Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-153-2017.pdf
PDF · 95.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/153/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v exekučnej veci oprávneného: Majetkový Holding, a.s., Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 823 364, zast. Mgr. Martin Babčaník, advokát, so sídlom Alžbetin Dvor 1348, 900 42 Miloslavov, adresa pracoviska Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, proti povinnému: 1. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. T. XXX, XXX XX Q. T., 2. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. T. XXX, XXX XX Q. T., o vymoženie pohľadávky vo výške 7837,22 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 2479/07 súdnym exekútorom JUDr. Anetta Demešová, Exekútorský úrad vo Vrábľoch, 1. Mája 1053, 952 01 Vráble, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 11Er/3876/2007 - 91 zo dňa 06. júna 2017, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 11Er/3876/2007 - 91 zo dňa 06. júna 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. II. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/3876/2007 - 91 zo dňa 06. júna 2017 exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný súd poverením č. 5613 013461* zo dňa 23. novembra 2007 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky pôvodného oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. vo výške 236 104,- Sk s prísl. na základe vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V. č.k. 1Zm/21/07-38 zo dňa 26. marca 2007. Exekučný súd uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXX/XXXX zo dňa 01. novembra 2009 exekučný súd pripustil zmenu oprávneného na Majetkový Holding, a.s., a to Uznesením č.k. 11Er/3876/2007 zo dňa 26. januára 2010. Z dôvodu, že exekučný titul je rozhodnutím, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickou osobou, oprávnený dňa 18. januára 2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Vo svojom podaní oprávnený uviedol, že pôvodný oprávnený uzatvoril dňa 10. februára 2005 s povinným 1. Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Povinný 2. bol v uvedenej úverovej zmluve označený ako spoludlžník. Za účelom zabezpečenia úveru povinný 1. podpísal v bankou Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 30. decembra 2004, v súlade s ktorou dňa 10. februára 2005 vystavil vlastnú biankozmenku, čím sa zaviazal na rad banky zaplatiť zmenkovú pohľadávku v zmysle uzatvorenej Dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky vo výške 236 104,- Sk (7837,22 Eur) so splatnosťou 30. októbra 2006. Zmenka je bez obmedzenia avalovaná povinným 2. Exekučný súd posúdil vzťah medzi oprávneným a povinnými z úverovej zmluvy ako 2 2CoE/153/2017
spotrebiteľský. Predmetná zmluva predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje rovnaký predmet plnenia a je uzatváraná opakovane s veľkým počtom zákazníkov. Vzhľadom na to spotrebiteľ nemá
možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Exekučný súd považoval samotnú zmluvnú podmienku o vystavení a následnom vyplnení biankozmenky za neprijateľnú, keďže koncipovanie biankozmenky je výlučne len v prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Takáto zmluvná podmienka je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, a svedčí tomu aj skutočnosť, že veriteľ už pri uzatváraní úverovej zmluvy predpokladal, že dlžník si nesplní svoj záväzok, keď jeho zabezpečenie realizoval prostredníctvom dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky. Rovnako ani takúto dohodu nemal možnosť dlžník ovplyvniť. Exekučný súd konštatoval, že táto podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktorú sú v rozpore so zákonom. Nakoľko v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky, exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že neboli splnené procesné podmienky v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ô 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že právoplatné súdne rozhodnutia musia exekučné súdy plne rešpektovať a k ich zmene možno dospieť výlučne prostredníctvom konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ďalej poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnom právneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu č. 8/2015 zo dňa 20. októbra 2015. Podľa oprávneného súd prvej inštancie úplne odignoroval skutočnosť, že dlžník mal možnosť sa proti vydanému zmenkovému platobné rozkazu brániť podaním námietok, v ktorých mohol účinne uplatniť tak námietky týkajúce sa platnosti zmenky, správnosti jej vyplnenia, ako aj kauzálne námietky, keďže išlo o zabezpečovaciu zmenku. Uviedol, že zmluvné dojednania spochybnené súdom prvej inštancie riešili primárne dôsledky omeškania povinných s plnením ich záväzkov, ktorých vzniku mohli povinní sami predísť, ak by plnili riadne a včas. V závere namietal, že je v zásadnom rozpore s princípom právnej istoty a zákazu retroaktivity, ak právny vzťah z úverovej zmluvy, vzniknutý v roku 2005 ako tzv. absolútny obchodnoprávny vzťah, v súčasnosti, t.j. o 12 rokov neskôr, posudzuje súd, a to ešte vo vykonávacom konaní podľa predpisov občianskeho práva. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a zároveň žiadal, aby konajúcu súd podal v zmysle čl. 125 Ústavy SR, § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 39 ods. 4, §44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z.z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a toto konania do času rozhodnutia Ústavného súdu prerušil. 3. Povinný1. a 2. sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. 3 2CoE/153/2017
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. 6. Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh doručenom súdnemu exekútorovi dňa 13. novembra 2007 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie na vymoženie pohľadávky vo výške 236 104,- Sk Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu Zmenkového platobného rozkazu, č.k. 1Zm/21/07-38 zo dňa 26. marca 2007, vydaného Okresným súdom Bratislava V., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť čo do istiny dňa 21. augusta 2007 a čo do trov dňa 04. septembra 2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené exekučným súdom dňa 23.
novembra 2007. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. 7. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 22. decembra 2015 (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 4 2CoE/153/2017
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 12. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m. Exekučného poriadku. 13. Posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je vzťahom o spotrebiteľskom úvere, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. V zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Dlžník (povinný) sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy
vyplýva, že dlžník uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ. Súd prvej inštancie preto predmetnú úverovú zmluvu správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa postavenia účastníkov zmluvy. Pre posúdenie, či ide o spotrebiteľský vzťah nie je podstatný účel použitia peňažných prostriedkov, ale skutočnosť, či dlžník koná v rámci predmetu svojho podnikania. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). 5 2CoE/153/2017
14. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V. sp. zn. 1Zm/21/07, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol prvoinštančný súd, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. 15. Žalobca vo svojich odvolacích námietkach uvedených v bode I. odvolania vyjadruje svoj úsudok so znenia zákon č. 438/2015 Z.z. a svoje hodnotenie tohto predpisu ako neústavného s Ústavou Slovenskej republiky, čo ako dôvod odvolania neobstojí nakoľko odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP, o čom bol odvolateľ v poučení napadnutého rozhodnutia poučený. Žalobné námietky, že zákon nezakazoval vystaviť a vyplniť biankozmenku a tiež že exekučný súd svoje závery o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve právne neodôvodnil boli dôvodné. Taktiež pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod, a to, že v danom čase nemohlo ísť o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy je dôvodný. Odvolací súd uvádza, že v posudzovanej veci treba prihliadať na konkrétne okolnosti, a to na výšku úrokov (výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru podľa č. II Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 10. februára 2005 bola 7,79 % p.a., ku dňu uzatvorenia zmluvy a v zmysle čl. VI bod 1. ak bol dlžník v omeškaní so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom sporení, mal veriteľ právo účtovať si 5% p.a. úrok z omeškania zo zameškaných splátok), ktoré v uvedenej veci podľa odvolacieho súdu nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Naopak ide o úroky, ktoré neprekračujú rozumnú akceptovateľnú mieru, t.j. obvyklú mieru ako cenu služby poskytnutia finančných prostriedkov v dohodnutej výške, na dohodnutý účel a na dohodnutú dobu splatnosti. Posudzovanú vec nemožno stotožniť s prípadmi, v ktorých ide o nižšie úvery, keď poplatky a úroky sú takmer vo výške istiny, pričom dodávateľ vnúti spotrebiteľovi biankozmenku a dohodu o vyplňovacom práve, čím si zabezpečí vymáhanie plnení, ktoré sú v rozpore so zákonom, nakoľko vychádzajú z neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy a teda plnení v rozpore so zákonom. Odvolací súd v posudzovanej veci žiadny rozpor s dobrými mravmi pri týchto úrokoch nenašiel. To platí aj o poplatkoch, na ktoré poukazoval exekučný súd. Exekučný súd sa mýli, keď konštatuje, že považuje samotnú zmluvnú podmienku o vystavení a následnom vyplnení biankozmenky za neprijateľnú podmienku umožňujúcu vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, keďže úverová zmluva žiadnu neprijateľnú podmienku a teda ani úroky a poplatky v rozpore so zákonom resp. dobrými mravmi neobsahovala. Poplatky a úroky vo výške dohodnutej v spotrebiteľskej zmluve nemožno posúdiť ako neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy pretože nespĺňajú neprijateľné podmienky tak ako sú vymedzené v § 53 OZ. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, že by exekučný súd posudzoval dohodnutú výšku úrokov v súlade s ust. § 497 a nasl. zákona č. 519/1191 Zb. Obchodného zákonníka účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“) a úrokov z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka. Záver, že dohodnuté úroky sú v rozpore so zákonom právne neodôvodnil porušením týchto ustanovení, resp. sa tým ani nezaoberal. Vzhľadom na znenie zákona, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy z ničoho nevyplýva, že by boli dohodnuté úroky v rozpore so zákonom. 16. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd nevychádzal z konkrétnych okolností tohto prípadu a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie 6 2CoE/153/2017
exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie. 17. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania. 18. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
19. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné konanie prerušiť, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Na zdôraznenie nepotrebnosti predložiť oprávneným predložené otázky poukazuje odvolací súd aj na § 36 ods. 5 Exekučného poriadku z ktorého vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v druhej časti CSP, napr. § 162. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d). 20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).