Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/4/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. zastúpené kolíznym opatrovníkom E., dieťa rodičov: matky Q. a otca Y., o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, odvolaniach matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č. k. 4P/8/2016-125, zo dňa 22. decembra 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. priznal súdnej znalkyni z odboru: Psychológia, z odvetvia: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, L.. T. V., L.., miesto výkonu činnosti: X., znalečné v sume 46,48 Eur, výrokom III. upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia poukázala z rozpočtových prostriedkov štátu súdnej znalkyni L.. T. V., L.. priznané znalečné v sume 46,48 Eur na bankový účet číslo IBAN U., vedený vo P. a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Výrokom V. súd prvej inštancie uložil matke maloletého povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 23,24 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a výrokom VI. uložil otcovi maloletého povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 23,24 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a zaviazania otca prispievať na jeho výživu sumou 300,- Eur mesačne, úpravu styku ponechala na úvahe súdu. V priebehu konania súd prvej inštancie vzhľadom na protichodné postoje rodičov, uznesením zo dňa 03.08.2016, č.k. 4P/8/216-92 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, a za znalca ustanovil L.. T. V., L.., s miestom výkonu činnosti X.. Dňa 31.10.2016 matka maloletého dieťaťa doručila súdu písomné podanie, v ktorom uviedla, že návrh berie v celom rozsahu späť a konanie žiada zastaviť. Ustanovená znalkyňa dňa 23.11.2106 doručila súdu vyúčtovanie odmeny za čiastkové práce vykonané v súvislosti nariadením znaleckého dokazovania v sume 46,48 Eur. Súd prvej inštancie za aplikácie ust. § 29 ods. 1 až ods. 3 konanie zastavil, keďže nezistil žiadne vážne dôvody pre nesúhlas účastníkov so späťvzatím návrhu. O uplatnenej znaleckej odmene, trovách konania medzi účastníkmi a náhrade trov konania štátu rozhodol za aplikácie ust. § 52, § 55, § 57, § 58, § 2 ods. 1 CMP, § 260 a príslušných ustanovení Vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Po oboznámení sa s obsahom vyúčtovania priznal ustanovenej znalkyni znalečné za čiastkové práce vykonané v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania vo výške 46,48 eur, keďže zistil, že uplatnený nárok je v súlade s

vyhláškou, ktoré znalečné nariadil vyplatiť z rozpočtových prostriedkov štátu. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom k tomu, že ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku a s ohľadom na okolnosti prípadu nebolo zistené, že by bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania, ako aj vzhľadom k tomu, že žiaden účastník si trovy konania neuplatnil, súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd o nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol tak, že matke aj otcovi mal. dieťaťa uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov, ktoré mu vznikli celkom v sume 46,48 Eur a to každému v 1/2-ici, teda v sume po 23,24 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak z dôvodu, že rodičia v čase nariadenia znaleckého dokazovania neboli schopní spolu komunikovať a riešiť veci týkajúce sa maloletého dohodou, ich tvrdenia a návrhy boli rozdielne, preto za účelom zistenia skutočného stavu veci súd nariadil znalecké dokazovanie. Keďže s nariadením znaleckého dokazovania vznikli štátu trovy (hoci znalkyni súd e-mailom oznámil, že došlo k späťvzatiu návrhu), znalkyňa už spis preštudovala a oboznámila sa s ním, čím jej vzniklo právo na znalečné, ktoré si uplatnila, súd jej nárok považoval za dôvodný a priznal jej ho s tým, že toto bude vyplatené zo štátnych prostriedkov. Vyplatené znalečné, ako trovy vzniknuté štátu, však súčasne uložil nahradiť rodičom maloletého dieťaťa, ktorých konanie a správanie bolo dôvodom pre nariadenie znaleckého dokazovania.

3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaniami napadli tak matka, ako aj otec mal. detí a to v častiach, ktorými im bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania štátu (výroky V. a VI.), namietajúc svoje pomery, tvrdiac, že sú obaja nezamestnaní, teda vzniknuté trovy podľa nich by mal hradiť štát.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"), ktorými sa rekodifikoval doterajší procesný kódex (Občiansky súdny poriadok).

5. Ustanovenie § 395 ods. 1 určuje, že ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku) preskúmal vec v medziach daných ust. § 65 a § 66 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výroky V. a VI.), je potrebné podľa § 387 ods. 1 v spojitosti s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správne potvrdiť.

7. V posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že uznesením zo dňa 03.08.2016, č.k. 4P/8/216-92 súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, a za znalkyňu ustanovil L.. T. V., L.., s miestom výkonu činnosti X.. Dňa 31.10.2016 matka maloletého dieťaťa doručila súdu prvej inštancie písomné podanie označené ako "Žiadosť o späťvzatie návrhu", v ktorom uviedla, že návrh berie v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť, pričom súd prvej inštancie jej dispozičné právo s návrhom na začatie konania rešpektoval s prihliadnutím na to, že nezistil žiadne vážne dôvody pre diferentný postup a konanie vo veci zastavil. Ustanovená znalkyňa dňa 23.11.2016 doručila súdu prvej inštancie spolu so spisom aj vyúčtovanie odmeny za čiastkové práce vykonané v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania vo výške 46,48 Eur, ktorú znaleckú odmenu jej súd prvej inštancie priznal a nariadil jej vyplatenie zo štátnych prostriedkov a súčasne zaviazal v rovnakom pomere otca aj matku k náhrade týchto trov konania štátu (každého po 23,24 eur). Obaja uloženie tejto povinnosti namietali.

8. V zmysle ustanovenia § 1 podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

9. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

11. Podľa ustanovenia § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ustanovenia § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 .

13. Podľa ustanovenia § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

14. Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka v nesporovom konaní trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný o týchto trovách štátu (pokiaľ samozrejme vznikli) rozhodnúť. Štát má v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany, z ktorého procesného postavenia preň vyplýva nárok na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v dôsledku vyplatenej znaleckej odmeny.

15. Nakoľko konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom nie je sporovým konaním, v ktorom by bolo možné konštatovať procesný úspech jednej, či druhej strany sporu, pričom zabezpečenie znaleckého dôkazu bolo potrebné z hľadiska meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej, aj podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania, ktorá musí byť prítomná ako nosná a elementárna zásada súdneho konania aj pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania je, aby sa podieľali tak matka, ako aj otec rovnakou mierou na náhrade trov konania štátu, ktoré nevyhnutne a účelne v konaní vznikli. Obaja namietali odvolaním správnosť rozhodnutia v tomto smere dôvodiac, že trovy by mal znášať bez povinnosti z ich strany tieto nahradiť štát, nakoľko sú nezamestnaní, ktorú skutočnosť však žiadnym spôsobom (rovnako ako ich komplexné osobné, majetkové a sociálne pomery) nepreukázali. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak, vzhľadom k čomu, aj podľa názoru odvolacieho súdu (za stavu, že neboli preukázané dôvody indikujúce v prospech záveru o oslobodení od ich platenia ani zo strany jedného rodiča), vznikla v danej veci povinnosť oboch rodičov zhodne a v rovnakej miere nahradiť štátu trovy, ktoré v konaní vznikli a to v pomere 50% vo vzťahu ku každému z účastníkov konania zvlášť, teda po 23,24 eur, v ktorej výške ich súd prvej inštancie v celom rozsahu správne tiež k ich náhrade zaviazal. Záverom odvolací súd poznamenáva, že obaja účastníci podaním doručeným súdu dňa 12.06.2017 (čl.137) v konečnom dôsledku oznámili, že tieto trovy údajne už zaplatili.

16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výroky V. a VI.) potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 ako vecne správne. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

17. Rozhodovanie o trovách mimosporového konania je podmienené návrhom oprávneného účastníka s poukazom na ustanovenie § 57 s výnimkou náhrady trov konania štátu, o ktoré však ide v posudzovanej veci, z ktorého dôvodu odvolací súd za použ. ust. § 52 o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .