Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Csp/102/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX D. J., o zaplatenie 192,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 64,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 64,- Eur od 10.11.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou zo dňa 28.09.2016 doručenou súdu dňa 30.09.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 192,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 10.11.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dňa 02.06.2012 uzatvoril zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol celkovú sumu pôžičky vo výške 288,- Eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 18 pravidelných mesačných splátkach po 16,- Eur, pričom žalovaný z uvedenej sumy uhradil sumu 96,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca listom zo dňa 30.10.2013 - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do dnešného dňa dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného tak predstavuje sumu 192,- Eur, z ktorého si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania. Neuplatnil si zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad (položky evidované ako „pokuta za omeškania“ a „pokuta sankcia“). Ku dňu podania žaloby mal žalovaný žalobcovi uhradiť sumu 305,- Eur, pričom suma zahŕňa akontáciu vo výške 17,- Eur, ktorú žalovaný uhradil pri podpise zmluvy a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu 113,- Eur, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 17,- Eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 96,- Eur. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil celkovú výšku dlžnej sumy, ktorú tvorí istina (bez akontácie) plus náklady na vymáhanie mínus prijaté úhrady (bez akontácie) = žalovaná suma (288,- Eur + 0,- Eur - 96,- Eur = 192,- Eur).

3. Žalobca predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o pôžičke zo dňa 02.06.2012, obchodné podmienky, predžalobnú upomienku, kópiu obálky, prehľad splátok a úhrad.

4. Podaním zo dňa 29.03.2017, doručeným súdu dňa 04.04.2017 žalobca navrhol zmenu strany sporu na strane žalobcu. O návrhu tunajší súd rozhodol uznesením č. k. 33/102/2016-26 zo dňa 29.06.2017, ktorým bola pripustená zmena subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., a na jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Súd zároveň zrušil uznesenie č. k. 33Csp/102/2016-15 zo dňa 11.01.2017, ktorým zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom, nakoľko tento bol pred doručením predmetného uznesenia žalobcovi zaplatený.

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami a výzvou doručená dňa 28.08.2017. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve nevyjadril.

6. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 a § 297 písm. b/ CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s listinnými dôkazmi, a to najmä so zmluvou o pôžičke zo dňa XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami, prežalobnou upomienkou, fotokópiou obálky, prehľadom splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXX žalobca poskytol žalovanému pôžičku reálne vo výške 288,- Eur, čo vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa XX.XX.XXXX. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 18. mesačných splátkach po 16,- Eur, celkom 288,- Eur. Zmluva obsahovala splátkový kalendár z ktorého súd zistil, že prvá splátka bola splatná 23.08.2012 a posledná 23.01.2014. Splátky boli splatné vždy 23. dňa v mesiaci. Z priloženého Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný zaplatil 6 splátok po 16,- Eur. Žalobca listom dňa zo dňa 30.10.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie všetkých dlžných splátok jednorázovo vo výške 174,81 Eur do 3 dní od doručenia upomienky. Žalovaný zásielku prevzal dňa 06.11.2013.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „OZ“) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „ZoSÚ“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 517 ods. 2 v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) od dňa 08.05.2013 do 12.11.2013 bola vo výške 0,5 %.

18. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah strán sporu založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.

19. Strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke tak, ako to vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu v zmysle ustanovení obchodného zákonníka, občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01.04.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z. z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.

20. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva bola bezúročná a bez poplatkov, nakoľko žalobca sa domáha vrátenia nesplatených splátok skutočne poskytnutej sumy z titulu uzatvorenej zmluvy.

21. Podľa § 5b zákona čl. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 101 ods. 1 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

25. Podľa § 122 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

26. Podľa § 156 konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

27. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku.

28. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, resp. povinnosť súdu v zmysle citovaného ustanovenia z úradnej povinnosti prihliadnuť k premlčaniu a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

29. Po oboznámení sa s pripojenými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne, nakoľko poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov. Nebolo sporné, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 288,- Eur. Žalovaný zaplatil 96,- Eur. Žalobca nepreukázal súdu, že by medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola dohodnutá mimoriadna splatnosť úveru podľa § 565 OZ, preto premlčacia lehota začala plynúť jednotlivo po splatnosti tej ktorej splátky. Súd tak zistil, že predmetom konania sú aj sumy, ktorých splatnosť nastala viac ako tri roky pred podaním žaloby. Splátky splatné od 23.08.2012 do 23.09.2013 vo výške 224,- Eur (14 splátok x 16,- Eur) sú premlčané z dôvodu, že žaloba bola doručená súdu dňa 30.09.2016, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých splátok. Súd od poskytnutého plnenia 288,- Eur odčítal premlčané splátky spolu v sume 224,- Eur (z týchto žalovaný dobrovoľne uhradil splátky celkom v sume 96,- Eur, t. j. premlčaná je suma 128,- Eur). Z týchto dôvodov súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 64,- Eur. Zároveň súd zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z priznanej sumy od 10.11.2013 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty troch dní od doručenia výzvy dňa 06.11.2013 na zaplatenie celého dlhu.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú len v časti o zaplatenie sumy 64,- Eur (288,- Eur - 224,- Eur) s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z priznanej sumy od 10.11.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol, a to vrátane uplatneného príslušenstva, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

31. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

35. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

36. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanej, ktorá by inak na náhradu trov konania mala nárok, nakoľko bola v konaní plne úspešná, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.