Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-363-2017.pdf
PDF · 72.57 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/363/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobcu Ing. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, G. nad Y., proti žalovanému A.. E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Š. Y. XXXX/XX, Martin, zastúpenému JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom Štvrť SNP 143/58, Trenčianske Teplice, o náhradu škody vo výške 50.000,- eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 21C/150/2016-20, zo dňa 14. augusta 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 50.000,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Súd vyzval žalobcu výzvou č. k. 21C/150/2016-6 zo dňa 13.09.2016 na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 1.467,- eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Zároveň ho súd poučil o možnosti zastavenia konania v prípade nezaplatenia súdneho poplatku v určenej lehote a v správnej výške. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 19.09.2016. Žalobca súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatil. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že dňa 17.10.2016 doručil žalobca späťvzatie žaloby a žiadal, aby súd konanie zastavil. Dôvod späťvzatia žaloby žalobca neuviedol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobca späťvzatím procesne zavinil zastavenie konania. Žalovanému súd priznal náhradu trov tohto konania, nakoľko tento bol z dôvodov na strane žalobcu úspešnou stranou v spore. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že ak by nezastavil konanie v dôsledku neuhradenia súdneho poplatku riadne a včas, t.j. v správnej výške, toto konanie by zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby. Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, súd prvej inštancie rozhodol o zastavení práve pre jeho neuhradenie.
2. Proti výroku II. tohto uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, nakoľko nebol poučený zo strany okresného súdu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Ďalej dôvodil, že požiadal súd prvej inštancie, aby bolo postupované v zmysle § 265 ods. 2 CSP. Z týchto dôvodov sa odmieta podieľať na znášaní nákladov na trovy konania a právne zastupovanie žalovaného.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené (výrok I.) nebol odvolaním žalobcu spochybnený, nadobudol právoplatnosť a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu zostal nedotknutý.
6. V predmetnej veci sa žalobca domáhal žalobou vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zapletenie sumy 50.000,- eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu výzvou č. k. 21C/150/2016-6 zo dňa 13.09.2016 na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 1.467,- eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Hoci predmetom odvolacieho konania nie je zastavenie konania, keďže žalobca v odvolaní namietal absenciu poučenia, odvolací súd uvádza, že výzva obsahovala aj poučenie, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 19.09.2016. Žalobca súdny poplatok nezaplatil. Dňa 14.09.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom žiadal, aby žaloba bola zamietnutá a žalobca bol zaviazaný k náhrade trov právneho zastúpenia. Dňa 17.10.2016 doručil žalobca súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby bez uvedenia dôvodu a žiadal, aby súd konanie zastavil. V tomto podaní žalobca neuviedol dôvod späťvzatia žaloby (uviedol len vo vzťahu k inému konaniu, že prijíma ponuku svojej dcéry na vyplatenie sumy 32.000,- eur).
7. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania a súčasne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 256 ods. l. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
10. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo k skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad danej veci, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 CSP. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli. Zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené a o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie (pričom by bolo zistené, či bola žaloba podaná dôvodne), vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
11. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania touto zásadou riadil, pričom správne dospel k záveru, že procesne zavinil zastavenie konania žalobca tým, že vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Odvolací súd uvádza, že späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý v civilnom sporovom konaní patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore) má právo podať žalobu a môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať žalobu aj späť. Musí si však byť pritom vedomý, že v konaní, ktoré žalobou vyvolal, mohli už pred späťvzatím žaloby vzniknúť trovy, ktoré bude (pokiaľ vezme žalobu späť bez uvedenia dôvodu, teda bez toho, aby označil a preukázal dôvody na strane žalovaného) povinný uhradiť. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1992 sp. zn. 2 Obo 183/92, uverejneného pod č. R 49/1993, pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, pokiaľ sa nepreukáže zavinenie žalovaného, čo nie je prípad danej veci.
12. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nesprávne vyhodnotil skutkový stav danej veci. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že v prípade, že nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej (meritórnemu rozhodnutiu), môže
súd nárok na náhradu trov konania posudzovať výlučne podľa zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania a nemôže vyhodnocovať skutkový stav veci.
13. Na zavinení zastavenia konania zo strany žalobcu nič nemení ani to, že žalovaný sa o žalobe dozvedel nie z činnosti súdu (výzvy na vyjadrenie k žalobe), ale z vlastnej iniciatívy (pri nahliadnutí do súdneho spisu). Žalovaný sa stal stranou sporu už podaním žaloby, a teda mal procesné práva a povinnosti patriace strane sporu, vrátane práva na právne zastúpenie a práva na vyjadrenie k žalobe. Ak teda žalovaný podal prostredníctvom svojho zástupcu vyjadrenie k žalobe a zastavenie konania procesne zavinil žalobca (ako bolo uvedené vyššie), má žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov, ktoré mu takto vznikli.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a mal by nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).