Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10CoP-1-2018.pdf
PDF · 107.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin a vo veci toho času už plnoletého J. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, deti rodičov: matka - X. Z., rod. X., nar. X.X.XXXX, bytom O. č. XX, právne zastúpená JUDr. Dašenou Gombíkovou, advokátkou so sídlom v Q., S. X a otec - X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J. - G. XXX/XA, Q. v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného na deti, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 20P/367/2015-259 zo dňa 9. mája 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že
- otec je s účinnosťou od 22.12.2015 povinný prispievať na výživu J. Z., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným v sume 140 eur mesačne, splatným vždy do 20. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca k rukám dieťaťa a vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
- zameškané výživné za obdobie od 22.12.2015 do 30.4.2017 v sume 652,90 eur otcovi umožňuje splácať v splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia;
- otec je s účinnosťou od 22.12.2015 povinný prispievať na výživu mal. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným v sume 75 eur mesačne, splatným vždy do 20. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca k rukám dieťaťa a vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
- zameškané výživné za obdobie od 22.12.2015 do 30.4.2017 v sume 408,10 eur otcovi umožňuje splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Týmto sa mení rozsudok okresného súdu Martin č.k. 9C/139/10-39 zo dňa 14.7.2010 vo výroku o výživnom na J. Z. a maloletého Q. Z..
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd s účinnosťou od 22.12.2015 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k toho času už plnoletému J., nar. XX.XX.XXXX na sumu 160 eur mesačne a vo zvyšku návrh zamietol. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.12.2015 do 30.04.2017 v celkovej výške 979,35 eur otcovi
povolil splácať v mesačných splátkach po 25 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Súčasne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca aj k maloletému Q., nar. XX.XX.XXXX, a to na sumu 100 eur s účinnosťou od 1.12.2015. V tomto prípade nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.12.2015 do 30.04.2017 v celkovej sume 850 eur umožnil otcovi splácať v splátkach po 20 eur taktiež pod stratou výhody splátok spolu s bežným výživným. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného (u oboch detí) zamietol. Nadväzne konštatoval zmenu rozsudku tamojšieho súdu č.k. 9C/139/10-39 zo dňa 14.07.2010 vo výroku o výživnom na J. a maloletého Q.. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistili žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie tohto nároku niektorému z účastníkov. 2.Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že výživným má byť zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť nielen základné životné potreby, ale prispievať aj k celkovému psychickému a fyzickému vývinu maloletého dieťaťa, do čoho je potrebné zahrnúť aj prípadnú záujmovú činnosť alebo výdavky spojené so zdravotnými problémami.
3.Následne okresný súd konštatoval, že porovnaním okolností dôležitých pre stanovenie výšky výživného v čase skoršieho rozhodovania (júl 2010) s okolnosťami v čase aktuálnej úpravy mal preukázané, že v priebehu času za skoro sedem rokov došlo k takým zmenám, ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného, pričom ide o zmeny, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch rodičov i detí a vyhodnotil ich ako dôvodné na zvýšenie výživného. 4.J. už nie je šiestakom na druhom stupni základnej školy, ale maturuje a končí s prípravou na budúce povolanie štúdiom na strednej odbornej škole a bude pokračovať v ďalšej príprave na vysokej škole. Postoj otca, že pri vysokej škole ide o nátlak matky, aby od neho získala financie na vyplatenie súrodencov, okresný súd vzhľadom na správanie sa J. na pojednávaní a na jeho záujem o elektrotechniku, považuje za účelový a bez reálneho základu. Prípravu na budúce povolanie možno považovať za podstatnú zmenu pomerov spojenú s pribudnutím nákladov a dôvod na zvýšenie výživného. 5.Mal. Q. je už na druhom stupni základnej školy a predtým bol len v domácej starostlivosti. Rovnako je táto skutočnosť podstatnou zmenou pomerov, ako ju chápe súdna prax. U obidvoch detí sú vyššie výdavky na uspokojovanie bežných hmotných potrieb ako je strava, oblečenie, obutie, hygienické a kozmetické potreby. Časť výdavkov sú jednorazové výdavky, predovšetkým platby v škole na začiatku školského roka, na zakúpenie väčšiny školských potrieb a pomôcok, časť predstavujú nepravidelné náklady, napr. akcie organizované školou a záujmové aktivity. Podstatnú časť však tvoria opakujúce sa výdavky - strava, bývanie, oblečenie, obuv, kozmetika/hygiena, pričom nároky sú iné ako boli predtým vzhľadom na vek, fyzické a mentálne dospievanie. Stále sú dané tiež výdavky spojené so zdravotným stavom detí, ktoré vyžadujú pravidelnú liečbu, ktorá nie je bezplatná. Okresný súd tu zdôraznil osobnú starostlivosť matky o deti, ktorú postavil na roveň finančného plnenia. 6.K zmene pomerov došlo aj u rodičov. Obidvom rodičom sa zvýšil príjem zo zamestnania, u matky o cca 220 eur a u otca o cca 350 eur. Aj z tohto dôvodu nepovažoval za spravodlivé, aby sa na zvýšených výdavkoch detí, i keď len v rozsahu zodpovedajúcom zmenám, podieľala len matka. Mal za to, že ak by zo zvýšenia ostala polovica 175 eur otcovi, na rozdelenie pre deti by ostala druhá polovica 175 eur, následne pre každého po 87,50 eur a zvýšenie o 60 eur u J. a o 50 eur u mal. Q. za 7 rokov je primerané. Zvýšené výživné a splácanie nedoplatku neohrozí doterajšiu životnú úroveň otca. Stotožnil sa s názorom právnej zástupkyne, že otec ako automechanik potom ako skončil so stavbou rodinného domu, má časový priestor na to, aby si našiel ďalšiu prácu s obmedzeným časovým rozsahom, ktorou by si ešte zlepšil svoju finančnú situáciu. Pripomenul, že výživné má prednosť pred ostatnými nie nevyhnutnými výdavkami povinného rodiča. Uznal, že otec po rozvode musel riešiť svoju bytovú situáciu, ale nevyhnutnou nebola výstavba nového rodinného domu, z ktorého takmer polovicu vlastní jeho priateľka za 1 euro. Dôvody pre takúto dohodu kúpnej ceny súd neakceptoval, nakoľko zo strany priateľky tu nie je žiadne zhodnotenie v sume 20.000 eur. Na túto sumu si úver zobrali spoločne ako dlžníci, ale úver spláca zo svojho príjmu len otec, priateľka je v pozícii záložkyne bytu a v podstate zadarmo získala časť nehnuteľnosti v nie malej trhovej hodnote. Otec mohol zabezpečenie bývania riešiť aj kúpou 1-izbového bytu, kde by výdavky boli určite nižšie. Ďalej prihliadol na to, že otec sa bez primeraného vyrovnania vzdal svojich dedičských podielov po smrti svojich rodičov za rodinný dom s prístavbou a pozemkami v Q., nakoľko suma 1.500 eur je neprimeraná hodnote týchto nehnuteľností. Otec takto síce konať môže, ale súd musí túto skutočnosť zohľadniť pri určovaní výživného. Otec totiž mohol získať finančné prostriedky a z nich potom prispievať na zvýšené výdavky na potreby detí, ktoré majú právo na takýto prístup. Pozitívne u otca hodnotil skutočnosť, že je v kontakte s mal. Q. pravidelne
a prispieva i nad rámec výživného kupovaním darčekov alebo poskytovaním finančných prostriedkov, čo je na druhej strane štandardný prístup každého rodiča k plneniu jeho rodičovských práv a povinností, ktoré nemôžu byť obmedzené len na platenie súdom určeného výživného. Pri rozhodovaní zobral do úvahy aj to, že časť potrieb J. a mal. Q. je krytá prídavkami na dieťa, ktorých výška sa zvýšila len minimálne o 1,53 eur. Zohľadnil tiež výdavky na bývanie, ktoré matka platí spoločne s ostatnými osobami žijúcimi v spoločnej domácnosti, ktoré majú povinnosť sa na nich podieľať a to so svojimi rodičmi a s priateľom. U otca postupoval rovnako vo vzťahu k jeho priateľke, ktorá je spoluvlastníčka domu, pričom vychádzal z čestného prehlásenia nevlastného brata otca o tom, že (priateľka otca) tam žije a nechodí len príležitostne ako tvrdil otec, čo je aj logické s ohľadom na spoluvlastníctvo, záložné právo jej bytu a právo doživotného užívania v nehnuteľností.
8.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec detí a domáhal sa zmeny rozhodnutia tak, že mu bude stanovená povinnosť platiť výživné na syna J. v sume 130 eur a na syna Q. vo výške 70 eur mesačne spolu s umožnením zmeškaného výživného v splátkach vo výške 22 eur mesačne. Namietal, že sudkyňa pri výpočte výživného za mesiac január 2017 vychádzala z jeho hrubého príjmu, ktorý bol 832,97 eur, hoci čistý príjem za tento mesiac bol 641,95 eur, čo činí rozdiel 191,02 eur. Súčasne mu nie je jasné, či sú správne vyrátané aj roky 2014 - 2016. Nesúhlasil s výškou výživného a nedoplatku, nakoľko činia takmer polovicu z jeho čistého príjmu, ktoré mu niekedy tvoria nadčasové hodiny za sobotu. Dlh na výživnom mu vznikol na základe prieťahov Okresného súdu Martin, keď návrh na zvýšenie výživného bol podaný dňa 22.12.2015, hoci on si poctivo a pravidelne platil výživné. Zároveň neboli preskúmané jeho skutočné výdavky na domácnosť, ani zohľadnené životné potreby za daný mesiac. Po odrátaní výživného a pravidelných výdavkoch totiž ostáva na nule a je odkázaný na pomoc blízkych. Pravidelné mesačné poplatky vyčíslil v sume 755 eur mesačne, ktorú sumu na zárobku dosiahne dvakrát v roku, keď sú odmeny - v júni a v decembri. Nepravidelné poplatky vyčíslil v sume 319,50 eur. 9.Ďalej odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že nebolo preskúmané, za akých podmienok dostala matka detí do daru dom, ktorý má podstatne dvakrát väčšiu hodnotu ako jeho dom, navyše nie je zadĺžený. Matka nemá žiadne dlhy a preto odvolateľ žiada, aby zdokladovala, že jej bratia sa vzdali majetku po svojich rodičoch, nakoľko celé pojednávanie sa viedlo len o jeho dedičstve a o jeho novom dome. Nesúhlasí s tým, že sa vzdal dedičstva, dostal totiž výplatok v sume 2.000 eur za storočný dom od svojej sestry, ktorá mu tiež pomohla pri stavbe domu a zabezpečila aj kúpu rôzneho stavebného materiálu. Taktiež nemá preskúmaný skutočný príjem druha matky detí. Rovnako nie je zrejmé, aké má táto skutočné pravidelné výdavky na domácnosť, ako prispieva jej druh na stravu, bývanie a poplatky, keďže nehnuteľnosť užíva. Sudkyňa nezistila, odkiaľ matka detí zobrala finančné prostriedky na rekonštrukciu domu, ako spláca synovu motorku a ochranné prostriedky a údržbu motorky. Taktiež žiadal, aby bolo zohľadnené, že matke detí zostal po rozvode kompletne prerobený a zariadený trojizbový byt bez dlhov, z ktorého ho dodnes nevyplatila. Tým, že rozbila rodinu, on musel začať odznova a zobrať si úver, ktorý by mu banka nedala, keby sa mu jeho priateľka nezaručila bytom 10.Otec detí spochybnil prehlásenie nevlastného brata a susedy Q. G., nakoľko jeho brat je invalidný psychiatrický pacient. Zo záhadných dôvodov prepísal darovacou zmluvou celý svoj nový dom neznámej susedke Q. G.. Pokiaľ ide o priateľku otca, nežije s ňou, stretávajú sa cez víkendy v Q., nakoľko ona má školopovinného syna. Požičala mu peniaze v sume 20.000 eur, ktoré jej zatiaľ nie je schopný splácať, preto situáciu riešili prevodom podielu na dome. 11. Záverom odvolateľ zdôraznil, že syn J. nemá vodičský preukaz na motorku, takže jeho matka verejne priznáva, že ho podporuje v trestnej činnosti a sudkyňa tento nápad zarátala do výdavkov, hoci v súčasnosti už vlastní vodičský preukaz
12.V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla matka napadnutý rozsudok potvrdiť. Predovšetkým uviedla, že v podacej pečiatke súdu nie je uvedený počet príloh, a teda je otázne, či prílohy, ktoré odvolateľ spomína, ku svojmu odvolaniu aj pripojil. Pokiaľ namieta nesprávnosť výpočtu jeho čistého príjmu za mesiac 01/2017, zdôraznila, že odvolateľ predložil potvrdenie o príjme s dátumom vyhotovenia 1.3.2017, v ktorom však nelogicky chýbalo potvrdenie o výške mzdy za mesiac február 2017, následne ani nedoplnil príjem za mesiace marec a apríl 2017, taktiež nepredložil pracovnú zmluvu a výplatné pásky, čo nekorešponduje výzve súdu na predloženie potvrdenia o mzde od februára 2016, preto sa možno domnievať, že je za tým zvýšenie mzdy. Za zarážajúcu ďalej označila skutočnosť, že stanovenú výšku výživného vo výške 260 eur považuje otec za vysokú a to pri pravidelných výdavkoch v sume 450 eur mesačne a nepravidelných poplatkoch cca 26 eur mesačne. Odvolateľ si pritom sám sebe doprial novostavbu rodinného domu, čo je pre jedného človeka rozhodne najnákladnejším spôsobom riešenia
bývania - napr. 150 eur na elektrickú energiu, úver 200 eur, poplatok za čističku 50 eur, poistka na dom 100 eur. 13.Vo vzťahu k tvrdeniam odvolateľa k darovacej zmluvy matky, nie je podľa nej zrejmé, ako to súvisí so zvýšením výživného na synov Q. a J., čo je predmetom konania. Pokiaľ odvolateľ rieši rodičovský dom získaný darom matkou maloletých detí (s právom doživotného bývania rodičov), bez tohto by nedostala úver na bývanie a súčasne podotkla, že na stavbu rodinného domu otca prispela aj ona a jej rodina ešte počas manželstva, inak by mu nestačil úver vo výške 20.000 eur. Navyše aj on mohol dostať rodičovský dom darom a následne by nemusel stavať nový rodinný dom. V súvislosti s námietkou majetkového stavu po rozvode, odkázala na už predložené stanovisko k vyjadreniam otca detí. Pokiaľ ide o vzdanie sa dedičstva, aj keď ide o storočný dom, má nepochybne vyššiu hodnotu ako je 6.000 eur, čo si dedičia zjavne uvedomovali, keď okrem výplatku odvolateľ priznáva aj ďalšie majetkové hodnoty od sestry, ktorej dom ostal. 14.Matka tiež uviedla, že zlé vzťahy otca s bratom sú je známe, avšak nič to nemení na pravdivosti opisov podpísaného čestného vyhlásenia. Ohľadne získania informácie, či družka otca detí býva v rodinnom dome alebo v byte, navrhla osloviť Daňový úrad Martin a subjekt vykonávajúci správu v bytovom dome. Odvolateľ uvádza aj náklady na bývanie, je ich potrebné preto znížiť na polovicu. Obdobne aj náklady na auto, pohonné hmoty. Tvrdenie odvolateľa o tom, že v novom rodinnom dome s ním pani V. nebýva, je vyslovene účelové. 15.Pokiaľ ide o určenú výšku výživného, toto nezodpovedá potrebám synov, avšak odvolanie nebolo podané z dôvodu nekorektného správania sa odvolateľa. Pre syna J. je veľkým sklamaním odmietavý postoj otca k jeho vysokoškolskému štúdiu, keď koncom septembra 2017 ho prijali na vysokoškolské štúdium na Technickú univerzitu v Košiciach. 16.Za nepravdivé označila vyjadrenia otca k zdravotnému stavu synov, taktiež k údajnej podpore k trestnej činnosti, nakoľko syn J. sa venoval športovej činnosti a na trati mohol na motorke pretekať. Správne odvolateľ uvádza, že matka nie je zadĺžená, ale je upracovaná, nakoľko sa v zamestnaní snaží robiť čo najviac a potom doma pracuje, aby si zase čo najviac dopestovali a dochovali na jedenie a nemuseli kupovať. Uzavrela, že odvolateľ sa o svoje deti nestará, voľný časový priestor má možnosť využívať okrem oddychu aj na nadobúdanie majetku, čo aj uskutočnil tým, že si dom postavil svojpomocne.
17.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
18.Okresný súd správne vymedzil právny základ rozhodnutia v súdenej veci - § 78 ods. 1 Zákona o rodine (citovaný v napadnutom rozsudku) a nadväzne korešpondujúc danému zákonnému ustanoveniu prikročil k porovnaniu pomerov na strane (predovšetkým) výživou povinných osôb (otec a matka) a na strane výživou oprávnených osôb (detí - J. a Q.) v období predchádzajúceho rozhodovania o výživnom a v súčasnosti. 19.Následne, príslušným/relevantným skutkovým zisteniam zodpovedajú (vyššie opísané) čiastkové závery súdu prvej inštancie o danosti kvalifikovanej zmeny pomerov na strane všetkých posudzovaných subjektov. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska hypotézy/konštrukcie aplikovanej normy je totiž existencia relevantnej zmeny pomerov na strane toho-ktorého subjektu, ku ktorej (zmene) nepochybne došlo a ktorá (zmena) umožňuje (vo všeobecnosti) pristúpiť ku korekcii skoršej úpravy vyživovacej povinnosti.
20.V reakcii na jednotlivé odvolacie námietky krajský súd uvádza, že okresný súd pri posudzovaní príjmu za mesiac január 2017 skutočne nesprávne zamenil hrubý (832 eur) a čistý (641 eur) príjem otca. Uvedené však nič nemení na náležitom konštatovaní/výpočte nárastu príjmu otca (cca 350 eur) pri porovnaní rokov 2014 až 2016 (kde je príjem otca určený správne v rozmedzí od 646 do 686 eur) s obdobím predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti (bod 10 napadnutého rozsudku - príjem 334 eur v rámci posledného zamestnania u spoločnosti Trenkwalder, a.s.).
21.Bezpredmentou je taktiež požiadavka otca na bližšie skúmanie okolností týkajúcich sa získania nehnuteľnosti matkou darom (od rodičov). Odhliadnuc od skutočnosti, že otec bližšia nešpecifikuje akú
skutočnosť - napr. prevzatie záväzku splácania nejakej čiastky matkou rodičom, iným osobám - tu chce zisťovať (určitá miera konkrétnosti tvrdení je nevyhnutná aj v mimosporovom konaní, charakterizovanom zvýšenou mierou procesnej aktivity súdu), samotnú skutočnosť, že matka získala do vlastníctva dlhmi nezaťaženú („len“ právom doživotného užívania rodičov) nehnuteľnosť, nemožno vykladať inak, než že konala v súlade so záujmom maloletých detí. Predmetná námietka otca je skôr vyjadrením jeho negatívneho postoja k matke než okolnosťou relevantnou z pohľadu kritérií určenia výšky jeho vyživovacej povinnosti. Obdobne je tomu v prípade tvrdenia o údajnom krytí trestnej činnosti syna matkou v súvislosti s jeho jazdením na motorke. Na úkor vecnej súvislosti s predmetom konania (ktorým je výška výživného) je totiž v rámci predmetnej argumentácie v popredí konfliktnosť vzájomných vzťahov rodičov.
22.Odvolací súd sa taktiež stotožnil s vyhodnotením otázky spoločného hradenia nákladov bývania otcom a jeho aktuálnou priateľkou (obdobne ako to učinil okresný súd u matky). Komplex dôvodov vedúcich k takémuto záveru - existujúce spoluvlastníctvo, potvrdený blízky vzťah (otca so súčasnou družkou), jej právo doživotného užívania, čestné vyhlásenie - v kontexte s (otcom) nespochybnenými dôkaznými návrhmi matky (dopyt na správcu bytu, ktorý priateľka otca vlastní, či sa v ňom aj zdržiava) je jednoznačne konzistentnejší, než obrana otca spočívajúca v púhom negovaní tohto záveru s poukazom na duševný stav/diagnózu svojho nevlastného brata. Podobne logickou je argumentácia okresného súdu/matky, že v rámci vysporiadania dedičstva si príbuzní otca evidentne boli vedomí vyššej hodnoty domu v Q., keď otcovi prisľúbili pomoc v rámci stavebných prác na jeho dome, ktorú (výpomoc) následnej aj realizovali. Racionálny základ a zároveň oporu v právnej úprave Zákona o rodine má napokon aj úvaha súdu prvej inštancie v zmysle ktorej za existencie zákonnej vyživovacej povinnosti k deťom, ktorá má prednosť pred inými výdavkami, mohol otec riešiť zabezpečenie bývania aj menej nákladnou cestou, resp. náklady ktoré mu takto vznikli (úvery, mesačné platby) nemožno vykladať v neprospech výživou oprávnených osôb - detí.
23.Na druhej strane si krajský súd neosvojil záver okresného súdu, že je v silách otca aktuálne popri existujúcom zamestnaní dosiahnuť zvýšenie príjmu ďalšou zárobkovou činnosťou. K takémuto tvrdeniu absentuje akékoľvek konkrétne skutkové zistenie.
24.Zhrnúc doteraz konštatované, vychádzajúc z okresným súdom pomenovaných relevantných zmien na strane dotknutých subjektov a zo zákonných kritérií (ktorými sú odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby v korelácii s možnosťami a schopnosťami výživou povinnej osoby) pre určovanie výšky vyživovacej povinnosti sa krajský súd čiastočne odchýlil od právneho záveru súdu prvej inštancie, keď za výživné primerané/zodpovedajúce (okresným súdom) ustáleným skutkovým zisteniam považoval sumu 140 eur u J. a 75 eur u mal. Q. (kde nie je zistený/konštatovaný taký výrazný nárast výdavkov ako u staršieho J. a kde si otec vo vyššej miere plní vyživovaciu povinnosťou osobnou starostlivosťou) a vo zvyšnej časti (nad upravený rámec) návrh matky zamietol. Súčasne dospel k záveru, že u maloletého Q. nie sú v okolnostiach posudzovanej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie vyživovacej povinnosti.
25.Nadväzne, zameškané výživné v prípade J. za obdobie od 22.12.2015 do 30.4.2017 predstavuje čiastku 652,90 eur (16 mesiacov x zvýšenie o 40 eur + alikvótna časť za mesiac december 2015) a u maloletého Q. sumu 408,10 eur (16 mesiacov x zvýšenie o 25 eur + alikvótna časť za mesiac december 2015). 26.Pri rozhodovaní o možnosti otca splácať zameškané výživné v splátkach odvolací súd zohľadnil aktuálnu príjmovú situáciu otca a mal za to, že spravodlivému usporiadaniu pomerov zodpovedá stanovenie mesačnej splátky vo výške 25 (u J.), resp. 20 eur (u mal. Q.) spolu s bežným výživným. Pokiaľ otec neuhradí včas čo i len jednu splátku zameškaného výživného, stane sa splatným celé zameškané výživné.
27.O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 a § 2 ods. 1 CMP. Dotknutý výrok sa týka tak konania pred súdom prvej inštancie, ako i pred odvolacím súdom.
28.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.