Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/194/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne - Mgr. R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. D. XXXX/XX, XXX XX B., v zastúpení právne - Mgr. Zuzana Pivoňková, advokátka so sídlom E.B. K. X, XXX XX R. a žalovaného - Jozef Bizoň AUTONA, IČO: 14 267 799, s miestom podnikania - Hurbanova 29, 036 01 Martin, v zastúpení právne - JUDr. Ján Repáň, advokát so sídlom M.R. L. XX, XXX XX R., o vydanie vecí, na základe odvolania žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 18C/53/2016-164 zo dňa 01.02.2017, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti vydať jej konkrétne, v žalobe vyšpecifikované hnuteľné veci nachádzajúce sa v budove lekárne, miestnosť č. 202, obchod a služby, súp.č. 10064 na ul. Hodžova 1 v Martine, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. Y. - obec Martin. Žalovanému súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobkyňa sa vydania vecí domáhala titulom vlastníctva, tvrdila, že vlastnícke právo k nim nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 28.02.2014 od predávajúceho Hygeia, s.r.o., Krížna 251/2, Turany, IČO: 47 049 928. Aj keď predmetné hnuteľné veci predala ako predávajúca kupujúcemu R. L., nar. XX.XX.XXXX kúpnou zmluvou zo dňa 09.03.2015 za kúpnu cenu 55.000 Eur, vlastnícke právo na tohto kupujúceho neprešlo, keďže podľa kúpnej zmluvy na kupujúceho vlastnícke právo k veciam prechádza až po riadnom zaplatení kúpnej ceny v dohodnutej výške, ktorú kupujúci žalobkyni ako predávajúcej nezaplatil napriek viacerým výzvam. Preto naďalej je ona výlučnou vlastníčkou hnuteľných vecí. Podľa žalobkyne hnuteľné veci (ide o nábytok a vybavenie lekárne) boli počas trvania prevádzkovania lekárne počnúc PharmDr. F. R., spoločnosťou Cora s.r.o. a následne spoločnosťou Lekáreň Košúty, s.r.o. stále v nebytových priestoroch na Hodžovej 1 v Martine. Lekáreň Košúty s.r.o. prevádzkujúca v označených priestoroch verejnú lekáreň od júna 2015 až do podania žaloby využíva nábytok v jej výlučnom vlastníctve, priestory s najväčšou pravdepodobnosťou prenajal Lekárni Košúty s.r.o. žalovaný. Pri osobnej návšteve ako zákazníčka lekárne bolo pre ňu zrejmé a nepochybné, že Lekáreň Košúty s.r.o. nábytok využíva. Pre prípad nemožnosti vydať vec žalobkyňa žiadala zaplatenie sumy 29.100 eur.

3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, bránil sa najmä tým, že v žalobe uplatnený nárok nemá reálny základ v skutkových okolnostiach ani základ právny. Namietal vlastnícke právo žalobkyne k sporným hnuteľným veciam, tvrdil, že z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2013 má k nim on vlastnícke právo,

navyše žalobkyňa sa domáha vydania vecí, ktoré mu nikdy neboli odovzdané a nemá ich vo svojej dispozícii.

4. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spol. Hygeia, s.r.o. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou zo dňa 28.02.2015 a z jej prílohy č. 1 súd zistil, že jej predmetom je prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v lekárni na ul. Hodžova 1/A, Martin, zostava nábytku aj s registračnými pokladňami: nábytok kancelárie, stoly, vešiak, sedacia súprava; nábytok v sklade: polica na uskladnenie liekov, zdravotníckeho materiálu, doplnkového sortimentu, pracovný stôl s policami, chladnička; zostava nábytku v laboratóriu: lekárnické váhy Kern; zostava nábytku v umyvárni: sušička skla, demineralizačný prístroj Demiwa ; skrine v prezliekárni, kuchynský kútik a kuchynský stôl so štyrmi stoličkami; policová zostava v pivnici (ďalej len „predmet kúpy“) a ďalej je bližšie špecifikovaný v prílohe č. 1 aj s popisom hnuteľných vecí, ako aj miestom, v ktorej miestnosti v lekárni na ul. Hodžova 1/A v Martine sa tieto hnuteľné veci nachádzajú. Porovnaním predmetu kúpnej zmluvy a predmetu konania súd zistil totožnosť hnuteľných vecí.

5. Uvádzané hnuteľné veci boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2015 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a kupujúcim R. L. za kúpnu cenu 55.000 Eur. V kúpnej zmluve však jej účastníci dohodli, že vlastnícke právo k predmetu kúpy bez ohľadu na jeho odovzdanie prechádza z predávajúcej na kupujúceho až po riadnom zaplatení kúpnej ceny 55.000 Eur. Kúpna cena žalobkyni kupujúcim R. L. zaplatená nebola. Súd túto okolnosť zistil z mailovej komunikácie (odkaz súdu na č.l. 27 spisu).

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (z katastra nehnuteľností) vyplynulo, že stavba so súpisným číslom XXXXX na parcele č. 3045/58 lekáreň, miestnosť č. 202 obchod a služby, sú zapísané na vlastníka

- žalovaného právnym titulom kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2013. Žalovaný v postavení prenajímateľa uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 01.05.2014 so spoločnosťou Cora, s.r.o., IČO: 47 613 190. Podľa čl. I./1. Prenajímateľ je vlastníkom budovy - lekáreň, súp.č. XXXXX na ul. Hodžovej č.1 v Martine, zapísaná v KN Martin, LV XXXX,k.ú. Y.. Podľa čl.I/2 predmetom je nájom priestoru o rozlohe 152,9 m2, presná špecifikácia priestoru je vyjadrená v pôdoryse ( príloha č.1 zmluvy). Podľa čl. I/3 sa prenajatý priestor dáva na výkon podnikateľskej činnosti v oblasti zdravotníctva - prevádzkovanie lekárne.

7. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie hnuteľných vecí nedatovaným listom ( odkaz súdu na č.l. 29 spisu). Žalovaný nesúhlasil, výzvu žalobkyne považoval za neopodstatnenú jednak z dôvodu rozsahu vecí údajne sa nachádzajúcich v budove žalovaného, ako aj z dôvodu, že rozporuje vlastnícke právo žalobkyne predmetných hnuteľných vecí.

8. Nárok žalobkyne uplatnený v žalobe okresný súd posúdil z pohľadu ustanovení § 123, § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka po tom, ako mal preukázané, že žalobkyňa sa proti žalovanému domáha vydania hnuteľných vecí ako vlastníčka vecí opísaných v žalobe. Kompenzačná náhrada ( požadovaná v eventuálnom petite vo výške 29.100 eur ) znamená peňažné plnenie pre prípad, ak by nebolo možné označené hnuteľné veci vydať z dôvodu, že tieto by boli spotrebované, zničené alebo scudzené.

9. Súd zdôrazňuje, že aktívnu vecnú legitimáciu - oprávnenie podať žalobu na súde na vydanie veci má vlastník protiprávne zadržiavanej veci, musí pritom preukázať existenciu vlastníckeho práva k veci o vydanie ktorej žiada a vlastnícke právo musí existovať v čase vydania rozhodovania súdu v spore o vydanie veci. Pasívnu legitimáciu, t.j. proti komu žaloba smeruje, má ten, kto má spornú vec fakticky vo svojej moci a hoci ju môže vydať, neprávom to odopiera urobiť. Žaloba nemôže úspešne smerovať proti tomu, komu síce bola vec pôvodne odovzdaná, ak ju už nemá u seba (proti takejto osobe môže vlastník uplatniť na súde iné právne nároky).

10. Žalobkyňa už v žalobe ( odkaz súdu na jej obsah ) ale aj v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádzala, že spoločnosť Lekáreň Košúty s.r.o. pri prevádzkovaní lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni využíva vyššie uvedený nábytok v jej výlučnom vlastníctve a tento jej s najväčšou pravdepodobnosťou prenajal žalovaný, aj pri osobnej návšteve ako zákazníčky lekárne jej bolo zrejmé ( a aj nepochybné ), že tento subjekt využíva veci v jej výlučnom vlastníctve pri prevádzkovaní verejnej lekárne. Žalovaný na pojednávaní dňa 01.02.2017 nepoprel, že časť hnuteľných vecí súčasne označené v žalobe, sú prenechané do nájmu spoločnosti Lekáreň Košúty s.r.o.. a on ( žalovaný ) tieto hnuteľné veci vo svojej faktickej moci nemá.

11. Okresný súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore. Žalovaný ku dňu rozhodovania nemá žalované hnuteľné veci fakticky vo svojej moci, navyše tvrdil, že ich nikdy vo faktickej moci ani nemal. Pre konštatovaný záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore nebolo dôvodné podľa názoru súdu ďalej skúmať a preukazovať ním tvrdené vlastnícke právo k hnuteľným veciam. Ku dňu rozhodovania bolo preukázané aj to, že hnuteľné veci o vydanie ktorých sa žalobkyňa domáha, neboli žalovaným zničené, neboli ani stratené, neprichádzal potom do úvahy ani eventuálny petit.

12. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 01.02.2017 najskôr v ústnej forme, neskôr aj v písomnej forme žiadala, aby súd podľa § 79 pripustil do konania ďalší subjekt - v pozícii žalovaného v rade 2/ - Lekáreň Košúty s.r.o., IČO: 47 7774 517. Súd tento jej procesný návrh zamietol z dôvodu nehospodárnosti vychádzajúc z procesno-právnej úpravy v § 167 a nasl. CSP, poznamenal, že pripustenie ďalšieho subjektu, žalovaného v rade 2 do konania by viedol k neodôvodneným prieťahom v konaní, naviac podľa názoru súdu nič nebráni žalobkyni, aby podala samostatný návrh voči subjektu, ktorého žiadala do konania pripustiť v pozícii žalovaného v rade 2. Uznesenie o zamietnutí procesného návrhu vyhlásil súd na pojednávaní s poukazom na § 235 ods. 2 CSP, písomne ho nevyhotovoval a stranám sporu nedoručoval, pretože voči uzneseniu nie je prípustné odvolanie ( § 357 ), navyše predmetným uznesením stranám sporu nebola ukladaná nijaká povinnosť.

13. Súd na procesný návrh právnej zástupkyne žalobkyne prednesený na pojednávaní 01.02.2017 - návrh na zmenu žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k hnuteľným veciam označeným v žalobe neprihliadal, pretože nebol urobený v podobe vyžadovanej podľa § 125 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 255 ods. 1 súd priznal úspešnej strane sporu - žalovanému voči žalobkyni ( v spore plne neúspešnej) nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Dodal, že o výške náhrady trov podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila s procesným postupom okresného súdu, keď jej návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania v predmetnej veci zamietol. Vytýkala súdu, že príliš formalisticky aplikoval ust. § 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku pri posudzovaní jej návrhu na zmenu žaloby v priebehu pojednávania vo veci dňa 01.02.2017. Pripustila, že podľa novej právnej úpravy civilného procesu oproti Občianskemu súdnemu poriadku nemožno urobiť ústne podanie do zápisnice, ale znenie § 125 ods. 1 nemožno doslovne chápať tak, že iná forma podania je automaticky absolútne vylúčená. Podľa jej názoru boli splnené procesné predpoklady ust. § 142 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku aj pre zmenu žaloby, išlo totiž o prvé pojednávanie vo veci, pričom výsledky konania mohli byť podkladom aj pre konanie o určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, keďže obe strany sporu tvrdili aj preukazovali, že sú vlastníkmi predmetných hnuteľných vecí. Súd rozhodnutie o nepripustení ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného zdôvodňuje najmä zásadou hospodárnosti, poukazujúc pritom najmä na doručovanie žalôb a písomného vyjadrenia k nej. Z charakteru veci, spornosti vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, keď obe strany sporu tvrdia, že sú vlastníkom hnuteľných vecí je s najväčšou pravdepodobnosťou zrejmé, že vec by nebola skončená na jedinom pojednávaní, takže uvedený nedostatok by sa dal preklenúť tým, že do ďalšieho pojednávania by sa obchodná spoločnosť Lekáreň Košúty s.r.o. vyjadrila k veci, bola by stranou sporu, nebola by tak porušená zásada hospodárnosti konania. To, že predmetné veci sú v nájme Lekárne Košúty s.r.o., žalovaný preukázal aj priamo na pojednávaní dňa 01.02.2017, keď predložil súdu nájomnú zmluvu so subjektom Lekáreň Košúty s.r.o.. Pristúpenie účastníka do konania aplikáciou § 79 Civilného sporového poriadku aj podľa komentára k procesnému ustanoveniu je inštitútom možným iba v sporovom konaní slúžiacim na odstránenie nedostatkov vecnej legitimácie. Pripustenie ďalšieho účastníka do konania, pripustenie zmeny žaloby podľa jej názoru by bolo určite hospodárnejšie ako zamietnuť žalobu s tým, že je možné ju podať znova. Súd v jej právnej veci postupoval neprimerane prísne, čím porušil jej právo na spravodlivý proces. Súd aplikoval ustanovenia sudcovskej koncentrácie v takom rozsahu, že vydal prekvapivé súdne rozhodnutie, t.j. také, ktoré je v rozpore s oprávneným očakávaním strany sporu. Ide o takú vadu konania, ktoré je dôvodom na zrušenie rozhodnutia (odvolateľka poukazuje napr. na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 28Cdo 915/2016). V súhrne všetkých odvolacích dôvodov sa domáha zrušenia rozsudku a žiada vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku okresného súdu pre vecnú správnosť. Za neopodstatnený označil odvolací dôvod, ktorým žalobkyňa namietala nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v nepripustení ďalšieho účastníka do sporu. Podľa názoru žalovaného základné nároky a práva žalobkyne takýmto postupom súdu dotknuté neboli a nedošlo ani k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Argumentácia súdu o možnosti uplatnenia si nároku v samostatnom konaní je opodstatnená. Súd nenesie zodpovednosť za nesprávne uplatnený nárok, ktorý žalobkyňa menila v čase, kedy súd dôvodne použil pri argumentácii zásadu hospodárnosti konania a argumentáciu žalobkyne uplatniť si iný návrh vyplývajúci z jej údajného vlastníctva k hnuteľným veciam. Súhlasiť so žalobkyňou by sa dalo za podmienok, ak by postupom súdu jej požadovaný nárok nepripustením ďalšieho účastníka do konania znamenal zánik nároku, alebo by sa v budúcnosti uplatniť nedal. Takýto stav v súdenom spore nie je, nemôže byť preto daný ani zákonný dôvod na vyhovenie odvolaniu práve zo zvoleného právneho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Dôvodne sa potom otvára otázka, na čo by v konaní, ktoré má smerovať voči subjektu, ktorý vec drží (teda novo navrhovaný pristupujúci účastník) naďalej vystupoval žalovaný.

17. Neobstojí ani odvolacie tvrdenie žalobkyne o danosti dôvodov pre zmenu žaloby, keď vychádzala z toho, že išlo o prvé pojednávanie vo veci a výsledky konania mohli byť podkladom pre konanie o určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. V tejto súvislosti považuje žalovaný za nutné poukázať na obsahové znenie § 125 CSP, podľa jeho názoru okresný súd v súlade s týmto procesným ustanovením postupoval. Aj on zdieľa názor súdu, že podanie možno urobiť podľa § 125 ods. 1 písomne, a to v listinnej alebo elektronickej podobe. Žalobu ani iné podanie v sporovom konaní ústne do zápisnice zákon nepripúšťa, návrhu žalobkyne na zmenu žaloby preto nebolo možné vyhovieť. Navyše ani výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, on ( ako žalovaný ) by nebol schopný v takom krátkom čase produkovať relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o vlastníctve sporných vecí, vo vzťahu k nemu by tak bolo porušené právo na spravodlivý proces.

18. Ak žalobkyňa nenamietala v odvolaní podstatný dôvod ( dôvody ) vedúce súd ku zamietnutiu žaloby voči nemu a obmedzila sa na odvolací dôvod v zmysle § 365 písm. b) CSP, tak nepripustenie ďalšieho účastníka a nepripustenie zmeny žaloby spôsobuje, že odvolací súd by mal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Aj v prípade hypotetického pripustenia ďalšieho účastníka do konania (v pozícii nového žalovaného) tento by musel byť oboznámený s návrhom, musela by sa mu dať lehota na vyjadrenie, čo súvisí s časovou náročnosťou nového konania.

19. Podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala vydania hnuteľných vecí podľa nej nachádzajúcich sa v budove lekárne v miestnosti č. 202 - obchod a služby, č. súpisné XXXXX na ul. Hodžova 1, zapísanej na LV XXXX pre k.ú. Y. - obec Martin v rozsahu uvedenom v žalobe, hoci tieto nikdy žalovaným v tomto rozsahu prebraté neboli. Stotožňuje sa s názorom súdu, že v spore nebol pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nemá sporné veci vo faktickej svojej moci. Vykonané dokazovanie napokon nesporne preukázalo vedomosť žalobkyne, že sporné veci využíva Lekáreň Košúty, s.r.o.. On však naďalej zotrváva na svojom tvrdení, že práve on je vlastníkom sporných vecí. Hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobkyňa v žalobe domáha, neboli ním - žalovaným z lekárne odstránené, tieto nikdy neprevzal, nezničil ani nestratil. Do úvahy preto neprichádza voči nemu ani eventuálny žalobný petit.

20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, postupujúc podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil pre vecnú správnosť podľa § 387 ods. 1 CSP.

21. Okresný súd v súdenej veci zistil skutkový stav riadne, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne aj posúdil. V písomnom vyhotovení rozhodnutia dal relevantné odpovede na podstatné otázky, z ktorých svoje skutkové a právne závery vyvodil, uviedol v dôvodoch rozhodnutia prečo a z akých dôvodov zamietol procesné návrhy žalobkyne uplatňované v priebehu sporu a prečo, z akých dôvodov konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore - ako základný dôvod zamietnutia žaloby.

22. Podľa § 387 ods.2 sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje vecnú správnosť záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore vedúce k zamietnutiu žaloby, na tieto závery poukazuje a sa s nimi stotožňuje. Tu zároveň poznamenáva, že odvolateľka zamietnutie žaloby pre konštatovaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore o vydanie veci nenamieta vôbec. Odvolací súd považuje však za svoju povinnosť vyjadriť sa k odvolacím argumentáciám procesného charakteru vznesené odvolateľkou v odvolaní.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že nebolo možné okresnému súdu vytknúť procesné pochybenie, pokiaľ zamietol procesný návrh žalobkyne o pristúpenie ďalšieho účastníka v spore- Lekáreň Košúty s.r.o. do konania na strane žalovanej. Procesnú otázku pristúpenia účastníka do konania, resp. pristúpenie ďalšieho subjektu do konania upravuje Civilný sporový poriadok v § 79 v znení „ Na návrh žalobcu súd môže pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu“. Inštitút pristúpenia do konania je možný iba v sporovom konaní a správne argumentuje odvolateľka, že slúži na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie. Avšak okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere, preto je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na schválenie súdom, ktorý pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z hľadísk hospodárnosti konania, z týchto hľadísk aj okresný súd vychádzal, vyargumentoval v dôvodoch svojho rozhodnutia v čom videl v prípade pripustenia tohto procesného návrhu nehospodárnosť, prípadné prieťahy v konaní ( odvolací súd poukazuje aj na obsah zápisnice z pojednávania na čl. 79 spisu ). Tento odvolateľkou namietaný procesný postup nemá za následok odňatie možnosti jej konať pred súdom o to viac, keď vecné závery zamietnutia žaloby voči žalovanému pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobkyňa v odvolaní ani nespochybňuje.

24. Podľa § 125 ods. 1 v znení účinnom od 01.07.2016 podanie v sporovom konaní možno urobiť iba písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie žaloby je prejavom dispozičnej zásady, je dispozitívnym úkonom žalobcu vo veci samej. Podanie žaloby ústne do zápisnice v sporovom konaní nová procesno-právna úprava, t.j. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1.7.2016 už nepripúšťa. Obdobne aj zmena žaloby v sporovom konaní je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu vo veci samej, ani podanie zmeny žaloby ústnou formou na pojednávaní v sporovej veci, s účinnosťou od 1.6.2016 procesný poriadok nepripúšťa. Navyše, procesný úkon zmeny žaloby nie je procesným prostriedkom procesného útoku - ako označila a aj uplatnila procesný úkon zmeny žaloby vo svojom ústnom prednese právna zástupkyňa žalobkyne na meritórnom pojednávaní dňa 1.2.2017, ktorý úkon - odvolací súd dodáva nad rámec, ani po obsahovej stránke nespĺňa kritériá vyžadované v § 140 ods.1.2 CSP.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd všetky odvolacie argumentácie žalobkyne procesného charakteru vyhodnotil za nedôvodné a rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

26. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania okresný súd rešpektoval princíp úspechu/ neúspechu strán v spore, a v súlade s ust. § 255 ods. 1 otázku nároku na náhradu trov konania aj uzavrel.

27. V odvolacom konaní žalobkyňa úspešná nebola, úspešný bol žalovaný. Z tohto dôvodu krajský súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 priznal nárok žalovanému voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dodáva zároveň, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne s poukazom na § 262 ods. 2 okresný súd v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia v merite veci, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.