Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/63/2024

Uznesenie

-1 -

-346

UZNESENIE

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu GOEX, s.r.o., so sídlom Strážna 3/A, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 31 378 676, zastúpeného Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti žalovanému A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E. - F., zastúpenému HHB advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 576/13, 036 01 Martin, IČO: 52 274 896, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -301 zo dňa 14.februára 2024 takto

rozhodol:

-16 -

-346

UZNESENIE

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. -301 zo dňa 14.februára 2024 potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

-13 -

-346

UZNESENIE

1. Okresný súd Žilina napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným na súde dňa 27.02.2023 sa žalobca domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť vydať žalobcovi účtovné záznamy žalobcu vedené za rozhodné obdobie od roku 2016 do roku 2022 a to v rozsahu podľa ustanovenia , , a o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Na odôvodnenie podaného návrhu uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, predmetom podnikania ktorej je realitná činnosť, v súvislosti s čím obstaral bytový komplex URSUS /časť bytov v bytovom dome URSUS/. Žalovaný je spoločníkom žalobcu, u ktorého zároveň pôsobil ako konateľ do 31.08.2022. Žalovaný ako konateľ spoločnosti si vyhradil právo disponovať s účtovnou a mzdovou dokumentáciou spoločnosti spred roka 2022, t.j. účtovnou dokumentáciou od roku 2016 a mzdovou od roku 2012. Druhý spoločník a konateľ žalobcu pán G. vzhľadom na nízku znalosť jazyka a legislatívneho prostredia bol obmedzený na rolu inverstora spoločného projektu. V tejto dobe mal žalovaný jeho plnú dôveru a sám žalovaný trval na tom, že všetka exekutívna činnosť bude sústredená len v jeho rukách. Napriek tomu, že žalovaný skončil vo funkcii konateľa spoločnosti a riaditeľa hotela, naďalej disponuje účtovnou a mzdovou dokumentáciou vrátane pracovných zmlúv spred roka 2022, ktorú odmieta vydať súčasnému jedinému konateľovi žalobcu, ako aj prokuristovi žalobcu. Žalobca disponuje len účtovnou dokumentáciou za rok 2022 a výplatnými lístkami, ktoré získal od účtovnej spoločnosti H., G., Poprad. Podľa neoficiálneho vyjadrenia konateľky spoločnosti H., G. táto žiadnu ďalšiu účtovnú alebo mzdovú dokumentáciu nemá v držbe. Súčasný konateľ nedisponuje ani zmluvou medzi žalobcom a spoločnosťou H., G. ohľadom poskytovania služieb mzdovej a účtovnej agendy. Spoločnosť H. ju odmietla poskytnúť s tým, že žiadna neexistuje, ale variabilné mesačné účty za jej služby poukazujú na to, že sa vykonávali na dohodnutom zmluvnom kalkulačnom vzorci.

3. Vo veci rozhodol Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 22.03.2023, ktorým návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Na základe odvolania podaného žalovaným po postúpení veci Okresnému súdu Žilina vo veci rozhodujúci odvolací Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 13.07.2023 uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. XXXX/XX/XXXX-XX /39/ zo dňa 22.03.2023 zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov súdneho konania spojených s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. XXXXX/XX/XXXX- XXX zo dňa 29.11.2023 zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 13.07.2023, ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 22.03.2023 a vec vrátil Mestkému súdu Bratislava III na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia dovolací súd konštatoval, že podľa skutočností vyplývajúcich zo spisového materiálu možno považovať námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 22.03.2023 za dôvodnú. Následne Mestský súd Bratislava III. dňa 29.01.2024 postúpil vec Okresnému súdu Žilina, ktorý vo veci opätovne rozhodoval. Vzhľadom na procesné štádium konania súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal nielen z prostriedkov procesného útoku obsiahnutých v návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale prihliadal aj na prostriedky procesnej obrany žalovaného uvedené v odvolaní zo dňa 05.04.2023, ako aj následne uplatnené prostriedky procesného útoku žalobcu vo vyjadrení zo dňa 14.07.2023 k odvolaniu žalovaného a v dovolaní zo dňa 14.08.2023.

5. Súd uviedol, že v prejednávanej veci žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, pričom z formulácie petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o prípad podľa ustanovenia , podľa ktorého v prípade, že to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. V danom prípade tak návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia konzumuje vec samu bez potreby v prípade, že by mu bolo súdom vyhovené, ukladať povinnosť žalobcovi podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. Postupom podľa ustanovenia tak navrhovaným neodkladným opatrením možno nielen dočasne, ale trvale upraviť pomery medzi stranami. Za danej situácie miera osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a skutkových tvrdení žalobcu, o ktoré dôvodnosť svojho návrhu opiera, musí byť vyššia ako v prípade, ak

neodkladným opatrením je sledovaná len dočasná úprava pomerov medzi stranami alebo zabezpečenie budúcej exekúcie. V pomeroch prejednávanej veci vzhľadom na obsah návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia musí žalobca v potrebnej miere osvedčiť nielen splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale zároveň pokiaľ rozhodnutím súdu, hoci vo forme neodkladného opatrenia, má byť žalovanému uložená povinnosť vydať žalobcovi určitú vec /účtovné záznamy žalobcu vedené za rozhodné obdobie od roku 2016 do roku 2022 v rozsahu podľa ustanovenia § 35 ods. 3 písm. a/, b/, c/ a d/ zákona o účtovníctve/, musí byť v potrebnej miere skutkovými tvrdeniami žalobcu v spojení s predloženými dôkaznými prostriedkami osvedčená aj tá skutočnosť, že žalovaný s touto vecou resp. žalobcom identifikovanými účtovnými záznamami žalobcu ku dňu rozhodnutia súdu disponuje.

6. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami žalobca odôvodňoval tým, že nariadením neodkladného opatrenia by bolo možné zvrátiť hrozbu sankcie zo strany daňového úradu vo forme pokuty za spáchanie správneho deliktu podľa citovaných ustanovení Zákona o účtovníctve a zároveň že voči žalovanému bude možné uplatniť nároky na náhradu škody pre porušenie povinnosti konať ako konateľ žalobcu s odbornou starostlivosťou. Súd konštatoval, že žalobcom tvrdené skutočnosti potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami navrhovaným neodkladným opatrením neodôvodňujú. Predovšetkým hrozba sankcie zo strany daňového úradu vo vzťahu k žalobcovi za nevedenie účtovníctva, nezostavenie účtovnej závierky, porušenie ustanovenia § 11 ods. 3 Zákona o účtovníctve resp. ustanovenia § 35 ods. 1 Zákona o účtovníctve zostala len vo forme hypotetickej resp. potenciálnej hrozby, ktorej reálna existencia ku dňu rozhodnutia súdu nebola žalobcom osvedčená. Na uvedenom závere nemení nič ani to, že Daňový úrad Žilina výzvou zo 14.04.2023 vyzval žalobcu, aby v lehote do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy vydal správcovi dane vo výzve identifikované písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 2021. Žalobcom koncipovaný petit neodkladného opatrenia svojím rozsahom presahuje predmetnú výzvu daňového úradu zo dňa 14.04.2023, pričom v konaní nebolo osvedčené, že by žalobcovi uloženie sankcie v ním tvrdenej výške až do 3 miliónov eur v dôsledku nesplnenia výzvy daňového úradu reálne hrozilo. Ani samotný záujem žalobcu uplatňovať voči žalovenému potenciálne nároky na náhradu škody vo väzbe na porušenie povinností konateľa spoločnosti, pre potrebu ktorého postupu žalobca potrebuje dotknuté účtovné záznamy, neodôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami navrhovaným neodkladným opatrením, pričom podľa názoru súdu nič nebráni žalobcovi, aby sa uvedeného domáhal žalobou v civilnom sporovom konaní.

7. Súd ďalej konštatoval, že žalobca skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani v spojení so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 14.07.2023 a v dovolaní zo dňa 14.08.2023, ani pripojenými listinnými dôkaznými prostriedkami neosvedčil, že by žalovaný disponoval účtovnými záznamami žalobcu za obdobie od roku 2016 do roku 2022 v rozsahu podľa ustanovenia § 35 ods. 3 písm. a/, b/, c/ a d/ zákona o účtovníctve, keď žalovaný uvedené v priebehu konania výslovne poprel.

8. Nad rámec skutočností uvedených v písomnom vyjadrení zo 14.07.2023 žalobca v dovolaní zo dňa 14.08.2023 poukázal aj na priebeh exekúcie XXXXX XXX/XXXX vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hucíkom na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava V č.k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 22.03.2023, pričom predložil zápisnicu zo dňa 04.07.2023 /č.l. 240 spisu/. Z obsahu predmetnej zápisnice vyplýva, že malo byť vykonané odobratie veci a to účtovných záznamov obchodnej spoločnosti žalobcu za obdobie od roku 2016 do roku 2022 Priestory I. J., ktoré označil oprávnený ako miesto, kde sa predmetné dokumenty majú nachádzať, boli zamknuté. Po otvorení kancelárie zámočníkom bolo konštatované, že v uvedených priestoroch sa účtovné dokumenty nenachádzali, okrem hotelových faktúr k pobytom č.r. 23319001 rok 2019, ktoré budú vydané oprávnenému po vydaní exekučných príkazov. Okrem uvedených dokumentov sa z priestorov nezobrali žiadne dokumenty ani veci. Predmetná zápisnica tak vyvracia skutkové tvrdenia žalobcu, že by sa účtovná dokumentácia žalobcu za obdobie rokov 2016 až 2022 mala nachádzať v priestoroch I. J., do ktorých má prístup žalovaný, nakoľko v predmetnej zápisnici zo 04.07.2023 je konštatovaný opak.

9. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uviedol, že okrem toho, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami navrhovaným neodkladným opatrením, neosvedčil ani tú skutočnosť, že by žalovaný disponoval účtovnou dokumentáciou žalobcu za obdobie od roku 2016 do roku 2022, osvedčenie ktorej skutočnosti bolo taktiež nevyhnutným predpokladom pre

nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

10. Nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a žalovanému, ktorý bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešný priznal súd voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že so závermi uznesenia okresného súdu, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol sa nemožno stotožniť, nakoľko tieto sú nesprávne a samotne protirečiace si odôvodnenie uznesenia je navyše z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval všetko relevantné a malo mu byť bez ďalšieho vyhovené.

12. Poukázal na odsek 15 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a uviedol, že žalobca nedokáže predložiť preberací protokol k účtovníctvu, pretože neexistuje. Žalovaný rovnako tento protokol nemá a v tomto konaní ho nepredložil, pretože neexistuje. Ako bývalý konateľ nedokáže preukázať, že dokumentáciu, za ktorú zodpovedal trestnoprávne ako štatutár žalobcu, že riadne uschovával a odovzdal, prípadne preukázateľne poučil nového konateľa alebo spoločníkov, kde sa kompletná dokumentácia nachádza. Za obdobie, za ktoré bol žalovaný konateľom je za účtovníctvo a jeho stav zo zákona zodpovedný, a to aj potom, keď už konateľom nie je. V konaní bolo potvrdené, že sa nenachádza o účtovnej spoločnosti H.. Keď nie je v H. a nie je ani u žalobcu, tak môže byť jedine u žalovaného, ktorý touto dokumentáciou operoval roky z pozície štatutára. Už len toto samotné tvrdenie musí postačovať na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože logickým výkladom/úvahami dokumentácia nemôže byť nikde inde ako u žalovaného.

13. Ďalej žalobca poukázal na odsek 16 napadnutého uznesenia s tým, že v hoteli bol exekútor účtovníctvo hľadať, nič nenašiel, žalobca deklaroval toto súdu aj preukázal, že uvedené vyplýva z činnosti súdneho exekútora. Súdu je teda známe, že exekútor priestory prešiel, nič nenašiel, ale súdu výlučne vyplýva zo spisu, že napriek tomu dokumentácia v hoteli je? Uvedené je absolútne zmätočné a nepreskúmateľné. Žalovaný ako odborne spôsobilá osoba, ako bývalý konateľ žalobcu je povinný jasne a bez pochybnosti preukázať písomne alebo iným spôsobom ako mu odovzdal účtovníctvo, za ktoré zodpovedal za jeho éry alebo preukázať, že ho kompletne uložil, kde sa k nemu žalobca bez akýchkoľvek problémov môže dostať. Uvedené nedokáže žalovaný preukázať, pretože žiadny takýto dôkaz neexistuje.

14. Ďalej žalobca poukázal na odsek 17 napadnutého uznesenia. Podľa neho ide opäť o nelogický záver súdu, že zápisnica vyvracia tvrdenia žalobcu, že by sa dokumentácia nachádzala v priestoroch I. J. Súd absolútne nepripúšťa fakt, že keďže tieto priestory boli na pár kusov nábytku poctivo žalovaným vypratané, tak vypratal všetko aj účtovníctvo žalobcu. Súd nevyhodnotil vo svojom odôvodnení vôbec konanie žalobcu, prečo by vynakladal toľké prostriedky a toľko energie do tohto konania, keby absenciu účtovnej dokumentácie len predstieral. Aký by mal mať podľa súdu žalobca motív na takéto konanie. Z kamerového záznamu mal žalobca potvrdené, že žalovaný z hotela niečo odviezol a boli to minimálne tri naložené dodávky. Ani žalovaný nepoprel, že účtovná dokumentácia bola do 14.09.2022 vo vyhradených priestoroch I., J. nachádzajúcich sa v objekte hotela (do 31.07.2022 tu boli kancelárie riaditeľa – žalovaného). Žalovaný odvtedy ako ich označil za priestory I., J. bol potom jediný, kto mal do týchto priestorov prístup, pričom neohlásil žiadne vlámanie a odcudzenie tejto dokumentácie až do príchodu exekútora. Exekútor potom 04.07.2023 zistil a potvrdil, že v týchto priestoroch sa účtovná dokumentácia už nenachádza a musela byť preto premiestnená na iné miesto a ostalo tam z nej iba torzo – jedna kniha faktúr, ktorú evidentne žalovaný pri sťahovaní zabudol odniesť. Je teda jasne v tomto konaní preukázané, že žalovaný účtovnú dokumentáciu určite mal (14.09.2022) v držaní vo svojich vyhradených a uzamknutých priestoroch a evidentne ju má v držaní doteraz a žalobca žiada, aby mu ju vydal. Žalobca týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia požaduje vydanie účtovnej dokumentácie na rok 2016 až 2021, ktorú je povinná spoločnosť viesť a archivovať. Nejde o zmluvy alebo projektové či technické dokumenty. Tieto boli uložené žalovaným počas výkonu funkcie riaditeľa a konateľa na sekretariáte riaditeľa, a to aj v čase stretnutia dňa 14.09.2022, neskôr potom už iba v uzamknutých, ním kontrolovaných, síce pôvodných priestoroch, ale už novooznačených ako priestory I. J. Žalovaný sa takýmto spôsobom zmocnil tejto dokumentácie, získal ju pod svoju plnú kontrolu a zabránením žalobcovi v prístupe do týchto priestorov mu znemožnil aj prístup k účtovným dokumentom

spoločnosti. Účtovné doklady takéhoto rozsahu predstavujú jednu veľkú skriňu papierových dokumentov uložených v šanónoch a vážiacich najmenej 250kg.

15. To znamená, že po 14.09.2022 nepochybne ostala účtovná dokumentácia pod kontrolou žalovaného a odvtedy ju nikomu neodovzdal, nikdy neuložil ani neohlásil jej odcudzenie. Počas výkonu funkcie riaditeľa a konateľa spoločnosti sa majetkové pomery žalovaného mimoriadne zlepšili, keď si zaobstaral prostredníctvom spoločnosti 8 bytov v novostavbe v Poprade, vyviedol autá z majetku spoločnosti a ešte si vyplácal spolu s K. L. ničím neodôvodnené vysoké odmeny, pričom spoločnosť utrpela pod jeho vedením tak ako aj v predchádzajúcich rokoch vysokú stratu. To bolo aj príčinou jeho odvolania z funkcie konateľa a riaditeľa hotela k 31.07.2022. Spoločnosť len za rok 2022 vyčíslila ním spôsobenú škodu za cca 150.000,--Eur, ktorú začala súdne vymáhať. Už aj tieto indície musia u súdu vyvolať pochybnosti o konaní a úmysle žalovaného, že jeho ukončenie pôsobenia bolo nútené a nevyhnutné a že pri takejto osobe nemôže súdu postačovať slovné popretie „nemám“, ako to súd v tomto rozhodnutí aj interpretuje. Žalovaný podmieňuje skončenie svojho pôsobenia ako spoločníka u žalobcu výplatou vyrovnacieho podielu vo výške 600.000,--Eur, ktorý nemá v ničom, ani v čiastkovej dokumentácii absolútne žiadnu oporu. Ak sa tak nestane, neupustí od podávania žalôb, návrhov, či opakovaných trestných oznámení.

16. Všetko, čo bolo v priebehu konania zistené a priznané samotným žalovaným len potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že žalovaný stále disponuje účtovnou dokumentáciou a zistenie exekútora potvrdilo v úplne opačnom zmysle, ako je uvedené v uznesení súdu, že účtovná dokumentácia bola žalovaným v dobe medzi 14.09.2022 a 04.07.2023 premiestnená na neznáme miesto, a to s výlučne žalovaným kontrolovaných uzamknutých priestorov I. J., nachádzajúcich sa v objekte hotela. Súd tieto fakty nebral absolútne na zreteľ a uspokojil sa s nekonkrétnymi a evidentne nelogickými vyjadreniami žalovaného. Žalovaný vôbec nerozporoval tvrdenie žalobcu, že sa účtovná dokumentácia do 14.09.2022 nachádzala v iba ním kontrolovaných priestoroch I. J. a ak tam 14.09.2022 bola, čo je potvrdené aj listinami a emailovou komunikáciou a 04.07.2023 už nie, tak jediný kto ju mal a musí mať v súčasnosti v držaní je žalovaný. Na záver žalobca uviedol, že prikladá prehlásenie K. A. H., advokáta zo dňa 01.03.2024, ktorý bol osobne prítomný na úkone dňa 14.09.2022 a konštatuje, že k žiadnemu odovzdaniu dokumentácie p. C. nedošlo a že p. C. nebol schopný dokumentáciu pripraviť a že tak urobí do 31.10.2022, k čomu nikdy nedošlo. Uviedol, že odvolacími dôvodmi v tomto prípade je skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu a toto neodkladné opatrenie nariadil.

17. Odvolací súd v súlade s ust. umožnil žalovanému, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k odvolaniu žalobcu.

18. Žalovaný sa písomným podaním zo dňa 11.04.2024 k odvolaniu žalobcu vyjadril. Uviedol, že sa plne stotožňuje s vydaným uznesením, toto považuje za vecne správne, riadne odôvodnené, za súladné s príslušnými ustanoveniami a nevidí dôvod na jeho zrušenie. Taktiež sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca svojim návrhom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a rovnako tak dispozíciu žalovaného s účtovnou dokumentáciou žalobcu za obdobie od roku 2016 do roku 2022.

19. Nestotožňuje sa so záverom žalobcu, ktorý v úvode odvolania citoval odsek 15 odvolania uznesenia. Domnieva sa, že tento záver žalobcu vychádza z nepochopenia inštitútu neodkladného opatrenia, potreby dokazovania v tomto type konania a najmä povinnosti uniesť dôkazné bremeno. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery vysokej pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci nárok a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia (Števček M. Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová J., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Komentár Praha : C.H. BECK 2016 str. 1106). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XX M., sp. zn. XXXX XXX/XXXX, X M. , X N. X/XXXX.

20. Žalovaný taktiež v kontexte uvedeného poukázal na odsek 15 odôvodnenia uznesenia, avšak s dôrazom na jeho podstatné časti, ktoré žalobca evidentne prehliadol, resp. ich odignoroval s tým, že z citovanej časti odôvodnenia uznesenia, ktorú žalobca v odvolaní napáda podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil nielen samotný návrh, ale aj ďalšie písomné podania žalobcu a ich prílohy, aj napriek tomu nemohol konštatovať osvedčenie žalobcom tvrdených skutočností. Tvrdenie žalobcu o tom, že súd prvej inštancie si len prevzal popretie skutkových tvrdení žalobcu považuje za nesprávne a v rozpore s odôvodnením uznesenia.

21. Upozornil na to, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je dôkazné bremeno vo forme povinností osvedčiť tvrdené skutočnosti výlučne na žalobcovi. Z návrhu, ako aj z ďalších písomných podaní žalobcu a ich príloh vyplýva, že žalobca si dôkaznú/osvedčovaciu povinnosť vo vzťahu k tvrdeniu o dispozícii žalovaného s účtovnou dokumentáciou žalobcu za obdobie od roku 2016 do roku 2022 nesplnil. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že ak sa potom žalobca svojou argumentáciou snažil naznačiť, že bolo povinnosťou žalovaného preukázať opak, t. j., že žalovaný nedisponuje predmetnou dokumentáciou, tak takýto procesný postup by bol v rozpore s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, keďže od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2010 sp. zn. XXXX /XX/XXXX). Žalovaný nikdy nemal ani momentálne nemá dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu neexistencie dispozície s účtovnou dokumentáciou žalobcu za obdobie od roku 2016 do roku 2022. Pre vylúčenie všetkých pochybností žalovaný aj týmto podaním konštatuje, že predmetnou účtovnou dokumentáciou nedisponuje a preto objektívne nedokáže splniť návrhom požadovanú povinnosť.

22. Žalovaný zareagoval aj na argumentáciu žalobcu vo vzťahu k ním citovanej časti odseku 16 odôvodnenia uznesenia, kde žalobca kritizuje súd prvej inštancie za nedostatočné vysporiadanie sa s tým, kde sa má účtovná dokumentácia žalobcu nachádzať. Žalovaný poznamenal, že úlohou súdu prvej inštancie nebolo zisťovanie kde sa predmetná dokumentácia nachádza, na základe žalobcom predloženého návrhu mal výlučne posúdiť to, či žalobca osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia okrem iného aj tým, že mal osvedčiť tvrdenia o dispozícii žalovaného s účtovnou dokumentáciou žalobcu za obdobie od roku 2016 do roku 2022. Súd prvej inštancie neskúmal, či sa predmetná dokumentácia nachádza(la) v hoteli, prípadne na inom mieste, ak nemal zo strany žalobcu osvedčené, že sa táto v súčasnosti nachádza v dispozičnej sfére žalovaného. K tomuto osvedčeniu nedošlo, čo súd prvej inštancie správne konštatoval vo vete pred žalobcom citovanou časťou odseku 16 odôvodnenia „Predmetná elektronická dokumentácia neosvedčuje, že žalovaný disponuje účtovnou dokumentáciou žalobcu za roky 2016 až 2022 v rozsahu tvrdenom žalobcom“.

23. V ďalšej časti odvolania žalobca poukazuje na odsek 17 odôvodnenia uznesenia a v ňom zmienenú zápisnicu zo dňa 04.07.2023 spísanú súdnym exekútorom JUDr. Hucíkom, keď podľa žalobcu súd prvej inštancie nelogicky konštatoval, že zápisnica vyvracia tvrdenia žalobcu o tom, že by sa účtovná dokumentácia mala nachádzať v priestoroch I. J. Podľa žalovaného zápisnica objektívne preukazuje len jednu jedinú nevyvrátiteľnú skutočnosť, a to, že účtovná dokumentácia žalobcu za obdobie od roku 2016 do roku 2022 sa v predmetných priestoroch skutočne nenachádzala, čo skonštatoval súd prvej inštancie v odseku 17 odôvodnenia. Akékoľvek tvrdenia žalobcu o tom, že táto bola žalovaným z daných priestorov vyprataná a premiestnená na iné miesto, možno považovať za ničím podložené a neosvedčené špekulácie žalobcu, ktoré žalovaný popiera.

24. Žalovaný sa vyjadril aj k tvrdeniu žalobcu, že účtovná dokumentácia takéhoto rozsahu predstavuje jednu veľkú skriňu papierových dokumentov uložených v šanónoch a vážiacu najmenej 250 kilogramov, potom žalovaný nerozumie, na čo by potreboval na odvoz niekoľkých šanónov minimálne tri dodávky ako tvrdí žalobca. Uvedenú špekuláciu žalobcu považuje žalovaný za absurdnú a opätovne popiera, že by z hotela niekam odvážal účtovnú dokumentáciu žalobcu za obdobie od roku 2016 do roku 2022.

25. V ďalších častiach odvolania popisuje žalobca rôzne ďalšie skutočnosti, ktorými sa snaží navodiť dojem zneužívania funkcie konateľa zo strany žalovaného, resp. porušenie určitých povinností žalovaného v tomto smere. Vzhľadom k tomu, že tieto skutočnosti nemajú žiaden súvis s predmetom konania, resp. s návrhom a už vôbec nie s uznesením, nepovažuje žalovaný za potrebné sa s týmito tvrdeniami žalobcu bližšie zaoberať. Rozhodne popiera čo i len náznak žalobcom opísaného protiprávneho konania.

26. Napriek uvedenému upriamuje pozornosť na to, že v predmetnej dobe (od 18.05.2019) bol okrem neho konateľom žalobcu aj pán I. C. G., ktorý mal totožné oprávnenia na výkon funkcie konateľa žalobcu ako mal žalovaný, t. j. okrem iného mal aj rovnakú povinnosť riadne uschovávať predmetnú účtovnú dokumentáciu žalobcu, archivovať ju a starať sa o ňu.

27. Žalovaný v krátkosti zareagoval aj na nové skutkové tvrdenia žalobcu prezentované v odvolaní a dôkazy, ktoré priložil k odvolaniu. Odhliadnuc od toho, že tieto nové prostriedky procesného útoku žalobcu nijakým spôsobom neosvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a ani dispozíciu žalovaného s účtovnou dokumentáciou žalobcu za obdobie od roku 2016 do roku 2022, t. j. neodôvodňujú nariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia, zdôraznil, že tieto neboli zo strany žalobcu prezentované/predložené spolu s návrhom. Pre súd je pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúci výlučne skutkový a právny stav jestvujúci v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Osobitný význam má ustanovenie pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je teda vylúčené, aby odvolací súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada (Števček M. Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová J., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Komentár Praha : C.H. BECK 2016 str. 1119).

28. Pokiaľ sa žalobca snaží odvolací súd presvedčiť o dôvodnosti jeho návrhu a tým pádom o nesprávnosti odvolaním napádaného uznesenia novými prostriedkami procesného útoku, tak takýto procesný postup nie je v konaní o nariadení neodkladného opatrenia prípustný. Odvolací súd na tieto nové prostriedky procesného útoku žalobcu nemôže žiadnym spôsobom prihliadať. Okrem toho, že nové skutkové tvrdenia žalobcu a dôkazy, ktoré priložil k odvolaniu nerešpektujú pravidlá vyjadrené v , je toho názoru, že ich možno označiť za novoty, ktoré nie sú prípustné ani len podľa . Obdobne žalovaný poukazuje na v odvolaní žalobcom bližšie špecifikovaný rozsah účtovnej dokumentácie, ktorú žiada od žalovaného predložiť. Domnieva sa, že žalobca sa touto špecifikáciou snažil odstrániť celkom zjavnú neurčitosť jeho návrhu, keďže formulácia použitá v petite na prvý pohľad už pôsobí nejasne a neurčito, čo by pre prípad nariadenia neodkladného opatrenia bezpochyby spôsobilo jeho faktickú nevykonateľnosť.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že ho ako nedôvodné odmietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% a zaviaže žalobcu na ich zaplatenie.

30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 03.05.2024, uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení úplne odignoroval tvrdenia žalobcu o tom, že mal žalovaný povinnosť po skončení funkcie odovzdať účtovníctvo a mal k tomuto úkonu existovať Preberací protokol. Žiadny neexistuje, preto negatívnu skutočnosť žalobca nedokáže súdu preukázať. Práve naopak, žalovaný mal súdu protokol predložiť. Neurobil tak, ani sa k tomu nevyjadril vo svojom poslednom podaní. Ako bývalý konateľ nedokáže preukázať, že dokumentáciu, za ktorú zodpovedal trestnoprávne ako štatutár žalobcu riadne uschovával a odovzdal, prípadne preukázateľne poučil nového konateľa alebo spoločníkov, kde sa pôvodná dokumentácia nachádza.

31. Odvolávanie sa žalovaného na skutočnosť, že aj I. G. bol v tom čase konateľom spoločnosti súbežne s ním, je zavádzajúce. Žalovaný účelovo súd zavádza a klame. Pán G. bol sekundárnym konateľom najmä preto, aby mal najmä, nie výlučne dispozičné právo k účtu spoločnosti. Pán G., ktorý je štátnym občanom Ruskej federácie, ktorý neovláda slovenský jazyk a ktorý bol primárne investorom v tejto spoločnosti a doniesol kapitál na jej rozbehnutie, prizval do spolupráce práve žalovaného, ktorý podnikaniu rozumieť mal, ako aj slovenskému jazyku a slovenskej legislatíve. Teda argumentácia, že boli konatelia dvaja s rovnakou zodpovednosťou a možnosťami je klamlivá a zavádzajúca. Žalovaný bol ustanovený do pozície riaditeľa hotela, teda najdôležitejšej osoby a zodpovednej osoby za prevádzku hotela, ktorý prijímal rozhodnutia a bol za tieto rozhodnutia plne zodpovedný, keďže ako riaditeľ poberal za svoju funkciu plat.

32. Žalobca mal z kamerového záznamu potvrdené, že žalovaný z hotela niečo odviezol a boli to minimálne 3 naložené dodávky. Už či to bola 1 skriňa alebo 3, či to vážilo 25 kg alebo 250 kg,

ako žalovaný opisuje vo vyjadrení, je irelevantné. Existuje kamerový záznam z rozhodného obdobia, žalovaný nemá Preberací protokol, že si všetko riadne odovzdal, účtovná kancelária, s ktorou žalovaný spolupracoval, účtovníctvo za obdobie rokov 2016-2022 nemá, žalobca ho nemá a existujú zábery, kde si niečo odnáša. Žalovaný ako konateľ nedokáže predložiť jedinú listinu, ktorou by preukázal, že po ukončení funkcie všetko zinventarizoval a odovzdal niekomu, komukoľvek. Vzhľadom na uvedené sa žalobca pridŕža svojich doterajších vyjadrení a predložených dôkazov.

33. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 24.05.2024 úvodom pre vylúčenie všetkých pochybností uvádza, že naďalej trvá na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, tohto sa v plnom rozsahu pridržiava a zároveň vyjadruje svoje presvedčenie, že odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie možno považovať za vecne správne, riadne odôvodnené, za plne súladné s príslušnými ustanoveniami .

34. Žalovaný sa ohradzuje voči argumentácii žalobcu o tom, že mal povinnosť po skončení funkcie konateľa odovzdať účtovníctvo, o čom mal existovať preberací protokol. Odhliadnuc od toho, že mu táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ani zo spoločenskej zmluvy žalobcu a ani z inej dohody alebo iného úkonu súkromnoprávneho charakteru, žalovaný viackrát zdôraznil a zároveň aj upozornil žalobcu, že nedisponuje predmetnou účtovnou dokumentáciou a práve preto objektívne nedokáže splniť návrhom požadovanú povinnosť. Žalovaný nemá v konaní o nariadení neodkladného opatrenia povinnosť dokazovať ako v meritórnom súdnom konaní. Povinnosť dokazovania (pozn. osvedčovania) v tomto type konania má naopak žalobca. Ak si teda žalobca vo svojom návrhu nesplní dôkaznú/osvedčovaciu povinnosť vo vzťahu k tvrdeniu o dispozícii žalovaného s účtovnou dokumentáciou, tak nemôže očakávať iný výrok uznesenia, ako práve zamietnutie návrhu.

35. Ohradzuje sa aj voči tvrdeniam žalobcu o tom, že žalovaný zavádza a klame súd vo vzťahu k ním tvrdenej skutočnosti, t.j. že v predmetnej dobe bol okrem neho konateľom žalobcu aj I. C. G.. Žalovaný naďalej trvá na tom, že mal úplne totožné oprávnenia na výkon funkcie konateľa žalobcu, ako mal aj žalovaný, t.j. okrem iného mal aj rovnakú povinnosť riadne uschovávať predmetnú účtovnú dokumentáciu žalobcu, archivovať ju a starať sa o ňu. Tvrdenie žalobcu o tom, že p. G. bol len akýmsi investorom, keďže neovláda slovenský jazyk a slovenskú legislatívu považuje žalovaný za vrcholne zavádzajúce až nezmyselné. Ak sa teda žalobca snaží vykresliť p. G., t.j. druhého konateľa žalobcu ako osobu s neznalosťou jazyka a legislatívneho prostredia, teda len ako akéhosi investora, tak si žalovaný kladie legitímne rečnícke otázky „Ako potom môže investor p. G. zastávať funkciu jediného konateľa v ďalších dvoch obchodných spoločnostiach? Ako potom môže investor p. G., ktorý nie je znalý jazyka a legislatívneho prostredia, riadiť bez prítomnosti ďalšieho konateľa tieto obchodné spoločnosti?“ V kontexte tvrdení žalobcu o tom, že p. G. neovláda slovenský jazyk a slovenskú legislatívu, žalovaný opätovne odkazuje aj na skôr predloženú žiadosť p. G. zo dňa 24.05.2022 adresovanú žalovanému. Pán G. v nej výslovne žiada komunikáciu v slovenskom jazyku a sám sa odvoláva na slovenské zákony, čím bez ďalšieho dokazuje znalosť slovenského jazyka, ako aj svoju orientáciu v slovenskom legislatívnom prostredí (ako dôkaz predkladá k odvolacej duplike žalovaný žiadosť zo dňa 24.05.2022).

36. V závere žalovaný uviedol, že nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by mal akýkoľvek dôvod zadržiavať u seba účtovnú dokumentáciu obchodnej spoločnosti, v ktorej má sám obchodný podiel. Domnienku žalobcu o tom, že žalovaný si predmetnú dokumentáciu odviezol v niekoľkých dodávkach, založenú výlučne na záberoch z kamier, na ktorých je vidieť, ako žalovaný „niečo“ odváža z priestorov vo vlastníctve žalobcu, považuje žalovaný za absurdnú a neopodstatnenú, zvlášť, ak je na tejto domnienke postavený celý návrh. Na uvedenom nič nemení ani žalobcom predložené prehlásenie osoby – Mgr. Ivana Porubana. Odhliadnuc od procesnej neprípustnosti tohto dôkazu, na ktorú upozornil už vo vyjadrení, poznamenal, že toto prehlásenie žiadnym spôsobom nepreukazuje to, že by žalovaný mal disponovať s účtovnou dokumentáciou žalobcu, teda neosvedčuje dôvodnosť žalobcom podaného návrhu.

37. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

38. Odvolaciu dupliku zo dňa 24.05.2024 doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcu na vedomie.

39. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

40. Odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom zo dňa 24.02.2023 adresovaným Okresnému súdu Bratislava V. domáhal proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia. Žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým by zaviazal žalovaného vydať žalobcovi účtovné záznamy obchodnej spoločnosti GOEX, s.r.o. Žilina vedené za rozhodné obdobie od roku 2016 do roku 2022. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný je spoločník žalobcu, ako konateľ spoločnosti pôsobil do 31.08.2022, ktorý si vyhradil právo disponovať s účtovnou a mzdovou dokumentáciou spoločnosti spred roka 2022. V návrhu tvrdí, že aj napriek tomu, že skončil vo funkcii konateľa spoločnosti aj riaditeľa hotela, naďalej disponuje účtovnou a mzdovou dokumentáciou, vrátane pracovných zmlúv spred roka 2022, ktorú odmieta vydať súčasnému jedinému konateľovi p. G., ako aj prokuristovi A. A. B.. Uviedol, že jediná účtovná dokumentácia, ktorou v súčasnosti spoločnosť disponuje je účtovná dokumentácia za rok 2022 a výplatné lístky, ktoré získala od účtovnej spoločnosti H., G.. H., ktorá však podľa neoficiálneho vyjadrenia konateľky nemá žiadnu ďalšiu mzdovú dokumentáciu v držbe.

41. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal jednak na ust. a tiež na ustanovenia zákona o účtovníctve s tým, že žalobcovi hrozí v prípade dôkaznej núdze pred daňovým úradom vykonávajúcim daňovú kontrolu pokuta až do výšky 3.000.000,--Eur. Ďalej uviedol, že počas výkonu funkcie konateľa žalovaným klesli tržby spoločnosti a prehlbovali sa straty spoločnosti, pričom hospodárenie spoločnosti za rozhodné obdobie nie je možné podrobiť dôkladnému auditu. Má za to, že nariadením neodkladného opatrenia by bolo možné zvrátiť hrozbu sankcie zo strany daňového úradu a zároveň podrobiť príslušnú účtovanú dokumentáciu dôkladnému externému auditu a voči žalovanému uplatniť nároky na náhradu škody pre porušovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Podľa žalobcu neodkladným opatrením nie je možné v predmetnej veci dosiahnuť nenávratný stav, nakoľko nemožno žalovanému zabrániť vo vytvorení kópie účtovných dokladov, ktoré bude môcť rovnako využiť v prípade uplatnenia procesnej obrany a tiež má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia by nezasiahlo neprimerane do záujmov odporcu, nakoľko by jeho nariadením mohla byť objektívne odvrátená hroziaca škoda, pričom konateľ a prokurista žalobcu sú povinní v zmysle postupovať s odbornou starostlivosťou.

42. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

43. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

44. Podľa ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

45. Podľa ust. a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 46. 2/ K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

47. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

48. Podľa ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

49. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívne hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia a nasl. .

50. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán za predpokladu, že v návrhu sú osvedčené skutočnosti, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu, a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi.

51. Konanie o nariadení neodkladného opatrenia je špecifické tým, že súd nevykonáva dôkazy, ani nepreskúmava tvrdenia strán v súvislosti so sporom vo veci samej. Preveruje iba, či z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že pomery strán je nutné neodkladne upraviť v záujme zachovania práv navrhovateľa a zároveň, či tvrdenia navrhovateľa sú priloženými listinami aj osvedčené. V prípade konania na odvolacom súde výslovne v kogentným spôsobom upravil, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neprihliada ku zmenám skutkového stavu, ktoré nastali po vydaní uznesenia okresného súdu a rozhoduje iba o tom, či okresný súd správne rozhodol vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu.

52. Skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza skutočne iba z jednostranných tvrdení navrhovateľa je odôvodnená zákonnou úpravou konania o neodkladnom opatrení v zmysle . Súd rozhoduje o tom, či návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, alebo nie, na základe toho, či sa mu javí, že skutkové tvrdenia označené v návrhu sú navrhovateľom dostatočne osvedčené. V zmysle ust. súd rozhoduje bez vypočutia a bez vyjadrenia sporových strán, nenariaďuje pojednávanie a o veci rozhodne skôr, než získa tvrdenia druhej sporovej strany.

53. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Okresný súd Bratislava V. nariadil uznesením č.k. XXXX/XX/ XXXX-XX zo dňa 22.03.2023 neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu. Na odvolanie žalovaného, ktorý okrem iného namietol aj príslušnosť Okresného súdu Bratislava V., postúpil Okresný súd Bratislava V. vec Okresnému súdu Žilina, ktorý spis s odvolaním postúpil na Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, ktorý rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že uznesením č.k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 13.07.2023 uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zmenil a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal žalobca dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 29.11.2023 zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava V. a vec vrátil Mestskému súdu Bratislava III. na ďalšie konanie, keď v odôvodnení predmetného uznesenia dospel k záveru, že námietka žalovaného ohľadom miestnej nepríslušnosti je dôvodná. Mestský súd Bratislava III. následne predložil vec Okresnému súdu Žilina, ktorý o návrhu žalobcu rozhodol napadnutým uznesením tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

54. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného oparenia v zmysle jeho návrhu. Pred nariadeným neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany okrem iného, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom osvedčené a tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti).

55. Ako vyplýva z neodkladného opatrenia napadnutého odvolaním, okresný súd dostatočne podrobne objasnil dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby návrh zamietol. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou okresného súdu, ktorý zdôraznil, že žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami uvedeným jednak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v ďalších vyjadreniach, v dovolaní a ani pripojenými listinnými dôkazmi neosvedčil, že by žalovaný disponoval účtovnými záznamami žalobcu za obdobie od roku 2016 do roku 2022, čo je základný predpoklad na to, aby mohol súd uložiť žalovanému povinnosť vydať

žalobcovi účtovné záznamy. Súd správne poukázal na priebeh exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hucíkom (odsek 17 napadnutého uznesenia), ktorý po otvorení kancelárie v priestoroch Altrea, n.o. žiadnu účtovnú dokumentáciu v uvedených priestoroch nenašiel. Nad rámec konštatuje odvolací súd, že žalobca nijakými dôkaznými prostriedkami v konaní neosvedčil (a to ani predloženou fotodokumentáciou), že by žalovaný predmetnú dokumentáciu z uvedených priestorov odniesol. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neosvedčil, že by po ukončení funkcie konateľa žalovaného tento účtovnými dokumentmi žalobcu disponoval, a že ho vyzval na ich odovzdanie a napriek výzve na odovzdanie ich žalovaný odmietol odovzdať.

56. Odvolací súd dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní nepovažoval za spôsobilé zmeniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. , ako vecne správne potvrdil.

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a ods. 1 a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

58. výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie.

59. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

-2 -

-346

UZNESENIE

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).