Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-8C/181/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Annou Irikovskou v spore žalobcu: MG STAV, s.r.o.. Jarmočná 2265/3A, Šaľa, IČO: 44 438 290, právne zastúpený Mgr. Ján Matušov, advokát, AK so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica proti žalovanému: N. K., Q.. XX. XX. XXXX, U. S. Č.. XXX, M. T. K., Q.. XX. X. XXXX, U. S. Č.. XXX, o zaplatenie 82.602,41 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 77.661,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 15.5.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia v rozsahu 88 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (Československá obchodná banka, a.s.) sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 82.602,41 Eur, vyčísleného zmluvného úroku z úveru 12.438,40 Eur ku dňu 14.5.2015, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 18.738,87 Eur ku dňu 14.5.2015, zmluvného úroku zo sumy 82.602,41 Eur vo výške 4,81% od 15.5.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania zo sumy 82.602,41 Eur vo výške 8,75 % od 15.5.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania zo sumy 12.438,40 Eur vo výške 8,75 % od 15.05 2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.2. 2011 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí úveru č. 182049, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému hypotekárny úver vo výške úverového limitu 84.000,- Eur na účel kúpy a rekonštrukcie nehnuteľnosti. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy bola dňa 8.2.2012 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 182049/ZAl/1, v ktorej žalobca vystupoval ako záložný veriteľ a žalovaný ako dlžník, pričom ako záložca bola uvedená T. N., ako vlastník založenej nehnuteľnosti - rodinného domu č. XXX Y. Q. R. O. XXXX/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 722 m2 a parc. CKN č. 1101/11 zastavané plochy a nádvoria o výmere 78 m2 v podiele 1/1 evidovanej na LV č. XXXX, X.. Ú.. S.. Nakoľko žalovaný porušoval zmluvné podmienky, vyhlásil žalobca dňa 19.11.2012 predčasnú splatnosť úveru. Dňa 21.2.2013 pristúpil žalobca k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá však ku dňu podania žaloby nebola skončená z dôvodu prebiehajúceho konania na Okresnom súde Považská Bystrica č.k. 3C 102/2014, v ktorom sa žalovaný domáhal určenia, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola znaleckým posudkom stanovená neplatne. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil Žiadosť o čerpanie hypotekárneho/ spotrebiteľského úveru zo dňa 15.2.2011, Zmluvu o poskytnutí úveru č. 182049 zo dňa 8.2.2011, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 8.2.2011, Oznámenie o zosplatnení

úveru zo dňa 19.11.2012, doručenky, Oznámenie žalobcu o začatí výkonu záložného práva zo dňa 21.2.2013, doručenky, výpis z úverového účtu, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.6.2010, Obchodné podmienky účinné od 1.1.2010, Poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 27.6.2012.

2. Dňa 29.6.2015 vydal súd platobný rozkaz č.k. 8C 181/2015-36, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti citovanému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, čím sa v zmysle § 174 ods.2 O.s.p. platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

3. Žalovaný v podanom odpore namietal, že žalobcovi nedlhuje takú sumu, akú si uplatnil, úver považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodov absencie RPMN a pravdivého úroku. Poukázal na to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej mal za to, že navrhovateľ sa neprimerane obohacuje vo forme úrokov, sankcií a ručenia majetkom, ktorého hodnota vysoko prevyšuje pohľadávku veriteľa v čase poskytnutia úveru. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co 109/2011, kde súd vyslovil, že slovenská právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly je v kolízii s princípom efektivity unijného práva a umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, ktorým je ex offo kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ďalej žalovaný vzniesol námietku premlčania dlhu. Zároveň tiež namietal výšku úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v nedovolenej výške. V písomnom vyjadrení zo dňa 2.5.2016 žiadal, aby súd zamietol žalobu žalobcu v časti požadovaného úroku 4,81 % z istiny 82.602,41 Eur od 15.5.2015 do zaplatenia z dôvodu, že po predčasnom zosplatnení úveru žalobca nemá nárok na dojednaný úrok, taktiež žiadal zamietnuť úrok z omeškania vyčíslený na sumu 18.738,78 Eur do dňa 15.5.2015, keďže ide o uplatňovanie úroku z omeškania v nepovolenej sadzbe zo sumy, s ktorou nebol v omeškaní a za čas, ktorý nebol v omeškaní. Žiadal tiež zamietnuť úrok z omeškania z istiny 12.438,40 Eur od 15.5.2015 do zaplatenia, keďže úrok nie je istina a tento nemožno úročiť úrokom a požadovať úrok z úroku a ktorý si žalobca nedôvodne uplatňuje po predčasnom splatení. Žiadal, aby súd ponížil istinu o sumu 97,30 Eur, z dôvodu nezákonného započítania splátok na úrok z omeškania, ďalej o poplatky 330,- Eur a tiež o sumu 4513,89 Eur, nakoľko v tejto sume žalobca nezákonne započítal splátky na úroky, na ktoré po zosplatnení nemal nárok.

4. Žalobca mal za to, že odpor je nezrozumiteľný, bez logických nadväzností a bez riadnej právnej argumentácie, dokonca v niektorých častiach sa netýka daného sporu. Jedná sa o spojenie viacerých podaní týkajúcich sa konaní o neplatnosť dražby, či neplatnosť zmluvy, pravdepodobne stiahnutých z internetu. Podaný odpor považoval za účelový. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver s poukazom na § 1 ods.3 písm. a), b, c) a f) zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Súd po vykonanom dokazovaní oboznámením žaloby, Žiadosti o čerpanie hypotekárneho/ spotrebiteľského úveru zo dňa 15.2.2011, Zmluvy o poskytnutí úveru č. 182049 zo dňa 8.2.2011, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 8.2.2011, Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 19.11.2012, doručenky, Oznámením žalobcu o začatí výkonu záložného práva zo dňa 21.2.2013, doručenky, výpisu z úverového účtu, Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.6.2010, Obchodných podmienok účinných od 1.1.2010, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 8.6.2015 a zo dňa 17.3.2016 vo veci rozhodol Rozsudkom č.k. 8C 181/2015-105 zo dňa 23.5.2016, ktorým žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi 77.661,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 15.5.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.809,93 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Proti citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný i žalobca, v dôsledku čoho, odvolací súd citovaný rozsudok súdu prvej inštancie Uznesením č.k. 5Co 443/2016-130 zo dňa 20.9.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že na základe žiadosti žalovaného o čerpanie hypotekárneho úveru zo dňa 15.2.2011 medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a že zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal odvolací súd ďalej zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané, že žalovaný mal dlh splatiť v splátkach, no túto povinnosť nesplnil riadne a včas. Žalobca preto využil právo zakotvené v zmluve /v obchodných podmienkach/ čl. IV bod.5

písm. a) a vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a následne žiadal od žalovaného splatenie celého poskytnutého nesplateného úveru aj s dohodnutým 4,81 % úrokom. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, súd prvej inštancie správne v prvom rade skúmal, či je nárok žalobcu premlčaný a následne správne dospel k záveru, že táto námietka žalovaného nie je dôvodná.

8. Odvolací súd však považoval za predčasný, s časti nepreskúmateľný, záver súdu, keď ako dôvodne uplatnenú priznal žalobcovi žalovanú istinu 77.661,59 Eur, ktorá podľa súdu prvej inštancie predstavovala žalobcom žalovanú istinu 82.602,41 Eur po odčítaní úhrad započítaných na úroky 4.513,79 Eur, úroky z omeškania 97,03 Eur a tiež poplatky 330 Eur, ktoré súd prvej inštancie nepovažoval za uplatnené dôvodne, nakoľko túto podmienku umožňujúcu uplatňovanie poplatkov v takto dojednanej forme súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku, z ktorej žalovaný nie je povinný plniť. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu ohľadom uplatnených poplatkov vo výške 330 Eur, ktoré žalobca započítal na úhradu splátok úveru, zamietol. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na uvedené bolo podľa neho potrebné odpočítať od uplatnenej istiny tiež úhrady vo výške 4.513,79 Eur, ktoré žalobca započítal na úhradu úrokov z úveru a tiež sumu 97,03 Eur, ktorú žalobca započítal na úhradu úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že ak by žalobca započítal sumu 330 Eur na úhradu istiny, aj výška úrokov/úrokov z omeškania by bola nižšia. Keďže žalobca vychádzal pri vyčíslený úrokov z úveru a úrokov z omeškania z nesprávnej výšky dlžnej istiny, súd prvej inštancie úhrady žalovaného v celkovej výške 4.610,92 Eur započítal na úhradu dlžnej istiny.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je zrejmé z akých dôvodov súd k takémuto záveru dospel. Z obsahu spisu ani zo žaloby podanej žalobcom nevyplýva, že by si uplatňoval poplatky v sume 330 eur. Avšak aj v prípade ak by súd prvej inštancie správne ustálil, že na splátky žalovaného bola neoprávnene zaúčtovaná suma 330 eur, a nebolo v jeho možnostiach z predložených listín vyčísliť takto ovplyvnenú pohľadávku, mal súd prvej inštancie vyzvať žalobcu na predloženie uvedenej špecifikácie. Potom z rovnakých dôvodov je predčasné a nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej úhrady žalovaného v celkovej výške 4.610,92 Eur započítal na úhradu dlžnej istiny, nepriznal žalobcovi úroky ku dňu 19.11.2012, teda do zosplatnenia úveru, vyčíslený úrok z omeškania ku dňu 14.5.2015 vo výške 18.738,87 Eur, uplatnený úrok z omeškania 8,75 % z vyčíslených úrokov 12.438,40 Eur od 15.5.2015 do zaplatenia, a to opätovne len z dôvodu, že tieto boli žalobcom vyčíslené zo sumy istiny pri predpoklade, že by si žalobca dôvodne uplatňoval poplatky vo výške 330 Eur. Na druhej strane súd prvej inštancie správne konštatoval, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi iba do splatnosti jeho dlhu, pričom v prípade, že dôjde k splatnosti, je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, nie však už nové dohodnuté zmluvné úroky. Z týchto dôvodov teda má žalobca nárok len na úroky vyčíslené do dňa splatnosti úveru (19.11.2012).

10. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu a to i s poukazom na námietky žalovaného, s tým, že v odôvodnení rozhodnutia dá súd prvej inštancie odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.

11. Uznesením č.k. 8C 181/2015-151 zo dňa 3.11.2017 súd pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140 vstúpila ako žalobca obchodná spoločnosť MG STAV, s.r.o.. Jarmočná 2265/3A. Šaľa, IČO: 44 438 290.

12. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie v zmysle ust. § 391 ods. 2 viazaný, súd vyzval žalobcu na špecifikáciu splátok a ich rozúčtovania na istinu, úroky, prípadne poplatky tak, ako to vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia krajského súdu. Žalobca súdu opätovne doručil výpis z úverového účtu, ktorý už súdu predložil pôvodný žalobca a z ktorého súdu vychádzal už pri prvom rozhodovaní vo veci.

13. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 11.1.2018 a zistil nasledovný skutkový stav veci: 14. Dňa 8.2.2011 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, Československá obchodná banka, a.s. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) Zmluvu o poskytnutí úveru č. 182049, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 84.000,- Eur na účel kúpy a rekonštrukcie nehnuteľností, pri dojednanej úrokovej sadzbe 4,81 % a žalovaný sa zaviazal splatiť

úver najneskôr do 29 rokov od termínu jeho dočerpania v mesačných splátkach 448,07 Eur splatných vždy 19. deň každého mesiaca. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky banky pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov (ďalej len „OP“ ) a Všeobecné obchodné podmienky banky (ďalej len „ VOP“).

15. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 8.2.2012 uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 182049/ZAl/1, v ktorej právny predchodca žalobcu vystupoval ako záložný veriteľ a žalovaný ako dlžník, pričom ako záložca bola uvedená T. N., ako vlastník založenej nehnuteľnosti - rodinného domu č. XXX Y. Q. R. O. XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 722 m2 a parc. O. Č.. XXXX/XX M. R. G. Q. K. T. XX J. T. R. X/X , T. M. Q. S. Č.. XXXX, X.. Ú.. S..

16. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaný čerpal úver vo výške 84.000,- Eur, avšak tento nesplácal riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu dňa 19.11.2012 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle čl. IV bod. 5 písm. a) OP.

17. Zo špecifikácie pohľadávky vyplýva, že žalobcom uplatnená dlžná čiastka pozostáva z nesplatenej istiny 82.602,41 Eur, úrokov z úveru 12.438,40 Eur a úrokov z omeškania 18.738,87 Eur, všetko vyčíslené ku dňu 14.5.2015. Žalovaný uhradil celkom sumu 6.338,41 Eur, pričom suma 1397,59 Eur bola započítaná na pokrytie istiny, suma 4.513,79 Eur na pokrytie úrokov z úveru odo dňa poskytnutia úveru až do 28.9.2012, suma 97,03 Eur na pokrytie úrokov z omeškania a suma 330,- Eur na pokrytie poplatkov. Poplatky si žalobca účtoval v zmysle čl. IX ods.2 Zmluvy o úvere, a to za 5 upomienok x 10 Eur (50 Eur) a 8 výziev x 35 Eur (280,- Eur).

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

26. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

27. Podľa § 1 ods.3 písm. a), b), c),f) zákona č. 129/2010 Z.z. Spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa čl. IX bod.2 Zmluvy dlžník sa zaväzuje uhradiť banke najmä tieto poplatky v zmysle platného Sadzobníka banky:“.....poplatok za upomienku, poplatok za výzvu....“.

31. Podľa čl. IV bod.5 písm. a) OP banka môže požadovať okamžité jednorazové splatenie istiny Úveru a príslušenstva alebo odstúpiť od Zmluvy, najmä pokiaľ dlžník bude v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe žiadosti žalovaného o čerpanie hypotekárneho úveru zo dňa 15.2.2011 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný obsah zmluvy a zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy, zmluvných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol úver v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti. Ide teda zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

33. Je nesporné, že žalovaný mal dlh splatiť v splátkach, no túto povinnosť nesplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu preto využil právo zakotvené v zmluve /v obchodných podmienkach/ čl. IV bod.5 písm. a) a vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a následne žiadal od žalovaného splatenie celého poskytnutého nesplateného úveru aj s dohodnutým 4,81 % úrokom.

34. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, súd v prvom rade skúmal, či je nárok žalobcu premlčaný a následne dospel k záveru, že táto námietka žalovaného nie je dôvodná. Úver bol zosplatnený dňa 19.11.2012, trojročná premlčacia doba plynula od 20.11.2012 a uplynula dňa 20.11.2015. Žaloba bola podaná na súd dňa 18.5.2015, teda v rámci plynutia premlčacej doby.

35. Uvedené právne závery súdu prvej inštancie vyhodnotil ako správne aj odvolací súd.

36. Súd preto ako dôvodne uplatnenú priznal navrhovateľovi žalovanú istinu 77.661,59 Eur, ktorá predstavuje žalobcom žalovanú istinu 82.602,41 Eur po odčítaní úhrad započítaných na úroky 4513,79 Eur, úroky z omeškania 97,03 Eur a tiež na poplatky 330,- Eur, ktoré súd nepovažoval za účtované právnym predchodcom žalobcu dôvodne, a to z nasledujúcich dôvodov:

37. V danom prípade bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá tzv. formulárová zmluva, ktorú pripravuje veriteľ ako dodávateľ určitej služby a klient - spotrebiteľ nemá možnosť zmluvné podmienky nejakým zásadným spôsobom (resp. v mnohých prípadoch žiadnym spôsobom) ovplyvniť. Podobne je to aj so sadzobníkom poplatkov, ktorý stanovuje žalobca, resp. jeho právny predchodca bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť ich výšku ovplyvniť. Vychádzajúc z povahy právneho vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, ktorý súdna prax ako aj právna teória považuje za vzťah nerovnocenný čo do vyjednávacej sily, znalostí a skúseností s poskytovaním tovarov či služieb a možnosti dodávateľa určovať vopred zmluvné podmienky a pod., súd sa zaoberal aj otázkou, či takáto dojednanie umožňujúce uplatňovať, resp. účtovať žalobcovi poplatky za služby nie je v rozpore s požiadavkami dobrej viery a či v dôsledku porušenia tejto požiadavky nedošlo k ujme spotrebiteľa a tým k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach strán. Následne súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka uvedená v článku IX. bod.2 Zmluvy týkajúca sa účtovania poplatkov za upomienky/výzvy, a to podľa Sadzobníka banky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná zmluvná podmienka je neprimeraná, obchádza zmysel a cieľ § 121 ods. 3 v spojení s § 54 ods. 1 a je spôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa, čo skonštatoval aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 6Co 148/2014.

38. Dojednanie o poplatkoch bolo neprehľadne zahrnuté v zmluvných podmienkach s ktorými sa bežný, priemerný spotrebiteľ ani neoboznámi, takéto dojednanie prehliadne, preto súd túto povinnosť nepovažuje ani za riadne dojednanú. Naviac, v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Účtovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

39. Podmienku umožňujúcu uplatňovanie poplatkov v takto dojednanej forme súd považuje za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku, z ktorej žalovaný nie je povinný plniť. Naviac, žalobca ani nepreukázal doručenie upomienok a výziev, za ktoré účtoval žalovanému predmetné poplatky vo výške 330 Eur. Z týchto dôvodov súd úhradu žalovaného vo výške 330 Eur započítal nie na účtované poplatky (ako to vykonal žalobca) ale na úhradu istiny.

40. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné odpočítať od uplatnenej istiny tiež úhrady vo výške 4.513,79 Eur, ktoré žalobca započítal na úhradu úrokov z úveru a tiež sumu 97,03 Eur, ktorú žalobca započítal na úhradu úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že ak by žalobca započítal sumu 330 Eur na úhradu istiny, aj výška úrokov/úrokov z omeškania by bola nižšia. Keďže žalobca vychádzal pri vyčíslení úrokov z úveru a úrokov z omeškania z nesprávnej výšky dlžnej istiny, súd úhrady žalovaného v celkovej výške 4610,92 Eur započítal na úhradu dlžnej istiny.

41. Súd nepriznal žalobcovi uplatnený úrok z úveru vo výške 12.438,40 Eur vyčíslený ku dňu 14.5.2015 a 4,81 % tný úrok z úveru uplatnený zo sumy 82.602,41 Eur od 15.5.2015 do zaplatenia. Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Dohodnuté úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania. Avšak dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi iba do splatnosti jeho dlhu. V prípade, že dôjde k splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, nie však dohodnuté zmluvné úroky po zosplatnení úveru. Tento názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98). Z týchto dôvodov by mal preto žalobca nárok len na úroky vyčíslené do dňa splatnosti úveru (19.11.2012). Správnosť tohto právneho

záveru potvrdil aj odvolací súd vo vyššie citovanom rozhodnutí. Z výpisu z úverového účtu je zrejmé, že úroky ku dňu 19.11.2012 predstavujú sumu 2.557,26 Eur, avšak tieto sú žalobcom vyčíslené zo sumy istiny pri predpoklade, že by si žalobca dôvodne započítal úhradu vo výške 330 Eur na poplatky. Keďže súd ustálil, že úhradu vo výške 330 Eur si žalobca nemal započítať na poplatky, potom suma istiny, z ktorej mali byť počítané úroky, musela byť nepochybne nižšia, keďže úhrady, ktoré žalobca započítal na poplatky mali byť po správnosti započítané na úhradu dlžných splátok úveru. Znamená to teda, že žalobcom uplatnená výška úrokov do dňa zosplatnenia nie je správna a keďže v danom prípade súdu nie je známa skutočná výška týchto úrokov z úveru do dňa zosplatnenia úveru, súd žalobu v časti uplatnených úrokov z úveru v celom rozsahu zamietol.

42. Pre úplnosť súd dodáva, že námietka o nesprávnej výške úrokovej sadzby vznesená žalovaným nie je pravdivá, keď priemerné úrokové sadzby bánk pre úvery na bývanie nad 10 rokov sa pohybovali v čase uzavretia zmluvy vo výške 5,79 %, pričom v danom prípade výška úroku bola dojednaná vo výške 4,81 %.

43. Žalovaný sa nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne (základná sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, t.j. ku dňu 20.11.2012 (deň nasledujúci po zosplatnení celého úveru), t.j. 0,75 % zvýšená o 8 percentuálnych bodov), ktorý mu súd ako dôvodne uplatnený priznal zo súdom priznanej istiny 77.661,59 Eur od 15.5.2015, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní, a to až do zaplatenia. Argumentácia žalovaného o nesprávnej sadzbe úroku z omeškania bola vzhľadom na uvedené nesprávna. Súd nepriznal žalobcovi vyčíslený úrok z omeškania ku dňu 14.5.2015 vo výške 18.738,87 Eur, keďže vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca pri jeho vyčíslení vychádzal z nesprávnej výšky dlžnej istiny a úrokov, pričom z predloženého výpisu z úverového účtu nie je možné vyčísliť tieto úroky z omeškania z priznanej istiny. Z rovnakých dôvodov súd nepriznal žalobcovi ani uplatnený úrok z omeškania 8,75 % z vyčíslených úrokov 12.438,40 Eur od 15.5.2015 do zaplatenia, keďže ako už bolo vyššie uvedené, žalobca má právo požadovať len úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti, a tieto z predloženého výpisu z účtu nie je možné súdom vyčísliť.

44. Aj napriek tomu, že súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu žalobcovi poskytol možnosť s poukazom na predbežné právne posúdenie neoprávnenosti účtovaných poplatkov, resp. neoprávnenosti započítania úhrady 330 Eur na účtované poplatky, vyšpecifikovať si svoj nárok s tým, že úhradu vo výške 330 Eur započíta na istinu a následne opätovne vyčísli úroky a úroky z omeškania, žalobca túto možnosť nevyužil a opätovne súdu doručil výpis z úverového účtu, z ktorého súd nevedel vyšpecifikovať nárok žalobcu tak, aby boli nároky žalobcu oprávnené. V tejto súvislosti však súd zdôrazňuje, že súd je vždy viazaný návrhom strany a je povinnosťou strany preukázať svoje tvrdenia. Strana túto svoju povinnosť nemôže prenášať na súd a požadovať, aby z ňou predložených listinných dôkazov súd sám realizoval výpočty jej nárokov a špecifikoval jej pohľadávku. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Môže prisúdiť iba to, čoho sa strany domáhajú, nemôže však nikdy za stranu konania špecifikovať jej nárok uplatnený v žalobe, nemôže určovať odkedy, dokedy a z akej výšky pozostáva žalobcom uplatnený a vyčíslený úrok, úrok z omeškania, z čoho pozostáva ostatné príslušenstvo, istina a podobne.

45. Pokiaľ žalovaný namietal, že v zmluve absentuje uvedenie výšky RPMN, v tejto súvislosti súd poukazuje na § 1 ods.3 písm. a), b, c) a f) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v zmysle ktorého sa na daný úver (hypotekárny, lehota splatnosti 29 rokov, výška úveru 84.000,-, zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti) nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, a preto neuvedenie RPMN nie je v danom prípade dôvodom, pre ktorý by bolo nutné považovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. a) cit. zák.

46. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 21.11.2012 sp.zn. 18Co 109/2011, v ktorom súd uviedol, že „slovenská právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly súdu je v kolízii s princípom efektivity unijného práva. Umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok....“ . Súd v tejto súvislosti udáva, že citovaný názor bol prekonaný Rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C 34-13, J. X. proti SMART Capital, a.s. zo dňa

10.9.2014, v ktorom súd jednoznačne vyslovil, že „Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“. Z uvedeného vyplýva, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby nepredstavuje neplatnú klauzulu a nie je v rozpore s citovanou smernicou.

47.Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel len čiastočne a vo zvyšku žalobu zamietol.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1,2 C.s.p. vychádzajúc z ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobca žiadal priznať istinu 82.602,41 Eur, súd mu ako dôvodne uplatnenú priznal sumu 77.661,59 Eur, teda úspech žalobcu predstavuje 94 % a jeho neúspech 6 %, čo znamená, že jeho čistý úspech (úspech mínus neúspech) je v rozsahu 88 % a v tomto rozsahu žalobcovi aj vzniklo právo na náhradu trov konania, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle 262 ods.2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.