Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/366/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o., Mlynské nivy 14, 821 09 Bratislava, IČO: 35886013, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária KUHAJDA, s. r. o., Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47232773, proti žalovanej: Z. H., nar. XX. M. XXXX, bytom H. X. XXX/XX, M. K., o zaplatenie 263,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 7. marca 2016 č. k. 11C/292/2015-32 takto

rozhodol:

I. Návrh žalobkyne na prerušenie konania sa z a m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu a v časti trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 48,46 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 42,46 eur od 30.5.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 6 eur od 31.7.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42 ods. 1 písm. a/ a ods. 4, § 43 ods. 1 a 2 a ods. 5 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj „ZEK“); § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z., v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného od 1.5.2014 (ďalej aj „ZoOS“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 29.5.2015 domáhala proti žalovanej zaplatenia istiny 263,72 eur s úrokom z omeškania s odôvodnením, že jej bola zmluvou o postúpení pohľadávok z 24.6.2013 postúpená pohľadávka spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o., voči žalovanej, ďalej dôvodiac tým, že žalovaná uzavrela s právnou predchodkyňou žalobkyne Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie elektronických komunikačných služieb a to konkrétne od 25.08.2011 v rámci programu O2 Fér s účastníckym číslom +XXXXXXXXXXXX. Právna predchodkyňa žalobkyne vyúčtovala žalovanej cenu za poskytnuté elektronické služby nasledujúcimi faktúrami: č. 1031666318 na sumu 119,74 eur so splatnosťou 29.3.2012, č. 1032776145 na sumu 95,52 eur so splatnosťou 30.4.2012, č. 1033817134 na sumu 42,46 eur so splatnosťou 29.5.2012 a č. 1036896204 na sumu 6 eur so splatnosťou 30.7.2012. Právna predchodkyňa žalobkyne podaním zo 7.5.2012 vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 215,26 eur. Žalovaná uvedenú sumu do dňa

podania žaloby neuhradila. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neuhrádzala predmetné faktúry riadne a včas, odstúpila právna predchodkyňa žalobkyne ku dňu 12.6.2012 od zmluvy o pripojení písomným podaním z 13.5.2012, pričom určila žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie do 5.6.2012. Ďalej súd dôvodil, že zo zmluvy o pripojení zo dňa 25.8.2011 vyplýva, že Telefónica Slovakia, s.r.o. a žalovaná uzavreli zmluvu o pripojení, ktorej predmetom je záväzok právnej predchodkyne žalobkyne poskytovať žalovanej telekomunikačné služby a záväzok žalovanej zaplatiť za poskytnuté služby odplatu. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluva a vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené, sa spravujú Obchodným zákonníkom (bod 4. Spoločných ustanovení). Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba žalobkyne je s poukazom na čiastkové premlčanie nároku len čiastočne dôvodná. V prejednávanej veci ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom. Z tohto dôvodu, hoci žalovaná v konaní nevzniesla námietku premlčania, súd prihliadal aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobkyne voči žalovanej-spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Pokiaľ ide o dohodu strán konania o tom, že ich právne vzťahy, ktoré nie sú upravené všeobecnými podmienkami a príslušnými ustanoveniami ZEK, sa spravujú Obchodným zákonníkom, súd mal za to, že dohoda účastníkov právneho vzťahu, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb je v zmysle § 53 O. z. neplatná. Žalovaná ako spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu právnej predchodkyne žalobkyne na uzavretie zmluvy o pripojení ani všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Nakoľko účinky takejto dohody sú v neprospech spotrebiteľa - žalovanej, súd predmetné ustanovenie vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku účastníkmi uzavretej zmluvy, čoho dôsledkom je jej neplatnosť. Nakoľko jedným zo subjektov tohto právneho vzťahu je fyzická osoba - nepodnikateľ, práva a povinnosti účastníkov konania sa spravujú ZEK a O. z., ktorý sa použije subsidiárne. Pokiaľ by aj súd dohodu účastníkov o uplatnení Obchodného zákonníka nevzhliadol za neplatnú, súd poukázal na § 52 ods. 2 O. z, podľa ktorého sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. S poukazom na uvedené, je pri spotrebiteľských sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv, potrebné vždy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie, ktorých aplikácia je v prospech spotrebiteľa. Nárok žalobkyne sa preto v zmysle ustanovenia § 101 O. z. premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Nároky žalobkyne vyplývajúce z faktúr splatných v dňoch 30.3.2012 a 1.5.2012 spolu v sume 215,26 eur boli v čase podania žaloby na súd (29.5.2015) premlčané v zákonnej trojročnej premlčacej dobe, preto súd žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol. Nepremlčaným zostal iba nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 42,46 eur fakturovanej faktúrou so splatnosťou dňa 30.5.2012 a sumy 6 eur fakturovanej faktúrou so splatnosťou 31.7.2012. V konaní bolo preukázané, že žalovaná porušila svoju základnú zmluvnú povinnosť, keď nezaplatila právnej predchodkyni žalobkyne cenu poskytnutých telekomunikačných služieb spolu vo výške 48,46 eur. S poukazom na uvedené je žaloba žalobkyne v časti istiny 48,46 eur dôvodná. Pretože žalovaná nezaplatila dlžnú sumu do dňa jej splatnosti (29.5.2012 a 30.7.2012), dostala sa nasledujúcim dňom (30.5.2012 a 31.7.2012) s plnením peňažného dlhu do omeškania (§ 517 ods. 1, 2 O. z.). Úrok z omeškania vzhľadom k výške základnej úrokovej sadzby ECB ku dňu 30.5.2012 predstavuje 9 %ročne, ku dňu 31.7.2012 predstavuje 8,75 % ročne. Na tomto základe má žalobkyňa proti žalovanej nárok na úrok z omeškania odo dňa 30.5.2012 až do zaplatenia a odo dňa 31.7.2012 až do zaplatenia. Súd preto žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel aj v časti príslušenstva a žalobkyni priznal úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 42,46 eur od 30.5.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 6 eur od 31.7.2012 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu v časti príslušenstva zamietol. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne tým, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli, ani si ich neuplatnila.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie iba žalobkyňa, iba v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, s návrhom na zrušenie rozsudku v napadnutej žalobu zvyškovo zamietajúcej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že vzhľadom k tomu, že žalovaná neuhrádzala faktúry riadne a včas, odstúpila právna predchodkyňa žalobkyne ku dňu 12.6.2012 od zmluvy o pripojení k službám vedeným pod ref. č. zákazníka 0081512001 písomným podaním zo dňa 13.5.2012, pričom určila žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie do 5.6.2012. Citovala § 44 ods. 8 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, majúc za to, že tento zákon je lex specialis vo vzťahu k O. z. a tým pádom sa na predmetný právny vzťah majú aplikovať ust. uvedeného špeciálneho zákona. V zmysle § 44 ods. 12 takéhoto zákona odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb

zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. V tomto konkrétnom prípade právna predchodkyňa žalobkyne uviedla neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 12.6.2012, preto premlčacia lehota začala plynúť dňom 13.6.2012 a právo by sa premlčalo 13.6.2015. Žalobkyňa podala žalobu 29.5.2015, preto žalovaný nárok premlčaný nie je. Ak by si odvolací súd neosvojil tento záver, žiadala, aby odvolací súd predmetné konanie prerušil. Citovala ust. § 100 ods. 1 O.z., § 5b ZoOS, čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 125 ods. 1 písm. a/ a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Dôvodila, že právna úprava platná v SR do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa bol prijatý § 5b ZoOS, v ktorom bolo prikázané orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. SR priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie. Zákonodarca prijatím § 5b ZoOS uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť resp. nepriznať uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka, čím porušil Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania, ktorá sa v civilnom procese prejavuje vytváraní rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občiansko-právny súd. Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý dňa 8.9.2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b ZoOS s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobkyňa citovala §109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O. s. p. a navrhla, aby súd odvolacie konanie prerušil do ukončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania § 5b ZoOS neaplikoval.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O. s. p., akt. § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., § 359 , proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201, § 202 O. s. p.; § 470 ods. 2 veta prvá CSP, akt. § § 355 ods.1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p., § 380 ods. 1 , teda len v napadnutej časti zamietajúcej zvyškovo žalobu, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil, (§ 380 ods. 2 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

5. Najprv sa odvolací súd zaoberal návrhom žalobkyne na prerušenie konania. O. s. p. (aktuálne rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 109 ods. 1 O. s. p. (aktuálne - § 162 a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 . Fakultatívne prerušenie konania vyplývajúce z návrhu žalobkyne je upravené v ustanovení § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (aktuálne 164 . Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. (aktuálne v obdobnom znení § 162 ods. 1 písm. b/ súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka

veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Odvolací súd dotknuté ustanovenie § 5b ZoOS v znení účinnom od 1.5.2014 aplikuje v prípadoch, na ktoré uvedené zákonné ustanovenie dopadá, pretože ústavný súd nepozastavil účinnosť napadnutého právneho predpisu. Z prehľadu právnych predpisov dotknutých rozhodnutiami Ústavného súdu SR nevyplýva, že by došlo k vydaniu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade sporného ustanovenia s príslušnými článkami Ústavy Slovenskej republiky. Uznesením Ústavného súdu SR č.k. PL ÚS 11/2016 z 9.11.2016 Ústavný súd SR prijal návrh Okresného súdu Košice II na ďalšie konanie. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že pamätá vo zvýšenej miere na spotrebiteľa, keďže v ustanoveniach §§ 290 až 306 priznáva spotrebiteľovi v rámci konania pred súdom i také práva, ktoré druhej procesnej strane (ktorou je dodávateľ, veriteľ a podobne) nepatria. Ochrana, ktorá sa spotrebiteľovi dostáva, má vyvažovať nedostatok informovanosti a právnej znalosti zo strany spotrebiteľa, ktorý predpokladá poctivé konanie dodávateľa a nahrádza sa formálna rovnováha rovnováhou faktickou, keďže okrem iného existuje tiež povinnosť súdu ex offo, t.j. z úradnej povinnosti preskúmať a prihliadnuť na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Všetky tieto skutočnosti sú založené na nerovnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa v prospech spotrebiteľa, ktorému je potrebné poskytnúť primeranú ochranu a v rámci nej i preskúmať včasnosť uplatnenia práv dodávateľa voči spotrebiteľovi. Preto nemožno uvedené zákonné ustanovenie neaplikovať v čase jeho platnosti a za stavu, že síce prebieha na Ústavnom súde SR konanie o jeho ústavnosti, no či ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody, alebo ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok, môže uzavrieť len ústavný súd, ktorý v kladnom prípade uznesením pozastaví účinnosť napadnutého právneho predpisu postupom podľa § 38 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z., ktorého účinnosť však pozastavená nebola. Prerušenie konania do vyčkania rozhodnutia Ústavného súdu SR neslúži účelu racionálnej organizácie postupu konania pred súdom, pretože uvedené zákonné ustanovenie je súčasťou nášho právneho poriadku, je platné a účinné, je dôvodné ho pri rozhodovacej činnosti aplikovať, dokiaľ nie je preukázaný opak. Preto odvolací súd návrh žalobkyne na prerušenie odvolacieho konania ako nedôvodný zamietol. Taktiež ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., na ktoré sa v odvolaní žalobkyňa odvoláva, a ktoré bolo v čase podania odvolania účinné, podľa ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ustanovenie § 109 ods. 2 O. s. p., (aktuálne § 164 dáva súdu možnosť konanie prerušiť alebo učiniť iné vhodné opatrenie. Rozhodnutie súdu závisí na konkrétnych okolnostiach prípadu. Daná je možnosť prerušiť konanie v prípade predbežnej otázky, ktorú je súd oprávnený vyriešiť sám. V uvedenom prípade môže konanie prerušiť, ale aj nemusí, najmä v záujme jednotnosti rozhodovania súdov a iných štátnych orgánov, ktorý ho vedie k tomu, aby pokiaľ už o tejto otázke prebieha konanie pred iným orgánom, spravidla konanie preruší a vyčká rozhodnutie príslušného orgánu a z jeho rozhodnutia potom v ďalšom konaní vychádza. Ide o fakultatívne prerušenie konania. Odvolací súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania nevyhovel, nakoľko z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že toto formuluje len možnosť - nie povinnosť súdu prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho iného súdneho konania, ktoré by mohlo mať význam pre aktuálne konanie. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že závery súdu prvej inštancie vyslovené v danej veci nemôžu znamenať žiadny podstatný zásah do práv sporových strán, ak by sa neskôr ukázalo, že obsah ust.§ 5b ZoOS odporuje základným ústavno-právnym princípom. Pozitívne rozhodnutie Ústavného súdu SR môže byť totiž dôvodom pre podanie návrhu na povolenie obnovy konania, čo v podstate znamená, že je zaručená ochrana práv dotknutej strany a zároveň je tým vyvrátený dôvod na existenciu nevyhnutnosti navrhovaného postupu žalobkyňou.

6. Podľa § 101 O. z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 100 ods. 1 vety prvej O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Podľa § 100 ods. 2 vety prvej O. z., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Inštitút premlčania má viesť oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v zákonom stanovených lehotách. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to aj za cenu strany vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku možno zvrátiť vznesením námietky premlčania. Premlčanie je teda

kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje. Podľa § 5b ZoOS, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah a dôvody podaného odvolania žalobkyne, bolo posúdiť, či bol správny záver súdu prvej inštancie o tom, že nepriznaná časť žalobou uplatneného nároku žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 215,26 eur s príslušenstvom na základe faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby, dodané právnou predchodkyňou žalobkyne žalovanej, faktúry č. 1031666318, splatnej 29.3.2012 a faktúry č. 1032776145 splatnej 30.4.2012, bola premlčaná, v dôsledku čoho bola žaloba v takejto časti zamietnutá. Súd prvej inštancie pri skúmaní premlčania tohto čiastkového nároku ex offo v súlade s § 5b ZoOS, vychádzajúc z nesporného záveru, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou išlo o vzťah spotrebiteľský, vychádzal z rovnako nenapadnutej aplikácie § 101 O. z. a teda z trojročnej premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Správne uzavrel, že týmto dňom, kedy žalobkyňa resp. jej právna predchodkyňa mohla uplatniť právo na zaplatenie danej pohľadávky, bol deň nasledujúci po splatnosti predmetných faktúr, teda deň 30.3.2012 a deň 1.5.2012. Trojročná premlčacia lehota potom uplynula dňom 30.3.2015 a 1.5.2015, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 29.5.2015. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo prvýkrát vykonať, uplatniť (§ 101 O. z.). Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možno odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda v stave actio nata, tzn. zmena práva na nárok, teda okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu na súd, napríklad z dôvodu splatnosti dlhu. Preto nie je rozhodujúce z akého dôvodu, či subjektívneho alebo objektívneho, tak subjekt, ktorý túto žalobu mohol podať, tak neurobil, či už z dôvodov subjektívnych alebo prípadne aj objektívnych. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou, zročnosťou dlhu, tzn. dňom, keď má dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Splatnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. V prejednávanom prípade samotná žalobkyňa deklarovala tak v žalobe ako aj v predložených faktúrach splatnosť jednotlivých faktúr, z ktorých odvodzovala svoj nárok. Ich splatnosť nastala v konkrétnych termínoch, ktoré sa len z dôvodu odstúpenia od zmluvy nemohli žiadnym spôsobom zmeniť. Od času splatnosti dlžných súm začala plynúť trojročná premlčacia doba a podanie žaloby po jej uplynutí znamenalo povinnosť súdu formulovanú v použitom ust. § 5b ZoOS, prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti, tzn. ex offo. Právny úkon žalobkyne spočívajúci v odstúpení od zmluvy nemal na plynutie premlčacej doby žiaden vplyv. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď faktúry splatné dňa 29.3.2012 a 30.4.2012 považoval za premlčané a v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie v danom prípade nepostupoval správne, keď aplikoval ust. § 5b ZoOS, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje. V danom prípade síce žalovaná nenamietala premlčanie uplatneného nároku žalobkyňou, v zmysle súdom prvej inštancie správne aplikovaného ust. § 5b ZoOS v znení účinnom od 1.5.2014 bolo potrebné aj bez návrhu, t.j. ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku, ktoré má za následok už bez ďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa. Premlčanie nároku sa stalo skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo priznal. Na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.) došlo k novele ZoOS, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.5.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Právny názor, podľa ktorého by sa v danom prípade mohlo jednať o neprípustnú retroaktivitu účinkov

novelizovaného ZoOS a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu, nie je správny. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, z ktorej existujú striktne obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, teda pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy ako práva zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b ZoOS (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. účinnou od 1.5.2014), bol oprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa ňou riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného je potom zrejmé, že súd prvej inštancie správne na premlčanie nároku žalobkyne v tomto konaní prihliadal; na základe princípu nepravej retroaktivity právnych noriem (starej aj novej právnej úpravy) nebol preto povinný prihliadať na podmienky uvedené v § 100 ods. 1 O. z., t.j. prihliadať na premlčanie dlhu iba na námietku dlžníka. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu ako vecne správny potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania (odvolacími dôvodmi nespochybneného).

7. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej však preukázateľne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, preto bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435