Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-216-2017.pdf
PDF · 85.86 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/216/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Y. XXXX/XX, právne zastúpeného STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 5.072,97 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42Csp/79/2016-44 zo dňa 17. februára 2017 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.072,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z danej sumy od 9.9.2016 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že medzi stranami bolo uzavretých päť zmlúv o revolvingovom úvere (každá s úverovým rámcom 1.500 eur), ktoré žalobca uzatváral ako spotrebiteľ. Celkovo mu zo strany žalovaného bola vyplatená suma 6.421,25 eur a žalobca postupnými platbami uhradil v úhrnne sumu 11.981,16 eur, ktoré skutočnosti žalovaný nerozporoval. 2. Pokiaľ v každej zo zmlúv bola „dohodnutá“ vyššia ročná úroková sadzba úveru ako RPMN, je zrejmé, že údaj RPMN nezodpovedá realite, keďže tento musí zohľadňovať všetky náklady na úver, z ktorých je úrok len jednou jeho súčasťou. Logicky preto musí byť RPMN vyššia ako úroková sadzba. Zároveň okresný súd vyhodnotil dojednaný úrok (70,01%, resp. 76,21%) ako odporujúci dobrým mravom. Ak dodávateľ (žalovaný) predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s § 54 ods. 1 Obč. zák., dostáva sa (tiež) do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Obč. zák.). Nadväzne je - podľa okresného súdu - neprimerane vysoká aj odmena za poskytnutý úver, ktorá vo finančnom vyjadrení činila 2.091,29 eur pri poskytnutí dlžníkovi (žalobca) sumy 1.284,25 eur. 3. Okresný súd zároveň zdôraznil, že obligatórnou náležitosťou u všetkých dotknutých zmlúv bola povinnosť vymedziť termíny a výšku splátok (osobitne) istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z.); ktorú úvahu bližšie vymedzil (bod 30. Odôvodnenia napadnutého rozsudku). Z dôvodu jej absencie sa tieto zmluvy považujú v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročné a bez poplatkov. To znamená, že žalovanému nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov a ich prijatím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Okresný súd v danej spojitosti poukázal tiež na to, že neprimeraným bol/je postup žalovaného, ktorý si už pri vyplatení poskytnutej sumy úvery vyúčtoval odplatu za umožnenie odkladu troch splátok bez ohľadu na to, či vôbec spotrebiteľ (žalobca) danú službu využije. Výška stanoveného poplatku
predstavuje pritom až 15% poskytnutého úveru; navyše, v čase jej „započítania“ žalovaný nemal na takúto odplatu právo. Z daného titulu pri rozhodovaní o rozsahu bezdôvodného obohatenia okresný súd zohľadnil len skutočne poskytnuté peňažné prostriedky. 4. Pri konkrétnom vymedzení bezdôvodného obohatenia (podrobne vyčíslenom v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku) vychádzal z prehľadu prijatých platieb na každý z dotknutých úverových vzťahov. Z dôvodu premlčania časti nároku sa žalobca nadväzne dôvodne domáhal sumy 5.072,97 eur, s plnením ktorej sa žalovaný ocitol v omeškaní (i v zmysle § 563 Obč. zák. v spojení s dispozitívnym úkonom žalobcu - podaním žaloby) odo dňa 9.9.2016. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešný žalobca má voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že pre konštatovanie rozporu RPMN s realitou mal okresný súd vykonať konkrétny výpočet, a nie založiť predmetný záver iba na úvahe. Tvrdil, že všetky dotknuté zmluvy boli uzavreté pred 1.4.2015, preto prioritne je nutné použiť na súdenú vec ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré - okrem iného - umožňujú dojednanie vyšších úrokov, než určuje zákon. Odvolateľ mal za to, že dojednaná výška úroku podstatne neprevyšuje odplaty obvykle požadovanú na finančnom (nie bankovom) trhu, a teda zodpovedá aj § 53 ods. 6 Obč. zák. 6. Nesúhlasil ani so spôsobom aplikácie § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý odporuje i rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 (rešpektujúcom východiská dané Smernicou Rady 2008/48). Zmluva o úvere preto nemusí obsahovať tzv. amortizačnú tabuľku. Na podporu daného stanoviska citoval odvolateľ tiež z vnútroštátneho súdneho rozhodnutia; avšak bez označenia súdu, ktorý ho mal vydať. 7. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že predmetné zmluvy o úvere predstavujú „čisto spotrebiteľský vzťah“, z ktorého dôvodu musia spĺňať všetky náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. Prioritne poukazoval na to, že žalovaný pri uvedení celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nezahrnul do nej sumu 215,75 eur, zodpovedajúcu poplatkom za možnosť odkladu splátok, čo však odporuje § 9 ods. 2 písm. h/, g/ zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca tvrdil, že daný poplatok žalovaný nezahrnul ani do výpočtu RPMN, preto tento údaj nemôže zodpovedať reálnym nákladom. 8. Zhodne so závermi okresného súdu mal za to, že v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. má byť splátka úveru rozčlenená na splátku istiny, úroku alebo iných poplatkov. V danej spojitosti nie je relevantným rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15, lebo nemožno - len s odkazom na smernicu Rady - vykladať vnútroštátne právo contra legem. Žalobca dodal, že i v zmysle označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky nesprávne uvedenia údajov o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť.
9. Žalovaný na vyjadrenie protistrany k (jeho) odvolaniu už v ďalšom štádiu odvolacieho konania nereagoval.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 11. Krajský súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska odvolacieho prieskumu konkrétneho rozsudku predmetná viazanosť pritom veľmi úzko súvisí s určujúcimi závermi okresného súdu, na ktorých argumentačne založil svoje rozhodnutie.
12. Okresný súd ako jeden z určujúcich záverov vyslovil neprijateľnosť postupu žalovaného/odvolateľa, ktorý bezprostredne už pri podpise zmluvy, resp. poskytnutí úveru spotrebiteľovi (žalobca) neposkytne celú v zmluve deklarovanú sumu úveru - 1.500 eur, ale od nej si odpočíta čiastku 215,75 eur ako poplatok za možnosť odkladu troch splátok; bez ohľadu na to, či táto služba bude spotrebiteľom v budúcnosti vôbec využitá. Predmetné skutkové zistenie a ani posúdenie jeho neprijateľnosti žalovaný vôbec nerozporoval. Ide pritom o zásadnú okolnosť, ako náležite poukazuje i žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, lebo v jej dôsledku nezodpovedá realite (ani) v skutočnosti poskytnutá výška úveru - množstvo spotrebiteľovi vyplatených finančných prostriedkov. Namiesto v zmluve deklarovanej sumy 1.500 eur, bolo spotrebiteľovi vyplatených len 1.284,25 eur.
13. To znamená, že údaj týkajúci sa poskytnutej výšky úveru je nepravdivým, čo v konečnom dôsledku je nutné vyhodnotiť ako jeho nevymedzenie v zmluve vôbec. Uvedenie nepresného údaju - dokonca z pohľadu veriteľa vedome a úmyselne - zodpovedá totiž jeho „faktickému a právnemu“ neuvedeniu, keďže presne takýmto zavádzajúcim a klamlivým spôsobom zneužíva dodávateľ svoje postavenie v (nerovnovážnom) vzťahu so spotrebiteľom.
14. Len na okraj krajský súd dodáva, že pri označení tohto poplatku žalovaný aj zavádza, čo je zrejmé z ním vykonaných výpočtov RPMN (č.l. 44 až 48), v ktorých daný poplatok jednoznačne označuje ako poplatok za (samotné) poskytnutie úveru a výslovne uvádza, že sa uhrádza hneď pri jeho poskytnutí. Následné sankcionovanie veriteľa v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou predmetných úverových vzťahov na základe absencie (správnejšie vedomej nepresnosti v neprospech spotrebiteľa) údajov v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/, h/ označeného zákona (dotknuté ustanovenia v plnom znení sú citované v napadnutom rozhodnutí - pozn. odvolacieho súdu) je plne opodstatnené.
15. Z konštatovaného je zrejmé, že záver okresného súdu o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému len istinu úveru/úverov, resp. o neexistencii právneho základu na strane žalobcu na prijatie platieb nad rámec istiny (t.j. o vzniku bezdôvodného obohatenia) je vecne správny. Nakoľko žalovaný vôbec nespochybňoval ani okresným súdom ustálené skutočnosti ohľadne výšky platieb vykonaných žalovaným, nie je jeho odvolanie spôsobilé podmieniť vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku ani z daného hľadiska.
16. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dopĺňa, že vo všetkých dotknutých prípadoch je údaj o RPMN v „konečnej“ zmluve odlišný od údaju RPMN navrhovaného žiadateľom úveru (spotrebiteľom); ide o rozdiel údajov o predpokladanej a schválenej výške RPMN. Takýto postup však nezodpovedá mechanizmu (platného) uzatvárania zmlúv definovaného v § 44 ods. 1, 2 Obč. zák. 17. Obdobne krajský súd dodáva, že spotrebiteľské právne vzťahy predstavujú osobitný druh právnych vzťahov, ktoré zahŕňajú zmluvy uzavreté medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi tak podľa Občianskeho zákonníka, ako i podľa Obchodného zákonníka. Je nepochybné, že sa nejedná o vzťahy medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ale o vzťahy podnikateľa (v pozícii dodávateľa) a fyzickej osoby mimo rámec výkonu jej podnikania, či povolania (v užšom význame slova). Tieto vzťahy sú svojou povahou jednoznačne vzťahmi občianskoprávnymi, preto aj na súvisiace otázky - vrátane otázok prípustnosti (zákonnej alebo z pohľadu dobrých mravov) výšky úrokovej sadzby - je potrebné aplikovať Občiansky zákonník. Skutočnosť, že zákonodarca charakter spotrebiteľských vzťahov ako vzťahov občianskoprávnych výslovne vymedzil až v rámci zákona č. 102/2014 Z.z., neznamená, že do doby účinnosti tohto právneho predpisu by mali inú - napríklad obchodnoprávnu - povahu. V judikačnej praxi súdov záver o občianskoprávnom charaktere spotrebiteľských vzťahov bol/je dlhodobo akceptovaný, čo sa v plnej miere týka i stanovísk odvolacieho súdu (senátu). 18. Odvolateľ relevantne nespochybnil ani záver okresného súdu, v zmysle ktorého hodnota RPMN (logicky) nemôže byť nižšia ako hodnota ročnej úrokovej sadzby. Dotknuté konštatovanie a k nemu vedúca úvaha rešpektuje principiálnemu (i legislatívnemu) vymedzeniu dotknutých pojmov. Rovnako zneniu vnútroštátnej úpravy zodpovedá i stanovisko okresného súdu o nutnosti rozčlenenia splátky na splátku istiny, úrokov, prípadne ďalších poplatkov.
19. Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, teda aj jeho výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.
21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.