Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v súkromnoprávnom spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951 so sídlom Hodžova 11, Žilina proti žalovanému: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, K. R., o zaplatenie 1.933,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C/220/2015-51 zo dňa 13.09.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania, ako aj vo výroku o splatnosti priznanej sumy 1.717,75 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 08.10.2013 do zaplatenia.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.717,75 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 08.10.2013 do zaplatenia v splátkach po 100 eur mesačne, ktoré je žalovaný povinný platiť počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy do konca toho ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení dvoch po sebe idúcich splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 13,20 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.933,12 eur, úroku z omeškania 184,01 eur, úroku z omeškania vo výške 3,40 eur a úroku vo výške 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.933,12 eur. Pohľadávka má základ v záväzkovom vzťahu žalobcu a žalovaného založenom úverovou zmluvou zo dňa 07.09.2012. Súd prvej inštancie uviedol, že úverová zmluva uzavretá účastníkmi konania neobsahuje všetky náležitosti zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne neobsahuje uvedenie, koľko zo splátky ide na splátku istiny, koľko ide na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Následkom tejto skutočnosti je, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vzhľadom na skutočnosť, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda 2.000 eur, po odpočítaní žalovaným vykonaných úhrad 282,25 eur. Žalovaný svoj dlh riadne a včas neuhradil, a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť úrok z omeškania, ktorý súd priznal zo sumy súdom priznanej od 08.10.2013 tak, ako to požadoval žalobca, nakoľko tento dátum bol neskorší ako dátum vyplývajúci z výzvy na predčasné splatenie úveru. Výrok o trovách konania odôvodnil ust.§ 255 ods. 2 CSP. Súd povolil žalovanému splácať prisúdenú sumu v splátkach, prihliadajúc na osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovaného, ktorý má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, jeho manželka poberá rodičovský príspevok 203,20 eur. Súd prvej inštancie má za to, že takéto rozhodnutie nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu, ktorý je bankou. Povolenie splátok spôsobí, že dlh žalovaného bude splatený približne v priebehu 22 mesiacov.

2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a proti rozhodnutiu o povolení zaplatiť dlh v splátkach podal odvolanie žalobca. Uviedol, že záver súdu prvej inštancie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je nesprávny. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky, pričom niektoré z náležitostí, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, sú v texte všeobecných obchodných podmienok. Poukázal na rozsudok súdneho dvora z 09.11.2016 C-42/15, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C-42/15, z ktorého vyplýva, že amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere, ako aj na to, že banka klientovi poskytuje v rámci poskytovania informácii pred uzavretím zmluvy informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky obsahuje amortizačné tabuľka. Podľa bodu 2.3 Zmluvy, klient je oprávnený požadovať od banky bezplatne kedykoľvek počas trvania úverovej zmluvy výpis z úverového účtu formou amortizačnej tabuľky. Ďalej uviedol, že pri povolení žalovanému splácať dlh v splátkach súd uviedol, že prihliadol na pomery žalovaného. Nie je pritom zrejmé akým spôsobom súd skúmal tvrdenia žalovaného o jeho majetkovej a sociálnej situácii, nakoľko súd neuviedol, akými dôkazmi vykonal dokazovanie. Posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacie povinnosti žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ zmluva o úvere podliehajúca režimu zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje v zmluve samotnej rozpis splátky na úver, úroky a poplatky, je takýto úver bezúročný a bez poplatkov. Túto povinnosť nie je možné splniť len na vyžiadanie klienta. Odvolací súd sa stotožňuje aj s tým, že súd umožnil žalovanému povinnosť zaplatiť prisúdenú sumu v splátkach po 100 eur mesačne. Takýmto spôsobom je umožnené žalobcovi priznané právo splniť bez výrazného ohrozenia životnej úrovni svoje a svojej rodiny. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mohol prihliadnuť aj na skutočnosti žalovaným tvrdené (nepreukázané), pokiaľ nie sú nehodnoverné. Z predložených dokladov vyplýva, že žalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

5. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne odvolacie dôvody vo vzťahu k výroku o trovách konania a keďže odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný, nemohol zmeniť rozhodnutie o trovách konania v prospech žalobcu.

6. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.