Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/28/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: LUDO, spol s r.o. so sídlom Tatranská 295/15, Považská Bystrica, IČO: 36 021 237 proti žalovanému: Spoločenstvo PS 30, občianske združenie, Pribinove sady 30, Nová Dubnica, IČO: 42 148 006, právne zastúpenému: Y.. T. L., advokát, B. sv. H. XXX/XX, O., v spore o určenie neplatnosti uznesenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. novembra 2016, č. k. 36Cb/155/2016-76, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o nároku žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 % p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil a žalovanému priznal náhradu 100 % trov konania. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti uznesenia, uvedeného v zápisnici Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XX, stojaceho na pozemku parc. č. XX/X, zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. B. J., zo dňa 22.04.2016 o realizácii zákonného záložného práva v prospech žalovaného proti žalobcovi a náhrady trov konania. V dôsledku späťvzatia žaloby a s poukazom na ust. § 144 a § 145 ods. 1 súd prvej inštancie konanie zastavil a podľa § 256 ods. 1 žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku II. o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca. Uviedol, že k zastaveniu konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 36Cb/155/2016 došlo pre späťvzatie žaloby a dôvodom späťvzatia bola obojstranná snaha strán sporu vyriešiť spor dohodou, teda mimosúdne. Dňa 10.11.2016 strany sporu na spoločnom stretnutí mimosúdnu dohodu aj skutočne uzatvorili. Žalobca poukázal na ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a uviedol, že práve mimosúdne urovnanie a vysporiadanie vzájomných vzťahov uzatvorením dohody zo dňa 10.11.2016 je potrebné vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, kedy by ho súd nemusel sankcionovať povinnosťou nahradiť žalovanému 100 % trov konania, ale mohol by využiť svoje moderačné právo zakotvené v uvedenom ustanovení. Ďalej poukázal na skutočnosť, že nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, vznikol mu nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu kráteného o 1 %, o čom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému náhradu trov neprizná a žalobcovi sa vráti na jeho účet krátený súdny poplatok vo výške 88,50 Eur.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. 5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 20.05.2016 na súde prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XX nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XX/X zapísanom na LV č. XXXX k.ú. B. J. zo dňa 22.04.2016 o realizácii zákonného záložného práva v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami na vyjadrenie a určil termín pojednávania na deň 25.01.2017. Dňa 08.09.2016 doručil žalovaný súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, žiadal ju zamietnuť a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie doručil písomné vyjadrenie žalovaného žalobcovi, ktorý ho prevzal dňa 05.10.2016. Dňa 17.10.2016 žalobca doručil súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby s návrhom na zastavenie konania z dôvodu, že má záujem dohodnúť sa so žalovaným na sporných veciach. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o späťvzatí žaloby a o nároku žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 256 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Citované ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, čo znamená, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o trovách skúma procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca musel zobrať žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúceho napríklad v zaplatení žalovanej sumy po začatí sporu, potom možno konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by však vzal žalobca žalobu späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

8. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia prvoinštančného súdu v časti napadnutej odvolaním a konania predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval ust. § 256 ods. 1 opodstatnene ustálil procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na strane žalobcu, keďže ten vzal svoju žalobu späť pred prvým pojednávaním s úmyslom dohodnúť sa o sporných záležitostiach so žalovaným mimosúdne. Dohoda o urovnaní zo dňa 10.11.2016 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje žiadne dojednanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, ako sa strany sporu dohodli na náhrade trov konania; okrem toho, táto dohoda bola uzatvorená až po tom, čo vzal žalobca žalobu späť.

9. Pokiaľ sa žalobca pri rozhodovaní o náhrade trov konania domáhal aplikácie ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd pre jeho použitie nevzhliadol žiadne také dôvody. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre použitie uvedeného ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo skutočne o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal voľnú možnosť jeho aplikácie v zmysle svojvôle, ale súd musí skúmať existenciu zvláštnych okolností, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy výnimočne prihliadať. Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách, medzi ktoré patrí zásada úspechu vo veci a zásada procesného zavinenia za zastavenie konania. Úmysel žalobcu vyriešiť spor mimosúdne, ktorý bol dôvodom späťvzatia žaloby, podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavuje takú výnimočnú okolnosť, ktorá by spĺňala podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania.

10. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o nároku žalovaného na náhradu trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná z dôvodu, že v odvolacom konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

12. O žiadosti žalobcu o vrátenie zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu rozhodne v zmysle ust. § 12 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov súd prvej inštancie.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .