Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/78/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou v právnej veci oprávnenej Y. I., U.. X.X.XXXX, bytom Ď. XXX/XX, L., zast. JUDr. Július Buček, advokát so sídlom Štefánikova 18, Humenné a povinnej C. I., U.. XX.X.XXXX, bytom Ď. XXX/XX, L., zast. JUDr. Kristína Piovarčíová ml., advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, za účasti otca G. I., U.. XX.X.XXXX, bytom, N. XX, R. U. V., zast. JUDr. Július Buček, advokát so sídlom Štefánikova 18, Humenné, v konaní o určenie vyživovacej povinnosti takto

rozhodol:

I. P o v i n n á C. I. je povinná prispievať na výživu oprávnenej Y. I. výživným vo výške 30 Eur mesačne od 1.6.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej.

II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 1.6.2016 do 31.1.2018 vo výške 600 Eur povoľuje povinnej splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

III. Návrh v časti určenia vyživovacej povinnosti od 4.3.2016 do 31.5.2016, výšky výživného v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 1.6.2016 žiadal, aby zveril maloleté dieťa Y. I., U.. X.X.XXXX do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne od 4.3.2016 do budúcna.

2. Matka/povinná sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 12.9.2016, pričom na výživu v tom čase mal. Y. je ochotná prispievať sumou 30 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 13.9.2016 navrhol v tom čase zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s ohľadom na jej prejavenú vôľu, výživné určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej ako aj príjmové majetkové schopnosti možnosti na strane oboch rodičov.

4. V priebehu konania mal. Y. I., U.. X.X.XXXX nadobudla plnoletosť a stala sa účastníčkou konania. K návrhu na určenie vyživovacej povinnosti sa pripojila a žiadala zaviazať matku/oprávnenú prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne od 4.3.2016 do budúcna.

5. Z výpovede otca súd zistil, že manželstvo s matkou oprávnenej uzavreli dňa 31.5.1997, ktoré v čase podania návrhu právne trvalo. Na Okresnom súde Košice I podal návrhu na rozvod manželstva, ktorý bol vedený pod sp. zn. 18P/23/2016.

6. Otec uviedol, že pracoval v MSP Andreja Leňa v Humennom na oddelení Centra pre liečbu drogovo závislých vo funkcii zdravotníka. V roku 2004 však oddelenie zrušili a stratil zamestnanie. V tomto období bolo ťažké nájsť si prácu na Slovensku a tak v roku 2005 sa rozhodol odísť hľadať prácu do Írska. V Írsku pracoval od marca 2005 až do 3.3.2016. Počas tohto obdobia bol v neustálom kontakte s oprávnenou a maloletými deťmi a rovnako pravidelne chodieval domov alebo rodina chodievala za ním do Írska. Zároveň zo svojho príjmu zabezpečoval celý chod domácnosti, všetky základné potreby detí a rovnako aj manželky, nakoľko už 19 rokov bola nezamestnaná.

7. Otec prišiel domov na Vianoce 17.12.2015. Večer manželku doma nenašiel, doma boli len v tom čase maloleté deti. Na druhý deň ráno prišla oprávnená do bytu s dvoma cudzími ľuďmi a následne mu oznámila, že sa chce rozviesť, pretože je nešťastná a potom odišla. Počas celých Vianoc bol doma s deťmi sám a staral sa o nich, zatiaľ čo oprávnená neprišla domov ani raz. Dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti bolo, že od októbra 2015 mala nového priateľa, s ktorým býva a žije v spoločnej domácnosti až doteraz. Od októbra 2015 oprávnená sa s týmto novým priateľom intenzívne stretávala, ale robila to na úkor detí, ktoré nechávala často doma samé počas noci, počas víkendov, kedy cestovala za svojim priateľom. Deti boli nútené postarať sa samé o seba. O týchto skutočnostiach sa dozvedel do detí až na Vianoce v roku 2015, keď pricestoval domov k rodine. Toto jej nezodpovedné a ľahostajné správanie sa však neskôr odrazilo na prospechu detí v škole. Syn sa zhoršil v škole, na vysvedčení mal dve štvorky, čo sa predtým nestalo. Naviac mal aj dvojku zo správania pre neospravedlnené hodiny, kvôli čomu bola manželka viackrát predvolaná do školy. Syn niekedy ráno zaspal a potom nešiel do školy, lebo manželka nebola doma, pričom je nezamestnaná a nepracuje 19 rokov. Toto jej správanie však nijakým spôsobom neriešila, naviac mu ešte aj písala ospravedlnenia do školy. Po vybavení všetkých záležitostí s ohľadom ukončenia pracovného pomeru, sa dňa 3.3.2016 vrátil späť na Slovensko a od 4.3.2016 je evidovaný na ÚPSVaR v Snine. Odvtedy sa stará a živí spoločné deti výhradne on, zabezpečuje aj chod celej domácnosti. V čase podávania návrhu maloleté deti bývali s ním v spoločnej domácnosti od času kedy sa manželka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, sa o maloleté deti výhradne staral sám a zabezpečoval všetky ich životné potreby. Manželka mu nijako finančne neprispela.

8. V čase podania návrhu bol nezamestnaný a vedený na úrade práce. Zároveň poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 840 Eur mesačne. Túto mal poberať do septembra 2016. Mesačné náklady spojené s bývaním predstavovali nájomné za byt vo výške 74,37 Eur, poplatok za elektrinu 13 Eur, poplatok za UPC 12 Eur mesačne, výdavky na stravu 300 Eur mesačne.

9. Mal. Y. študovala v 2. ročníku na I. U. D. Z. H. L.. Priemerné mesačné výdavky na maloletú predstavovali náklady na bývanie 65 Eur, náklady na stravu, hygienické potreby 150 Eur, oblečenie, obuv 50 Eur, internet 10 Eur, školské potreby 8 Eur, mobilný telefón 8 Eur, vreckové 10 Eur, cestovné 10 Eur.

10. Otec sa zároveň staral o plnoletého syna, ktorý študoval v 3. ročníku na Gymnáziu na D. Z.. Priemerné mesačné výdavky na syna predstavovali náklady na bývanie 65 Eur, náklady na stravu, hygienické potreby 150 Eur, oblečenie a obuv 50 Eur, internet 5 Eur, školské potreby 8 Eur, mobilný telefón 8 Eur, vreckové 10 Eur, cestovné 10 Eur.

11. Na úhrade nákladov na bývanie a zabezpečenie základných potrieb pre deti sa manželka nijako nepodieľala a rovnako sa nepodieľala ani v minulosti, nakoľko bola 19 rokov nezamestnaná a všetky výdavky spojené s chodom domácnosti a zabezpečovaním výchovy a vzdelávanie detí hradil výlučne on. Takisto sa pričinil o nadobudnutie spoločného bytu, v ktorom žije spolu s maloletými deťmi. Peňažné prostriedky použité na kúpu bytu vo výške 70.000 Eur pochádzali z jeho úspor a zároveň sa takisto financovala aj oprava bytu v hodnote 10.000 Eur.

12. Z výpovede matky/oprávnenej súd zistil, že zo spoločnej domácnosti v Košiciach na Ď. XX sa neodsťahovala dobrovoľne ale bola nútená odísť, keďže otec sa dňa 3.3.2016 vrátil na Slovensko a nasťahoval sa. Dôvodom prečo s ním zotrvať v spoločnej domácnosti nechce a nemôže je jeho majetnícke správanie voči jej osobe, ktoré sa prejavovalo aj v intímnom živote, kedy sa správal násilne a nerešpektoval jej upozornenia a prosby. Jeho tvrdenia, že sa v minulosti nepodieľala na zabezpečovaní

základných potrieb na výchove a vzdelávaní detí poukazujú na jeho podceňovanie, jej starostlivosti o deti a domácnosť. Keďže počas trvania manželstva nepracovala, bolo dôsledkom ich vzájomnej dohody, že otec bude pracovať v zahraničí a ona sa bude starať o domácnosť a vtom čase o maloleté deti. Pri jeho neprítomnosti a dvoch maloletých deťoch by bolo mimoriadne náročné chodiť do zamestnania. Taktiež nie je pravdou, že do príchodu otca na Slovensko zanedbávala výchovu a starostlivosť o deti. Tieto mali všetky potreby zabezpečené. Syn bol plnoletý a maloletá dcéra mala 17 rokov a nepotrebovali sústavnú starostlivosť. Synov prospech v škole sa radikálne zhoršil najmä po príchode otca zo zahraničia, čo však už otec neuviedol. V rozpore s klamlivými a tendenčnými tvrdeniami otca, že všetky náklady spojené s výchovou maloletej a bývanie znáša výlučne on, predložila doklady o úhrade nákladov spojených s bývaním v byte, v ktorom býva otec s deťmi. Tieto náklady znášala výlučne sama a to z peňažných prostriedkov požičaných od rodičov, keďže bola nezamestnaná. K otcovým majetkovým a príjmovým pomerom uvádza, že do doby kým sa dozvedel skutočnosti, že podala návrh na rozvod manželstva, na jeho bankovom účte, ku ktorému mala zriadené dispozičné právo bol zostatok vo výške 40.000 Eur. Tieto peňažné prostriedky boli následne z účtu ním vybrané, resp. presunuté a matka s nimi nedisponuje. Uznáva, že nebola schopná v čase maloletosti vytvoriť mal. Y. také podmienky na bývanie aké mali v ich spoločnom byte s otcom, v ktorom s ním aj bývala. V tom čase s mal. Y. bola v každodennom pravidelnom kontakte a o jej starostlivosť a výchovu sa aktívne zaujímala. Po rozvode manželstva a vyporiadaní majetku chcela s deťmi bývať v spoločnej domácnosti. Matka je evidovaná na úrade práce, aktívne si hľadala zamestnanie. Vzhľadom na to, že je nezamestnaná, nemá žiadny príjem, nemá vyplácané ani príspevky, ani dávky uhrádzala len výdavky spojené s bývaním na Ďumbierskej ulici v Košiciach. Potvrdila, že všetky výdavky na mal. Y. ako oblečenie, strava, kozmetika, mobil, cestovné platil v čase podania návrhu otec. Matka platila výdavky v súvislosti s bývaním na Ď. Z.. Snažila sa však dcére zabezpečiť to čo potrebuje.

13. Z pripojeného oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že oprávnená je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14.3.2014 a jej evidencia naďalej trvá. Menovaná nepoberá dávku v hmotnej núdzi, prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, náhradné výživné ani iné sociálne dávky.

14. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina bolo zistené, že otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi ani príspevkov k dávke. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol menovaný naposledy vedený v období od 4.3.2016 do 30.6.2017 a vyradený bol z dôvodu odchodu do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní. Menovaný je poberateľom prídavkov na dve deti N. I., U.. XX.X.XXXX a Y. I., U.. X.X.XXXX v aktuálnej výške 47,04 Eur mesačne.

15. Okresný súd Košice I vo veci rozvodu manželstva vedeného pod sp. zn. 18P/23/2016 rozviedol manželstvo G. I. a C. I. dňa X.X.XXXX. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o rozvode manželstva už bola Y. I., U.. X.X.XXXX plnoletá.

16. Z výpovede plnoletej Y. I. súd zistil, že je študentkou 4. ročníka Gymnázia na D. X, H. L. v maturitnom ročníku. Výdavky má v súvislosti so školskými potrebami a pomôckami. Pripravuje sa na štúdium na vysokej škole. Platila za účasť na testoch sumu 40 Eur, uvedené testy slúžia ako náhrada za prijímacie pohovory, pričom má záujem študovať v Českej republike. Bežné výdavky ktoré má platí otec. Oprávnená uviedla, že chodí na doučovanie jedenkrát týždenne 90 minút anglický jazyk, za čo platí 25 Eur, ďalšie výdavky v súvislosti so stravou, bývaním, hygienické potreby, tieto hradí otec. Donedávna mala problémy s pleťou. Absolvovala stužkovú slávnosť, za ktorú bolo nutné zaplatiť 240 Eur, 100 Eur šaty, 80 Eur doplnky. Oprávnená uviedla, že povinná na jej výživu neprispieva. Zvykne prispieť peniazmi na Vianoce, narodeniny, meniny, sviatky. S matkou sa stretáva rôzne. V osobnom čase sa nemohli stretávať a to z dôvodu jej povinnosti.

17. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

20. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

21. Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolnosti konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ totiž rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživu jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodnúť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Povinný poskytuje oprávnenému bývanie, ale bez stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plniť vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepší zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Pokiaľ nežije ani s jedným z rodičov, premieta sa do výšky výživného, ktoré každý z nich poskytuje samostatne dieťaťu. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je

porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

23. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladov bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, o domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

24. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov tak ako je to v tomto prípade. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantne odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

25. V danom prípade návrh na úpravu rodičovských práv a povinností bol podaný otcom v čase maloletosti Y. I.O., U.. X.X.XXXX. Vzhľadom k tomu, že Y. I. nadobudla plnoletosť, stala sa účastníčkou konania a k návrhu na určenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k matke, t.j. oprávnenej sa pripojila, a žiadala určiť výživné od 4.3.2016 do budúcna (v zmysle návrhu podaného otcom dňa 1.6.2016).

26. V zmysle ust. § 77 ods. 2 Zákona o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia v priebehu konania otec nijakým spôsobom nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie vyživovacej povinnosti spätne od 4.3.2016. Pokiaľ bola v tom čase mal. Y. v jeho starostlivosti a zabezpečoval všetky jej potreby, bolo jeho povinnosťou podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti ihneď pokiaľ sám nebol schopný zabezpečovať jej výživu. Vzhľadom k uvedenému, preto súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti od 4.3.2016 do 31.5.2016 zamietol ako nedôvodný.

28. V ďalšom ostalo predmetom konania určenie vyživovacej povinnosti matky/povinnej vo vzťahu k oprávnenej osobe t.j. dcéry Y. I.O. od 1.6.2016 do budúcna. Súd pri svojom rozhodovaní mal za preukázané, že oprávnená je študentkou maturitného ročníka gymnázia. Manželstvo rodičov bolo rozvedené, pričom konania o rozvod manželstva doposiaľ nie je právoplatne skončené (rozhodnuté Okresným súdom Košice I dňa 7.1.2018). Oprávnená býva v spoločnej domácnosti so svojim otcom, ktorý zabezpečuje jej potreby. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že otec bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 840 Eur mesačne. V súčasnosti už nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Povinná je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez akéhokoľvek príjmu, nepoberá dávky ani príspevky. Povinná však platila platby v súvislosti s bývaním v byte v L. na G. č. XX v byte, v ktorom nebývala, v tom čase býval v byte otec a deti pochádzajúce z manželstva. K nezhodám v rodine došlo v roku 2015 kedy povinná odišla zo spoločnej domácnosti. Pri stanovení miery povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa sa uplatnilo množstvo faktorov, zákon priamo prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k maloletým deťom. Aj v zmysle iných ustanovení je osobná starostlivosť postavená na roveň finančným plneniam,

čim sa poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby zabezpečujúcej svojou prácou fungovanie rodiny a spoločnej domácnosti na úkor vlastnej zárobkovej činnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že povinná zabezpečovala starostlivosť o v tom čase maloleté deti (syna a dcéru) a manžel pracoval v zahraničí a to na základe ich vzájomnej dohody. Povinná po opustení spoločnej domácnosti naďalej platila platby spojené s bývaním. Oprávnená je v súčasnosti študentkou gymnázia a tak ako povinná i otec boli v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vykonaným dokazovaním súd skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, t.j. povinnej a ich životnú úroveň. Vzhľadom k tomu vykonaným dokazovaním bolo zistené, že životná úroveň povinnej je nízka, pretože vzhľadom na neschopnosť sa zamestnať je súd toho názoru, že by oprávnená mala obmedziť svoje nároky a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že povinná si svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej ako svojmu dieťaťu plnila tým, že jej zabezpečovala bývanie. Oprávnená preukázala svoje potreby v súvislosti so štúdiom, stravou, hygienickými potrebami, drogériou a pod.. Dokazovaním sa súd zameral na porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa, t.j. oprávnenej a povinnej. V konaní bolo preukázané, že životná úroveň oprávnenej a povinnej nie je rovnaká (otec zamestnaný), starostlivosť o oprávnenú v rámci svojich možností zabezpečuje otec. Účastníkmi konania bolo zhodne potvrdené, že povinná na výživu oprávnenej nijakou sumou neprispieva.

29. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 30 Eur mesačne je primerané. Pri určovaní výživného vychádzal tak ako už uviedol zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb oprávnenej, prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane rodičov, na osobnú starostlivosť otca o oprávnenú a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané. Oprávnená má náklady spojené s výživou, ošatením, záujmovou činnosťou a so štúdiom na strednej škole.

30. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. V prevyšujúcej časti výšky výživného súd zamietol návrh ako nedôvodný.

32. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. Vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti vzniklo na strane povinnej dlžné výživné, ktoré bolo vypočítané za obdobie od 1.6.2016 do 31.1.2018 v celkovej výške 600 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: 20 mesiacov x 30 Eur = 600 Eur. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery povinnej.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.