Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/224/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému N. V., Y.. XX. XX. XXXX, E. J. Š. Č.. XXX, P. W.Í. G. V., Y.. XX. XX. XXXX, E. J. Š. Č.. XXX a právne zastúpeným Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, v konaní o zaplatenie 1.200,83 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 28. 03. 2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1 200,83 €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 200,83 € od 09. 03. 2010 do zaplatenia a 6 % ročného úroku z zmenkovej sumy 1 200,83 € od 14. 06. 2010 do zaplatenia, a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 4 €, ako aj náhrady trov konania.

2. V žalobe žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 14. 10. 2009 na zmenkovú sumu 1 200,83 € pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku od 09. 03. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 14. 10. 2009 na sumu 1 200,83 €, čo je dátum vystavenia, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % úrokom od 09. 03. 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ na ňu nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo jeho právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa vo veci nariadilo pojednávanie.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou, právomoc súdu SR v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Martin je daná podľa článku 11. Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písmeno a/ Nariadenia č.861/2007/ ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č.861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu Martin vybral podľa bydliska žalovaného.

5. Dňa 22. 11. 2013 Okresný súd Martin v zmysle článku 5 odsek 2 a 3 Nariadenia č. 861/2007/ES (ďalej len Nariadenie) doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom na odpoveď. Žalovaný prevzal zásielku dňa 27. 11. 2013 a dňa 04. 12. 2013 doručil vyplnené tlačivo na odpoveď na Okresný súd Martin, z ktorého vyplynulo, že so žalobcom nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu a nikdy s ním ani nebol, a v jeho prospech nevystavil žiadnu zmenku, preto žiada, aby mu žalobca cestou Okresného súdu Martin zaslal zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená. V tlačive „C“ uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva, pretože zmenku uvedenej spoločnosti nevystavil a nie je s ňou v žiadnom zmluvnom vzťahu.

6. Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom na túto skutočnosť sa občianske súdne konanie riadi Občianskym súdnym poriadkom.

7. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci a vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné vykonať dôkaz, oboznámením sa s originálom zmenky, súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, ktoré nariadil na deň 07. 02. 2014. Od žalovaného súd žiadal, aby predložil kópiu zmluvy, na základe ktorej bola zmenka vystavená. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a súčasne ospravedlnil svoju neprítomnosť chorobou. Následne žalovaný zaslal súdu svoj zdravotný nález, z ktorého vyplynulo, že je dlhodobo práceneschopný v dôsledku dlhodobého ťažkého psychického postihnutia a liečby a preto nie je možné, aby sa zúčastňoval súdneho pojednávania ale tiež nie je možné určiť pravdepodobný termín účasti žalovaného na pojednávaní.

8. Vzhľadom na zlý zdravotný stav žalovaného súd žalovanému podľa § 29 ods. 1 O. s. p. ustanovil opatrovníčku pre konanie v osobe jeho matky G. V., a to uznesením sp. zn. 10C/224/2013 zo dňa 25. 09. 2014. Opatrovníčka následne žalovanému zvolila právneho zástupcu.

9. Žalobca s postupom súdu súvisiacim s nariadením niekoľkých pojednávaní v tejto veci nesúhlasil a predovšetkým v podaní zo dňa 03. 12. 2014 sa k veci meritórne vyjadril.

10. V tomto podaní žalobca predovšetkým poukázal na nesprávny procesný postup súdu, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca inicioval konanie v súlade s článkom 4 Nariadenia č. 861/2007 a podľa názoru žalobcu neboli splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania v z mysle predmetného nariadenia. Žalobca tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku a súčasne poukázal na právnu argumentáciu v uznesení Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, a kde Krajský súd Prešov v súvislosti s ustanovením § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. uviedol, že pokiaľ námietka zo strany žalovaného dlžníka nie je vznesená a preukázaná, neexistuje dôvod na základe, ktorého by súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu zmenky. Tvrdenie takýchto námietok ale aj dôkazné bremeno na ich preukázanie je na žalovanom vystaviteľovi zmenky. Ďalej poukázal tiež na argumentáciu, že abstraktnosť záväzku zo zmenky má za následok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku. Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iného, než že je vlastníkom zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ podanie týchto námietok nevylučuje § 17 Zákona zmenkového a šekového. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky existujú vedľa seba dva záväzky a to jednak pôvodný, všeobecnoprávnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Aj zabezpečovacia zmenka má abstraktnú

a nespornú povahu. Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, keď remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa indosatára. Tento získava všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch, okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka. Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku vznesie a preukáže, má následne možnosť na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či k iným skorším majiteľom zmenky. Žalobca tvrdil, že dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je možné vykonať výlučne za predpokladu, že žalovaný v lehote 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď sa vyjadrí k podanému návrhu, tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné doklady. Ak tak neurobí vzhľadom na ustanovenie článku 7 ods. 3 Nariadenia, v prípade pasivity žalovaného je súd povinný vydať rozsudok vo veci. Žalobca súčasne poukázal na podobné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu a potvrdzuje tieto závery žalobcu. Opäť poukázal na argumentáciu uvedenú v tomto uznesení vyplývajúcu z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového a tvrdení Krajského súdu, že podľa Zákona zmenkového a šekového súd v danom prípade bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia ani jej neprípustnosť.

11. Rovnaký názor potom žalobca vyslovil aj v podaní zo dňa 13. 01. 2015

12. Následne žalobca podaním, ktoré došlo na súd 28. 12. 2015 vo všetkých konania, ktoré podal na Okresný súd Martin a, ktoré začali na návrhu na začatie konania, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v ktorých si žalobca uplatnil pohľadávky so zmenky, ktorá bola indosovaná spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. na žalobcu, zobral žalobu v časti späť, a to v tej časti, kde požadoval zmenkový úrok vyšší ako 0,06 % denne, teda žalobca na základe späťvzatia žaloby, prestal uplatňovať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne so zmenkovej sumy, ale žiadal priznať k zmenkovej sume len zmenkový úrok v rozsahu 0,60 % denne. Ostatné časti návrhu ponechal žalobca bezozmeny.

13. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom súd konanie o nároku žalobcu na zmenkový úrok v rozsahu prevyšujúcom 0,06 % denne zo sumy 1 200,83 € od 09. 03. 2010 do zaplatenia konanie zastavil, a to uznesením sp. zn. 10C/224/2013 z 15. 02. 2016.

14. Podaním zo dňa 03. 02. 2016 na súd došlým 09. 02. 2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný už prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V tomto podaní žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že terajší majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu žalovaného. Bol si vedomý totiž, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom a zároveň, že tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenky uplatniť, keďže by tým porušil zákon a súd by mu zmenková nárok uplatnený v tomto konaní nikdy nepriznal. Záver o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného odôvodňujú nasledovné skutočnosti:

15. V hornom rámčeku zmenku je totiž číslo zmluvy, čo zakladá minimálne pochybnosti o dobrej viere nadobúdateľa zmenky pri jej rubopisovaní, nakoľko si musel byť vedomý, že k tejto zmenke patrí aj spotrebiteľská zmluva. Ďalej samotný pôvodný zmenkový veriteľ, na ktorého rad sa malo plniť je subjektom poskytujúcim úvery a pôžičky s celoslovenskou pôsobnosťou a známy svojimi spotrebiteľskými aktivitami. Keďže žalobca konal na škodu žalovaného pri nadobúdaní zmenky sú prípustné kauzálne námietky a preto by súd mal rozlišovať situáciu, kedy zmenka vznikla zo vzťahu spotrebiteľského. V prípade spotrebiteľa nemožno odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Ďalej uviedol, že je potrebné odmietnuť úvahy žalobcu ohľadne výhradnej aplikácie zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový na daný vzťah, keďže ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. S poukazom na, vo vyjadrení uvedené, nálezy Ústavného súdu Českej republiky podotkol, že súdy sa majú zaoberať kauzou zmenky bez ohľadu na preukázanie podmienok podľa § 17 uvedeného zákona. Prísna formálnosť zmenky spotrebiteľských veciach nie je na mieste a je potrebné chrániť žalovaného pred zneužívaním práva v prospech žalobcu. Tiež v tejto súvislosti poukázal na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnené 11. 11. 2015, a to spoločné stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Obchodnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené trvá na tom, aby sa súd zaoberal kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného. Žalovaný má za to, že žalobca sa nemôže brániť ustanovením § 17 zák. č. 191/1950 Zb., na tieto kauzálne vzťahy sa aplikovala legislatíva platná a účinná v čase vystavenia zmenky, a to konkrétne § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Aj neskôr platný zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v ust, § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. v prípade ich absencie, a to konkrétne náležitosti uvedených v § 4 ods. 3 citovaného zákona sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná strana je toho názoru, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky a je stále potrebné aplikovať článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/LHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že dohoda o vyplňovacom práve zmenky je podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. neprijateľnou podmienkou a preto je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák.. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru.

17. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť. Táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Obč. zák.. Dohodu o vyplňovacom práve bianco zmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona v zmysle § 39 Obč. zák.. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak právny úkon síce odporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami spôsobuje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch v dôsledku čoho by žalovaný mal vrátiť veriteľovi len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal žalovaný, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil zmenku uplatnenú v konaní ako uplatnenú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, keďže bola vystavená v rozpore so zákonom a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania.

18. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a uviedol, že zmenka bola vystavená pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel žalovaná s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a postúpená bola až po splatnosti, ktorá nastala podľa toho, čo tvrdí žalobca, dňa 09. 03. 2010. Preto bola indosovaná, dokonca potom čo bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je súčasťou exekučného spisu a veriteľ zo zmenky konal vedome na škodu spotrebiteľa, teda žalovaného. S prihliadnutím na samotnú zmenku, s poukazom na skutočnosť, že istina úveru, ktorú mohla podľa vtedy platného Zákona o spotrebiteľských úveroch zmenka zabezpečovať, mohla byť vystavená len na zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru a to len do výšky 30 % istiny úveru, čo je podmienka, ktorú zmenka vystavená žalovaným nespĺňa. Je preto zrejmé, že obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. porušila ustanovenia vtedy platného Zákona o spotrebiteľských úveroch a vyplnila zmenku v rozpore so zákonom. Preto je podľa názoru žalovaného zmenka absolútne neplatná a z toho dôvodu je nutné žalobu zamietnuť a priznať žalovanej strane náhradu trov konania.

19. Žalobca sa pojednávaní nezúčastňoval a vo svojich podaniach, ktorými súčasne ospravedlňoval svoju neprítomnosť poukazoval na svoje predchádzajúce vyjadrenia, na skutočnosť, že podľa jeho vedomostí žalovaný nepoprel žalovanú pohľadávku a vytýkal súdu, že procesne nepostupuje v zmysle uvedeného Nariadenia.

20. Súdu bolo samozrejme v čase rozhodovania známe zjednocujúce stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2015 a z ktorého vyplýva, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

21. Už z rozhodovacej činnosti v iných obdobných sporoch rovnakého veriteľa bola súdu známa skutočnosť, že obdobné zmenky, ako bola zmenka, ktorú vystavil žalovaný a predložil žalobca slúžili na zabezpečenie nárokov veriteľa obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. zo zmlúv o „de facto“ spotrebiteľských úveroch proti spotrebiteľom. Preto súd v priebehu celého konania sa zaoberal aj obsahom úverovej zmluvy, na základe ktorej bola zmenka vystavená a vykonal ďalšie dokazovanie vo veci, predovšetkým oboznámením sa so spisom Okresného súdu Martin 23Er/2056/2010 a odpoveďou na dožiadanie súdu obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o.. Na pojednávaniach, ktoré súd vo veci vykonal sa súd s týmito listinami oboznámil.

22. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

23. Zo zmluvy o úvere č. 609100091, ktorú uzavrel žalovaný a obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 ako veriteľ súd zistil, že na jej základe sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 800 € a dlžník, čiže žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 240 €, že celkovo zaplatiť sumu 1 040 €, a to v dvoch mesačných splátkach po 520 €, počnúc dňom 23. 11. 2009 na účet veriteľa. Zmluva bola podpísaná 14. 10. 2009. Dlžník, čiže žalovaný prehlásil, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon povolania. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahovali aj dohodu o zmenke, a to v článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úver, ktorý bol nazvaný Dohoda o vyplnení zmenky. Z tejto dohody vplynulo, že na zabezpečenia peňažného záväzku dlžníka, ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý úver splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum úročenia zmenkovej sumy sa vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

24. Podľa článku 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v prípade ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 € za každý jeden prípad omeškania, ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť 4 po sebe idúce splátky, prípade len časti po sebe 4 idúcich splátok v oboch prípadoch so zmluvnou pokutou vo výške 30 € do rúk mandatára v hotovosti, alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku, v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 € ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 15 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.

25. Na základe dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vyplnila zmenku, ktorej originál predložil súdu žalobca a, ktorej fotokópia sa tiež nachádza pripojená v súdnom spise. Z tejto zmenky súd zistil, že bola vystavená v Turčianskych Tepliciach 14. 10. 2009 žalovaným s tým, že „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: s.r.o., vložka č. 23636/B, zmenkovú sumu 1 200,83 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 09. 03. 2010“ pričom na jej okraji je uvedený údaj - číslo zmluvy 609100091. Je opatrená menom a priezviskom, ako aj adresou a číslom vystaviteľa, a opatrená podpisom vystaviteľa, teda žalovaného. Na rube zmenky sa nachádza zápis „na miesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K

červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 podpis Pohotovosť s.r.o., K. X. - konateľ“.

26. Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23Er/2056/2010 súd zistil, že dňa 13. 12. 2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, podal na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného - Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému - žalovanému N. V.. Súčasťou tejto žiadosti bola zápisnica spísaná pred súdnom exekútorom obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 10. 2010, ďalej fotokópia zmluvy o úvere č. 609100091 zo dňa 14. 10. 2009 uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave a žalovaným a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 07568/10. Ako súd zistil z exekučného titulu, vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, týmto rozhodcovským rozsudkom Stály rozhodcovský súd žalovaného zaviazal k povinnosti žalobcovi zaplatiť sumu 1 200,83 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 09. 03. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 200,83 € od 14. 06. 2010 do zaplatenia a k náhrade trov rozhodcovského konania. Ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku, žalobca doručil rozhodcovskému súdu dňa 28. 06. 2010 písomný návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 28. 06. 2010, ktorým sa dožadoval zaviazania žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy a uviedol, že žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere, neúplnou zmenkou, bianco zmenkou vystavenou 14. 10. 2009, kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ zmenky a žalobca ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadnu nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný v celku 09. 03. 2010. Žalobca vyplnil 07. 06. 2010 zmenku žalovaného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1 200,83 € s dátumom začiatku úročenia 09. 03. 2010 a táto bola žalovanému predložená na zaplatenie 14. 06. 2010.

27. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku tiež vyplýva, že rozhodcovský súd má za to, že zmluvu o úvere teda hlavný kauzálny právny vzťah nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože aplikácii uvedeného právneho predpisu na zistený skutkový stav bráni skutočnosť, že hlavný kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný pri uzatvorení zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Bez existencie spotrebiteľa nemôže existovať ani spotrebiteľský vzťah a je pri tom irelevantné, či vo forme spotrebiteľského úveru alebo iného spotrebiteľského právneho vzťahu. Rozhodcovský súd s poukazom na prehľad práv povinností a záväzkov žalovaného, ktorý bol predložený spolu s návrhom na začatie rozhodcovského konania mal za to, že zmenková suma vo výške 1 200,83 € pozostáva z istiny vo výške 965 €, poplatku za zasielanie upomienky vo výške 16 €, zmluvnej pokuty vo výške 0 € a trov mediačného konania vo výške 219,83 €, zo zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 200,83 € od 09. 03. 2010 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1 200,83 € od 14. 06. 2010 do zaplatenia.

28. Ako súd zistil z uznesenia Okresného súdu Martin č. k. 23Er/2056/2010 - 11 zo dňa 16. 12. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. 01. 2014, žiadosť súdneho exekútora B. R. o udelenie poverenia bola zamietnutá. Z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že exekučný súd sa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zaoberal splnením podmienok § 45 ods. 1 písm. b/ a c/, ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a splnením náležitostí úverovej zmluvy v zmysle ust. § 2 a § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. Exekučný súd konštatoval, že zmluva o úvere bola uzavretá v rozpore so zákonom, pretože neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, čo robí úver bezúročným a bez poplatkov, ďalej zistil, že zmluvné dojednania účastníkov, najmä dohoda o výške úrokov z omeškania 0,25 % denne, čo zodpovedá sadzbe 91,25 % ročne odporuje dobrým mravom a je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Obč. zák.. Súd ďalej konštatoval, že neprijateľnú zmluvnú podmienkou je už samotné dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

29. Následne bola exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým zastavená a to uznesením rovnakej spisovej značky zo dňa 24. 01. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. 06. 2011.

30. Súd sa tiež oboznámil s odpoveďou obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave zo dňa 14. 07. 2014 na dožiadanie súdu, z ktorej vyplynulo, že žalovaný ku 31. 05. 2014 uhradil na účet

spoločnosti dňa 05. 02. 2010 sumu vo výške 25 €, dňa 10. 03. 2010 sumu vo výške 50 €, čiže spolu sumu 75 € a iné platby od žalovaného už obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. neregistruje.

31. Súd sa vzhľadom na zlý zdravotný stav žalovaného, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a táto skutočnosť je súdu známa aj z rozhodovacej činnosti v inom spore, ktorého účastníkom je žalovaný zaoberal aj skutočnosťou, aké povolanie žalovaný vykonával v čase uzavretia zmluvy.

32. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine zo dňa 14. 03. 2016 vyplynulo, že žalovaný v roku 2009 a ani v súčasnosti nie je evidovaný na úrade ako uchádzač o zamestnanie, poberá však peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov ZŤP od 01. 01. 2009 do súčasnosti.

33. Z oznámenia Sociálnej poisťovne k žiadosti súdu zo dňa 29. 03. 2016 vyplynulo, že žalovaný nie je od 01. 04. 2005 prihlásený v evidencii poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného v zmysle § 128 ods. 1 až § 3, § 8 až § 11 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Dávky sociálneho poistenia vyplácané zo Sociálnej poisťovne, pobočka Martin menovaný v roku 2009 nepoberal.

34. V zmysle § 128 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistné na nemocenské, starobné a invalidné poistenie platí zamestnanec, zamestnávateľ, povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo dobrovoľne nemocensky poistná, alebo dobrovoľne poistená osoba.

35. Podľa § 128 ods. 8 až ods. 11, poistné na úrazové poistenie, na garančné poistenie, do rezervného fondu solidarity a na poistenie nezamestnanosti platí zamestnávateľ (v prípade úrazového a garančného poistenia) ale aj zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak, prípadne dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti (v prípade poistenia v nezamestnanosti) a v prípade poistného do rezervného fondu solidarity ho platí zamestnávateľ, povinné dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a štát.

36. Vzhľadom na konštatovanie žalovaného a jeho obranu, že v prípade uzavretia zmluvy z obchodnou spoločnosťou Pohotovosť išlo o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľského úveru a on sám je spotrebiteľom, a vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplývalo, a to vzhľadom na lekárske nálezy žalovaného ale aj vzhľadom na oznámenie Úradu práce a Sociálnej poisťovne, že žalovaný v roku 2009 nebol ani zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou, súd dospel k presvedčeniu, že neobstojí údaj v úverovej zmluve, že si žalovaný bral úver od obchodnej spoločnosti Pohotovosť na výkon povolania.

37. Vyplnenie údaja o účele poskytnutého úveru „na výkon povolania“ vo formulárovej úverovej zmluve uvádzanej vyššie, súd považoval za jednu z nekalých obchodných praktík obchodnej spoločnosti Pohotovosť. Súdu je totiž z rozhodovacej činnosti v iných obdobných sporoch ale aj v iných sporoch proti obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. vedených spotrebiteľmi, prípadne touto obchodnou spoločnosťou proti spotrebiteľom, známa skutočnosť, že reprezentanti tejto obchodnej spoločnosti ako veriteľa vypĺňali údaj o účele úveru na výkon zamestnania povolania, či zamestnania aj osobám, ktoré už povolanie nevykonávali, prípadne nepodnikali (ženám na materskej dovolenke, dôchodcom, nezamestnaným a pod.) a to v snahe vyhnúť sa tomu, aby úverová zmluva bola podriadená režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch.

38. Súd je hlboko vnútorne presvedčený, že takto tomu bolo aj v prípade žalovaného, ktorý podľa vykonaného dokazovania žiadne zamestnanie, povolanie v roku 2009 v čase uzavretia úverovej zmluvy nevykonával a ani nepodnikal. Protistrana, teda žalobca navyše neprodukoval žiadny dôkaz, čím by vyvrátil tvrdenia žalovanej strany ohľadne spotrebiteľského charakteru kauzálneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, teda žalovaným.

39. Súd bol preto toho presvedčenia, že žalovaný mal postavenie spotrebiteľa pri uzatváraní úverovej zmluvy medzi ním a obchodnou spoločnosťou Pohotovosť dňa 14. 10. 2009 a túto skutočnosť nie je možné vyvrátiť tým, že mal v zmluve vyhlásiť, že si úver berie na výkon povolania.

40. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

42. V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a preto podľa presvedčenia súdu je spotrebiteľom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 Obč. zák..

43. Ďalšou otázkou však je, či zmluva, ktorú uzavrela obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave so žalovaným, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle vtedy platného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, čiže ku dňu 14. 10. 2009. Len za predpokladu, že by úver, ktorý bol žalovanému ako spotrebiteľovi poskytnutým, spadal pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo by možné skúmať ho z pozície tam uvedených zákonných ustanovení, vzhľadom na námietky žalovanej strany.

44. Definíciu spotrebiteľského úveru vymedzuje zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 14. 10. 2009 v ust. § 1.

45. Podľa § 1 ods. 1 citovaného zákona, tento zákon upravuje niektoré poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsoby počtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

46. Podľa § 1 ods. 2 písm. f/, zákona sa nevzťahuje na zmluvy, na základe ktorých sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej 3 mesiace alebo maximálne 4 splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov.

47. Je zjavné po nahliadnutí do úverovej zmluvy, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že úver vo výške 800 € sa poskytuje za poplatok 240 € a bude zaplatený v 2 mesačných splátkach po 520 €, pričom prvá splátka bola zročná k 23. 11. 2009 z čoho vyplýva, že ďalšia splátka bola zročná 23. 12. 2009. Je potom len zrejmé, že tento úver spadal medzi výnimky uvedené v § 1 ods. 2 písm. f/ vyššie citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Preto aj keď sa jednalo o žalovaného, ktorý bol v pozícii spotrebiteľa, podľa presvedčenia súdu tento úver nespadal pod režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

48. Vzhľadom na túto skutočnosť sa podľa presvedčenia súdu nevzťahovali naň ani podmienky uvedené v ust. § 4, ktoré obsahujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale ani obmedzenie upravované v § 4 ods. 6 citovaného zákona, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osobe zakazuje sa splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len, ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia právo zo zmenky.

49. Napriek tomu, že podľa presvedčenia súdu sa právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, nespravovali zákonom o spotrebiteľských úveroch, mal byť žalovaný chránený v zmysle všeobecných predpisov daných na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú predovšetkým uvádzané v ust. § 52 a nasl. Obč. zák. ale aj v ustanoveniach zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

50. Súd posudzoval dohodu o vyplnení zmenky aj z ust. § 53 ods. 1, 2, 4 a 5 Obč. zákonníka. Nestotožnil sa s názorom žalovanej strany, že by bola zmenka neplatná pre rozpor s ust. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže podľa presvedčenia súdu, z ktorého vychádzal pri svojom prvom rozsudku vyhlásenom dňa 5.5.2016, úver poskytnutý žalovanému nebol spotrebiteľským úverom a preto sa, pokiaľ ide o zabezpečenie úveru zmenkou na žalovaného ale aj na žalobcu, nevzťahovalo ust. §

4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd vychádzal zo skutočnosti, že zmenka bola vyplnená platne, že zmenka bola platná a zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil zmenkovú sumu vo výške 1.200,83 €, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.200,83 € od 14.6.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny % zmenkovej sumy, teda v sume 4 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku a to v časti, kde žalobca požadoval priznať zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne považoval súd dohodu o zmenkovom úroku za neplatnú a v tejto časti žalobu zamietol.

51. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

52. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Žiline ako súd druhej inštancie svojím uznesením sp. zn. 14Co/64/2016 zo dňa 23.11.2017 rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/224/2013 zo dňa 5.5.2016 v napadnutom výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 1.200,83 €, 6 % ročný úrok z tejto zmenkovej sumy od 14.6.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny % zmenkovej sumy, teda v sume 4 €, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie.

53. Krajský súd konštatoval, čo bolo obsahom napadnutého rozsudku a akými úvahami sa okresný súd spravoval a aké boli dôvody pre odvolanie žalovaného. Vo svojom uznesení krajský súd poukázal na celé obsahové znenie spoločného stanoviska občiansko - právneho kolégia Najvyššie súdu SR zo dňa 20.10.2015 pod č. 8/2015. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplývajú úvahy o vyhodnotení argumentácie žalovaného o tom, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu žalovaného, keď si bol vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom a zároveň tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenku uplatniť, keďže by tým porušil zákon a súd by mu jeho zmenkový nárok v takomto konaní nikdy nepriznal. Naviac sa okresný súd nevysporiadal s argumentáciou, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 psím. a/, b/, d, až j/, k/ a l/ vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. a krajský súd do pozornosti okresného súdu dal i časť stanoviska Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého „dobré mravy pôsobia ako korektív, najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti právnych strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno - právne chápanie zmluvnej slobody sa môže obmedziť len za predpokladu približne vyváženého pomeru, silu účastníkov zmluvy a len za toho predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že aj keď podľa záverov okresného súdu poskytnutý úver nie je spotrebiteľským úverom, to však nič nemení na skutočnosti, že zmluva o úvere zo dňa 14.10.2009 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Obč. zákonníka, že žalovaný pri uzatvorení a plnení mal postavenie spotrebiteľa a preto v právnom štátne nemožno v súdnom konaní neskúmať zmluvu v súlade s platnou právnou úpravou, teda všeobecnou úpravou o spotrebiteľských zmluvách obsiahnutou v Obč. zákonníku v§ 52 a nasl., z ktorých dôvodov je potom súd oprávnený spotrebiteľskú zmluvu podrobiť súdnemu prieskumu.

54. Na základe vyššie uvedených zhodnotení a záverov s poukazom na tam citované rozsudky Súdneho dvora Európskej únie bolo potom úlohou okresného súdu po vykonanom dokazovaní s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy spoločného stanoviska občiansko - právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno - právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, vyhodnotiť nárok uplatnený žalobou cez celé toto stanovisko a to i vzhľadom na jeho odvolacím súdom vyhodnotené ako správnej a ustálenej judikatúry konformné konštatovanie o potrebe chránenia žalovaného i cez právnu úpravu v Obč. zákonníku, pričom okresný súd posúdi proces uzatvárania predmetnej zmluvy a následne vyplnenia zmenky. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, tak ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Okresný súd nezdôvodnil, či z uzatvorenej dohody vyplývajú informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného. Nie je možné opomenúť, že v danom prípade ide o spotrebiteľa a aj keď platí princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“, v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Okresný súd bližšie neozrejmil, či žalovaný bez akýchkoľvek pochybností nezhoršil svoje zmluvné postavenie, keďže potreba vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pri tom pre žalovaného priamo

vyplývala zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 ods. 1, 2 Obč. zákonníka. Žalobcom predložená zmenka bola tzv. blankozmenkou, preto súd prvej inštancie, aj keď posudzoval túto dohodu cez právnu úpravu ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., neposudzoval ju v rovine úpravy Obč. zákonníka, teda napr. či v prípade dohody o vyplnení zmenky nejde o individuálne dohodnutú podmienku úverovej zmluvy a či dohoda o vyplnení zmenky uvedená v tomto prípade v čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je ponechaná na veriteľa a táto suma nemôže byť v čase vyplnenia v rozpore s právnou úpravou týkajúcou sa ochrany veriteľa, nie je minimálne obchádzaním zákona. Veriteľ ako dodávateľ, ktorý úver poskytoval s tým, že táto činnosť bola jeho podnikateľskou činnosťou, bol povinný postupovať tak, aby nedochádzalo z dôvodu zjavného nepomeru dohodnutých zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa ku vzniku škody na jeho strane. Odvolací súd pre úplnosť pripomenul, že neuniklo jeho pozornosti, že veriteľ vyhotovil predtlač zmenky ako zmenku „na rad“ a nie zmenku „nie na rad“, na základe čoho bolo možné jednoduchým prevodom zmenky sťažiť postavenie zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky. Zmenku teda pripravil veriteľ, ktorý mohol na zmenke uvedením poznámky „nie na rad“ vylúčiť indosáciu zmenky. Okresný súd však nevyhodnotil ani dohodu o vyplnení zmenky v tej rovine, či v nej sú uvedené dostatočné informácie o tom, čo veriteľ do zmenky vyplní ako zmenkovú sumu, v dohode uvedený údaj „bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, nie je presný a zrozumiteľný. Uvedené skutočnosti je nutné vyhodnotiť pre záver, či bola dohoda o vyplnení zmenky (ne)prijateľnou zmluvnou podmienkou a je preto (ne)platná. Odvolací súd si je vedomý, že aj keď prípadná neplatnosť dohody o vyplnení zmenky nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa zákona zmenkového a šekového, mohla by však zakladať dôvodnú obranu dlžníka proti povinnosti zaplatiť túto zmenku a tiež je nevyhnutnosťou pre záver, či záväzok spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je platný.

55. V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sa potom súd znova zaoberal sporom na nariadenom pojednávaní dňa 31.1.2018, kde znovu prečítal všetky listiny pripojené so súdneho spisu, prihliadal na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania a svoje predchádzajúce právne úvahy, ktoré ale korigoval v zmysle právneho názoru súdu druhej inštancie.

56. Súd zotrval na svojom právnom názore, že uzavretá úverová zmluva nebola zmluvou, ktorá podliehala režimu vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. a preto v súvislosti so zmenkou neplatili limity stanovené v ust. § 4 ods. 6 citovaného zákona, avšak opätovne prehodnotil túto zmluvu, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 53 a nasl. Obč. zákonníka.

57. Podľa § 53 ods. 1 vtedy platného Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia a cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

58. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

59. Podľa § 53 ods. 5 vtedy platného Obč. zák., neprijateľné podmienky ustanovené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

60. Súd dospel k presvedčeniu, že určite nebola individuálne dojednaná dohoda o vyplňovacom práve v čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý bol nazvaný „dohodou o vyplnení zmenky“. Súd si osvojil názor odvolacieho súdu v tom smere, že žalovaný ako priemerný spotrebiteľ si nemohol byť vedomý právnych následkov, ktoré z takéhoto spôsobu zabezpečenia jeho záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy plynú.

61. Keďže dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou predtlačeného vopred pripraveného zmluvného formulára, žalovaný nemal možnosť ju odmietnuť bez toho, aby neodmietol celú úverovú zmluvu, ktorej text obsahovala lícna časť zmluvného formulára.

62. Je nutné stotožniť sa s názorom v tom smere, že dohoda o vyplnení zmenky vzhľadom na skutočnosť, že presne nešpecifikovala, aké svoje nároky má právo veriteľ do blankozmenky doplniť,

nebola dostatočne určitá. Už táto skutočnosť podľa názoru súdu spôsobuje jej neplatnosť v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Vzhľadom na charakter zmenky, striktnosť a formálnosť zmenkového práva, žalovaný, ktorý nepoznal dopad vystavenia zmenky veriteľom na základe takto koncipovanej dohody, nepochybne zhoršil svoje zmluvné postavenie oproti veriteľovi a preto si súd osvojil záver, že uzavretá dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka a ako taká je preto v zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neplatná.

63. Pôvodný majiteľ zmenky, teda remitent, vyhotovil predtlač zmenky ako tzv. „ordre zmenku“, teda zmenku „na rad“, v dôsledku čoho bolo možné jednoduchým prevodom zmenky sťažiť postavenie zmenkového dlžníka voči majiteľovi zmenky vzhľadom na vtedy platné ust. § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. a je tiež nutné konštatovať, že žalobca pri nadobúdaní zmenky vzhľadom na znalosť podnikateľskej činnosti remitenta, teda pôvodného majiteľa zmenky, konal vedome na škodu dlžníka, o ktorom musel vedieť, že je spotrebiteľom, ktorý aj v prípade priemernej informovanosti o zmenkovom práve vzhľadom na zložitosť zmenkového práva nie je schopný náležite sa proti nárokom zo zmenky brániť.

64. Preto súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v čl. 14 všeobecných úverových podmienok veriteľa a ako takú ju vyhodnotil ako neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Za takýchto okolností potom nie je platný ani záväzok spotrebiteľa k založeniu jeho zmenkovej obligácie podľa podmienok dohodnutých v neplatnej dohode o vyplnení zmenky a predloženie takto „vyprodukovanej“ zmenky žalobcom a uplatnenie nárokov z tejto zmenky je podľa presvedčenia súdu výkonom práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže požívať právnu ochranu v súlade s ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka.

65. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.