Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-11-2022.pdf
PDF · 101.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/11/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. pod B., O. rad XXX/X, a otca Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. pod B., L. P. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/8/2021 - 52 zo dňa 13. septembra 2021, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletej A. F.. Vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére A., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 170,- eur na 100,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloletá pochádza z rozvedeného manželstva A. F. a Q. F.. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 10P/17/2015 zo dňa 19.01.2016 bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 133,- eur mesačne. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej upravená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 12P/21/2017-45 zo dňa 18.09.2017, ktorým súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 170,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2017. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti mala maloletá A. 10 rokov, bola žiačkou štvrtého ročníka základnej školy. Výdavky na jej starostlivosť dosahovali výšku cca 260,- eur. Mala zvýšené výdavky v spojitosti so zhoršeným zdravotným stavom. Matka bola zamestnaná ako upratovačka a jej čistý príjem dosahoval 420,- eur. Mala jednu vyživovaciu povinnosť a žila s maloletou v nájomnom byte. Otec pracoval v spoločnosti PFS, a.s. Jeho čistý mesačný príjem dosahoval výšku 790,- eur. Žil sám v byte v osobnom vlastníctve. Okrem maloletej A. nemal inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je maloletá A.a žiačkou 7. ročníka s tým, že tento ročník opakuje. Od začiatku školského roka navštevuje Spojenú školu internátnu v Bratislave. Táto škola jej podľa vyjadrenia matky vyhovuje jednak preto, že ju navštevujú deti s podobným zdravotným znevýhodnením ako má sama a zároveň je prispôsobený prístup pedagógov. Cez týždeň je ubytovaná na školskom internáte, za ktorý sa platí 10,- eur mesačne. Okrem toho matka platí stravu vo výške 50,- eur. Cena jednej jazdy autobusom pre dieťa je 4,60 eur a celkovo tak mesačne dosahujú výdavky na cestovné len pre A. cca 37,- eur (pre matku dvojnásobok tejto sumy). Maloletá má naďalej zhoršený zdravotný stav. Nosí načúvací prístroj, pravidelne 2 x do roka absolvuje kontroly v Bratislave u otorinolaryngológa, nosí okuliare a približne raz do roka matka kupuje nové rámy za cca 120,- eur. Je sledovaná u ortopéda. Doplatok za vložky do topánok je minimálny. V súvislosti s potrebou dištančného vzdelávania musela matka v júni 2021 kúpiť notebook za 300,- eur. Matka maloletej je v súčasnosti zamestnaná v zariadení sociálnych služieb Senica n. o. Jej príjem sa zvýšil, v súčasnosti dosahuje v
priemere sumu 680,- eur v čistom. Okrem toho je poberateľkou prídavku na dieťa. Výživné na maloletú A. otec platí pravidelne, v súčasnosti nemá žiaden nedoplatok. Matka žije sama s dcérou v nájomnom byte. Výška nájomného a platieb spojených s užívaním bytu dosahuje sumu 176,- eur. Otec maloletej je v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti PFS a.s. v Brezovej pod Bradlom. Jeho priemerný čistý mesačný zárobok dosahuje výšku 690,- eur. Uviedol, že má pravidelné mesačné výdavky na nájomné 122,- eur, elektriku 18,- eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur, hypotéku 84,- eur, telefón 30,- eur, životnú poistku 19,- eur, cestovné do práce 24,- eur, šetrenie na rezervu pri úvere 10,- eur, stravovanie v práci 33,- eur. Otec býva sám v byte v osobnom vlastníctve. Jeho majetkové pomery sa nezmenili. Právne vec súd posúdil podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 veta prvá a ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine. Súd uviedol, že u otca došlo k poklesu príjmu zo sumy 790,- eur na sumu 690,- eur, t. j. v priemere o 100,- eur mesačne. Žiadna iná zmena pomerov u otca nenastala. S dcérou však trávi menej času ako v minulosti, celá starostlivosť o maloletú spočíva na matke, otec sa s maloletou stretáva zriedkavo a zvyčajne viac menej náhodne. U maloletej A.y, ktorá je o tri roky staršia, k prirodzenému nárastu výdavkov spojených s bežnou starostlivosťou t. j. výdavkov na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, školské pomôcky. Maloletá medzičasom prešla na druhý stupeň základnej školy a hlavne od aktuálneho školského roka navštevuje internátnu školu v Bratislave s čím sú spojené zvýšené výdavky na cestovné, internát, stravovanie, električenku, vreckové a pod. Zmena školy pritom nebola podľa názoru súdu svojvoľná, ale nevyhnutná, keďže ide o žiačku, ktorá mala v bežnej škole preukázateľne problémy s učením (opakuje ročník), a to z dôvodu aby sa dieťa vzdelávalo v prostredí, ktoré vyhovuje jeho špecifickým potrebám. Jej zdravotný stav sa nezmenil a naďalej si vyžaduje zvýšené výdavky na okuliare, návštevy otorinolaryngológa či ortopéda. Príjem matky sa zvýšil zo sumy 420,- eur na sumu 680,- eur mesačne. Ostatné pomery sa na strane matky nezmenili. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil zmenu pomerov u jednotlivých účastníkov konania tak, že síce na jednej strane skutočne došlo k zníženiu príjmu otca, na strane druhej však došlo minimálne v rovnakej miere k zvýšeniu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa. Aktuálne určené výživné dosahuje štvrtinu príjmu otca, čo je v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe primeraná výška bez ohľadu na to, či otec subjektívne pociťuje svoju ekonomickú situáciu ako ťaživú. Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča. Návrh otca na zníženie výživného preto súd v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného, nakoľko jeho príjem klesol o 100,- eur mesačne a matke sa o 260,- eur zvýšil, pričom tento sa jej ešte zvýši zvýšením platovej triedy. Matka má tiež podľa otca od augusta zvýšený daňový bonus ako náhradu za bezplatné obedy. Účelovo nezdokladovala výšku vyplateného ošetrovného za marec 2021. Otec ďalej uviedol, že pokiaľ mal aj vyššiu výplatu, tak to bolo len z dôvodu, že zastupoval svojich kolegov. Podľa otca matka už vyše dvoch rokov zanedbávala problémy maloletej a bez toho, aby to s otcom prebrala, preložila maloletú do internátnej školy, čím jej naschvál zvýšila životné náklady. Podľa otca je maloletej cestovné preplácané. Podľa cestovného poriadku na internete je suma za jednu cestu maloletej do školy 4,- eura a nie suma 4,60 eur. Od októbra už matka maloletú neodprevádza. Otec namietal, že výdavky maloletej nemôžu byť v sume 170,- eur, vrátane prídavkov 25,- eur. Mal za to, že matka by sa mala podieľať na výžive maloletej rovnakou sumou. Podľa neho sú náklady matky spojené s bývaním vo výške 108,30 eur mesačne a nie súdom uvádzaných 176,- eur. Po odpočítaní výdavkov na bývanie matke a maloletej zostáva priemerne okolo 760,- eur. Matka neplatí žiadnu hypotéku, úver a ani automobil. Otec poprel tvrdenia matky, že všetka starostlivosť o maloletú je len na matke. Uviedol, že maloletej sa 3 roky po rozvode venoval každý druhý víkend a chodil tiež do školy riešiť problémy s maloletou. Matka otca neinformuje o zdravotnom stave maloletej. Otec poprel tiež tvrdenie matky o tom, že maloletej kúpila v júni notebook za 300,- eur, keď otcovi učiteľ maloletej vo februári povedal, že potrebuje notebook. Pri stretnutiach s dcérou nevidel, že by mala každý rok nové okuliare a tiež nevidel, že by musela nosiť načúvací prístroj. Otcove pomery sa tiež zmenili. Nemôže si dovoliť bývať s priateľkou a jej dcérami a na rekonštrukciu bytu nemá finančné prostriedky. Otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a zmenil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 170,- eur na 100,- eur mesačne s okamžitou platnosťou.
3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že so znížením výživného nesúhlasí. Matka má síce lepšiu výplatu, no v marci bola skoro mesiac PN. Prekonala Covid - 19, brala lieky a otec si maloletú k sebe ani raz nezobral. Matka namietala, že otec sa o maloletú nestaral. Keď ho maloletá oslovila, aby išiel na prechádzku, uviedol, že nemá čas. Keď bol otcovi zamietnutý návrh na striedavú starostlivosť, o dcéru sa prestal zaujímať. Jeho prioritou bolo poľovníctvo a priateľky.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje a navrhol, aby odvolací súd tento potvrdil. Zníženie výživného by podľa kolízneho opatrovníka bolo v neprospech maloletej, na strane ktorej sa zvýšili výdavky. Podľa kolízneho opatrovníka by mal otec oceniť, že maloletá navštevuje školu, ktorá zodpovedá jej potrebám.
5. Otec v písomnej replike k vyjadreniu matky a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že o tom, že maloletá bola pre ochorenie covid - 19 v karanténe nevedel a dozvedel sa o tom až od primátora Brezovej pod Bradlom, ktorý ho informoval, že maloletá bola chytená políciou ako chodí po meste pozitívna s falošným testom o negativite. Z tohto dôvodu si nebral maloletú k sebe domov. Otec ďalej namietal, že matka s ním nespolupracuje ohľadne dcéry a otca neinformuje ani len o jej zdravotnom stave. V tejto súvislosti uvádzal viaceré príklady, kedy ho matka ohľadne dcéry neinformovala. Otec nebol informovaný ani o šetrení v domácnosti kolíznym opatrovníkom. Kolíznemu opatrovníkovi vytýkal, že tento sa viac nezaujímal o maloletú. Matke vytýkal, že v konaní nedostatočne zdokladovala svoj príjem a svoje výdavky. Podľa otca matka pri výchove maloletej zlyháva a má ju len pre výživné, o ktoré by inak prišla. Na záver uviedol, že trvá na znížení výživného.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:
7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného na tom právnom závere, že v predmetnej veci zmena pomerov na strane rodičov a maloletého dieťaťa nebola dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej. Súd síce konštatoval, že došlo k zmene pomerov, a to k zníženiu príjmov otca v priemere o 100,- eur a k zvýšeniu príjmov matky zo sumy 420,- eur na sumu 680,- eur, no zároveň došlo aj k zvýšeniu odôvodnených potrieb a tým aj výdavkov maloletej.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Zákon o rodine zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom
pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zníženie výživného (resp. o návrhu na zvýšenie výživného) podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zníženie (zvýšenie) výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd v tomto konaní v zmysle čl. 6, § 35 a § 36 CMP postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
16. Po preskúmaní danej veci mal odvolací súd za to, že súdom prvej inštancie nedostatočne zistené odôvodnené potreby maloletej a zárobkové a majetkové pomery matky nie sú dostatočným podkladom pre záver o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a takýto záver súdu prvej inštancie je predčasný. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci tak, ako mu to ukladajú ust. § 35 a § 36 Civilného mimosporového poriadku.
17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane maloletej, ako aj na strane oboch rodičov. Maloletá A. je o tri roky staršia, čím nepochybne došlo k prirodzenému nárastu výdavkov spojených s bežnou starostlivosťou. Maloletá medzičasom prešla na druhý stupeň základnej školy a od aktuálneho školského roka navštevuje internátnu školu. Matka maloletej má vyšší príjem, otec maloletej má príjem nižší. Uvedené závery síce majú podklad vo vykonanom dokazovaní, avšak nie dostatočný pre zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného, keďže súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci pokiaľ ide o potreby maloletej a pomery matky maloletej.
18. Súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal potrebami maloletej a v tomto smere nevykonal potrebné dokazovanie, ale v podstatnej miere sa iba stotožnil s tvrdeniami matky, resp. kolízneho opatrovníka, hoc z vykonaných dôkazov aj bez námietok otca musel nadobudnúť pochybnosti o niektorých konkrétnych potrebách a výdavkoch, v dôsledku čoho mal sám iniciatívne vykonať potrebné dôkazy.
19. Maloletá A. je od školského roku 2021/2022 žiačkou Spojenej školy internátnej v Bratislave. Vzhľadom na charakter školy a poruchu sluchu u maloletej sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmena školy maloletej nebola svojvoľná, pričom s tým súvisiace náklady na internát, stravu na internáte a cestovanie možno považovať za odôvodnené potreby maloletej. Na druhej strane je však potrebné aj tieto starostlivo preskúmať a vyhodnotiť. Otec namietal, že dcéra by mala mať cestovné zdarma. Túto námietku síce v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, avšak z obežníka Spojenej školy internátnej je zrejmé, že mimo bratislavskí žiaci predkladajú škole aj cestovné lístky. Z obežníka nie je zrejmé, z akého dôvodu, no už len samotná táto skutočnosť mala viesť súd k otázke na matku, z akého dôvodu toto škola vyžaduje, prípadne či je maloletej cestovné preplácané. Uvedené však súd prvej inštancie nezisťoval.
20. V zápisnici z pojednávania zo dňa 20.08.2020 vo veci 11P/14/2020 je zaznamenané tvrdenie matky, že maloletá nosí okuliare z roku 2018 a matka musí riešiť nové. Matka v aktuálnom konaní predložila doklad o kúpe okuliarov zo dňa 24.09.2020. Tvrdí však, že na okuliare pre dcéru vynakladá každý rok sumu 120,- eur. Takto tvrdená frekvencia zakupovania nových okuliarov však nezodpovedá vyjadreniu matky v predchádzajúcom konaní a času zakúpenia nových okuliarov, keď tieto kupovala v roku 2020, kedy maloletá nosila okuliare ešte z roku 2018. Súd prvej inštancie túto okolnosť prehliadol a nevykonal ohľadne tejto potreby maloletej dostatočné dokazovanie, najmä pokiaľ ide skutočnú frekvenciu zakupovania okuliarov.
21. Pokiaľ ide o pomery rodičov, súd vychádzal z potvrdenia o príjme otca za obdobie august 2020 - júl 2021 (vrátane) a z výplatných lístkov matky za obdobie júl 2020 - jún 2021 (vrátane). Pojednávanie na súde prvej inštancie, na ktorom súd vykonal dokazovanie a vyhlásil rozsudok, sa uskutočnilo dňa
13.09.2021. V tento deň už matka musela mať k dispozícii výplatný lístok aj za mesiac júl 2021, resp. jej zamestnávateľ musel mať vedomosť o výške jej mzdy za mesiac júl 2021, no dôkaz o výške príjmu matky za júl 2021 vykonaný nebol. Z výplatného lístku za mesiac marec 2021 je zrejmé, že matka maloletej dostala za uvedený mesiac výrazne nižšiu mzdy, než za iné mesiace. Z uvedeného lístka však vyplýva, že časť mesiaca marec matka poberala nemocenské dávky, no z výplatného lístka nie je zrejmé, v akej výške. Súd prvej inštancie však tieto skutočnosti (mzdu za júl 2021 a výšku nemocenských dávok za marec 2021) nezisťoval a nezistil tak skutočný príjem matky za relevantné obdobie.
22. Ďalej je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke otca, že nie je zrejmé, z čoho pozostávajú náklady matky na bývanie, ustálené súdom prvej inštancie v sume 176,- eur mesačne. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve o nájme bytu č. 13/NZ/2021 predstavuje celková úhrada za nájom a služby spojené s užívaním bytu sumu 93,70 eur mesačne. Okrem toho matka predložila doklad o úhrade sumy 33,29 eur s poznámkou „voda
- platím každý...“ (ďalej nečitateľné) a ďalej doklad o úhrade sumy 43,36 eur s poznámkou „komunálny odpad“. Uvedené sumy v súčte nepredstavujú sumu 176,- eur a okrem toho poplatok za komunálny odpad sa platí spravidla raz ročne. Uvedená platba za vodu sa tiež nejaví byť pravidelnou mesačnou platbou, keďže z prílohy nájomnej zmluvy je zrejmé, že zálohová mesačná platba za vodné a stočné je 5,- eur, ktoré sú už zahrnuté v sume celkovej mesačnej platby 93,70 eur. Z napadnutého rozsudku tak nie je zrejmé, ako súd dospel k sume nákladov spojených s bývaním a v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. Pokiaľ súd túto sumu iba prevzal zo správy kolízneho opatrovníka, nepostupoval pri hodnotení dôkazov v súlade s ustanovením § 191 CSP a v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil.
23. Napriek tomu, že matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, má aj ona voči nej vyživovaciu povinnosť vo forme podieľania sa na nákladoch na úhradu odôvodnených potrieb maloletej. Samozrejme, pokiaľ poskytuje dcére osobnú starostlivosť, mal by mať otec väčší podiel na úhrade nákladov potrieb maloletej, avšak táto okolnosť nezbavuje súd povinnosti dôsledne preskúmať aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, vrátane skutočného príjmu za relevantné obdobie a nákladov na domácnosť.
24. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej, aj tieto je potrebné zistiť v súlade so zákonnou požiadavkou zistenia skutočného stavu veci a nemožno sa uspokojiť len s odhadmi, prípadne paušalizovanými sumami v prípadoch, keď je možné potreby konkrétne preukázať a kvantifikovať. Samozrejme, nie je možné spravodlivo požadovať, aby rodič preukázal presné výdavky za konkrétny čas na takú bežnú potrebu, akou je napríklad stravovanie maloletého v domácnosti rodiča. Avšak potreba drahšej zdravotnej pomôcky alebo potreby (napr. okuliare), prípadne potreba jednorazovej školskej pomôcky, resp. potreby na učenie vyššej hodnoty, akou je napríklad notebook, je reálne preukázateľná. Súd však v tomto ohľade nevykonal dostatočné dokazovanie.
25. V súhrne tak odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie na to, aby sa dal jednoznačne vyvodiť záver vyslovený v napadnutom rozsudku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Súd týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi (otcovi maloletej), aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na nedostatočne zistený skutočný stav veci, nevykonanie potrebných dôkazov a nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie nemožno tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie v hore naznačenom smere. Dôsledne prešetrí osobné a celkové majetkové pomery rodičov maloletej, a to najmä pokiaľ ide o ich príjmy, ktoré zistí prostredníctvom správ od ich zamestnávateľov a inštitúcií poskytujúcich nemocenské dávky, štátne sociálne dávky, prípadne iné dávky, ktoré by rodičia mohli poberať, a to za obdobie minimálne 12 mesiacov predchádzajúcich bezprostredne pojednávaniu, na ktorom súd bude rozhodovať. Súd si od matky vyžiada vysvetlenie k jej nákladom na bývanie a dlhom. Rovnako súd zistí aktuálny a skutočný rozsah potrieb maloletej, a to najmä pokiaľ ide o jej náklady na zdravotné potreby a pomôcky, školské potreby a pomôcky (vrátane notebooku) a cestovné. Uvedené súd zistí predovšetkým vyžiadaním si všetkých relevantných dokladov od matky maloletej (napr. dokladov o kúpe), ale aj vyžiadaním si podrobnej správy zo školy maloletej ohľadne jej nákladov spojených so štúdiom. Až po takomto zistení
pomerov opätovne vyhodnotí, v akej výške je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na maloletú s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, berúc do úvahy aj vyživovaciu povinnosť matky maloletej a následne vo veci opätovne rozhodne rozsudkom, ktorý bude spĺňať náležitosti podľa § 220 CSP, pričom dôkazy vyhodnotí v súlade s ustanovením § 191 CSP. Odvolací súd záverom uvádza, že neuniklo jeho pozornosti, že dátum narodenia maloletej uvádzaný v záhlaví a v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je totožný s dátumom narodenia maloletej uvádzaným vo výroku. Súd prvej inštancie by tak mal venovať zvýšenú pozornosť správnemu uvádzaniu údajov účastníkov v písomnom vyhotovení rozsudku.
27. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 392 ods. 2 CSP).
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).