Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sa-2-2017.pdf
PDF · 110 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou v právnej veci žalobcu I. Q. G. D. G. F. P. B. Ý. , D. XXXX/XX, B., zastúpený advokátkou JUDr. Marianna Lechmanová, advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 11. 2016, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o sociálnom poistení) odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 21. 07. 2016, ktorým podľa § 70 a 71 Zákona o sociálnom poistení bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 22. 06. 2016.
2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca si podal žiadosť o invalidný dôchodok, ku ktorej pripojil odborné lekárske nálezy. Zdravotný stav na účely invalidity posúdil posudkový lekár dňa 22. júna 2016 a v odbornom posudku o invalidite uviedol, že posúdil odborné nálezy a to z hospitalizácie na klinike pracovného lekárstva a klinike toxikológie od 04. 04. do 11. 04. 2016, pľúcne vyšetrenia, reumatologické vyšetrenia, neurologické vyšetrenia, interné vyšetrenia, ortopedické vyšetrenia, vyšetrenie na klinike úrazovej chirurgie, psychiatrické vyšetrenia, kardiologické vyšetrenia, na základe ktorých zistil, že žalobca bol prvýkrát posúdený na účely invalidity v r. 2011 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %. Od 04. 04. do 11. 04. 2016 bol hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach za účelom prešetrenia, preliečenia a posúdenia choroby z povolania. V popredí sú u neho subjektívne klinické ťažkosti, problémy s dýchaním, kašeľ, pískanie a pichavá bolesť na hrudníku, bolesti krížov, kolien, lakťa a ramien. V rámci hospitalizácie bol realizovaný diferenciálno diagnostický postup so záverom - vyšetrením nepotvrdená azbestóza s odporúčanou kontrolou o tri mesiace, hodnoty bodypletizmografie a potvrdenie ventilačnej poruchy sú v medziach normy. Novozistený diabetes melitus na diéte Artériová hypertenzia I. stupňa, na EKG prítomný SR bez lepolarizačných zmien. Pre udávané bolesti pravého ramena po úraze v r. 2013 zrealizovaná traumatologické konzílium, ktoré konštatuje takmer plné pohyby v ramene bez výraznejšieho deficitu. Odporúčané operačné riešenie v prípade pretrvávania veľkých subjektívnych ťažkostí. Dňa 2. 03. 2016 bolo realizované psychiatrické vyšetrenie pre posudkové účely. Naposledy vyšetrenie bolo realizované v r. 2012, odvtedy nebol v kontinuálnej liečbe. Aktuálny stav žalobcu je hodnotený ako depresívna porucha stredne ťažká a je nastavený na medikamentóznu liečbu. Realizované neurologické vyšetrenie s nálezom chronických vertebroalgii C, T, h, LS chrbtice pri degeneratívnych zmenách, ktoré sú potencované aj nadváhou žalobcu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu sú choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV oddiel E položka 3 písm. b/, kde je rozmedzie 20 - 35 %, stanovil na 20 %. Iné zdravotné postihnutia nezdôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
3. Na základe takto posúdeného zdravotného stavu žalobcu prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 21. 07. 2016 podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 22. 06. 2016, lebo podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 22. 06. 2016 nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity poukazujúc na svoj nepriaznivý zdravotný stav.
5. Zdravotný stav žalobcu v odvolacom konaní posúdil aj posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredie Sociálnej poisťovne so sídlom v Košiciach dňa 07. 11. 2016 a po zhodnotení aj novodoložených lekárskych nálezov a to z kontrolného kardiologického vyšetrenia, CT pľúc, imunoalergologického vyšetrenia v odbornom lekárskom posudku uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil choroby podporného a pohybového aparátu chronické recidivujúce bolesti chrbta potencované nadváhou bez koreňového poškodenia podľa kapitoly XV odd. E, položka 3 písm. b/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %.
6. Na základe takto doplneného skutkového stavu žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 10. 11. 2016 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciu sú bez nejasností a vnútorných rozporov a svojich záveroch sa zhodujú. Žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto nie je invalidný, keďže nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
7. Včas podanou žalobou žalobca nesúhlasí s rozhodnutím o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok, je nezamestnaný, z ktorého dôvodu má aj nedostatok finančných prostriedkov. Od 01. 05. 2009 sa nikdy nedal vypísať praktickým lekárom, až keď sa mu veľmi zhoršil zdravotný stav. Taktiež je po dvoch vážnych úrazoch ale ani vtedy sa nedal vypísať. V súčasnosti je práceneschopný od 10. 10. 2014 viac ako jeden rok. Doteraz ho nepreskúmali a nezrevidoval tým odborníkov napriek tomu, že o to žiadal a zo zákona má na to právo a nárok. Zo staršej anamnézy z 22. 06. 2013 mu bolo priznaných 20 % a teraz po troch úrazoch, z toho dvoch vážnych stále má len 20 %. Právna zástupkyňa žalobcu doplnila žalobu, v ktorej navrhla preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.
8. V dôvodoch žaloby uviedla, že napáda rozhodnutie v celom rozsahu, nakoľko bolo vydané na základe nesprávneho postupu správneho orgánu. Sociálna poisťovňa mu nepriznala ani čiastočný invalidný dôchodok na základe podanej žiadosti. Nebol posúdený nezávislou komisiou a to napriek tomu, že celý život je znevýhodnený, je v súčasnosti nezamestnaný, má vážne zdravotné problémy, ktoré mu znemožňujú riadne sa zamestnať a vykonávať prácu na čiastočný alebo plný úväzok. So záverom posudkových lekárov o 20 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nestotožňuje ani nemôže stotožniť, pretože medzi dvoma posúdeniami miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prekonal tri úrazy, pričom ani pri druhom posúdení nedošlo k navýšeniu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, trpí úzkosťou, frustráciou a nevie si sám poradiť ani pomôcť. Poukazuje na to, že lekárske vyšetrenie z 22. 06. 2016 spísané posudkovým lekárom je bez podpisu, bez mena posudkového lekára a bez pečiatky, preto ho považuje za formálne a neplatné. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u choroby podporného a pohybového aparátu uvedené v kapitole XV odd. E položka 3 písm. b/ je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s rozsahom 35 % napriek tomu, že trpí aj inými zdravotnými postihnutiami a to Raynaudovým syndrómom horných končatín, poškodenie karpalného tunela, Artériou hypertenziou, Paroxymálnou fibriláciou predsiení, Diabetesom mellitus, depresívnou, stredne ťažkou zmiešanou poruchou osobnosti, coxartrozou a ďalšími ochoreniami, ktoré posudkovým lekárom zohľadnené neboli. Miera zdravotného postihnutia sa mala posúdiť aktuálnou lekárskou prehliadkou či vyšetreniami, výsledkom ktorých mal byť posudok posudkového lekára či posudkovej komisie. Tento stav, či miera zdravotného postihnutia však bola vykonaná len administratívnym spôsobom na základe nie všetkých aktuálnych dokladov a zároveň správa z lekárskeho vyšetrenia nezachytáva celkový jeho stav, keďže úmyselne opomína negatíva, jeho ochorenie ako aj celkové zhoršenie jeho zdravotného stavu, ktorý je v súčasnosti tak závažný, že odôvodňuje priznanie invalidného dôchodku v čiastočnom rozsahu. Má zato, že vzhľadom na jeho dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav má nárok na čiastočný invalidný dôchodok. Podľa jeho názoru sú u neho dôvody, ktoré odôvodňujú vydanie rozhodnutia s mierou funkčnej poruchy o viac ako 40 %, čo v konečnom dôsledku by malo vplyv na priznanie čiastočného invalidného dôchodku, ktorý bol napadnutým rozhodnutím zamietnutý. Pri hodnotení stupňa, resp. miery funkčnej poruchy príslušný správny orgán nevzal do úvahy všetky objektívne zistené nálezy a v lekárskom vyšetrení neobodoval lekárske nálezy z neurologického, ortopedického, psychiatrického, kardiologického vyšetrenia, čo považuje za vážnu vadu konania.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na skutočnosti uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a naviac uviedol, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkoch na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch sa zhodujú.
10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s jeho vyjadrením čo sa týka miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navyše uviedol, že má absolvovať 29. 09. 2017 magnetickú rezonanciu na pravé koleno, pretože má zapálené kĺby. Zároveň tak ako v žalobe aj k tomuto vyjadreniu doložil ďalšie lekárske nálezy. Nie je pravdou, že nie je psychiatricky liečený, pretože je liečený aj v psychiatrickej ambulancii. Zotrval na tom, že žiada, aby bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav v súlade s ďalšími diagnózami, aby mu bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
11. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok v § 1007 ods. 2, § 182 ods. 1, písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP) preskúmal žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
12. Úlohou správneho súdu je preskúmať rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu, že nespĺňa zákonné podmienky pre invaliditu a to predovšetkým mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Žalobca v žalobe ako aj v doplnení žaloby poukazoval predovšetkým na to, že podľa jeho názoru posudkovým lekármi nebol dostatočne zhodnotený a posúdený jeho celkový zdravotný stav tak ako vyplýva z ním predložených odborných nálezov.
13. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 a nasl. zákona o sociálnom poistení.
14. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok.
15. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, ktorá je súčasťou zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktorej rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 možno zvýšiť najviac o 10 % ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdil opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
15. Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a/ nemocenského poistenia b/ dôchodkového poistenia c/ úrazového poistenia. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca, v prítomnosti prísediace lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore ( § 153 zákona o sociálnom postení).
16. Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je podmienený okrem iného invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.
17. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesy schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 možno zvýšiť najviac o 10 % ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť.
18. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázkou vplyv dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári a to už či posudkový lekár SP - pobočka Košice, alebo posudkový lekár SP - ústredie, ktorí vyhotovili odborné lekárske posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia žalovaným, ako aj pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, ktoré sú uvedené jednak v § 71 ako aj v § 153 zákon o sociálnom poistení. Zdravotný stav žalobcu na účely invalidity tak ako to vyplýva z odborných lekárskych posudkov posudkoví lekári posudzovali v prítomnosti žalobcu na základe ním absolvovaných a predložených aktuálnych odborných lekárskych vyšetrení, prečo je námietka žalobcu, že jeho zdravotný stav posudkovými lekármi nebol posúdený na základe ním predložených všetkých odborných lekárskych nálezov, nie je opodstatnená. Odborné lekárske nálezy, ktoré žalobca predložil a ich podstatný obsah je napokon uvedený aj v odborných lekárskych posudkoch a je uvedené aj konkrétne ktoré odborné lekárske nálezy a z ktorého dňa boli na účely invalidity žalobcu posudzované.
19. Námietky žalobcu, že jeho zdravotný stav zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože aj od ostatného posúdenia zdravotného stavu na účely invalidity v r. 2012 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, správny súd nepovažuje za dôvodné, pretože z predložených odborných lekárskych posudkov nevyplýva zmena diagnonistkých záverov oproti záverom, ktoré sú uvedené v odborných lekárskych správach, teda tak ako diagnostikovali závery špecialisti na vyšetrení u ktorých na vyšetrení sa žalobca zúčastnil a ktorí aj vyhotovili ním predložené odborné lekárske nálezy. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity posudkoví lekári v súlade s ust. § 153 zákona o sociálnom poistení, môžu zohľadniť iba odborné lekárske nález, ktoré žalobca predložil a nemôže prihliadať na jeho subjektívne pocity ani na skutočnosť, že v súčasnosti si nevie nájsť primerané zamestnanie. Správny súd považuje posudky posudkových lekárov či už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, alebo pred vydaním rozhodnutia žalovaného o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúci záver, že zdravotný stav žalobcu nespôsobuje viac ako 20 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
20. K námietke žalobcu týkajúcej sa toho, či posudkoví lekári dôsledne posúdili jeho zdravotný stav na účely invalidity na základe ním predložených odborných lekárskych nálezov, správy súd uvádza, že už z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej v republike aj Ústavného súdu SR nesporne vyplýva, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, teda súdom, ktorý by uskutočňoval dokazovanie, ale je súdom, ktorý napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy preskúmava z hľadiska zákonnosti, ktorý zásadne posudzuje právne otázky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/472/2009 z 28. 09. 2010, sp. zn. 5Sžf/17/2011 z 23. 02. 2012 ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 101/2010, sp. zn. IV.ÚS 118/2014). Zmyslom konania v správnom súdnictve tak nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Správy súd najmä v konaní o všeobecnej správnej žalobe vykonáva predovšetkým kontrolu rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, skúma, či orgán verejnej správy zistil skutkový stav veci dostatočne a či na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol v súlade so zákonom. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak. Preto správy súd môže vykonávať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, alebo na rozhodnutie vo veci. Prioritne správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý zistil v rámci administratívneho konania orgán verejnej správy.
21. Výnimkou sú prípady ustanovené v § 120 SSP, podľa ktorého správy súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonávať dokazovanie ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci; rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b/, e/ f/, i/, j/, alebo rozhoduje podľa § 192 SSP. Podľa § 204 (rozhodovanie v sociálnych veciach) SSP ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Podľa tohto ustanovenia správny súd môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy a to i bez návrhu. V tomto prípade správny súd nie je teda viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže vychádzať zo skutkových zistení orgánov verejnej správy; opätovne vykonať dôkazy už vykonané orgánom verejnej správy (zopakovať dokazovanie); vykonať dokazovanie v širšom rozsahu ako to vykonal orgán verejnej správy, ak zistený skutkový stav bude považovať za nedostačujúci pre riadne posúdenie veci.
22. V danom prípade posudkoví lekári posudzovali zdravotný stav žalobu v jeho prítomnosti a na základe ním predložených aktuálnych odborných lekárskych nálezov. Posudkový lekár, ktorý posudzoval zdravotný stav žalobcu po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, posúdil aj novo doložené odborné lekárske nálezy z čoho možno dospieť k záveru, že posudkoví lekári na účely invalidity u žalobcu posudzovali aktuálny zdravotný stav na základe ním predložených aktuálnych odborných lekárskych nálezov. Správny súd posudky posudkových lekárov či už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia alebo pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť považuje za úplné a objektívne. Boli nimi posúdené všetky lekárske nálezy, ktoré žalobca predložil a dospeli k zhodnému záveru ohľadne rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo aj presvedčivo zdôvodnili. Zo záveru odborných lekárskych posudkov jednoznačne vyplýva, že zdravotný stav žalobcu nespôsobuje viac ako 20 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čim žalobca nespĺňa zákonnú podmienku invalidity stanovenú v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá stanovuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %.
23. Ak žalobca tvrdí, že jeho zdravotný stav sa stále zhoršuje, z ktorého dôvodu si nevie nájsť ani primerané zamestnanie a zhoršenie zdravotného stavu oproti tomu ako bol posúdený posudkovými lekármi v tomto konaní bude vyplývať aj z novodoložených odborných lekárskych nálezov, nič nebude brániť žalobcovi podať si novú žiadosť o invalidný dôchodok.
24. Správny súd zároveň uvádzal, že rozhodnutím SP - pobočka č. XXX XXX XXXX X z 24. 11. 2017, žalobcovi od 08. 09. 2017 bol priznaní predčasný starobný dôchodok, z ktorého dôvod už v súlade s citovaným ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení by nespĺňal nárok na invalidný dôchodok.
25. Uvádzanie žalobcu, že mohol mu byť priznaní aspoň čiastočný invalidný dôchodok nie je opodstatnené, pretože zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť od 01. 01. 2004 už nepozná čiastočný invalidný dôchodok, iba invalidný dôchodok.
26. Správny súd na základe uvedených skutočností po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
27. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa § 167 SSP a žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu, lebo v konaní úspešný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.