločnosť SERVISEXPERTA s.r.o. ako príkazník uzavreli zmluvu o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej listom zo dňa 17.12.2008 spoločnosť vyzvala žalovanú na mimosúdne vyporiadanie náhrady škody vo veci poistnej udalosti, dňa 6.2.2009 žalovaná oznámila, že z technického hľadiska sa poistná udalosť nestala tak, ako to tvrdí žalobkyňa a nemá za preukázané poškodenie zadnej časti motorového vozidla žalobkyne, opätovne žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie žalobkyni listom zo dňa 12.5.2009.
5. Prvoinštančný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Zoltánom Bérešom a uznesením zo dňa 9.10.2015 č.k.38C/290/2010-232 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jánom Mandelíkom, PhD.. Konštatoval, že znalec Ing. Zoltán Béreš v znaleckom posudku č. 41/2013 zo dňa 23.5.2013 určil, že všeobecná hodnota vozidla žalobkyne ku dňu 20.10.2008 (pred haváriou) činila 1.616,00 eur a výška škody na jej vozidle ku dňu 20.10.2008 predstavovala sumu 0,00 eur, vychádzajúc pritom z úsudku, že na vozidle žalobkyne sa pred dopravnou nehodou dňa 20.10.2008 nachádzali poškodenia na podlahe batožinového priestoru a na plechu pod ľavým zadným svetlom, znaky staršieho poškodenia evidentne vykazuje aj poškodenie zadného čela a zadného kufra, ktoré nemohlo nastať dopravnou nehodou (zatlačenie a prasknutý lak na zadnom čele na pravo od stredu - pohľad z vnútra batožinového priestoru v prílohe), pred dopravnou nehodou bol zjavne poškodený aj zadný nárazník a opravený lepením, čo výrobca vozidla nepovoľuje, tým sa znefunkčnili jeho vlastnosti, a to odolávať nárazom do rýchlosti cca 10 km/h, resp. čiastočne stlmiť nárazy pri vyšších rýchlostiach, čím mohlo dôjsť k jeho prasknutiu, avšak evidentne v lepených častiach, z čoho znalec usúdil, že škoda na zadnom nárazníku bola preto nulová a vyvodil, že rozsah poškodenia, ktorý mohol vzniknúť pri dopravnej nehode dňa 20.10.2008, nezodpovedal poškodeniam uvedeným v zápise o obhliadke, pritom či dopravnou nehodou došlo k zväčšeniu rozsahu poškodenia nie je možné s určitosťou určiť a ak aj áno, výška spôsobenej škody by bola bezvýznamná pri existencii predchádzajúceho poškodenia. Na výhrady žalobkyne uznesením zo dňa 11.12.2013 č.k. 38C/290/2010-154 súd prvej inštancie nariadil doplnenie znaleckého posudku č. 41/2013 Ing. Zoltánom Bérešom, ktorý v Dodatku č. 1 zo dňa 25.2.2014 k znaleckému posudku č. 41/2013 po obdržaní fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody doplnil, že všeobecná hodnota vozidla žalobkyne ku dňu 20.10.2008 (bezprostredne pred haváriou) predstavovala vrátane 19 % DPH sumu 1.616 eur a výška škody ku dňu 20.10.2008 bola vrátane 19 % DPH vo výške 40 eur s tým, že v kalkulácii nákladov na opravu znalec stanovil cenu za zadný nárazník vo výške 15 eur bez DPH podľa pohybu cien na internetových portáloch s použitými náhradnými dielmi, kde sa ceny obdobných nepoškodených nárazníkov predmetného typu vozidla pohybujú v rozmedzí od 15 do 40 eur s DPH a súvisiace práce s výmenou nárazníka prepočítal podľa platných cenníkov.
6. Z kontrolného znaleckého posudku č. 14/2016 znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. súd prvej inštancie zistil, že všeobecná hodnota vozidla žalobkyne predstavuje ku dňu 20.10.2008 čiastku vrátane 19 % DPH 2.139 eur, výška škody predstavuje ku dňu 20.10.2008 čiastku vrátane 19 % DPH 547 eur s tým, že tento znalec dospel naopak k záveru, že rozsah poškodenia uvedeného osobného motorového vozidla po dopravnej nehode zo dňa 20.10.2008 zodpovedá rozsahom poškodeniu dielcov a častí predmetného vozidla v Zápise o obhliadke zo dňa 20.10.2008 za predpokladu, že výmena zadného nárazníka bola potrebná nie z dôvodu jeho zlomenia, ale z dôvodu poškodenia jeho povrchu, ktorý bol spôsobený nárazom vozidla škodcu. Súd prvej inštancie uviedol, že znalec Ing. Ján Mandelík, PhD. 1/ na základe jednotlivých detailných analýz poškodenia vozidla považoval druh a rozsah zisteného poškodenia vozidla žalobkyne zisteného dňa 20.10.2008 pri obhliadke vozidla za technicky prijateľný vzhľadom k priebehu zrážky pri dopravnej nehode dňa 20.10.2008 aj napriek tomu, že zadný nárazník bol zlomený pred dopravnou nehodou, avšak následkom poškodenia jeho povrchu zrážkou vozidiel,
tento bolo potrebné vymeniť, ako aj že 2/ že plochy, na ktorých sa nachádzali stopy korózie, boli skorodované už pred zrážkou a v priebehu zrážky vozidiel došlo k ich deformácii a 3/ po stránke technickej nemala predchádzajúca oprava zadného nárazníka vozidla žalobkyne žiadny vplyv na rozsah a druh jeho poškodenia pri dopravnej nehode dňa 20.10.2008.
7. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 21.9.2016 vypočul znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. k jeho znaleckému posudku č. 14/2016, pretože žalovaná namietala rozpor jeho záverov so závermi znalca Ing. Zoltána Béreša v znaleckom posudku č. 41/2013 spolu s dodatkom č. 1 v otázkach všeobecnej hodnoty vozidla, výšky škody a poškodenia motorového vozidla žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody dňa 20.10.2008, keď nesúhlasila s najmä tvrdením znalca v znaleckom posudku č. 14/2016, že: „zadný nárazník bol pred dopravnou nehodou poškodený a je možné predpokladať, že bol opravovaný lepením, pričom táto skutočnosť nemá po stránke technickej vplyv na skutočnosť, že vozidlo K. poškodilo v priebehu zrážky povrch tohto nárazníka a tento bolo z uvedeného dôvodu potrebné pri oprave vozidla vymeniť“, lebo v znaleckom posudku č. 41/2013 znalec Ing. Zoltán Béreš naopak uviedol, že „zadný nárazník bol pred nehodou dňa 20.10.2008 evidentne poškodený a opravený lepením, čo výrobca vozidla v takomto rozsahu povoľuje. Takouto opravou nárazníka sa znefunkčnili jeho vlastnosti a to odolávať nárazom do rýchlosti cca 10 km/h resp. čiastočne stlmiť nárazy pri vyšších rýchlostiach“ a „je evidentné, že na vozidle sa nachádzali pred predmetnou nehodou poškodenia na zadnom nárazníku, zadnom čele, podlahe batožinového priestoru a na plechu pod ľavým zadným svetlom. Okrem provizórnej opravy zadného nárazníka lepením (čo výrobca vozidiel Škoda povoľuje z dôvodu potlačenia základných absorpčných vlastní nárazníkov) iné poškodenia neboli opravované - odstránené. Či predmetnou nehodou došlo k zväčšeniu rozsahu poškodenia nie je možné s určitosťou určiť. Ak aj áno, výška takto spôsobenej škody by bola pri existencii predchádzajúceho poškodenia bezvýznamná“.
8. V odôvodnení prvoinštančný súd okrem toho konštatoval, že znalec Ing. Ján Mandelík, PhD. na pojednávaní dňa 21.9.2016 uviedol, že zadný nárazník bol pred škodovou udalosťou prasknutý a opravovaný lepením, a teda horšie absorboval, ale aj napriek tomu škoda vznikla v dôsledku nehody, lebo na základe ohliadky poisťovne bolo zistené, že na zadnom nárazníku bol zistený oter, a či by nárazník bol prasknutý alebo nebol, opraviť sa nedal a musel byť preto v dôsledku nehody vymenený, zlomenie nárazníka nemalo žiaden vplyv na zistený oter a nemalo žiaden vplyv ani na jeho ďalšie poškodenie pri tejto dopravnej nehode, čo usúdil na základe simulácie dopravnej nehody, použijúc štandardný normálny nárazník, iný, ako je model výpočtový, práve z dôvodu objektivizácie na deformácie.
9. Po právnom posúdení podľa § 1 ods. 2, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 823 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 6, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení účinnom od 1.4.2007 do 31.1.2009, vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že žalobkyňa, ako poškodená pri dopravnej nehode dňa 20.10.2008, ktorú zavinila vodička J. S. pri prevádzke motorového vozidla Š. K., EČV: T. XXX H., povinne zmluvne poisteného pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej, si voči žalovanej dňa 21.10.2008 priamo uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla pri dopravnej nehode na základe výpočtu nákladov na opravu, t.j. na základe tzv. rozpočtu, teda bez preukázania dokladov o oprave, odovzdaním dokladov, ktorú jej žalovaná neuhradila, dospel k záveru, že žalobkyňa jednoznačne preukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou zo dňa 20.10.2008. Dôvodil, že škodu priznal na základe výpočtov znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. v znaleckom posudku č.14/2016 vo výške 778 eur, ktorú znalec vyčíslil ako súčet rozdielu všeobecnej hodnoty motorového vozidla žalobkyne ku dňu 20.10.2008 (pred dopravnou nehodou) činiacej 2.139 eur a všeobecnej hodnoty motorového vozidla žalobkyne po oprave v sume 2.370 eur, t.j. čiastky 231 eur (suma amortizácie po oprave motorového vozidla) a skutočnej škody sume 547 eur, stanovenej znalcom v bode 2 znaleckého posudku a žalobu o zaplatenie sumy 1 euro s príslušenstvom zamietol. Dodal, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. a jeho odpovede na úlohu č. 3 na strane 33 a na úlohu č. 4 na strane 33 a 34 znaleckého posudku, že rozsah poškodenia vozidla žalobkyne zodpovedá poškodeniam zapísaným v zápise o obhliadke motorového vozidla zo
dňa 20.10.2008 a je technicky prijateľný vzhľadom na priebeh zrážky vozidiel, že zadný nárazník bol síce pred škodovou udalosťou prasknutý a opravovaný lepením a horšie absorboval, avšak ohliadkou poisťovne bol na zadnom nárazníku zistený oter v dôsledku tejto dopravnej nehody, ktorý sa opraviť nedal a musel byť vymenený, a teda škoda na motorovom vozidle žalobkyne vznikla v dôsledku dopravnej nehody 20.10.2008, k čomu dospel na základe vykonanej simulácie dopravnej nehody.
10. O príslušenstve priznanej istiny rozhodol súd prvej inštancie podľa § 797 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a žalobkyni priznal úroky z omeškania vo výške uplatnenej v žalobe dôvodiac, že žalovaná mala žalobkyni plniť do 15 dní po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 27.11.2008, t.j. do 12.12.2008 a keďže žalobkyni neplnila, dostala sa do omeškania od 13.12.2008.
11. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 255 ods.1, § 262 ods.1 CSP a prevažným procesným úspechom žalobkyne.
12. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp. zn. 5Cdo 126/2009 v odvolaní predovšetkým namietla záver prvoinštančného súdu o jednoznačnom preukázaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a škodovou udalosťou dňa 20.10.2008, ktorý súd prvej inštancie vyvodil iba na základe znaleckého posudku Ing. Jána Mandelíka, PhD., pričom vôbec nebral do úvahy, resp. odmietol závery znalca Ing. Zoltána Béreša v znaleckom posudku č. 41/2013 a dodatku č. 1, ktoré žalovaná nikdy nespochybnila, osobitne súhlasila s jeho záverom, že rozsah poškodenia, ktorý mohol vzniknúť pri dopravnej nehode dňa 20.10.2008 nezodpovedá poškodeniam uvedeným v zápise o obhliadke ako aj so záverom, že výška škody na vozidle žalobkyne činí 40 eur. Podčiarkla, že súd prvej inštancie len z dôvodu výhrad žalobkyne voči znaleckému posudku znalca Ing. Zoltána Béreša nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jánom Mandelíkom, PhD., ktorý na otázku žalovanej na pojednávaní dňa 21.9.2016, či je možné, aby pri tak malom poškodení na motorovom vozidle žalobkyne mohla vzniknúť tak rozsiahla škoda, iba prezentoval nepodložené domnienky ohľadom možných poškodení vozidla škodcu, skúmaním ktorých sa vo svojom znaleckom posudku vôbec nezaoberal. Žalovaná poukazom na § 470 ods. 2 druhá veta CSP, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení zároveň vzniesla námietku premlčania žalobkyňou uplatneného nároku z dôvodu uplynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti žalovaná tvrdila, že žalobkyňa si žalobou podanou na súd dňa 22.10.2010 uplatnila po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty svoj nárok na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť pri dopravnej nehode dňa 20.8.2008.
13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu. Odvolanie žalovanej označila za účelové, s cieľom oddialiť splnenie rozsudkom uloženej povinnosti. Zdôraznila, že znalcom Ing. Zoltánom Bérešom vypracovaný znalecký posudok a jeho dodatok, nespĺňal požiadavku preskúmateľnosti a hodnovernosti jeho záverov, nakoľko 1/ znalec pri spracovaní posudku vychádzal z nesprávneho postavenia vozidiel po nehode, v čoho dôsledku posudzoval rozsah poškodení vozidiel z uhla stretu nezodpovedajúcemu realite, 2/ v dodatku k posudku nové skutočnosti vyplývajúce z fotografií nehodnotil, ani sa k nim nevyjadroval, hoci práve existencia fotografií bola dôvodom na uloženie povinnosti vypracovať dodatok, v ktorom sa mal znalec s novými dôkazmi dôkladne vysporiadať, 3/ znalec nielenže nezmenil svoj nesprávny záver o mieste stretu oboch vozidiel, ale určil bez ďalšieho výšku škody na vozidle žalobkyne z poškodenia (prasknutého zadného nárazníka), ktoré uviedol v znaleckom posudku, pričom v posudku z tohto dôvodu o škode vôbec neuvažoval a zmenu výšky škody oproti predchádzajúcemu určeniu v dodatku neodôvodnil a 4/ znalec nezdôvodnil svoje tvrdenie v posudku a dodatku, že rozsah poškodenia nezodpovedá poškodeniam uvedeným v zápise o obhliadke. Nakoniec žalobkyňa zopakovala, že znalec Ing. Mandelík v znaleckom posudku odpovedal na všetky otázky, podrobne sa venoval rozsahu poškodení súvisiacich s nehodou, ako aj predchádzajúcich
poškodení a priebehu vzniku nehody a len samotný fakt, že žalovaná nedokázala pochopiť a prijať odborné závery znalca Ing. Mandelíka nie je dôvodom pre jej odvolanie. K námietke premlčania žalobkyňa pripomenula, že svoju žalobu podala na súd faxom dňa 20.10.2010, a preto jej nárok premlčaný nie je.
14. Z odvolania žalovanej je zrejmé, že žalovaná podala odvolanie proti všetkým úrokom napadnutého rozsudku. Žalovaná teda podala odvolanie aj proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
15. Odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej lehote konštatuje, že žalovaná nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, keďže žalovaná ním nebola dotknutá na svojich právach, a preto v zmysle § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovanej proti tomuto výroku rozsudku odmietol.
16. Vo zvyšnej časti odvolací súd následne preskúmal napadnutý rozsudok (v jeho vyhovujúcom výroku spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania) podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v tejto časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalovanej realizáciu procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces, ku ktorej vade je povinný prihliadať odvolací súd z úradnej povinnosti.
17. Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
18. Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná v jej prítomnosti a zakotvuje i požiadavku kontradiktórnosti, ktorá spolu s požiadavkou rovnosti sporových strán a zásadou rovnosti zbraní, predstavuje kľúčové atribúty spravodlivého konania pred súdom (čl. 6 ods. 1, čl. 9 CSP), premietajúce sa do rovnoprávneho postavenia procesných strán, pokiaľ ide o právo skutkovo a právne argumentovať, podávať návrhy, vyjadrovať sa k návrhom a tvrdeniam druhej strany, ako i navrhovať dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Súdna prax pritom vychádza z premisy, že ak súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.
19. Po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že k uvedenej vade došlo i v prejednávanom spore. Žalovaná v prvom rade dôvodne spochybňuje správnosť vyhovujúceho výroku rozsudku námietkou (ne)preskúmateľnosti hodnotenia výsledkov znaleckého dokazovania prvoinštančným súdom za stavu, ak 1/ bezpochyby podstatou celého sporu bola otázka, či škoda na motorovom vozidle žalobkyne bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 20.8.2010 (kauzálny nexus) a ak áno, v akej výške vznikla škoda na motorovom vozidle žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody a 2/ ak súd prvej inštancie na vyriešenie sporných otázok nariadil v súlade s § 127 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu o nariadení znaleckého dokazovania (ďalej len „O.s.p.“) znalecké dokazovanie znalcom Ing. Zoltánom Bérešom a následne znalcom Ing. Jánom Mandelíkom, PhD., avšak vzhľadom k tomu, že v danom prípade predmetom znaleckého posudku nebolo posúdenie len úplne jednoduchých skutočností a prostredníctvom zdôvodnených námietok žalobkyňa spochybňovala závery znalca Ing. Zoltána Béreša
a žalovaná naopak spochybňovala závery znaleckého posudku znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD., súd prvej inštancie síce v spore vypočul znalca Ing. Mandelíka, opomenul vypočuť znalca Ing. Béreša a týchto konfrontovať v ich záveroch, naviac, ak z odôvodnenia preskúmavanej časti rozsudku je zrejmé, že v kontexte námietok sporových strán závery týchto znalcov v ich znaleckých posudkoch dôsledne nevyhodnotil, ak v dôvodoch svojho rozhodnutia len bez ďalšieho uviedol, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou zo dňa 20.10.2008 a že „škodu priznal na základe výpočtov znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. v znaleckom posudku č.14/2016 vo výške 778 eur...“ a z odpovede znalca Ing. Jána Mandelíka PhD. na úlohu č. 3 na strane 33 a na úlohu č. 4 na strane 33 a 34 znaleckého posudku, že rozsah poškodenia vozidla žalobkyne zodpovedá poškodeniam zapísaným v zápise o obhliadke motorového vozidla zo dňa 20.10.2008 a je technicky prijateľný vzhľadom na priebeh zrážky vozidiel, že zadný nárazník bol síce pred škodovou udalosťou prasknutý a opravovaný lepením a horšie absorboval, avšak ohliadkou poisťovne bol na zadnom nárazníku zistený oter v dôsledku tejto dopravnej nehody, ktorý sa opraviť nedal a musel byť vymenený, a teda škoda na motorovom vozidle žalobkyne vznikla v dôsledku dopravnej nehody 20.10.2008, k čomu dospel na základe vykonanej simulácie dopravnej nehody.
20. V okolnostiach posudzovaného sporu práve vzhľadom na vyššie uvedené relevantné námietky sporových strán bezpochyby nešlo o odôvodnený prípad, v ktorom by sa súd mohol v zmysle § 127 ods. 1 vety štvrtej O.s.p. miesto výsluchu znalca Ing. Zoltána Béreša uspokojiť len s jeho písomným znaleckým posudkom a jeho dodatkom. V prípade vznesených skutkových námietok a pochybností o správnosti znaleckého posudku Ing. Jána Mandelíka, PhD., vznesených žalovanou už v priebehu konania na súde prvej inštancie, nemohol tieto prvoinštančný súd opomenúť a bol povinný vzniknuté pochybnosti odstrániť výsluchom znalca Ing. Béreša, konfrontáciou znalcov, či revíznym znaleckým posudkom, eventuálne sa aspoň s nimi vysporiadať v dôvodoch svojho rozsudku.
21. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že rozsudok je v jeho vyhovujúcom výroku predčasný a z toho dôvodu nie je správny. Ak totiž prvoinštančný súd pri existencii zdôvodnených námietok žalobkyne a žalovanej minimálne nevypočul aj znalca Ing. Zoltána Béreša a vo veci rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami skutkových záverov vyplývajúcich z vykonaného znaleckého dokazovania a ostatných vykonaných dôkazov, výsledok jeho hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 CSP nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a nasl. CSP. Za danej procesnej situácie odvolaciemu súdu neprináleží vyhodnotiť znalecké posudky znalcov Ing. Zoltána Béreša a Ing. Jána Mandelíka, PhD. za (ne)správny a následne ich eventuálne nahradiť vlastným posúdením rozhodných skutočností z odbornej stránky a vyhodnotiť i ostatné vykonané dôkazy a je zároveň je nutné uzavrieť, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku nespĺňa jednu zo základných podmienok ústavne súladného rozhodnutia, a to požiadavku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a právnym záverom na strane druhej, čím došlo k porušeniu práva žalovanej (i žalobkyne) na spravodlivý proces, zakotveného v článku 36 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd, pre ktoré bolo nutné pristúpiť k zrušeniu rozsudku v tejto jeho napadnutej časti.
22. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
23. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedeného odstrániť vytýkané vady majúc pritom na zreteli, že i znalecký posudok, ktorý je nepochybne významným druhom dôkazných prostriedkov, je nutné hodnotiť rovnako starostlivo ako každý iný dôkaz. Pretože nemá žiadnu väčšiu dôkaznú silu, musí byť podrobený všestrannej previerke nielen právnej korektnosti, ale tiež vecnej správnosti. Hodnotiť je pritom treba celý proces utvárania znaleckého dôkazu, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zabezpečovania podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Vo svojich dôsledkoch by totiž znamenalo
popretie zásady voľného hodnotenia dôkazov súdom podľa vnútorného presvedčenia ponechávať bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku, bez ďalšieho dôverovať záverom znalca a na znalca prenášať zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodovania. Takýto postup nemožno akceptovať. Následne v spore opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobkyne, ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu, obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalobkyne a žalovanej v priebehu tohto odvolacieho konania, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, vrátane žalovanou vznesenej námietky premlčania žalobkyňou uplatneného nároku.
24. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 430, § 431 ods. 1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP).