Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoSr/1/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: H. G., nar. X.X.XXXX, adresa Y., M. R. Y. XXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Roman Jurík, so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, proti žalovanému: Woodmaster SK, s. r. o., so sídlom Košice - mestská časť Staré Mesto, Murgašova 3, IČO: 36 577 928, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 26Csr/1/2016-123 zo dňa 23.2.2017 v časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou súd rozhodol o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou s použitím § 161 ods. 1, 2 v spojení s § 60 a § 62 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a 40 ods. 1 a § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, konanie v predmetnej právnej veci zastavil. Druhou výrokovou vetou vyslovil, že žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o. sp. zn. VP 20240/09 zo dňa 17.8.2011 vydaného vo veci, v ktorej bola žalobcom Všeobecná úverová banka, a.s. Súd prvej inštancie uzavrel, že stranami konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku majú byť pôvodní účastníci rozhodcovského konania a nie samotný rozhodcovský súd. Pretože však žalobkyňa označila za žalovaného rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok a nie žalobcu z rozhodcovského konania, pričom správne označenie strán sporu a ich procesná subjektivita je procesná podmienka konania, ktorá musí byť splnená počas celého konania, ide v tomto prípade o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť, preto podľa § 62 konanie zastavil.

3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na ustanovenia § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 a vecne tým, že žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, pretože v žalobe označila nesprávne stranu sporu, z ktorého dôvodu musel súd konanie zastaviť, v dôsledku čoho vznikol žalovanému nárok na priznanie plnej náhrady trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu, výlučne proti jeho výroku o náhrade trov konania podala prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobkyňa, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadna strana sporu nemá právo na náhradu trov konania. Argumentovala tým, že pokiaľ ide o trovy konania súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) . Predmetné konanie sa začalo ešte v roku 2011 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý obsahoval identické ustanovenia § 103 a § 104, ako v súčasnosti platné a účinné ust. § 160 ods. 1

a 2 CSP. Od podania žaloby na Okresný súd Galanta (konanie pod sp. zn. 23C/272/2011) došlo k postúpeniu veci na Okresný súd Košice I (konanie pod sp. zn. 34C/53/2011) a na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR 1 Ndc 4/2016 sa vec opäť vrátila na Okresný súd Galanta (konanie pod sp. zn. 26Csr/1/2016). Takmer šesť rokov si teda niekoľko súdov vrátane Najvyššieho súdu, ale aj Okresného súdu Galanta nevšimlo, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Nie je v poriadku, aby za šesťročné chaotické konanie súdov niesla procesnú zodpovednosť žalobkyňa. Trovy konania sa priznávajú na základe zásady úspechu v konaní, alebo na základe ich zavinenia. Ak si súdy, vrátane najvyššieho súdu šesť rokov nevšimli, že sa koná so subjektom, ktorý nemá pasívnu vecnú legitimáciu, nemožno to v žiadnom prípade pripočítať za vinu žalobkyni. Trovy žalobkyňa nezavinila, alebo ich prinajmenšom nezavinila v plnom rozsahu. Podstatnú časť trov, ak nie všetky, zavinili súdy. Preto nie je na mieste vyvodzovať procesnú zodpovednosť za šesť rokov trvajúce pochybenia súdov voči žalobkyni.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, možnosť vyjadriť sa k doručenému odvolaniu žalobkyne nevyužil.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Súd prvej inštancie, ako i odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupovali na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, v spojení s § 357 písm. m/ , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď v súvislosti so zastavením konania rozhodol o náhrade trov konania tak, že priznal ich náhradu žalovanému v rozsahu 100%. Odvolaciemu prieskumu tak podliehal výlučne výrok o trovách konania, pričom výrok, ktorým bolo konanie zastavené sa v dôsledku nepodania odvolania stranami stal právoplatným.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné konanie sa začalo doručením žaloby Okresnému súdu Galanta dňa 19.9.2011, pričom žalobkyňa, zastúpená pri podávaní žaloby advokátkou JUDr. Ivetou Šteffekovou, so sídlom Bratislava, Orenburská 15, sa podanou žalobou proti žalovanému označenému ako Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o. , so sídlom Košice, Mlynská 2, IČO: 36 577 928 domáhala, aby súd zrušil jeho rozhodcovský rozsudok sp. zn. VP 20250/09 zo dňa 17.8.2011 vydaný v konaní vedenom pred rozhodcovským súdom na základe žaloby žalobcu

- Všeobecná úverová banka, a.s. IČO: 31 320 155, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1 a proti žalovanej v aktuálnom konaní žalobkyni H. G., ktorým rozsudkom bola žalobkyňa (v tom konaní žalovaná) zaviazaná zaplatiť Všeobecnej úverovej banke a.s. sumu 1.954,59 Eur s príslušenstvom a trovy rozhodcovského konania, a to v splátkach. Okresný súd Galanta zaoberajúc sa podmienkami konania a otázkou svojej miestnej príslušnosti, s odkazom na § 105 ods. 1 a 2 OSP postúpil dňa 5.10.2011 predmetnú právnu vec podľa § 88 ods. 2 OSP ako miestne príslušnému súdu Okresnému súdu Košice I. z dôvodu, že predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom miesto rozhodcovského konania sa nachádza v obvode Okresného súdu Košice I. Okresný súd Košice I. vyzval dňa 15.12.2011 žalovaného, v tom čase označeného ako Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o., Mlynská 2, Košice na vyjadrenie sa k žalobe, pričom rozhodcovský súd v zastúpení svojím predsedom v podaní zo dňa 4.1.2012 uviedol, že nie je právnickou osobou, nemá právnu subjektivitu, preto nemá ani spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom ide o neodstrániteľný

nedostatok podmienok konania, preto je na mieste predmetné konanie podľa § 104 ods. 1 OSP zastaviť. V tomto písomnom podaní zároveň rozhodcovský súd upozornil na to, že účastníkmi konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú účastníci rozhodcovského konania, v rámci ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný, teda strany právneho vzťahu, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania, inak by súd po zrušení rozhodcovského rozsudku nemohol pokračovať v konaní vo veci (§ 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní), pričom rozhodcovský súd nebol účastníkom právneho vzťahu, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania. Toto vyjadrenie rozhodcovského súdu bolo doručené právnej zástupkyni žalobkyne dňa 6.2.2012, ktorá naň však žiadnym spôsobom nereagovala, preto Okresný súd Košice I. uznesením zo dňa 20.11.2012 podľa § 43 ods. 1 OSP vyzval žalobkyňu na správnu identifikáciu účastníka konania na strane žalovaného. Dňa 16.12.2012 pôvodná právna zástupkyňa žalobkyne JUDr. Iveta Šteffeková súdu oznámila, že má pozastavený výkon advokácie a so žalobkyňou už nie je v kontakte, preto súd prvej inštancie následne uznesenie na odstránenie vád žaloby doručil priamo žalobkyni. V podaní doručenom súdu dňa 5.2.2013 označila žalobkyňa za žalovaného „Slovenskú hospodársku komoru, s. r. o., so sídlom Mlynská 2, Košice, IČO: 36 577 928.“ Ďalším podaním doručeným súdu dňa 8.4.2014 požiadala žalobkyňa o postúpenie veci Okresnému súdu Galanta podľa § 87 písm. f) OSP s ohľadom na bydlisko žalobkyne ako spotrebiteľky. Okresný súd Košice I. dňa 21.2.2016 predložil vec Najvyššiemu súdu SR na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Galanta podľa § 12 ods. 2 a 3 OSP. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1 Ndc 4/2016-98 zo dňa 29.3.2016 rozhodol, že prejednanie veci sa prikazuje Okresnému súdu Galanta, pričom z odôvodnenia jeho uznesenia vyplýva, že tak rozhodol v záujme zabezpečenia hospodárnosti konania a jeho zrýchlenia. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalovaná obchodná spoločnosť Slovenská hospodárska komora, s. r. o. IČO: 36 577 928 zmenila s účinnosťou od 14.11.2015 svoje obchodné meno na Woodmaster SK, s. r. o., pričom jej sídlom je od 2.8.2013 Štúrova 19, Košice. Okresný súd Galanta na pojednávaní dňa 23.2.2017 napadnutým uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil a žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním len v časti jeho výroku o trovách konania. 10. Prvoinštančný súd konanie zastavil podľa § 62 Civilného sporového poriadku, pre nedostatok procesnej subjektivity na strane žalovaného s odôvodnením, že žalobkyňa za žalovaného označila rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok a nie žalobcu z rozhodcovského konania (ako vyplýva z ust. § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), keď tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania a nie proti samotnému rozhodcovskému súdu. Hoci tento výrok prvoinštančného súdu žalobkyňa odvolaním nenapadla, odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že i keď žalobkyňa podala pôvodne žalobu voči rozhodcovskému súdu, ktorý ako taký nemal právnu subjektivitu, a preto ani spôsobilosť byť účastníkom v tom čase občianskeho súdneho konania (túto mal len jeho zriaďovateľ Slovenská hospodárska komora s. r. o.), na výzvu súdu podľa § 43 ods. 1 OSP na odstránenie vád žaloby, pokiaľ ide o označenie subjektu na strane žalovaného, napriek tomu, že rozhodcovský súd vo svojom písomnom podaní žalobkyni doručenom, vyslovene poukazoval na správny okruh účastníkov konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, označila žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 5.2.2013 za žalovaného nie protistranu pôvodného rozhodcovského konania, t. j. VÚB, a.s., ale zriaďovateľa rozhodcovského súdu, t. j. Slovenskú hospodársku komoru a.s., IČO: 36 577 928, ktorá neskôr zmenila svoje obchodné meno na Woodmaster SK, s. r. o, teda subjekt, ktorý nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore.

11. V predmetnej právnej veci teda nebolo namieste zastavenie konania podľa § 62 CSP, ale súd prvej inštancie mal správne rozsudkom vo veci samej žalobu žalobkyne ako v celom rozsahu nedôvodnú zamietnuť, pretože žalovaný Woodmaster SK, s. r. o., právny nástupca žalobkyňou označenej žalovanej Slovenskej hospodárskej komory s. r. o., nie je pasívne legitimovaným v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale je ním vždy len protistrana pôvodného rozhodcovského konania, t. j. v tomto prípade Všeobecná úverová banka, a.s. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je pritom imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009) a súd ju má skúmať ex offo.

12. Pokiaľ však výrok uznesenia prvoinštančného súdu o zastavení konania pre nedostatok procesnej subjektivity žalovaného odvolaním napadnutý nebol, bolo konanie právoplatne zastavené práve z uvedeného dôvodu. Úlohou odvolacieho súdu bolo potom posúdiť, či v súvislosti so zastavením konania rozhodol súd prvej inštancie správne o nároku na náhradu trov konania medzi sporovými stranami.

13. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).

14. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. Esenciálnym kritériom priznania náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 255 CSP, je zásada úspechu v spore. Úspech vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v ust. § 255 ods. 2 (pomer úspechu). Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu.

17. Zásada úspechu vo veci v zmysle ustanovenia § 255 je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrenej v § 256 CSP, ktorá znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba v tejto časti podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

18. Pretože v danom prípade, výsledok konania spočívajúci v jeho zastavení pre nedostatok v správnom označení žalovaného subjektu, jednoznačne zavinila žalobkyňa, pretože najskôr svojou žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalovala subjekt bez právnej subjektivity a neskôr po oprave žalovala subjekt bez pasívnej vecnej legitimácie. Pri podávaní žaloby, ako aj v čase podania vyjadrenia rozhodcovského súdu, ktorý vyslovene upozornil žalobkyňu na to, kto má byť v spore namiesto neho správne žalovaný, bola pritom žalobkyňa právne zastúpená advokátkou. Súd prvej inštancie si pritom splnil svoju poučovaciu povinnosť podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia § 5 OSP, keď žalobkyňu výzvou podľa § 43 ods. 1 OSP vyznal na správnu identifikáciu účastníka konania na strane žalovaného, pričom nebolo jeho povinnosťou žalobkyňu poučovať o tom, kto je v spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko by to bolo porušením zásady rovnosti účastníkov konania, resp. aktuálne sporových strán. Žalovaná v konaní zotrvala na svojej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku voči zriaďovateľovi rozhodcovského súdu, preto bola jej žaloba od samého začiatku podaná nedôvodne, najskôr pre nedostatok právnej subjektivity na strane žalovaného, neskôr pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Označenie žalovanej strany je pritom vo výlučnej dispozícii žalobcu, pričom žalobkyňa v konaní nevyužila postup podľa § 92 ods. 4 OSP, resp. § 79 CSP.

19. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne v podanom odvolaní, že nie je správne, aby za šesťročné chaotické konanie súdov niesla procesnú zodpovednosť a znášala trovy konania, ktoré ona nezavinila, ale ktoré zavinili svojim konaním súdy. Súdy so zreteľom na označenie žalovaného žalobkyňou, skúmali otázku svojej miestnej príslušnosti, čo je jedna z procesných podmienok konania. Nič to ale nemení na skutočnosti, že subjekt na strane žalovaného bol počas celého konania žalobkyňou, v spore právne zastúpenou, označený nesprávne, preto žalobkyňa, ktorá podala celkom nedôvodnú žalobu, je zásadne povinná znášať trovy konania, ktoré týmto svojim konaním protistrane zavinila.

20. Súd prvej inštancie preto v súvislosti so zastavením konania rozhodol o náhrade trov konania podľa § 256 ods. 1 vecne správne, pokiaľ žalovanému priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. Úplne rovnaký výsledok by tiež nastal, pokiaľ by súd prvej inštancie žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného rozsudkom zamietol. V tom prípade by podľa § 255 ods. 1 v celom rozsahu úspešnému žalovanému rovnako patril proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. V žalobkyňou popísaných skutočnostiach odvolací súd nevidel ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 a nepriznanie žalovanému náhrady trov konania, pretože za danej situácie by skutočne nebolo spravodlivé požadovať od žalovaného, aby si náklady sporu niesol sám bez nároku na ich náhradu. Prvoradé je totiž nesprávne podanie žaloby žalobkyňou, ostatné procesné okolnosti v postupe konajúcich súdov nastali až v dôsledku tohto jej dispozitívneho úkonu. Žalovaná bola v spore právne zastúpená, pričom bola rozhodcovským súdom upozornená, kto má byť v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalovaným subjektom, napriek tomu v priebehu celého konania neoznačila správny subjekt, prípadne nevzala z dôvodov hospodárnosti konania svoju bezdôvodnú žalobu späť.

22. Pretože však rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej spôsobom o zastavení konania nebolo napadnuté odvolaním, bol odvolaním napadnutý výrok o nároku na náhradu trov konania, ktorý súd priznal žalovanému, a to v rozsahu 100%, vecne správny, preto ho odvolací súd, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalobkyne, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, s použitím ust. § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správny, potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP, keď mal za to, že v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému potom v zásade vznikol nárok na náhradu trov konania proti v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni, keď o výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

25. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

26. Odvolací súd preto vyslovil, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, a to s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 kedy aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaným rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .