Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČ: 264 29 705, proti žalovanému: V. W., bytom B. S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie sumy 613,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/78/2014-100 zo dňa 13.04.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 6C/78/2014-100 zo dňa 13. 04. 2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Zároveň vyslovil, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 (v ďalšom texte už len "Nariadenie") vydal rozsudok proti žalovanému, ktorým ho zaviaže na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 613,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z nasledovných súm: zo sumy 1.123,01 Eur od 02.04.2011 do 24.07.2011, čo predstavuje sumu 320,06 Eur, zo sumy 1.023,01 Eur od 05.07.2011 do 25.08.2011 predstavujúci sumu 81,84 Eur, zo sumy 923,01 Eur od 26.08.2011 do 26.10.2011 predstavujúci sumu 143,07 Eur, zo sumy 873,01 Eur od 27.10.2011 do 23.04.2012, čo predstavuje sumu 392,85 Eur, zo sumy 833,01 Eur od 24.04.2012 do 26.06.2012, čo predstavuje sumu 133,28 Eur, zo sumy 803,01 Eur od 27.06.2012 do 13.08.2012, čo predstavuje sumu 96,36 Eur, zo sumy 783,01 Eur od 14.08.2012 do 11.9.2012, čo predstavuje sumu 56,77 Eur, zo sumy 768,01 Eur od 12.09.2012 do 11.10.2012, čo predstavuje sumu 57,60 Eur, zo sumy 748,01 Eur od 12.10.2012 do 13.11.2012, čo predstavuje sumu 61,71 Eur, zo sumy 738,01 Eur od 14.11.2012 do 09.12.2012, čo predstavuje sumu 47,97 Eur, zo sumy 723,01 Eur od 10.12.2012 do 13.01.2013, čo predstavuje sumu 63,26 Eur, zo sumy 703,01 Eur od 14.01.2013 do 07.02.2013, čo predstavuje sumu 43,94 Eur, zo sumy 683,01 Eur od 08.02.2013 do 26.03.2013, čo predstavuje sumu 80,25 Eur, zo sumy 673,01 Eur od 27.03.2013 do 12.05.2013, čo predstavuje sumu 79,08 Eur, zo sumy 663,01 Eur od 13.05.2013 do 16.06.2013, čo predstavuje sumu 58,01 Eur, zo sumy 653,01 Eur od 17.06.2013 do 10.07.2013, čo predstavuje sumu 39,18 Eur, zo sumy 633,01 Eur od 11.07.2013 do 18.11.2013, čo predstavuje sumu 207,31 Eur, zo sumy 623,01 Eur od 19.11.2013 do 19.03.2014, čo predstavuje sumu 188,46 Eur, zo sumy 613,01 Eur od 20.03.2014 do zaplatenia, ako aj ročný úrok vo výške 6% zo zmenkovej sumy z nasledovných súm: zo sumy 1.123,01 Eur od 23.05.2011 do 24.07.2011, čo predstavuje sumu 11,81 Eur, zo sumy 1.023,01 Eur od 25.07.2011 do 25.08.2011, čo predstavuje sumu 5,38 Eur, zo sumy 923,01 Eur od 26.08.2011 do 26.10.2011, čo predstavuje sumu 9,41 Eur, zo sumy 873,01 Eur

od 27.10.2011 do 23.04.2012, čo predstavuje sumu 8,76 Eur, zo sumy 833,01 Eur od 24.04.2012 do 26.06.2012, čo predstavuje sumu 8,76 Eur, zo sumy 803,01 Eur od 27.06.2012 do 13.08.2012, čo predstavuje sumu 6,34 Eur, zo sumy 783,01 Eur od 14.08.2012 do 11.09.2012, čo predstavuje sumu 3,73 Eur, zo sumy 768,01 Eur od 12.09.2012 do 11.10.2012, čo predstavuje sumu 3,79 Eur, zo sumy 748,01 Eur od 12.10.2012 do 13.11.2012, čo predstavuje sumu 4,06 Eur, zo sumy 738,01 Eur od 14.11.2012 do 09.12.2012, čo predstavuje sumu 3,15 Eur, zo sumy 723,01 Eur od 10.12.2012 do 13.1.2013, čo predstavuje sumu 4,16 Eur, zo sumy 703,01 Eur od 14.1.2013 do 07.02.2013, čo predstavuje sumu 2,89 Eur, zo sumy 683,01 Eur od 08.2.2013 do 26.03.2013, čo predstavuje sumu 5,28 Eur, zo sumy 673,01 Eur od 27.03.2013 do 12.05.2013, čo predstavuje sumu 5,20 Eur, zo sumy 663,01 Eur od 13.05.2013 do 16.06.2013, čo predstavuje sumu 3,81 Eur, zo sumy 653,01 Eur od 17.06.2013 do 10.07.2013, čo predstavuje sumu 2,58 Eur, zo sumy 633,01 Eur od 11.07.2013 do 18.11.2013, čo predstavuje sumu 13,63 Eur, zo sumy 623,01 Eur od 19.11.2013 do 19.03.2014, čo predstavuje sumu 12,39 Eur, zo sumy 613,01 Eur od 20.03.2014 do zaplatenia. Okrem toho si žalobca uplatnil voči žalovanému zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny percentuálnej zmenkovej sumy, teda 3,74 Eur, náhradu trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 36,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 114,92 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 23.02.2010 na zmenkovú sumu 1.123,01 Eur, keď žalovaný sa zároveň zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 02.04.2011. Vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 510,00 Eur, všetko na zmenkovú sumu. 3. Prvoinštančný súd konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Čadca, č.k. 6C/78/2014-14 zo dňa 27.05.2014 žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresného súdu na nové konanie. Po vyhlásení rozsudku okresného súdu zobral žalobca v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z nasledovných súm späť, konkrétne 1/ zo sumy 1.123,01 Eur od 02.04.2011 do 24.07.2011, čo predstavuje sumu 232,26 Eur, 2/ zo sumy 1.023,01 Eur od 25.07.2011 do 25.08.2011, čo predstavuje sumu 62,20 Eur, 3/ zo sumy 923,01 Eur od 26.08.2011 do 26.10.2011, čo predstavuje sumu 108,73 Eur, 4/ zo sumy 873,01 Eur od 27.10.2011 do 23.04.2012, čo predstavuje sumu 335,06 Eur, 5/ zo sumy 833,01 Eur od 24.04.2012 do 26.06.2012, čo predstavuje sumu 101,29 Eur, 6/ zo sumy 803,01 Eur od 27.06.2012 do 13.08.2012, čo predstavuje sumu 73,23 Eur, 7/ zo sumy 783,01 Eur od 14.08.2012 do 11.09.2012, čo predstavuje sumu 43,14 Eur, 8/ zo sumy 768,01 Eur od 12.09.2012 do 11.10.2012, čo predstavuje sumu 43,78 Eur, 9/ zo sumy 748,01 Eur od 12.10.2012 do 13.11.2012, čo predstavuje sumu 46,90 Eur, 10/ zo sumy 738,01 Eur od 14.11.2012 do 09.12.2012, čo predstavuje sumu 36,46 Eur, 11/ zo sumy 723,01 Eur od 10.12.2012 do 13.01.2013, čo predstavuje sumu 48,08 Eur, 12/ zo sumy 703,01 Eur od 14.01.2013 do 07.02.2013, čo predstavuje sumu 33,39 Eur, 13/ zo sumy 683,01 Eur od 08.02.2013 do 26.03.2013, čo predstavuje sumu 60,99 Eur, 14/ zo sumy 673,01 Eur od 27.03.2013 do 12.05.2013, čo predstavuje sumu 60,10 Eur, 15/ zo sumy 663,01 Eur od 13.05.2013 do 16.06.2013, čo predstavuje sumu 44,09 Eur, 16/ zo sumy 653,01 Eur od 17.06.2013 do 10.07.2013, čo predstavuje sumu 29,78 Eur, 17/ zo sumy 633,01 Eur od 11.07.2013 do 18.11.2013, čo predstavuje sumu 157,56 Eur, 18/ zo sumy 623,01 Eur od 19.11.2013 do 19.03.2014, čo predstavuje sumu 143,23 Eur a 19/ zo sumy 613,01 Eur od 20.03.2014 do zaplatenia, v dôsledku čoho odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby učinenej žalobcom v tejto časti, vyššie uvedený rozsudok okresného súdu podľa § 208 O.s.p. zrušil a konanie v predmetnej časti zastavil a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia prvoinštančný súd s poukazom na listinné dôkazy (spis Okresného súdu Čadca, sp.zn. 11Er/1287/2012, zmenku zo dňa 23.02.2010, so súčasnou citáciou viacerých ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, smernice č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom texte už len „smernica“) ako i ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch konštatoval, že žaloba žalobcu je nedôvodná. V prvom rade zdôraznil, že tak, ako už bolo okresným súdom konštatované v uznesení č.k. 11Er/1287/2012 zo dňa 18.07.2013, zmluva o úvere č. 508600332 zo dňa 23.02.2010 uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou. Obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pri uzatváraní uvedenej úverovej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ktorá skutočnosť vyplýva aj z verejne dostupných údajov v Obchodnom registri, a teda je dodávateľom v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v tomto právnom vzťahu so žalobcom vystupoval ako fyzická osoba, občan, nepodnikateľ by bol v zmluve

identifikovaný svojím meno, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom, ktoré údaje sú údaje fyzickej osoby, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a spĺňa tak definíciu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zároveň predmetná zmluva o úvere je formulárovou (typovou) zmluvou, ktorá bola vopred predtlačená a žalovaný nemal možnosť do nej zasahovať. Právny vzťah medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným je spotrebiteľským vzťahom podliehajúcim právnej úprave spotrebiteľského práva. Na uvedenom závere okresného súdu preto nič nemení ani fakt, že v zmluve bolo vyznačené, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon zamestnania. Údaj o účele poskytnutia úveru „na výkon zamestnania“ je iba všeobecným údajom predmetnej zmluvy o úvere, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie dlžníka a aký konkrétny súvis so zamestnaním žalovaného uzavretie predmetnej zmluvy má. Podľa názoru prvoinštančného súdu uvedený údaj o účele poskytnutia úveru „na výkon zamestnania“ bol do zmluvy o úvere č. 508600332 doplnený cielene, aby sa zmluva o úvere neposudzovala ako spotrebiteľská. Okresný súd ďalej poukázal na závery spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 publikovaného pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015, z ktorého vyplýva, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nárok doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1./ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, 2./pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 4. Z citovaného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v prípade, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, čo bolo v súdenej veci nesporne preukázané, je možné zmenku skúmať až na úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010 vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, ktoré je prameňom práva a vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13, vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Súd v danom prípade zistil, že zmenka, ktorá bola priložená k žalobe, bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 807 598 pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom bolo, čo je súdu známe z úradnej činnosti, aj poskytovanie úverov, dlžníkovi - žalovanému. Výška úveru bola v úverovej zmluve číslo 508600332 uzavretej dňa 23.02.2010 dohodnutá na sumu 600,00 Eur, výška poplatku 576,00 Eur a dlžník t.j. žalovaný mal celkovo vrátiť 1.176,00 Eur. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov, čo je v súdenej veci § 4 ods. 6 zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 23.02.2010. Táto právna úprava zakazuje splnenie dlhu od spotrebiteľa alebo inej osoby zmenkou alebo šekom v súvislosti s poskytovaním úveru. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade predstavuje 180,00 Eur (30 % z istiny 600,00 Eur poskytnutého úveru). Žalobca poskytol žalovanému úver 600,00 Eur za odplatu 576,00 Eur, čo je v značnom rozpore a len na úhradu istiny si uplatňuje sumu 613,01 Eur aj keď podľa žaloby žalovaný uhradil sumu 510,00 Eur. Obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., uvedený zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektovala a zmenku napriek výslovnému zákazu prijala a následne ju previedla na žalobcu. Dohoda o vyplnení

zmenky je preto pre rozpor s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Pri zmenke ako cennom papieri treba striktne rozlišovať neplatnosť zmenky (resp. jej jednotlivých častí) pre nesplnenie podmienok (podstatné náležitosti) podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Sb., od neplatnosti dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských právnych vzťahov pre rozpor s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj z dôvodu neprípustného zabezpečenia spotrebiteľského úveru bola žiadosť o vydanie poverenia v exekučnom konaní sp. zn. 11Er/1287/2012 (vedenom na základe rozsudku rozhodcovského súdu) zamietnutá. Toto rozhodnutie je právoplatné a záväzné. Z vyššie uvedených dôvodov pre neplatnosť dohodnutého zabezpečenia záväzku z dôvodu jeho rozporu so zákonom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, ich plnú náhradu proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 . 6. Pre úplnosť prvoinštančný súd uviedol, že dňa 03. 11. 2014 bolo Okresnému súdu Čadca doručené oznámenie o vstupe VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ako spotrebiteľa. S poukazom na to, že normy procesného práva sú aplikovateľné okamžite, teda vzťahujú sa na všetky prípady v čase rozhodovania súdu, súd aplikoval procesné právo platné a účinné v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu súd vyzval Všeobecnú ochranu práv spotrebiteľov na predloženie súhlasu žalovaného popri ktorom chce vystupovať v spore. Výzva bola právnemu zástupcovi Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov doručená dňa 04.04.2015. Lehota na predloženie súhlasu uplynula márne. Súd ďalej s občianskym združením VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV nekonal. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a súčasne prizná žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v zmysle jeho vyčíslenia. 8. Už na tomto mieste odvolací súd považuje za nutné konštatovať, že hoci odvolanie je zdanlivo rozsiahle, žalobca v jeho rámci opakovane uvádza tie isté argumenty (neraz dokonca úplne identicky slovne formulované) a neprimerane obšírne cituje z rozhodnutí súdov v iných (údajne skutkovo a právne zhodných) veciach. Zároveň z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe (§ 186 , že takmer totožné odvolania podal žalobca i v iných veciach, v ktorých vystupuje na rovnakej procesnej strane a uplatňuje práva zo zmenky s odkazom na Nariadenie č. 861/2007; a to bez ohľadu na konkrétne východiská, úvahy a závery súdov prvej inštancie. To znamená, že svojím charakterom ide (okrem iného tiež) o formulárové odvolanie. Odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (úverovou zmluvou, exekučným spisom), ktoré dokazovanie strany sporu nenavrhovali. Pokiaľ žalobca v konaní predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd v súlade s prejednacou zásadou ovládajúcou sporové konanie mal rozhodnúť o jeho nárokoch len z tohto ním predloženého dôkazu a bez nariadenia pojednávania. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle článku 5 Nariadenia) a z vykonaného dokazovania nevyplynula podľa odvolateľa potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy, ako aj komentáre z viacerých publikácií i rozhodnutia a komentáre vo vzťahu k iným v obdobnej právnej úprave v iných štátoch (Rakúsko, Nemecko, Česká republika a pod.). Žalobca opakovane poukazoval na charakter zmenkového záväzku, ktorý je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný a celkom nezávislý aj po zabezpečovanej pohľadávky. Mal za to, že nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti. Odvolateľ dodal, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch pripúšťal na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru vystavenie zmenky, vrátane blankozmenky. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu namietal nárok žalobcu uplatnený žalobou. 10. Zdôraznil, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi ním a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Svoj dlh voči tejto spoločnosti však už niekoľkonásobne preplatil. Napriek tomu je žalovaný neustále atakovaný, či už spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., spoločnosťou CD Consulting, s.r.o. a jeho pracovníkmi (p. Oravcová, p. Habodász), a to písomne aj telefonicky, ktorý sa stále domáhajú od neho zaplatenia niekoľkonásobne vyššej sumy, než akú si požičal. Žalovaný je však toho názoru, že žalobcovi nič nedlží, o čom predložil na pojednávaní aj listinné dôkazy.

11. Žalobca v predmetnej veci nepodal odvolaciu dupliku.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 , v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 379 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

13. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcov, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

14. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobcu uvedené v opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. 15. Zásadná odvolacia námietka týkajúca sa nemožnosti vykonania dokazovania bez návrhu niektorej z procesných strán neobstojí. Takéto oprávnenie totiž pôvodne vyplývalo súdu priamo z textu zákona - § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.; aktuálne túto možnosť súdu upravuje ust. § 295 CSP. Výnimočnosť takéhoto postupu je daná osobitným významom "európskeho" rozmeru ochrany spotrebiteľa.

16. Nadväzne platí, že len samotná skutočnosť, že žalobca uplatní svoj nárok podľa Nariadenia č. 861/2007 s "využitím" inštitútu zmenky neznamená, že súd nemusí (v zmysle ponímania odvolateľa vôbec) reflektovať a rešpektovať svoje zákonné povinnosti v konaniach "so slabšou stranou" - spotrebiteľom. Napadnuté rozhodnutie totiž správne zohľadňuje, že v rámci politík Európskej únie je ochrana spotrebiteľov jedným z jej hlavných a trvalých cieľov, pričom táto hodnota je postavená na roveň iných hodnôt verejného poriadku. V nemalej miere (vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam súdeného prípadu) účelovým až zavádzajúcim je preto odvolateľom podsúvaný záver, že v prípade uplatňovania nároku zo zmenky nie je súd oprávnený prihliadnuť na kauzálny základ konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu. Presne v opačnom duchu je totiž aj v judikatúre Európskeho súdneho dvora, resp. Súdneho dvora EÚ, definovaná pre všeobecné (vnútroštátne) súdy povinnosť/ nevyhnutnosť skúmať i pri nároku zo zmenky postavenie žalovanej ako spotrebiteľa.

17. Nemožno sa stotožniť ani s nesúhlasom odvolateľa so spoločným stanoviskom občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 č. Cpj 93/2015 pod č. R 93/2015, reflektujúceho práve opísané charakteristiky spotrebiteľskej strany. Žiada sa pritom dodať, že nie je porušením práva na (riadne) odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu. Napadnutý rozsudok okresného súdu dôsledne vychádza z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako jednej najvyšších súdnych autorít.

18. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol jasne dôvody zamietnutia žaloby a vysvetlil, prečo nárok žalobcu nepovažuje za dôvodný. Žalobca ani v priebehu konania neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by aspoň nasvedčovali tomu, že základný právny vzťah medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným nebol vzťahom spotrebiteľským. V nadväznosti na konkrétne závery okresného súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí citoval zákonné ustanovenia a uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré je predmetná dohoda o vyplnení zmenky pre rozpor s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Akékoľvek tvrdenia odvolateľa o platnosti zmenky preto neobstoja. Odvolací súd v tejto spojitosti opakovane zdôraznil principiálnu zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, pričom platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu strany sporu/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných než stranou sporu sformulovaných vznesených námietok. Aj opísaný prístup odvolateľa preto nevyhnutne viedol k jeho procesnému neúspechu v odvolacom konaní. Bezpredmetným je napokon aj odkaz odvolateľa na

závery rozhodnutí (iných všeobecných) súdov v obdobných veciach, nakoľko pre konajúce súdy nie sú záväzné (§ 193 CSP, eventuálne § 391 ods. 2 CSP, § 455 a v mnohých prípadoch sú tieto už aktuálnou judikatúrou súdu prekonané. Odvolací súd opätovne poukazuje najmä na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, č. Cpj 93/2015 pod č. R 93/2015 ako jednej z najvyšších súdnych autorít, z ktorého pri rozhodovaní v súdenej veci vychádzal tak prvoinštančný, ako aj odvolací súd. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku predovšetkým neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by aspoň nasvedčovali tomu, že základný právny vzťah medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným nebol vzťahom spotrebiteľským, resp. nasvedčovali tomu, že nemal vedomosť o tomto charaktere daného vzťahu. Samotné zabezpečenie zmenkou v danom právnom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným svedčí o nekalej povahe, žalobcom kontrahovanej/vznesenej zmluvnej podmienky smerujúcej evidentne k obchádzaniu zákona a zjednodušeniu vymoženia takýchto nezákonných nárokov. Je nepochybné, že žalobca, prípadne jeho právny predchodca sa takýmto spôsobom snažia obísť inštitúty právnej ochrany spotrebiteľa a rôznymi (len zdanlivo legálnymi) spôsobmi sa chcú domôcť uloženia žalovanému povinnosti neprimeraných finančných plnení.

19. Podstatou napadnutého rozhodnutia nie je argumentácia o (a priori) neprípustnosti zmenky, ale o konkrétnych dôvodoch, prečo v okolnostiach súdenej veci nebolo použitie zmenky akceptovateľné. Na danú argumentáciu okresného súdu však odvolateľ v podstate vôbec nereaguje, len poukazovaním všeobecne na prípustnosť zmenky v spotrebiteľských vzťahoch (v určitom období a za určitých podmienok, predovšetkým ohľadne limitu zabezpečenia, splnenie ktorej podmienky však odvolateľ v konaní nepreukázal), preto z hľadiska predmetu odvolacieho konania prieskumu irelevantné.

20. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle § 222 aj správne a presvedčivo odôvodnil. V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu v prvej vete výroku ako vecne správny potvrdil.

21. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu.

23. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .