Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/91/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/ A.. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpenej JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom, Dobrovičova 13, 811 01 Bratislava, 2/ P. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XX, XXX XX O., o zaplatenie 3.344,25 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/74/2014-218 zo dňa 27.04. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, eventuálne „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 27. 04. 2016 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.344,28 Eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 12. 2010 do 24. 02. 2013 vo výške 149,38 Eur, ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 3.344,28 Eur od 25. 02. 2013 do zaplatenia (prvý výrok). Zároveň uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 200,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.142,39 Eur, na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu (druhý výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa (prostredníctvom právneho zástupcu) domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ (ďalej aj „žalované“) solidárnu povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 3.344,28 Eur a to z titulu pohľadávky, ktorú nadobudol voči žalovaným na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012 uzavretej medzi R. R., a.s. so sídlom L. a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu poskytol na základe zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 06. 10. 2005 úver vo výške 3.983,27 Eur, ktorý mali žalované splácať v splátkach vo výške 57,66 Eur k 20. dňu v mesiaci, pričom žalobca si v konaní uplatnil splátky úvery splatné od 20. 12. 2010 do 20. 09. 2015 v počte 58 v celkom výške 3.344,28 Eur, ktoré sa stali splatné dňom 24. 02. 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň si uplatnil vyčíslený úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 12. 2010 do 24. 02. 2013 v celkovej výške 149,38 Eur a pri splátkach, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda po dni 24. 02. 2013 si uplatnil ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 3.344,28 Eur od 25. 02. 2013 do zaplatenia. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20. 11. 2005 pri úrokovej sadzbe vo výške 11,10 % ročne s konečnou splatnosťou úveru 20. 09. 2015 a poplatkom za spracovanie úveru vo výške 1,66 Eur (50 Sk). Žalovaná 2/ sa stala ručiteľom predmetnej pohľadávky a to na základe dohody o ručení zo dňa 06.10.2005. 1. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu vyplynula zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012 a to v zmysle právnej úpravy postúpenia pohľadávky upravenej v § 524 pričom poukázal na to, že aj pri úvere, ktorý je splatný v splátkach má banka právo postúpiť

postupníkovi celú aj nesplatnú časť pohľadávky, ak omeškanie klienta trvalo nepretržite dlhšie ako 90 dní a bol na zaplatenie omeškanej časti záväzku písomne vyzvaný. Pričom aj zo znenia čl. 19 z bodu 19.16. všeobecných obchodných podmienok v súlade s ich článkom 1 bod 1.3, ktoré sú súčasťou zmluvy, klient výslovne súhlasil s oprávnením banky kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky na tretiu osobu. 1. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 05. 02. 2013 žalobca oznámil žalovaným mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 05. 02. 2013 a zároveň ich vyzval k úhrade dlžnej sumy do 20. 02. 2013, ktorej oznámenie podľa podacieho hárku bolo zaslané poštou. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na výzvu právneho predchodcu na zaplatenie dlžnej sumy (na č. l. 147 spisu), ktorou boli splnené všetky podmienky postúpenia a teda aktívnu legitimáciu žalobcu považoval za legitímnu. Ďalej uviedol, že predmetné výzvy neboli zasielané doporučene, ale obyčajnou poštou. 1. 5. Prvoinštančný súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a nepremlčaný, pretože žalovaná 1/ sa dostala do omeškania dňom 22. 02. 2013 a to uplynutím lehoty na dobrovoľné plnenie, t. j. 21. 02. 2013 keďže k zosplateniu dlžnej sumy došlo ku dňu 05.02.2012 súčasným žalobcom v zmysle oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 05. 02. 2013 a premlčacia doba by uplynula až dňa 22. 02. 2016, pričom žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné za obdobie od 20. 12. 2010 do 20. 09. 2015 žalobou zo dňa 22. 11.2013. 1. 6. O trovách konaniach rozhodol súd prvej inštancie podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v súvislosti so zaplateným súdnym poplatkom vo výške 200,50 Eur a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.142,39 Eur za presne špecifikované úkony právnej služby.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná 1/ (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. 2. 2. V odôvodnení odvolania uviedla, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry sa pre platné postúpenie bankovej pohľadávky vyžaduje, aby banka zaslala dlžníkovi (žalovanej) výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a predmetnú výzvu aj doručila. Namietala doručenie predmetnej výzvy, v ďalšej časti odvolania namietala rozsah postúpenia pohľadávky, nakoľko banka môže postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku a celý záväzok môže postúpiť až po jeho predchádzajúcom zosplatnení (za predpokladu dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 . Poukázala taktiež na porušenie spotrebiteľského práva v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého má veriteľ právo od dlžníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky, iba ak od splatnosti nezaplatenie splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota a zákon navyše vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu, uplatnenie tohto práva musí veriteľ notifikovať aspoň v 15 dňovej lehote, pričom žalobca úver zosplatnil v rozpore s uvedeným ustanovením a žaloba by bola v časti zosplatnených splátok podaná predčasne.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. Žalovaná 1/ podala (prostredníctvom právneho zástupcu) vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu, v ktorom poukázala na absenciu aktívnej legitimácie žalobcu, ako aj na iné rozhodnutie odvolacieho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/429/2016 zo dňa 18. 01. 2017.

5. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované“.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (NS SR 3 Cdo 78/2017, IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

9. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

10. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že suma ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní je nárokom zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 06. 10. 2005 medzi právnym predchodcom žalobcu R. R., a. s. (bankou) a žalovanou 1/. Žalovaná 2/ podpisom dohody o ručení zo dňa 06. 10. 2005 pristúpila k zmluve o splátkovom úvere v postavení ručiteľa. Ide o spotrebiteľskú zmluvu.

11. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2012 uzavretej medzi ním ako postupníkom a R. R., a. s., ako postupcom, ktorou boli na žalobcu ako postupníka postúpené pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov s pohľadávkami spojenými, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. V zmysle čl. II. bod 2.1. zmluvy o postúpení „pohľadávka“ je každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva, uvedená a špecifikovaná v prílohe č. 1 k tejto zmluve.

12. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

13. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie založil rozhodnutie na argumente vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

14. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. To neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. Banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou.

15. Povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bez súhlasu dlžníka bolo písomne vyzvať dlžníka na splatenie peňažného záväzku. Pre platné postúpenie bolo potrebné doručenie takejto výzvy dlžníkom, omeškanie dlžníkov napriek výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a to ako zákonného predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za bodkočiarkou uvedeného ustanovenia sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade v prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne vyzvať dlžníka na plnenie).

16. Odvolací súd s názorom okresného súdu nesúhlasí, pretože žalobca v konaní nepreukázal doručenie tejto písomnej výzvy banky žalovanej 1/ v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Predmetná výzva zo dňa 12. 12. 2008 sa síce v spise nachádza, pričom na výzvu súdu právny zástupca žalobcu oznámil, že nedisponuje dokladom o odoslaní ani doručení predmetnej výzvy zo dňa 12. 12. 2008 , a žalovaná 1/ namietala doručenie predmetnej výzvy.

17. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky podľa uvedeného ustanovenia na inú osobu (ktorá nie je bankou) je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná výzva banky na splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je neplatný (§ 39 . Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré ako lex specialis požíva prednosť pred všeobecnou právnou úpravou § 524 OZ. Nesplnením tejto rozhodujúcej skutočnosti nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, nedošlo k splneniu predpokladov ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení ( č.l. 154 spisu) namietal, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Podľa názoru žalobcu hovorí citované ustanovenie o úprave výnimiek z bankového tajomstva a nie o platnosti postúpenia pohľadávky. Svoj názor žalobca podložil článkom G.. E.. F. M., J.., Z. s názvom Postúpenie pohľadávok z pohľadu ochrany citlivých údajov, bankového tajomstva, povinnosti mlčanlivosti a ochrany spotrebiteľa. Autor v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané podmienky v predmetnom ustanovení (bolo porušené bankové tajomstvo), ale banka (právny predchodca žalobcu) ani žalobca za to nenesú žiadne následky. Banka teda na žalobcu postúpi pohľadávku platne. Takýto výklad však súd nepovažuje za správny. Ak by sa prijala takáto argumentácia, banka ako inštitúcia prísne regulovaná štátom prostredníctvom Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva svoju činnosť na základe bankového povolenia by mohla neobmedzene postúpiť pohľadávku z bankového úveru nebankovej inštitúcii, ktorá nie je nositeľom takého bankového povolenia. Takýto výklad ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je neprípustný a nesprávny, pretože obchádza zákon.

19. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd konštatuje, že zo strany prvoinštančného súdu došlo k predčasnému záveru o aktívnej legitimácii žalobcu, nevysporiadal sa s námietkou žalovanej 1/ o nepreukázaní doručenia výzvy podľa ust. § 92 ods. 2 zákona o bankách, vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti úveru, oznámenia o postúpení úveru ( viď č.l. 66, 140) a v dôsledku uvedeného dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru z hľadiska posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie

sa s obranou žalovanej v 1/ v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal a vychádzal len z tvrdení žalobcu.

20. Z uvedených dôvodov preto neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Súd prvej inštancie je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a v ďalšom konaní sa vysporiada s námietkami žalovanej 1/ o nedoručení požadovaných listín a to najmä výzvy banky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a následne posúdi dôvodnosť žaloby a ustáli opodstatnenosť uplatňovaného nároku žalobcu.

22. Svoje rozhodnutie náležite zdôvodní tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, teda preskúmateľné, čiže aby spĺňalo zákonné kritéria uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 .

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .