Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a sudcov v JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK, s.r.o., IČO: 44 703 015, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovanému K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. S. XXXX/X, I. I., o zaplatenie 343,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu .proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/377/2015 - 76 zo dňa 08. 09. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore.

3. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 343,11 eur s príslušenstvom voči žalovanému z titulu čerpania finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému (dlžníkovi) právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. (bankou - veriteľom) na základe ich vzájomného zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo zmlúv zo dňa 06.01.2008, 10.01.2008, 06.06.2010 a 07.01.2001 (o poskytovaní balíka bankových produktov a služieb pre fyzické osoby, o vydaní platobnej karty a povoleného prečerpania). Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že platne nadobudol pohľadávku od Slovenskej sporiteľne a. s. voči žalovanému z povoleného prečerpania - z úveru. Teda, že banka písomne vyzývala žalovaného (dlžníka) na zaplatenie dlžnej sumy a taktiež, že v danom prípade uplynula lehota 90 dní od písomnej výzvy banky na splatenie pohľadávky. Žalobca aj napriek tvrdeniu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.04.2014 nepredložil súdu žiadny dôkaz o upomienkach zasielaných žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie upomienok, ani oznámenia o postúpení pohľadávky. K postúpeniu pohľadávky došlo dňom 16.12.2013, splatnosť celého dlhu nastala až 11.05.2015, teda až po postúpení pohľadávky. Neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb. o bankách, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky (§ 39 Občianskeho zákonníka), žalobca nenadobudol platne pohľadávku voči žalovanému.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní. Žalovaný mal vo veci úspech, náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy ani nevyplývajú. Žalobca nebol v konaní úspešný, a preto mu nárok na náhradu trov neprislúcha.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania alebo aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca namietal voči záveru súdu o neplatnosti postúpenia pohľadávky, ktorú žaluje v konaní. Predpokladom platného a účinného postúpenia pohľadávky zo SLSP na žalobcu nebolo zaslanie písomnej výzvy žalovanému, po ktorej by bol žalovaný 90 dní v omeškaní. Zo systematického výkladu ust. § 91 a § 92 zákona o bankách vyplýva, že v zásade § 92 zákona o bankách upravuje možnosti sprístupnenia bankového tajomstva súkromnoprávnym subjektom za podmienok upravených v tomto paragrafe. Uvedený paragraf neupravuje možnosť postúpenia pohľadávky bankou na nebankový subjekt, ale možnosť sprístupniť bankové tajomstvo pri postúpení pohľadávky bankou, ktoré zákon explicitne predpokladá. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Postúpenie pohľadávky sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka (viď. v tejto súvislosti aj stanovisko NBS Slovenska zo dňa 11.12.2013 k č. k. 8C/156/2012 - „...nerozlišuje sa medzi správou úveru pred splatnosťou a po splatnosti, resp. vyhláseného za splatný. Správa úveru nie je samostatnou bankovou činnosťou podľa § 2 zákona o bankách a nepodlieha bankovému povoleniu podľa zákona o bankách. Ide o súčasť bankovej činnosti poskytovania úverov.“).

7. Žalovaný sa dostal do sústavného mínusu dňa 30.11.2010. Žalobca z dôvodu sústavného nepovoleného prečerpania žalovaného zosplatnil pohľadávku ku dňu 13.05.2015. SLSP a.s., právny predchodca žalobcu, vyzýval žalovaného prvou upomienkou a druhou upomienkou na úhradu omeškanej časti dlhu. V zmysle špecifikácie boli poplatky za vyššie uvedené upomienky započítané do celkového dlhu žalovaného. SLSP a.s. zásielky odosielala obyčajnou poštovou zásielkou. Teda SLSP pred postúpením pohľadávky žalobcovi vyzvala žalovaného na úhradu dlhu, čiže podmienka odoslania výzvy žalovanému v prípade aplikácie § 92 ods. 8 Zákona o bankách bola splnená. Zákon výslovne neurčuje konkrétnu formu výzvy, preto má žalobca zato, že stačí generická výzva na plnenie. A v súlade s ust. čl. II bod 2 zmluvy uzatvorenej medzi SLSP a žalovaným žalovaný vyhlásil, že bol oboznámený s VOP účinnými od 01.11.2008, ktoré upravujú doručenie písomností žalovanému a sú súčasťou zmluvy. Upomienky a oznámenie o postúpení pohľadávky boli právnym predchodcom žalobcu doručované prostredníctvom obyčajnej poštovej zásielky v súlade s bodom 10.3. VOP („pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela, podľa vlastného uváženia, písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky“), ktoré sú súčasťou zmluvy, s ktorými sa v zmysle zmluvy žalovaný oboznámil. V súvislosti s touto skutočnosťou žalobca nedisponuje originálom doručenky doporučenej poštovej zásielky, avšak z účinného právneho poriadku SR nevyplýva žiadna povinnosť pre SLSP doručovať predmetný dokument doporučenou poštovou zásielkou. Postúpenie pohľadávky nastalo dňa 16.12.2013, napriek opakovaným výzvam na úhradu dlhu zo SLSP bol žalovaný v sústavnom omeškaní trvajúcom dlhšie ako 90 dní, aj po poslednom vyzvaní zo dňa 13.05.2015.

8. Žalobca poukazuje aj na ust. čl. 19.16 VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy a žalovaný s nimi v zmysle čl. II ods. 2 zmluvy vyjadril súhlas, podľa čl. 19.6. VOP: klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky, banka nebude neodôvodnene odopierať súhlas s postúpením“.

9. Žalobca poukazuje na judikát NS SR R 119/2003, pretože v odpovedi na výzvu súdu zo dňa 8.4.2016 sa súd ním nezaoberal: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ SLSP dňa 30.12.2013 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu, čím založila aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

10. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že žalobca nie je aktívne legitimovaným účastníkom konania, pretože súdu nepreukázal, že by na neho právne relevantným spôsobom prešiel žalobným návrhom uplatňovaný nárok.

14. V odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách

- postúpeniu musí predchádzať doručenie písomnej výzvy banky adresovanej dlžníkovi (klientovi) na splnenie omeškaného peňažného záväzku, a napriek tejto výzve je dlžník (klient) banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho splatného peňažného záväzku voči banke a klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Doručenie vyššie uvedenej písomnej výzvy banky dlžníkovi je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, toto ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávky právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a dodržanie zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, ak banka, alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, ktorú má voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej pobočky na tretiu osobu.

15. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je úver splatný v splátkach (daný prípad) banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo písomnou zmluvou postúpiť postupníkovi (inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou) aj bez súhlasu klienta celú, teda aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru (pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku klienta) za podmienky, že : a) klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splátku istiny úveru (dohodnuté čiastkové plnenie) a/alebo úrokov alebo ich časť(časť peňažného záväzku klienta), b) jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c) na zaplatenie omeškanej (!) časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke, alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva:, to neplatí ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

16. Faktom je, že súdu nebol predložený osobitný súhlas žalovaného (dlžníka - klienta) s postúpením pohľadávky banky vykazovanej voči nemu na tretiu osobu (iný subjekt). Preto pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené zákonné podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

17. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na jeho výzvu zo dňa 13.05.2015 (zasielanú žalobcom po postúpení pohľadávky, ku ktorému došlo dňa 16.12.2013) označenú ako „Oznámenie o zosplatnení pohľadávky“, ide o výzvu žalobcu (nie banky - veriteľa) na predčasné splatenie úveru (týka sa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru). Nejedná sa o výzvu predpokladanú ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách na zaplatenie omeškaného plnenia peňažného záväzku dlžníka (klienta) voči banke v dodatočnej lehote určenej bankou, teda počas ktorej má možnosť klient (dlžník) splatiť svoj splatný peňažný záväzok voči banke. Dôkaz o výzve žalovaného bankou na zaplatenie dlhu pred postúpením pohľadávky v

konaní nebol predložený. To bolo rozhodujúce pre výsledok rozhodnutia okresného súdu o nedostatku (absencii) aktívnej legitimácie žalobcu.

18. Všeobecné obchodné podmienky (VOP) banky nie sú účastníkmi zmluvy (veriteľom a dlžníkom) podpísané a nie sú ani individuálne dojednané, pretože spotrebiteľ nemohol vôbec ovplyvniť ich obsah, hoci by aj bol mal možnosť pred podpisom zmluvy sa s nimi oboznámiť (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru odvolacieho súdu, uvedené je postačujúce pre záver súdu, že na odvolateľom citované ustanovenie VOP bod 19.16. nemožno brať zreteľ. Odhliadnuc od absencie individuálneho dojednania tohto ustanovenia, vzhľadom na jeho obsah (klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akúkoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané, alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi) a dôsledky, ktoré môže pre klienta privodiť, by bolo možné takéto ustanovenie posúdiť aj ako neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve pre porušenie generálnej klauzuly ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia , ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán), lebo takéto dojednanie bez pochýb značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu a nemôže byť platné (§ 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka - neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné).

19. Za právne relevantné pre výsledok rozhodnutia súdu nemožno považovať ani tvrdenie žalobcu, že skutočnosť, že SLSP vyzývala žalovaného prvou upomienkou a druhou upomienkou na úhradu omeškanej časti dlhu, by mala vyplývať a mala byť preukázaná tým, že v zmysle špecifikácie boli poplatky za uvedené upomienky započítané do celkového dlhu žalovaného, a zároveň že tieto zásielky odosielala banka žalovanému obyčajnou poštovou zásielkou, pretože jej to tak umožňovali VOP (bolo tak dohodnuté s klientom vo VOP).

20. Pokiaľ žalobca špecifikáciou pohľadávky mienil históriu úverového účtu vedeného právnym predchodcom žalobcu (Slovenskou sporiteľňou a.s.) doloženú v súdnom spise, tu sú síce vykazované 2x sumy po 10,00 eur ako Poplatok za prvú upomienku pri dátume 2.2.2011 a Poplatok za druhú upomienku pri dátume 22.02.2011, uvedené však nepredstavuje samo o sebe dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu vyzýval žalovaného v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách na splatenie dlhu. A ako je vyššie uvedené VOP neboli účastníkmi zmluvy podpísané a neboli medzi nimi individuálne dojednané. Potom z tohto rovnakého dôvodu, bez prípadného bližšieho skúmania právnej relevancie obsahu ustanovenia bodu čl. 10 bodu 10.03. VOP (napr. z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve) nemožno brať zreteľ ani na čl. 10 bod 10.3 VOP, podľa ktorého, „pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, ale sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela podľa vlastného uváženia písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky. V bode 5. je stanovená povinnosť klienta oznámiť banke adresu, číslo telefónu, na ktoré bude banka zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia a dokumenty, pričom klient je povinný informovať banku o akejkoľvek zmene týchto údajov. A v prípade, že klient o takejto zmene banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú banke známu adresu za riadne vykonané.“ K cit. ustanoveniu VOP odvolací súd považuje za potrebné uviesť aspoň to, že tzv. „fikciu doručenia“ zásielok doručovaných bankou klientovi, tak ako mala byť dojednaná medzi účastníkmi zmluvy v zmysle cit. ustanovenia VOP treba s istotou odmietnuť ako nenáležitú pokiaľ ide o spôsob dojednania fikcie doručenia v znení „zásielka sa považuje za doručenú uplynutím xy dní odo dňa jej odoslania“. Toto odporuje zákonu, nakoľko dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ako fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta.

21. Súdu nebolo predložené relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Dôkaz o tom, že SLSP dňa 30.12.2013 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu, čím mala založiť aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, teda že žalovanému bolo takéto oznámenie riadne doručené, súdu predložený nebol. Napriek tomu, že bola súdu žalobcom predložená Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014 uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu, ktorou v zmysle prílohy k tejto zmluve mala

byť postúpená aj predmetná pohľadávka voči žalovanému, čím by bolo možné z hľadiska preukázania aktívnej legitimácie žalobcu upustiť od preukázania či bolo, alebo nebolo žalovanému doručené oznámenie o postúpení predmetnej pohľadávky žalobcovi, za postačujúce a rozhodujúce pre záver okresného súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v danej veci bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcom, kedy žalobca - postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho splatného peňažného záväzku voči banke a klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností, ako je uvedené už vyššie, má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

22. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia, Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozhodnutia súdov, na ktoré poukazuje v odvolaní s danou vecou nesúvisia.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 , a preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).

24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .