Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_32Csp-36-2017.pdf
PDF · 104.71 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/36/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanej J. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. A. XX, XXX XX A., o zaplatenie 504,75 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 237,69 eura s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.04.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.06.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia 504,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 20.08.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. V žalobe tvrdil, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 29.12.2012 zmluvu o pôžičke evidenčné číslo XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 553,90 eura. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 26,11 eura. Do dnešného dňa uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 316,21 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca dňa 25.06.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.08.2014 úver zosplatnil. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 504,75 eura. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. Zmluvnú pokutu si žalobca neuplatňuje. 3. Žalobca ako dôkazy označil: zmluvu o pôžičke zo dňa 29.12.2012, všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), podmienky k zmluve o pôžičke, predžalobnú upomienku zo dňa 25.06.2014 spolu s doručenkou a prehľad splátok a úhrad. 4. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami žalovanej na známu adresu (A. XX, A. XXX), ale bezúspešne, pretože žalovaná si zásielku neprevzala. Negatívne dopadla lustrácia ZVJS, v Sociálnej poisťovni aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov. Zo správy ORPZ Prešov vyplýva, že žalovaná sa nachádza v Anglicku a jej návrat nie je známy. Inú adresu žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť. Z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na svojej webovej stránke a úradnej tabuli súdu dňa 11.12.2017. Uplynutím 15 dní nastala fikcia o doručení žaloby žalovanej. Všetky ďalšie písomnosti súd jej už doručuje na adresu podľa § 116 ods. 1 písm. a) CSP, teda na adresu, ktorú má evidovanú v registri obyvateľov, čo vyplýva z § 116 ods. 3 CSP. 5. Uznesením č. k. 32Csp 36/2017 - 40 zo dňa 19.10.2017 súd pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že na miesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. vstúpil ako nový žalobca
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Dôvodom bolo postúpenie pohľadávky proti žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2017. 6. Podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 7. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 504,75 eura s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 177 ods. 2 písm. a) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.01.2018. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 25.01.2018. 8. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci: 9. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 29.12.2012 Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXXXX, evidenčné číslo zmluvy XXXXXXXX, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 553,90 eura na kúpu bielej techniky (sporák, práčka). Túto pôžičku mala žalovaná splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 26,11 eura s poistením (25,37 eura bez poistenia). Celková suma pôžičky bola 939,96 eura (bez poistenia 913,32 eura). Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola 32,66 % p.a., ročná úroková sadzba 32,66 % a priemerná RPMN 46,35 %, celkové náklady spotrebiteľa 359,42 eura, termín konečnej splatnosti bol „4/2016“, typ akcie: 100 dní neplatíte. 10. Podľa bodu 6.1 VOP, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a v termínoch uvedených v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP. Podľa bodu 6.2 VOP, pokiaľ nie v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3 VOP, v jednotlivých splátkach je zahnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Podľa bodu 6.4 VOP, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak. 11. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.06.2014 právny predchodca žalobcu informoval žalovanú, že eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 80,37 eura, ktorý žiadal uhradiť bezodkladne a zároveň upozornil žalovanú, že ak do 05.08.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 04/2014 bude oprávnený úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola žalovanej doručená dňa 01.07.2014. 12. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaná uhradila sumu 316,21eura. 13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 29.12.2012 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov. Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 15. Právny predchodca žalobcu je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaná pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom zakotvil pomerne prísne pravidlá a náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať. 16. Preskúmaním uvedenej zmluvy o pôžičke súd zistil, že zmluva nespĺňa všetky náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne § 9 ods. 2 písm. f) (termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). Uvedený údaj pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť rozsiahle, individuálne nevyjednané, drobným, hustým písmom písané všeobecné obchodné podmienky. Niet pochýb o tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená presne, jasne, určite a zrozumiteľne. V danom prípade síce v zmluve je uvedené, že termín konečnej splatnosti je „4/2016“, ale takéto určenie podľa názoru súdu je nepostačujúce. V zmluve absentuje údaj o dni v mesiaci, ku ktorému sú jednotlivé splátky splatné, a tak aj deň, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru. Zákon o
spotrebiteľských úveroch hovorí jednoznačne o jednej z náležitostí zmluvy - termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Deň splatnosti jednotlivých splátok je upravený v bode 6.2 VOP a to tak, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Takúto formuláciu súd nepovažuje za dostačujúcu, nakoľko ide drobným písmom formulovaný text, ktorý splýva s ostatným textom. Navyše 20. deň ako deň splatnosti jednotlivých splátok je uvedený len podmieneným spôsobom (pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak), čo je taktiež u spotrebiteľa spôsobilé vzbudiť neistotu, ktorý deň je dňom splatnosti splátky, ako aj konečnej splatnosti úveru. Súd považuje takéto vyjadrenie termínu konečnej splatnosti pre priemerného spotrebiteľa za nedostatočné a to najmä s ohľadom na to, že v zmluve bol dojednaný typ akcie: „100 dní neplatíte“, čo vzbudzuje oprávnené pochybnosti, ktorý deň je vôbec prvým dňom splatnosti pôžičky, od ktorého sa logicky odvíja termín konečnej splatnosti úveru. 17. Zároveň súd zistil, že v zmluve je nesprávne uvedená priemerná RPMN vo výške 46,35 %. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012 zverejnených na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky (§ 21 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch) ku dňu 30.10.2012, z ktorých treba vychádzať vzhľadom tomu, že zmluva bola uzatvorená dňa 29.12.2012, bola priemerná RPMN vo výške 18,58 %. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca uviedol v zmluve priemernú hodnotu RPMN platnú pre „ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1500 euro vrátane“ so zmluvnou splatnosťou od jedného do piatich rokov. V danom prípade sa jednalo o spotrebiteľský úver so zabezpečením, keďže súčasťou VOP (bod 11.2) bolo ustanovenie, cit.: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30.- ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút podľa § 544 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8. časti Občianskeho zákonníka - zabezpečenie záväzkov). Podľa názoru súdu bola priemerná RPMN v zmluve uvedená v nesprávnej výške (46,35 %), lebo nezohľadňovala skutočnosť, že išlo o zmluvu so zabezpečením. Správna výška priemernej RPMN mala byť uvedená 18,58 %. Nesprávne (vyššie) uvedená priemerná RPMN mohla u spotrebiteľa dôvodne vyvolať dojem výhodnosti jemu poskytnutého úveru. 18. Nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN najmä v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti úveru pôsobiť negatívnejšie ako samotné neuvedenie priemernej RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Ak Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) sankcionuje neuvedenie priemernej RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úverov spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie. Zmyslom uvádzania priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej RPMN v obdobných úveroch na trhu vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je preňho výhodný. Ak zmluva obsahuje údaj o RPMN ako aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa (to znamená, ak je uvedená vyššia ako je v skutočnosti), spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaja môže nadobudnúť presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda, že úver, ktorý mu mal byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti. Nesprávne uvedenie priemernej RPMN je vážnym porušením zákona a má vplyv na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku. 19. Zároveň súd zistil, že dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci december 2012 pri úveroch od 1 do 5 rokov na úrovni 10,58 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 32,66 % ročne uvedená v zmluve podstatne (viac ako 3 násobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiach mesiaci december 2012. Porovnaním dohody o úrokoch s obvykle požadovanými úrokmi na finančnom trhu v obdobných prípadoch vyplýva, že takto dojednaný úrok nie akceptovateľný a je v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s dobrými mravmi, t,j. pravidlami morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Odo 1022/2004, sp. zn. 21Cdo 1484/2004). Je pravdou, že nebankový subjekt pri poskytovaní úverov podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého až úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 32,66 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto je zmluva v tejto časti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. 20. Žalobca v žalobe uviedol, že z dôvodu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, dňa 19.08.2014 úver zospaltnil. Z obsahu zmluvy ako aj žalobcom predložených všeobecných obchodných podmienok súd zistil, že tieto neobsahujú ustanovenie oprávňujúce žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade omeškania dlžníka. Občiansky zákonník, ktorý sa ako právny predpis v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 použije prednostne na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, v ustanovení § 565 pripúšťa, aby veriteľ mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, táto možnosť je ale v spotrebiteľskej veci v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podmienená splnením troch podmienok súčasne. Predčasná splatnosť musela byť účastníkmi dohodnutá alebo v rozhodnutí tak bolo určené, spotrebiteľ bol v omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace a dodávateľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 21. V danej veci nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bolo dohodnuté právo veriteľa žiadať podľa § 565 Občianskeho zákonníka zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (toto právo nevyplýva ani z obsahu zmluvy, VOP a žalobca ani neuviedol, na základe čoho si toto právo uplatnil). Z tohto dôvodu súd nepovažoval predmetný spotrebiteľský úver za zosplatenený. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca súdu nepredložil dôkaz - listinu, ktorou došlo k zosplatneniu. V danom prípade žalobca ani len nenavrhol vykonať dôkaz listinou preukazujúcou splnenie podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a logicky túto ani následne nepredložil. V zmysle § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 185 ods. 3 uvádza výnimky, kedy súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy, a to na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva. V danom prípade sa nejedná ani o jednu z týchto troch taxatívne vymenovaných dôvodov. Civilný sporový poriadok zvýšil procesnú zodpovednosť strán sporu pri dokazovaní a zároveň obmedzil aktivitu súdu pri navrhovaní a teda aj vykonávaní dôkazov. Vzhľadom k tvrdeniam žalobcu o zosplatnení úveru bolo jeho povinnosťou navrhnúť vykonanie dôkazu, ktorý by uvedenú skutočnosť preukázal. V tomto prípade sa tak nestalo, preto súd nemal preukázané zosplatnenie úveru a nemohol naň prihliadať. Z tohto dôvodu súd nepovažoval predmetný spotrebiteľský úver za zosplatenený. 22. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil zmluvu o pôžičke za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu nesprávne uvedenej priemernej hodnoty RPMN a neuvedenia termínu konečnej splatnosti úveru a tiež v dôsledku dojednania úrokov odporujúcich dobrým mravom, bolo nutné na jednotlivé splátky rozvrhnúť len istinu pôžičky, t. j. sumu 553,90 eur, a tak jedna splátka predstavuje sumu 15,39 eura (553,90 eura / 36 splátok). Vzhľadom k tomu, že žalovaná uhradila 316,21 eura, súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 237,69 eura (časť splátky splatnej dňa 21.01.2015 vo výške 6,84 eura a 15 splátok á 15,39 eura za obdobie od 02/2015 do 04/2016. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú z dôvodu, že žalobca má nárok iba na vrátenie sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi reálne poskytnutou a žalovaným vrátenou sumou. 23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 24. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 8 % ročne z nesplatenej istiny a to od dňa splatnosti poslednej splátky t.j. od 21.04.2016 do zaplatenia zohľadňujúc tú skutočnosť, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo.
27. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. V danom prípade mala v konaní v prevažnej miere úspech žalovaná (v rozsahu 52,91 % v porovnaní s úspechom žalobcu 47,09 %), avšak žiadne preukázateľné trovy jej v konaní nevznikli, ani si ich neuplatnila. Preto súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).