Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/84/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobkyne: G. H., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX/X, H. Š., v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o, Kuzámynho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 7008,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

III. Žalovaný má p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2016 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 7008,- € s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia. 2. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku: Uviedla, že žalovaný, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom uzavrel so žalobkyňou ako spotrebiteľkou dňa 21.10.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 203930 - 37099 na základe, ktorej mal byť zo strany žalovaného žalobkyni poskytnutý úver vo výške 4.000,- EUR (ďalej len „úver alebo istina"). Žalobkyňa sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazala v 30-tich mesačných splátkach po 344,- EUR vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutie úveru. Zo strany žalobkyne však bolo na účet žalovaného na základe predmetnej zmluvy poukázané plnenie v sume 11.008,- EUR, to znamená, že v rozsahu sumy 7.008,- EUR došlo zo strany žalobu k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru. 3. Na preukázanie skutkových tvrdení predložila žalobkyňa nasledujúce dôkazy: Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 21.10.2014, prehľad platieb k predmetnej úverovej zmluve, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, potvrdenie banky zo dňa 26.09.2016, výpočet ročnej úrokovej sadzby z predmetnej úverovej zmluvy, priemerné úrokové miery z úverov za rok 2014, výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 19.12.2016, výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu; e-mail žalovanému. 4. Z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že v pozícii dlžníka vystupuje žalobkyňa ako fyzická osoba podnikateľ. K uvedenému však žalobkyňa v odôvodnení žaloby uviedla, že uvedené

označenie v predmetnej úverovej zmluve nie je správne, nakoľko predmetný úver žiadala za účelom svojich osobných potrieb, nie na účely svoje obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené potvrdzuje aj samotný fakt, že predmetný úver nefiguruje v účtovníctve žalobkyne a ani v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 (viď v prílohe). Poukázala na to, že pri uzatváraní samotnej úverovej zmluvy žalovaný využil to, že žalobkyňa je zapísaná v živnostenskom registri, a teda má podnikateľské oprávnenie. Žalobkyňa má za to, že jej označením ako fyzickej osoby podnikateľa sa žalovaný snaží vyhnúť posudzovaniu predmetnej zmluvy v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ale aj iných zákonov na ochranu spotrebiteľa. Takýmto konaním sa žalovaný snažil od žalobkyne získať finančný prospech, čo by dostatočne pre neho nebolo možné, ak by v predmetnej úverovej zmluve označil žalobkyňu ako fyzickú osobu nepodnikateľa - spotrebiteľa. Na základe uvedeného je preto žalobkyňa presvedčená o tom, že predmetná zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené tvrdenie vyplýva okrem iného z tej skutočnosti, že ide o zmluvu formulárovú, vyplnenú mandatárom žalovaného, ktorú žalovaný dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi pričom títo nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej obsah prípadne zmeniť niektoré jej ustanovenia. Navyše žalovaný pri uzatváraní takýchto formulárových zmlúv nedodržuje ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa tým, že nedodržiava svoju povinnosť poskytovať spotrebiteľovi informácie v dostatočnom predstihu pred samotným uzavretím zmluvy o úvere, resp. spotrebiteľa pri podpise zmluvy náležíte neinformuje o význame jednotlivých jej ustanovení a o tom aký dopad budú mať pre spotrebiteľa jednotlivé časti zmluvy, ktoré zástupca žalovaného sám vyplní a následne bez poučenia predloží spotrebiteľovi na podpis. Uviedla svoj záver o spotrebiteľskom charaktere uzavretej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným, čo žalobkyňa nepovažuje za sporné. 5. K predmetnej zmluve ďalej uviedla, že z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere, ustanoveniam zmluvy o úvere, bez príslušného vzdelania, poprípade skúseností nemohla rozumieť a vyčítať z nej všetky pre ňu plynúce následky. Je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska. Žalobkyňa prehlásila, že poskytnutý úver použila výlučne na súkromné účely pričom takto zamýšľala už pri podpise samotnej zmluvy. Žalobkyňa pritom upozornila, že uvedené objektívne vyplýva aj z tej skutočnosti, že vo svojom účtovníctve viažucom sa k jej podnikaniu neeviduje predmetný úver ani tento úver nefiguruje medzi príjmami v podanom daňovom priznaní za rok 2014. Zároveň poukázala na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalobkyňa zároveň na podporu svojich tvrdení uviedla, že číslo účtu, na ktoré boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky poukázané (čo preukazuje predloženým dôkazom - prehľad platieb k predmetnej zmluve) je vedený na meno žalobkyne, avšak ako fyzickú osobu nepodnikateľa (čo žalobkyňa preukázala potvrdením banky). 6. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu právne posúdila vec podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Uviedla, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje viaceré obligatórne náležitosti, ktoré pre takúto zmluvu stanovuje zákon č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa považuje výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý úver/pôžičku za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom (§ 39 a 53 ods. 6 .

7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 10.2.2017 ako aj na nariadených pojednávaniach. Použil nasledujúce prostriedky procesnej obrany: Vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. Poprel a nestotožnil sa s tvrdeniami žalobkyne, ktoré boli založené na uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy, použitia poskytnutých finančných prostriedkov na osobné účely, zámernom konaní žalovaného a neuvedenia obligatórnych náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov . Úverový vzťah medzi stranami sporu na základe zmluvy o revolvingovom úvere posúdil ako podnikateľský, uzatvorený v režime obchodného práva. Žalobkyňa zakladá svoje vyjadrenia na predpoklade účastníctva v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu. Medzi stranami nedošlo k uzavretiu žiadnej spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal na jednotlivé znenia článkov zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXX-XXXXX (ďalej aj ako „zmluva“), z ktorých vyplýva, že na základe zmluvy poskytuje veriteľ v prospech dlžníka peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Nakoľko medzi účastníkmi súdneho konania nebola uzavretá žiadna spotrebiteľská zmluva, nie je daný vecný ani zákonný dôvod pre použitie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ani aplikáciu príslušných ustanovení v oblasti uvádzania povinných obsahových náležitostí úverových zmlúv. Žalobkyňa do podania žaloby vedela a nikdy nespochybnila, akú zmluvu uzavrela a s akým obsahom. Iné skutočnosti začala tvrdiť až dodatočne v

tomto konaní. Pred uzavretím zmluvy o úvere, ako aj pri samotnom uzavretí zmluvy jednoznačne konala a vystupoval ako podnikateľka. To, aké boli jej skutočné pohnútky a či boli v rozpore s ním prejavenou vôľou, je podľa žalovaného bez právneho významu. Z tohto dôvodu zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným je, resp. bol podnikateľským (obchodnoprávnym) vzťahom. Žalovaný opakovane zdôrazňoval, že predmetná zmluva bola so žalobkyňou uzatvorená ako s podnikateľským subjektom. Žalobkyňa písomne požiadala o poskytnutie úveru, pričom od začiatku vystupovala ako podnikateľský subjekt. V rámci údajov zadaných žalobkyňou, ktoré ju identifikujú ako podnikateľa, okrem iného pripojila aj potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa rovnako preukazovala ako podnikateľský subjekt. Žalobkyňa dňa 17.10.2014 podala žiadosť o poskytnutie PROFI úveru, o ktorý požiadala ako podnikateľský subjekt a do žiadosti doplnila údaj o účele čerpania úveru - prevádzkový (B). Pred uzavretím zmluvy predložila žalovanému Živnostenský list a súčasne vyplnila kolónku odbor podnikania - 47.19.0 (pozn. ostatný maloobchod v nešpecializovaných predajniach). Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 8. Na pojednávaní dňa 29.11.2017 žalovaný poukázal na to, že pokiaľ ide o okolnosti uzatvorenia úveru, žalobkyňa opakovane žalovaného informovala o tom, že má v úmysle splatiť zvyšnú časť zostávajúceho dlhu naraz. V tejto súvislosti posielala ako žalovanému opakovane žiadosti, v ktorých sa vyjadrovala k tejto skutočnosti, a v ktorých zároveň aj uviedla, že žiada o odklad splátok úveru v zmysle dojednaní, z dôvodu, že otvárala novú prevádzku v súvislosti s jej podnikateľkou činnosťou. Žalobca ako dôkaz predložil predmetnú žiadosť žalobkyne zo dňa 11.6.2015, z ktorej vyplývajú tvrdené skutočnosti. Nakoľko žiadala o odklad splátok, a o odpustenie sankčných záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere, musela byť s ustanoveniami zmluvy uzrozumená, musela si zmluvu logicky aj prečítať a oboznámiť sa s jej podmienkami. Nakoľko účel čerpania úveru podnikateľský je vyznačený na úvodnej strane predmetnej zmluvy, žalovaný má zato, že k predmetným tvrdeniam o spotrebiteľskom charaktere zmluvy nemožno priznať relevanciu, nakoľko je vylúčené, aby žalobkyňa o jednom ustanovení, alebo niektorých ustanoveniach zmluvy mala vedomosť, o druhých zase nie. Lustráciou v registri finančných sprostredkovateľov žalovaný zistil, že žalobkyňa bola v období od roku 2010 do roku 2016 evidovaná resp. zapísaná aj ako viazaný finančný agent. O tejto skutočnosti predložil dôkaz - listinné vyhotovenie zoznamu finančných agentov, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola zapísaná ako finančný agent od 20.8.2010 do 16.8.2016.

9. Žalobkyňa bola vypočutá ako strana sporu na pojednávaní dňa 29.11.2017 a dňa 31.1.2018. Na pojednávaní dňa 29.11.2017 na otázky odpovedala, že prostriedky z úveru čerpala na zariadenie bytu. Pri uzatváraní zmluvy to prebehlo tak, že žalobkyňa žiadala o úver, pani prišla a žalobkyňa podpísala papiere. Uviedla, že žiadosť o poskytnutie úveru vypisovala obchodná zástupkyňa. V čase uzatvárania zmluvy žalobkyňa podnikala na živnosť, ktorú prevádzkuje doteraz. Viedla jednoduché účtovníctvo, ktoré jej vyhotovovala účtovníčka. Prostriedky z úveru mienila použiť na rekonštrukciu bytu, čo začala vykonávať v r. 2016. Mienila prerobiť „jadro“ a peniaze z úveru použila na tento účel - na materiál a zariadenie bytu. K okolnostiam uzatvorenia zmluvy uviedla, že cez inzerát našla číslo na žalobcu, zavolala „pani“, ktorá prišla a vypísala žiadosť. Na druhý deň podpísala zmluvu a peniaze jej prišli na osobný účet. Zmluva bola podpisovaná v prevádzke žalobkyne. Na žiadosť obchodnej zástupkyne predkladala živnostenský list a daňové priznanie. Nepýtala sa obchodnej zástupkyne prečo je v zmluve označená ako podnikateľka. Na otázku právneho zástupcu žalovaného prečo zmluvu uzatvorila v r. 2014 a prerábala byt až v r. 2016, žalobkyňa uviedla, že nemala financie na to, aby skôr prerábala byt, a musela vyplatiť brata pretože ten byt bol po rodičoch. Za obdobie od r. 2014 do 2016 tieto finančné prostriedky pochádzajúce z úveru na rekonštrukciu bytu mala odložené. V roku 2014 už mala zámer prerábať byt. Aj keď mienila prerábať byt neskôr, úver vzala už v roku 2014 pretože „na internete bolo písané, že bude ťažšie získavať úvery a tým, že je podnikateľka, málokde dajú úver tým, že daňové priznanie nie je v takej sume“. Potvrdila, že pracovala 8 rokov „dozadu“ ako finančný agent pre spoločnosť Provident a absolvovala za účelom „vypisovania zmlúv“ školenia. Uviedla, že odborné školenie na rozlíšenie spotrebiteľského a podnikateľského úveru nemala. 10. Na pojednávaní dňa 31.1.2018 žalobkyňa predložila rozhodnutie Okresného úradu Banská Štiavnica, ktoré povolilo vklad do katastra nehnuteľností dňa 08.01.2014 na meno žalobkyne, a tento vklad sa týka bytu, na rekonštrukciu ktorého žalobkyňa mienila použiť predmetný úver. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou bytu dňa 08.01.2014. Uviedla, že byt nadobudla v roku 2014 a do roku 2016 ho prerábala a v roku 2016 v máji sa sťahovala. Uviedla, že na minulom pojednávaní sa pomýlila v rokoch. Predložila doklady ohľadom nákupu spotrebičov v roku 2015 do kuchynskej linky, stoličky v roku 2015 a keď som menila v roku 2014 vchodové dvere na byte. Z predmetných dokladov súd zistil,

že vchodové dvere boli dodané 23.6.2014 a boli vyplatené v hotovosti. Doklad na sumu 1349,- Eur (vystavený spoločnosťou Castel - kuchyne a nábytok na mieru) je z 22.12.2015 a doklad preukazujúci dodanie stoličky bol zo dňa 18.12.2015. príjmový pokladničný doklad na sumu 291,04 Eur vystavený spoločnosťou TOPTRANS EU, a.s. je zo dňa 18.12.2015.

11. Dňa 18.1.2018 podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky z jej mzdy, ktoré vyplýva z Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21.10.2014. Uvedeným podaním žalobkyňa zároveň žiada rozšíriť predmet konania o sumu 292,96 € titulom vykonaných zrážok zo mzdy od 10/2017 do 12/2017. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 21.10.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, na základe ktorej došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu úveru vo výške 4 000,- €. Súčasne s uzavretím zmluvy došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného, čím neustále každým mesiacom dochádza aj k pravidelnému zvyšovaniu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný doručil na mzdové oddelenie zamestnávateľa žalobkyne žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 28.9.2017 spolu s predmetnou dohodou o zrážkach, na základe ktorej sú od mesiaca október 2017 vykonávané zrážky zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že v zmluve o úvere, ako aj v dohode o zrážkach zo mzdy, bola označená menom, priezviskom, rodným číslom, trvalým bydliskom, číslom občianskeho preukazu a v závere je uvedené IČO. Takéto označenie je typické pre označovanie fyzických osôb - nepodnikateľov. Z uvedeného je potom zrejmé, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať právne predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná. Zároveň zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemala možnosť odmietnuť, považuje za neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje podľa žalobkyne značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, bola vopred predformulovaná a predložená žalobkyni bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav zo strany žalobkyne, je neurčitým právnym úkonom, keď neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda zabezpečuje a je neplatná v zmysle ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ pred jej uzatvorením nebol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia a nemal faktickú možnosť ju odmietnuť. Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa realizáciou výkonu práva na zrážky zo mzdy zo strany žalovaného u zamestnávateľa žalobkyne, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy dochádza k tak závažným zásahom do práv žalobkyne, že výrazným spôsobom dochádza k sťažovaniu, ba až k znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobkyne, ako aj jej rodiny. V prípade, ak by súd neodkladné opatrenie nevydal, bude dochádzať k ďalším neoprávneným zásahom do práv žalobcu prostredníctvom zrážok zo mzdy, a teda k ďalšiemu bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane žalovaného na úkor žalobkyne, čím by sa bezdôvodné obohatenie neustále zvyšovalo, jednotlivé návrhy strán by sa neustále menili a dochádzalo by tak k prieťahom v konaní, ako i k porušovaniu zásady rýchlosti a hospodárnosti konania. Nariadením neodkladného opatrenia dôjde podľa žalobkyne k ustáleniu skutkovo - finančného stavu účastníkov potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. 12. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila fotokópiu výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu vo výške 292,96 € zo dňa 12.12.2017, kópiu žiadosti spoločnosti ANACO s.r.o., ktorá v mene žalovaného žiada vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, fotokópiu dohody o zrážkach zo mzdy a fotokópiu potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne o vykonaných zrážkach.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta .

13. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), (1) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný

súd.

(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je bezodkladná úprava pomerov strán sporu. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy.

16. Súd po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s vykonaným dokazovaní konštatuje, že nemá za osvedčené (a po vykonanom dokazovaní ani preukázané) skutočnosti, ktoré sú potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázaný status žalobkyne ako spotrebiteľky a preto všetky predpisy na ochranu práv spotrebiteľov, na ktoré žalobkyňa odkazovala nie je možné v danom prípade aplikovať. Súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako podnikateľský, spadajúci pod úpravu Obchodného zákonníka (viac v odôvodnení vo veci samej uvedené ďalej). Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.10.2014 vyplýva, že žalobkyňa aj v danej dohode vystupuje pod označením s uvedením jej IČO. Zmluvné strany sa dohodli na tomto zabezpečovacom prostriedku v súvislosti s predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere. Taktiež záver o nebezpečenstve bezprostrednej ujmy súd nemal osvedčený, keď v priebehu konania v procese vykonávania zrážok zo mzdy sú žalobkyni vykonávané zrážky mesačne v sume okolo 100,- Eur (10/2017 - 101,04 Eur, 11/2017 - 102,04 Eur a 12/2017 89,88 Eur). Splátky dohodnuté touto zmluvou boli vo výške 344,- Eur mesačne preto súd uvádza, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v čase od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. od 18.1.2018 do dňa rozhodnutia súdu nebolo osvedčené vzhľadom k tomu, že za toto obdobie bolo možné zamestnávateľom žalobkyne vykonať len jednu zrážku predstavujúcu sumu okolo 100,- Eur. Nebolo tak preukázané, že do majetkovej sféry žalobkyne bude zasiahnuté takým spôsobom, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jej právo ohrozené. Pretože neboli osvedčené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia súd tento návrh ako nedôvodný zamietol. Čo sa týka právneho posúdenia vzťahu medzi žalobkyňou a žalobcom v tomto súd poukazuje taktiež na odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej.

17. K námietke miestnej príslušnosti súd uvádza, že na základe námietky žalovaného riadne uplatnenej pri prvom úkone súd skúmal miestnu príslušnosť podľa § 41 a § 42 Civilného sporového poriadku. V čase posudzovania miestnej príslušnosti nebolo preukázané, že žalobkyňa, ktorá podávala žalobu v presvedčení o jej postavení ako spotrebiteľky, nemá tento status a vec bude po vykonanom dokazovaní posúdená podľa noriem Obchodného práva. V čase vznesenia námietky súd posudzoval miestnu príslušnosť podľa § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku. Preto súd takýmto postupom založil svoju miestnu príslušnosť a konal a rozhodol vec. Na námietku z uvedeného dôvodu neprihliadol.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou a žalovaným, a to výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu č. l. 7, zmluvy o revolvingovom úvere č. l. 8 - 12, prehľadu platieb č. l. 13, výpočtu úrokovej miery č. l. 14, daňového priznanie žalobkyne č. l. 15 - 20, ftc. zmluvy o revolvingovom úvere č. l. 29 - 32, splátkového kalendára č. l. 33 - 34, žiadosti o poskytnutie úveru č. l. 35, výpisu z registra finančných agentov, stanoviska k žiadosti o odklad splátok, žiadosti o odklad splátok č. l. 55, rozhodnutia Okresného úradu Banská Štiavnica č. vkladu D. XXX/XX, dokladov o nákladoch žalobkyne a dokladov pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (bod 12. odôvodnenia). 18. Po vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav, ako je uvedený v bode 2. až 10. tohto odôvodnenia.

19. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa čerpala sumu 4.000,- Eur, ktorú postupne splácala najskôr dobrovoľnými splátkami a neskôr výkonom zrážok zo mzdy. Nebolo sporné, že takto žalobcovi zaplatila už sumu 11.300,96 Eur.

20. Súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, t.j. § 497 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluvný vzťah súd posúdil ako vzťah medzi podnikateľmi, pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere je však tzv. absolútnym obchodom, t.j., že Obchodným zákonníka sa budú spravovať záväzkové vzťahy účastníkov zmluvného vzťahu bez ohľadu na ich povahu.

21. Súd vyslovil záver o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy, ktorý odôvodňuje nasledovne. Žalobkyňa preukazovala, že poskytnutý úver mienila už pred uzatvorením zmluvy použiť na súkromné účely. Tomuto záveru však nenasvedčujú skutočnosti, ktoré vyšli pri dokazovaní najavo. Žalobkyňa najskôr tvrdila, že úver v roku 2014 vzala na rekonštrukciu bytu, ktorú realizovala v roku 2016. Uviedla, že počas týchto dvoch rokov mala peniaze na tento účel odložené. Tvrdila, že financie použila na prerobenie „jadra“ a nákup zariadenia. Neskôr tvrdila, že peniaze z úveru použila na rekonštrukciu v priebehu rokov 2014

- 2016 pretože byt nadobudla do vlastníctva v roku 2014 (konkrétne rozhodnutím o vklade 8.1.2014). Predložila na preukázanie použitia finančných prostriedkov doklady (o nákupe vchodových dverí, o nákupe spotrebičov do kuchynskej linky a stoličky v celkovej sume 1640,04 Eur), pričom napríklad doklad o nákupe resp. výmene dverí je označený dátumom spred uzatvorenia predmetnej zmluvy. Zhodnotením tvrdení žalobkyne súd konštatuje, že tieto sú zmätočné a nepresvedčivé, nenachádzajúce oporu v predložených dokladoch. Súdom bola vyzvaná, aby predložila účtovné doklady, z ktorých by vyplývalo, že tento úver nebol zaradený do účtovníctva, túto povinnosti si však žalobkyňa nesplnila s odôvodnením, že tieto listiny „nebolo možné zohnať“, konkrétny dôvod pre ktorý ich nepredložila, však neuviedla. Bolo preukázané, že žalobkyňa v čase podpisu zmluvy vykonávala podnikateľskú činnosť v oblasti maloobchodu. Taktiež bolo preukázané, že žiadala o odklad splátok z dôvodu, že „rozbiehala novú prevádzku“. Žalobkyňa v žalobe dôvodila, že nebola informovaná poskytovateľom úveru o tom, aké dôsledky má jej označenie v zmluve ako podnikateľky. Bolo preukázané, že žalobkyňa však v čase podpisu zmluvy sama pracovala ako finančný agent pre spoločnosť poskytujúcu úveru (a pracovala spoločnosť Provident 6 rokov), preto ako finančný agent, ktorý má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou sama mala mať vedomosti a sama mala poskytovať informácie žiadateľom o úver o tom, aké dôsledky má označenie subjektu na zmluve ako podnikateľa. Ak si aj nebola týchto následkov vedomá, po vyhodnotení všetkých dôkazov možno vyvodiť záver, že žalobkyňa musela vedieť, že je rozdiel medzi zmluvou spotrebiteľskou a zmluvou, na základe ktorej je poskytnutý úver žiadateľovi ako podnikateľovi. Preto, potom ako „podpísala“ žiadosť o poskytnutie úveru (keďže podľa jej tvrdenia túto žiadosť vypísala obchodná zástupkyňa a už v žiadosti bola označená ako podnikateľka) a podľa jej vlastného tvrdenia na ďalší deň došlo k podpisu zmluvy, ak nemienila vstúpiť do tohto zmluvného vzťahu ako podnikateľka, k realizácii takéhoto právneho úkonu nemala žalobkyňa vôbec pristúpiť. Takýmto postupom nemožno reparovať ľahkovážny prístup pri uzatváraní zmluvných vzťahov. Na podporu tohto záveru súd poukazuje aj na argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, že v zmysle zákona č. 186/2009 o finančnom sprostredkovaní mala povinnosť žalobkyňa absolvovať osobitné školenia, ktoré ako sama uviedla aj absolvovala a mali sa týkať práve „vypisovania zmlúv“. V tomto konkrétnom prípade preto nemožno dôjsť k záveru, že veriteľ zneužil neznalosť žalobkyne, pretože táto mala byť ako finančný agent v danej oblasti odborne spôsobilá a informovaná. Pokiaľ ide o účet, na ktorý boli zaslané peňažné prostriedky z úveru, v tomto súd uvádza, že je na žiadateľovi o úver, aké číslo účtu uvedie v žiadosti o poskytnutie úveru. Túto skutočnosť poskytovateľ úveru podľa názoru súdu nemôže ovplyvniť. Záverom súd konštatuje, že nie je podstatné, na aký účel žalobkyňa nakoniec finančné prostriedky poskytnuté žalovaným použila, ale na aký účel ich mienila použiť, t.j. aký účel použitia finančných prostriedkov pri uzatváraní zmluvy uviedla poskytovateľovi úveru. Z obsahu žiadosti o úver a samotnej úverovej zmluvy vyplýva, že predmetný zmluvný vzťah bol uzatvorený podľa režimu obchodného práva medzi podnikateľmi. Vykonanými dôkazmi súd dospel k záveru, že opak nebol preukázaný a nepochybne vyplýva, že žalobkyňa konala pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľka a tento úver mienila použiť na účely podnikania. 22. K tvrdenej neplatnosti zmluvy z dôvodu, že v zmluve je nesprávne uvedená výška poskytnutého úveru v sume 10 320,- Eur (zmluva - č.l. 29 spisu) súd uvádza, že táto skutočnosť sama o sebe nemôže spôsobovať neplatnosť celej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný mal podľa zmluvy poskytnúť úver vo výške 4000,- Eur a žalobkyňa v takto poskytnutej výške úver aj čerpala, súd považoval za nespornú. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Žalobkyňa uvedenú skutočnosť namietala prostredníctvom právneho zástupcu len na pojednávaní dňa 29.11.2017,

preto má súd za použitia ust. § 266 ods. 21 Obchodného zákonníka za to, že žalobkyni bol úmysel žalovaného poskytnúť žalobkyni na základe jej žiadosti úver vo výške 4000,- Eur, známy. Uvedené súd konštatuje aj v kontexte žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru v tejto výške (žiadosť - č.l. 35 spisu). Keďže sa žalobkyňa podanou žalobou nedomáhala splnenia povinnosti zo strany žalovaného titulom splnenia povinnosti podľa zmluvy, súd sa obmedzil len na konštatovanie, že zmluvu v tejto časti treba vyložiť podľa úmyslu oboch konajúcich strán a teda, že povinnosťou žalovaného bolo poskytnúť žalobkyni úver vo výške 4000,- Eur.

23. Súd sa zameral na podstatné tvrdenia, s ktorými sa v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe vysporiadal v odôvodnení. Z uvedených dôvodov súd teda konštatuje, že predpisy na ochranu práv spotrebiteľa nemožno v danom spore aplikovať, nie je preto namieste záver o bezdôvodnom obohatení žalovaného z dôvodu neplatnosti zmluvy alebo jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti, preto súd žalobu žalobkyne zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.