Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/6/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo, Pod Šípkom 1301, Partizánske, IČO: 00 688 185, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s. r. o., Jesenského 231/5, Partizánske, IČO: 47 239 948, proti žalovanej: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nábrežie za hydrocentrálou 4, Nitra, IČO: 36 550 949, odštepný závod Topoľčany, Tovarnícka 2208, zastúpená: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 8.984,60 eura, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/81/2012 - 363 zo dňa 20. októbra 2017 v časti výrokov, ktorými jej bola uložená povinnosť náhrady trov štátu a náhrady trov konania žalobcu, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/81/2012 - 363 zo dňa 20. októbra 2017 v napadnutej časti m e n í tak že:

Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 79,8 %.

Štát m á proti žalovanej nárok na náhradu trov štátu vo výške ich 89,9 %.

Štát m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov štátu vo výške ich 10,1 % .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.984,60 eura. Okresný súd Topoľčany 1. výrokom svojho rozsudku č. k. 8Cb/81/2012 - 363 zo dňa 20.10.2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.077,05 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, 2. výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol, 3. výrokom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany náhradu trov štátu v sume 408,96 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a napokon 4. výrokom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení tohto rozsudku súd prvej inštancie 3. výrok obsahujúci rozhodnutie o trovách štátu, ktoré vznikli vyplatením sumy 408,95 eura, ako odmeny znaleckému ústavu za vypracovanie posudku, odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že v Civilnom sporovom poriadku (ďalej len nie je riešená procesná situácia týkajúca sa náhrady trov štátu, a preto súd na danú vec aplikoval ustanovenie čl. 4. ods. 1 Základných princípov CSP. Otázku, kto bude znášať trovy štátu preto posudzoval v kontexte ustanovenia § 253 a § 262 a rozhodol analogicky podľa výsledku konania (§ 255 tak, že v

konaní neúspešnej žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie náhradu trov v sume 408,96 eura.

3. Svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu obsiahnuté v 4. výroku rozsudku s poukazom na § 255 ods. 1 odôvodnil tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu, že tento mal v konaní neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (10 %), neúspešný bol iba v dôsledku vznesenej námietky premlčania a výsledok rozhodnutia vo veci bol závislý aj od vykonaného znaleckého dokazovania.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včasné odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Rozsah svojho odvolania vymedzila tak, že napáda výlučne 3. a 4. výrok v rozsudku, čiže obe rozhodnutia o trovách konania (v podobe trov štátu a aj v podobe trov účastníka). Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) . Napriek dikcii ustanovenia § 255 súd iba čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, pričom o trovách konania malo byť rozhodnuté na základe pomeru úspechu účastníkov. V týchto intenciách žalovaná žiadala, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, aby o trovách bolo rozhodnuté na základe spomenutého princípu vyjadreného v § 255 CSP.

5. K odvolaniu žalovanej sa žalobca písomne vyjadril taktiež prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o trovách konania. Naviac zdôraznil, že žalovaný nespolupracoval až maril objasňovanie skutočností tvoriacich predmet sporu a vznesenie námietky premlčania voči časti žalovanej pohľadávky považuje za odporujúce dobrým mravom v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 zo dňa 03.10.2012. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , pričom dospel k záveru o opodstatnenosti odvolania žalovanej.

7. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť názoru žalovanej, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsiahnuté v 3. a 4. výroku prvoinštančného rozsudku skutočne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky, voči komu a v akom rozsahu v prejednávanom prípade vznikol nárok na náhradu trov konania tak zo strany štátu, ako aj vo vzťahu medzi stranami sporu.

8. Podľa § 255 ods. 1 súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci.

9. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uvádza, že o trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže jeho neúspech považoval za neúspechy iba v pomerne nepatrnej časti, ktorý bol zapríčinený vznesením námietky premlčania zo strany žalovanej a z dôvodu, že výsledok rozhodnutia bol závislý aj od vykonaného znaleckého dokazovania.

11. Takúto argumentáciu považuje odvolací súd za nesprávnu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami evidentne vychádza zo zákonných kritérií, ktoré boli zakotvené v predchádzajúcom už neúčinnom procesnom predpise - Občianskom súdnom poriadku. Priznanie plnej náhrady trov konania aj v prípade iba čiastočného úspechu účastníka, ak bolo jeho neúspech možné vymedziť ako neúspech v pomerne nepatrnej časti, pripúšťalo ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré zároveň dovoľovalo rovnako rozhodnúť aj v prípade, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Súd prvej inštancie si neuvedomil, že aktuálny procesný predpis (Civilný sporový poriadok) prikročil k simplifikácii zákonných kritérií, na základe ktorých sa o nároku na náhradu trov konania rozhoduje. Toto zjednodušenie je zrozumiteľne vyjadrené v ustanoveniach § 255 ods. 1 a 2 CSP, z ktorých je zrejmé, že zákon už neformuluje kritériá, pre ktoré súd prvej

inštancie čiastočne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Z dikcie § 255 ods. 1 a 2 vyplýva, že ak súd meritórne rozhodol, k priznaniu plnej náhrady trov konania môže dôjsť striktne iba v prípade plného úspechu strany. V prípade, ak je úspech strán iba čiastočný (hoci by u jednej aj išlo o neúspech v pomerne nepatrnej časti), nezostáva iné, než náhradu trov konania pomerne rozdeliť alebo (v zmysle ustálenej judikatúry v prípadoch vyváženého pomeru úspechu a neúspechu strán) vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Odborná literatúra aj za účinnosti nového procesného predpisu (Civilného sporového poriadku) pripúšťa možnosť, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa pomeru úspechu za splnenia určitých okolností zohľadnil, že výška žalobcovi priznaného plnenia závisela od znaleckého posudku, aj keď príslušné pravidlo v zákonnom texte explicitne vyjadrené nie je (viď komentár k Civilnému sporovému poriadku, str. 926 a 927, vydavateľstvo C. H. Beck, 2016). V prejednávanej veci je však takúto možnosť potrebné kategoricky vylúčiť, pretože žiadna časť žalobou uplatneného nároku na peňažné plnenie nebola súdom prvej inštancie zamietnutá z dôvodu, že by presahovala výšku nároku ustálenú znaleckým dokazovaním. Žaloba bola čiastočne zamietnutá iba z dôvodu žalovanou uplatnenej námietky premlčania časti uplatneného nároku, ktorú súd akceptoval. Akékoľvek úvahy načrtnuté vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu, podľa ktorých považuje námietku premlčania za odporujúcu dobrým mravom (a súd ju preto nemal akceptovať), sú bezpredmetné z dôvodu, že žalobca odvolanie voči zamietnutiu časti žaloby nepodal a rozhodnutie tak v tejto časti nadobudlo právoplatnosť.

12. V prejednávanom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky v celkovej výške 8.984,60 eura. Úspešný však bol len v časti o zaplatenie 8077,05 eura, čo v pomere k celkovej žalovanej pohľadávke tvorí jej 89,9 %. Úspech žalovanej (a zároveň neúspech žalobcu) spočívajúci v zamietnutí zvyšku žalobou uplatnenej pohľadávky preto tvorí 10,1 %. Pomernému rozdeleniu náhrady trov konania potom zodpovedá, ak súd úspešnejšej strane sporu prizná nárok na náhradu trov konania v percentuálnej výške vzniknutej odpočítaním percentuálnej výšky úspechu menej úspešnej strany od percentuálnej výšky úspechu úspešnejšej strany. V danom prípade je potom potrebné dospieť k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 79,8 % trov (89,9 % - 10,1 %), ktoré v súvislosti s konaním účelne vynaložil. Z uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 vo vzťahu medzi sporovými stranami podľa § 388 zmeniť tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,8 %.

13. V prípade trov štátu vzniknutých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku malo byť potom vzhľadom na vyššie uvedené správne rozhodnuté tak, že štát má proti žalovanej nárok na náhradu trov štátu v rozsahu ich 89,9 % (keďže v takomto pomere k celku bola neúspešná) a proti žalobcovi v rozsahu ich 10,1 % (na základe rovnakého kritéria ako u žalovanej). Samotnú potrebu rozhodnutia o trovách štátu vzniknutých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku odôvodnil súd prvej inštancie správne a odvolací súd na jeho úvahu v tomto smere poukazuje.

14. O výške náhrady trov konania rozhodne v intenciách § 262 ods. 2 súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením. Uvedené platí tak vo vzťahu k náhrade trov konania sporových strán, ako aj vo vzťahu k trovám štátu.

15. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v súvislosti s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej ich náhradu proti žalobcovi, ktorý ani čiastočný úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.