Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-337-2012.pdf
PDF · 70.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9Er/337/2012
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, adresa na doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín, Aleja Slobody 1878, Dolný Kubín, proti povinnému: C. G. st., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 31.08.2015, naposledy bytom G. XXXX/XX, N. L., v exekučnom konaní pre vymoženie uloženej povinnosti 21.516,97 €, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, trovy exekúcie vo výške 49,13 € v lehote troch dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.12.2017 bol na Okresný súd Dolný Kubín doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre úmrtie povinného, keďže dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 49,13 € (č.l. 12). 2. Súd má zo spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7D/117/2017 preukázané, že povinný dňa 31.08.2015 zomrel, pričom dedičské konanie po povinnom bolo zastavené s poukazom na § 188 ods. 1 CMP a jeho nepatrný majetok bol vydaný jeho manželke, ktorá sa postarala o pohreb. 3. V zmysle § 243b ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) v aktuálne účinnom znení, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 4. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekúciu súd zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP). 5. Vzhľadom na skutočnosť, že samotná smrť povinného nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a teda nie je dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP, súd s poukazom na závery zistené v rámci dedičského konania po povinnom postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP a exekúciu zastavil, keďže povinný zanechal len nepatrný majetok, ktorý bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb a dedičské konanie bolo preto zastavené. Keďže majetok povinného nestačí teda ani na úhradu trov exekúcie, nie je možné v exekúcii ďalej pokračovať. 6. Súdny exekútor spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 49,13 € (odmena vrátane 20 % DPH = 39,83 €; náhrada hotových výdavkov za poštovné vrátane 20 % DPH = 9,30 €). 7. V zmysle § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1
EP). Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 EP). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 EP). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (§ 203 ods. 2 EP). 8. V zmysle § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.03.2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. 10. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 11. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej uplatnenej výške 33,19 €. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov za poštovné v ním uplatňovanej výške 9,30 €, keďže z pripojeného exekučného spisu č. EX 4084/2012 mal preukázané, že súdny exekútor takéto náklady skutočne vynaložil. 12. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, po zvýšení odmeny o 20 % daň z pridanej hodnoty v zmysle druhej vety § 196 EP, v celkovej výške 49,13 € (33,19 + 6,64 + 9,30) 13. Súd v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta EP uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie, keďže v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 14. V súvislosti s posúdením hospodárnosti a účelnosti jednotlivých úkonov vykonaných súdnym exekútorom súd uvádza, že úkony, ako aj priznané hotové výdavky, boli nevyhnutné pre riadne vykonávanie exekúcie zo strany súdneho exekútora. Je zrejmé, že súdny exekútor, ktorý žiadal priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony vykonané počas exekučného konania, nemohol dôvodne predpokladať, že exekúcia bude z dôvodu nemajetnosti povinného zastavená. Súd preto konštatuje, že v danom prípade bol oprávnený zaviazaný na úhradu len nevyhnutných trov exekúcie. 15. Trovy exekúcie vo výške 49,13 € je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní od doručenia tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia a voči výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 2 a § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 a § 58 ods. 5 EP a § 357 písm. m) CSP). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Proti výroku II. tohto uznesenia v časti o výške trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.