Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: F. o zaplatenie 185,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 185,08 eur, úroku z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne zo sumy 28,73 eur od 20. 4. 2014 do zaplatenia a úroku z omeškania za dobu omeškania po 24. 5. 2017 nad sadzbu 5 % ročne z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13. 2. 2017 sa pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 185,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20. 4. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 8. 7. 2013 zmluvu o pôžičke č. 20462728, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 315,40 eur na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve s tým, že pôžičku mal splácať v pravidelných 20 mesačných splátkach v sume 15,77 eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaný na vrátenie pôžičky zaplatil s akontáciou iba sumu 237,95 eur a keďže porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa 26. 2. 2014 ho pôvodný žalobca vyzval listom - predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 19. 4. 2014 pôvodný žalobca úver zosplatnil, pričom žalovaný dlžné splátky neuhradil a jeho dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 185,08 eur.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad a predžalobnú upomienku s doručenkou.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 19. 5. 2017 tak, že je si vedomý, že svoj úver musí doplatiť, ale nesúhlasí so sumou 185,08 eur s príslušenstvom z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne namietal, že zmluva je písaná malými písmenami a je nečitateľná, nevie čo obsahuje, bola predtlačená a on ako spotrebiteľ nemal možnosť sa k zmluvným podmienkam vyjadriť, obsahuje vysoký úrok, preto je neplatná, bez úroku a bez poplatku. Uviedol, že nakoľko dňa 19. 5. 2017 uhradil žalobcovi sumu 80,- eur, ochotný je doplatiť už len zostávajúcu časť požičanej istiny ale nič viac.

Na dôkaz tvrdenej úhrady sumy 80,- eur k svojmu vyjadreniu predložil poštový peňažný poukaz zo dňa 19. 5. 2017.

4. Uznesením zo dňa 11. 9. 2017 č. k. 10Csp/44/2017-38 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 9. 2017 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 (ďalej len „žalobca“).

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, pričom ani na jedno z pojednávaní sa žalobca a jeho právny zástupca nedostavili, o odročenie pojednávania nežiadali. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

6. Pred prvým pojednávaním žalobca písomným podaním zo dňa 9. 10. 2017 súdu oznámil, že v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného, s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na podanej žalobe v časti prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 394,30 eur a doteraz zaplatenou sumou na úver vo výške 317,95 eur (237,95 eur v čase do podania žaloby a 80,- eur po podaní žaloby) ďalej netrvá. Zároveň oznámil, že žalovaný po začatí konania uhradil mu sumu 80,- eur splátkou pripísanou mu na účet dňa 23. 5. 2017. S poukazom na uvedené súdu oznámil, že v časti o zaplatenie sumy 28,73 eur s príslušenstvom berie svoju žalobu späť a berie ju späť aj v časti o zaplatenie sumy 80,- eur z dôvodu úhrady tejto sumy žalovaným dňa 23. 5. 2017. Žalobca žiadal, aby súd rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 76,35 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 156,35 eur od 20. 4. 2014 do 23. 5. 2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 76,35 eur od 24. 5. 2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 7. Po prvom pojednávaní písomným podaním zo dňa 29. 1. 2018 žalobca súdu oznámil, že nakoľko dňa 22. 11. 2017 žalovaný uhradil sumu 76,35 eur, berie žalobu aj v tejto časti späť a žiada aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 27,29 eur predstavujúci úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 156,35 eur od 20. 4. 2014 do 23. 5. 2017 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 76,35 eur od 24. 5. 2017 do 22. 11. 2017 a nahradiť mu trovy konania.

8. Žalovaný na pojednávaní dňa 31. 1. 2018 uviedol, že s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom a so zastavením konania v späťvzatej časti súhlasí.

9. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 CSP.

10. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal v priebehu sporu sčasti späť a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasil, postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 27,29 eur predstavujúcej podľa tvrdenia žalobcu úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 156,35 eur od 20. 4. 2014 do 23. 5. 2017 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 76,35 eur od 24. 5. 2017 do 22. 11. 2017 a na náhradu trov konania.

13. Stanovisko žalovaného na pojednávaní k žalobe bolo také, že trvá na svojom písomnom vyjadrení a hoci nie je osoba znalá práva, študoval si tieto veci, obrátil sa aj na centrum právnej pomoci a Ministerstvo spravodlivosti kde mu aj oni potvrdili že uzavretá zmluva je neplatná a že žalobca nemá nárok na žiadne

úroky a poplatky, pričom je tam množstvo nekalých praktík, keď napríklad splátkový kalendár k zmluve mu prišiel osobitne. Žalovaný potvrdil, že dostal sumu 276,01 eur na kúpu tovaru a túto je ochotný žalobcovi vrátiť ale nič viac ochotný platiť nie je, a to ani úroky z omeškania ani trovy konania, a to aj pre správanie sa žalobcu k nemu, ktoré pri vzájomnej komunikácii bolo zo strany žalobcu arogantné a nekorektné. Žalovaný uviedol, že úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový a preto má za to, že okrem samotnej požičanej istiny nič iné žalobcovi platiť nemusí, a to ani úroky z omeškania. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že úhradu sumy 80,- eur žalobca zaevidoval až dňa 23. 5. 2017 žalovaný uviedol, že nakoľko peniaze poslal dňa 19. 5. 2017, zdá sa mu tá doba veľmi dlhá, peniaze mohli žalobcovi prísť aj skôr.

14. Žalobca k námietkam žalovaného vyjadril sa písomne tak, že ak žalovaný namieta bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, toto jeho vyjadrenie je bezpredmetné, nakoľko žalobca už vo svojom podaní zo dňa 9. 10. 2017 prihliadol na túto skutočnosť a žalobu v časti prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutou a zaplatenou sumou úveru vzal späť a uplatňoval si ďalej už len nárok na zaplatenie čistej nevrátenej úverovej istiny vrátane zákonného úroku z omeškania a trov konania. Čo sa týka dátumu úhrady sumy 80,- eur žalovaným, k tomu uviedol, že k úhrade podľa žalovaného došlo dňa 19. 5. 2017 čo bol piatok, teda k bankovému prevodu mohlo dôjsť najskôr až nasledujúci pracovný deň, t.j. 22. 5. 2017 v závislosti od peňažného ústavu. Na dôkaz toho, kedy mal žalobca uvedenú platbu pripísanú na účet označil výpis zo svojho informačného systému.

15. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žiadnou stranou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

16. Z obsahu zmluvy číslo XXXXXXXX zo dňa 8. 7. 2013 súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke - internetová, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 276,01 eur za účelom úhrady časti kúpnej ceny žalovaným kupovaného tovaru - kancelárskej a výpočtovej techniky, keď kúpna cena tovaru bola 394,30 eur, žalovaným hradená akontácia bola 118,29 eur a na úhradu zvyšku tejto kúpnej ceny vo výške 276,01 eur mu bol poskytnutý úver. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 20 mesačnými splátkami vo výške 15,77 eur, pričom v zmluve je uvedené, že celková čiastka je 315,40 eur, celkové náklady spotrebiteľa že sú 39,39 eur a pri údaji o termíne konečnej splatnosti je uvedené 3/2015. Súčet žalovanému poskytnutej sumy 276,01 eur a celkových nákladov spotrebiteľa 39,39 eur zodpovedá sume uvedenej ako celková čiastka, t.j. sume 315,40 eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 16,84 % s tým, že RPMN je 16,84 %. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedená poštová poukážka.

17. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXXX predloženého žalobcom súd zistil, že sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil akontáciu vo výške 118,29 eur a potom do dňa 24. 7. 2015 v 5 splátkach sumu spolu 119,66 eur. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanému boli vyúčtované k zaplateniu tiež „pokuty“ vo výške spolu 26,25 eur ktoré žalobca v žalobe si neuplatnil a nárok/položka označená ako „MP3“ vo výške 1,80 eur, čo podľa tvrdenia žalobcu v žalobe boli náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, od ktorých neskôr v konaní žalobca prostredníctvom čiastočného späťvzatia žaloby ustúpil. Podľa záverečného sumára v tomto prehľade mal žalovaný v splátkach žalobcovi zaplatiť sumu spolu 421,23 eur, čo po odpočítaní ním uskutočnených úhrad vo výške 237,95 eur a po pripočítaní položky „MP3“ vo výške 1,8 eur činilo pôvodne žalovanú sumu vo výške 185,08 eur. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 26. 2. 2014 pôvodný žalobca žalovanému oznámil, že na zmluve číslo XXXXXXXX eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 253,74 eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak nedôjde k úhrade splátok, úver zosplatní.

18. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ktorá bola pôvodným veriteľom v úverovom vzťahu so žalovaným je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovanému úver nebol poskytovaný na účel výkonu podnikania či povolania, nič také zo zmluvy nevyplýva, naopak z jeho identifikácie v zmluve a z dokladov ktoré k nej pripojil (občiansky preukaz, nie napr. výpis zo živnostenského registra a daňové priznanie ako je to pri podnikateľských

úveroch) jasne vyplýva, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nevystupoval ako podnikateľ. Predmetom zmluvy bolo dojednanie viazaného úveru na kúpu spotrebného tovaru, pričom zo zmluvy, z jej koncepcie i použitej terminológie typickej pre spotrebiteľské úvery je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, čo potvrdil aj sám žalobca vo svojich písomných vyjadreniach, preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa- Consumer Finance Holding, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu existujúcu v čase vyhlásenia rozsudku prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania vyplývajúcu mu z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 bolo potrebné zaoberať sa tiež otázkou, či žalobca svoje tvrdené právo (alebo jeho časť) neuplatňuje po uplynutí premlčacej doby.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (8. 7. 2013) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

21. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 23. Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Podľa § 15 ods. 1 ZoSÚ zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

25. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.

29. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

30. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. poskytla žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 276,01 eur, pričom žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy do dňa podania žaloby zaplatil okrem akontácie len sumu 119,66 eur, čo tento v priebehu sporu ničím nespochybnil. Po podaní žaloby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 156,35 eur, čo bolo preukázané jednak zhodným tvrdením strán ako aj žalovaným predloženými potvrdeniami o úhradách. Žalobca tvrdí, že v čase podania žaloby neuspokojené boli nároky špecifikované v žalobe a že po čiastočnom späťvzatí žaloby a úhradách žalovaného uskutočnených v priebehu konania žalovaný uhradil celú sumu dlžnej úverovej istiny, neuhradil ale úroky z omeškania a trovy konania. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba v rozsahu, ktorý ostal predmetom sporu po čiastočných späťvzatiach žaloby je nedôvodná. I keď žalobca po čiastočných späťvzatiach žaloby vychádzajúc z jeho tvrdení žiadal od žalovaného najskôr už len rozdiel medzi sumou poskytnutou v jeho prospech a sumou ním doposiaľ vrátenou a po zohľadnení úhrad žalovaného v priebehu sporu žiadal už len úroky z omeškania, súd sa napriek tomu musel zaoberať opodstatnenosťou takto uplatneného nároku aj tým, či predmetná úverová zmluva spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti, keďže malo to vplyv na splatnosť záväzku žalovaného a tým pádom aj na posúdenie nároku žalobcu na úroky z omeškania. V danom prípade súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, čo koniec koncov potvrdil aj sám žalobca vo svojich písomných vyjadreniach. Preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny

rovnajúcej sa výške sumy reálne poskytnutej v prospech žalovaného, t.j. 276,01 eur, čo má vplyv na splatnosť jeho záväzku, posúdenie premlčania práva žalobcu a začiatok omeškania od ktorého žalobca môže žiadať úroky z omeškania.

31. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (8. 7. 2013), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a rovnako musí obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

32. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

33. Medzi nevyhnutné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia teda v zmluve musí byť uvedený údaj o termínoch splátok. V predmetnej úverovej zmluve to však absentuje, nakoľko zmluva absolútne nikde neobsahuje údaj o termínoch splatnosti splátok.

34. Ako už bolo uvedené, samotná absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť malým písmom písané, rozsiahle, individuálne nevyjednané všeobecné obchodné podmienky k zmluve či iná osobitná listina. Ak totiž zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/) a s ich neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm. b/) tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na všeobecné či iné podmienky, alebo osobitnú listinu, i keď ani žiadna taká súdu predložená nebola. Keďže tieto náležitosti musia byť uvedené priamo v zmluve, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, ich neuvedenie v nej nemôže zhojiť to, že strany termíny splatnosti splátok dohodnú ústne, či osobitne, alebo že veriteľ napr. zašle dlžníkovi poštové poukážky s uvedením ich splatnosti, keďže ide o náležitosť, ktorá zo zákona musí byť zapravená priamo v písomnej zmluve.

35. V zmluve vôbec nie je uvedený dátum prvej splátky ani poslednej splátky ani termín splatnosti jednotlivých splátok. V zmluvných podmienkach na rube zmluvy písaných malým písmom v čl. 6 bod 6.1 je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume uvedenej v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2 týchto zmluvných podmienok. V bode 6.2 je uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v bode 6.3 je uvedené, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy pokiaľ nie je dohodnuté inak. Priamo v Zmluve teda neboli presne určené termíny splátok. Nič také v zmluve uvedené nie je, a ani z textu všeobecných obchodných podmienok nie je možné zistiť presný termín splátok (je uvedené do 20. dňa v mesiaci, takže z tohto textu vyplýva, že to mohlo byť kedykoľvek od 1. do 20. dňa v mesiaci). Z takto uvedeného znenia nie je možné presne zistiť termín splátok ani deň poslednej splátky. Z týchto dôvodov má súd za to, že zmluva neobsahuje ani presný údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko údaj 3/2015 ktorý je tam uvedený nie je zrozumiteľným a určitým termínom konečnej splatnosti. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona), niet pochýb o tom, že ten musí

byť určený presne, jasne, určito a zrozumiteľne. V tu posudzovanej zmluve ale absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, lebo tam nie je dátum, termín konečnej splatnosti. Nestačí len dedukcia z toho, že to má byť 20 splátok a 20 mesiacov. Spotrebiteľ má byť jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti, ktorý musí byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, že je možné ho vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu bola považovaná možnosť jednoduchého výpočtu termínu konečnej splatnosti, v takom prípade by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok a zákonodarca by do zákona vôbec nemusel zakomponovať ust. § 9 ods. 2 písm. f), nakoľko toto by potom úplne stratilo zmysel, lebo z výšky, počtu a termínov splatnosti splátok by sa termín konečnej splatnosti dal vypočítať vždy. Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovorí o jednej z náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Teda musí to byť konkrétny termín. Takýto údaj ale v zmluve absentuje, navyše keďže chýba aj údaj o splatnosti jednotlivých splátok a termíne prvej splátky, aj jeho odvodený výpočet je nemožný. Poskytnutý úver súd preto posudzoval ako úver poskytnutý bez úroku a bez poplatku.

36. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru predstavujú jednu z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť, s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala iba vo všeobecných podmienkach. V tomto smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18. 10. 2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o termíne konečnej splatnosti však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

37. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.

38. Ak žalobca v poslednom vyjadrení k veci zo dňa 29. 1. 2018 poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a A. (paradoxne potom, čo už v podaní zo dňa 9. 10. 2017 sám uznal bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru), tak tu súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným ide o

vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Takisto vyslovil, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V tu súdenom spore ale ako už bolo uvedené, podmienky tejto zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, nakoľko nie je v nej uvedený ani dátum prvej splátky, ani poslednej splátky ani jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom vyjadrený deň v mesiaci kedy majú byť splátky splatné, pričom v spojení s ďalšími vytýkanými nedostatkami zmluvy ide v súhrne o nedostatky, ktoré bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku.

39. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý, pre spotrebiteľa komplikovaný, keď napr. tak ako tu údaje o termínoch splatnosti splátok, či termíne konečnej splatnosti úveru nie sú v zmluve uvedené a podľa predstavy veriteľa by mali byť komplikovane vyvodzované a sú doslova skryté v texte všeobecných podmienok kde navyše nie sú vyjadrené určitým a zrozumiteľným spôsobom, túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. 40. Keďže súd z už uvedených dôvodov zmluvu o úvere, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, veriteľovi vzniklo právo iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú žalovanému reálne poskytol. Žalobca predloženou zmluvou a predloženým prehľadom splátok a úhrad preukázal, že žalovanému bola reálne poskytnutá suma 276,01 eur, čo žalovaný sám potvrdil. Žalovaný pred podaním žaloby uhradil sumu 119,66 eur a po podaní žaloby sumu 156,35 eur, spolu teda sumu 276,01 eur. Žalobca s poukazom na uvedené po čiastočných späťvzatiach žaloby uplatnil si už len nárok na úroky z omeškania a na náhradu trov konania. Tieto nároky sú však nedôvodné, nakoľko nezohľadňujú fakt, že žalobca žalobou časť žalovaného nároku uplatnil po uplynutí premlčacej doby, na čo súd musel prihliadnuť a preto po zohľadnení tejto skutočnosti a plnenia žalovaného súd konštatuje že všetky dôvodné, nepremlčané a oprávnené nároky, vrátane nároku na úrok z omeškania a časť trov konania zodpovedajúcu pomeru úspechu strán v spore už žalovaný svojimi úhradami žalobcovi zaplatil a preto ku dňu vyhlásenia rozsudku tomuto už nič nedlží.

41. Pre úplnosť je treba uviesť, že žalobca predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 5. 2017 spolu s poštovým podacím hárkom zo dňa 23. 5. 2017 preukázal, že postupca Consumer Finance Holding, a.s. oznámil žalovanému, že pohľadávka voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy bola spolu s príslušenstvom odplatne postúpená na žalobcu. Uvedené oznámenie bolo žalovanému doručené opätovne aj súdom v priebehu sporu. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky, čo ale nič nemení na tom, že žaloba po čiastočných späťvzatiach je nedôvodná.

42. Ako už bolo uvedené, vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania vyplývajúcu mu z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 existujúcu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či žalobca svoje tvrdené právo (alebo jeho časť) neuplatňuje po uplynutí premlčacej doby.

43. Časť žalobou uplatneného nároku súd považuje za uplatnenú po uplynutí premlčacej doby. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

44. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku (podporne pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Nemôže byť tiež pochybností o tom, že pri posúdení otázky premlčania práva žalobcu zo spotrebiteľského vzťahu so žalovanou je potrebné vychádzať z ustanovení o premlčaní v Občianskom zákonníku (viď § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd Slovenskej republiky už judikoval (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014), že toto ustanovenie (§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. 45. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

46. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

47. V prejednávanom prípade má nárok žalobcu svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Konkrétne jednalo sa o viazaný spotrebiteľský úver, ktorý sa mal vrátiť v splátkach po 15,77 eur mesačne. Jednotlivé splátky majú samostatný režim premlčania podľa ich splatnosti (§ 103 Občianskeho zákonníka). Ak teda v prospech žalovaného bol poskytnutý úver vo výške 276,01 eur ktorý sa mal podľa výslovnej a zrozumiteľnej dohody strán v zmluve splácať v splátkach po 15,77 eur, potom žalovaný v skutočnosti tento úver nesplácal by 20 mesiacov, ale len 18 mesiacov (276,01 eur / 15,77 eur sa rovná 18 mesiacov). Podľa názoru súdu v danom prípade bezúročnosť úveru nemá sa premietnuť do nižšej sumy mesačnej splátky, ale súd má za to, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má sa premietnuť do skrátenia doby splácania úveru. Niet racionálneho argumentu pre skrátenie výšky mesačnej splátky bezúročného úveru (okrem toho že je to pre žalobcu z hľadiska posúdenia premlčania výhodnejšie), ak v zmluve bola jasne dohodnutá výška úveru a výška mesačnej splátky v sume 15,77 eur, ktorú žalovaný akceptoval, bol s ňou uzrozumený a zaviazal sa ju po posúdení svojich možností v čase uzavretia zmluvy pravidelne hradiť, preto bezúročnosť úveru sa podľa názoru súdu v situácii, keď v zmluve navyše chýba údaj o splatnosti splátok a termíne konečnej splatnosti premietla nie do skrátenia výšky mesačnej splátky, ale do skrátenia doby splácania. Vo vzťahu k premlčaniu to potom znamená, že žalovaný pri dohodnutej mesačnej frekvencii splácania a absencii údaja o termíne splatnosti prvej splátky a ďalších jednotlivých splátok v zmluve mal do dňa 13. 2. 2014 (tri roky pred doručením žaloby súdu) zaplatiť 7 splátok po 15,77 eur (prvú splátku do konca mesiaca júl 2013, a potom do konca mesiacov august 2013, september 2013, október 2013, november 2013, december 2013 a január 2014) teda sumu spolu 110,39 eur, pričom uhradil v tomto období sumu spolu 64,66 eur (33,12 eur a 31,54 eur), tak potom rozdiel vo výške 45,73 eur (110,39,-eur - 64,66 eur) je suma, právo na zaplatenie ktorej bolo premlčané. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko v prospech žalovaného poskytnutá bola suma 276,01 eur a podľa prehľadu splátok do vyhotovenia žaloby uhradil 119,66 eur, veriteľ mal nárok na vrátenie už len sumy 156,35 eur z ktorej časť vo výške 45,73 eur mu pre premlčanie nebolo možné prisúdiť a priznať, preto dôvodne uplatnená bola len istina 110,62 eur. Vzhľadom na zákonný príkaz vyplývajúci z už citovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania súd na toto premlčanie pri rozhodnutí musel ex offo prihliadnuť a preto má za to, že úhradu sumy 45,73 eur žalovaným nebolo možné započítať na úhradu premlčanej sumy, ale bolo dôvodné, účelu zákona a ochrane spotrebiteľa zodpovedajúce započítať ju na úhradu nároku žalobcu na úrok z omeškania a na trovy konania zodpovedajúce pomeru úspechu a neúspechu žalobcu v spore.

48. Rozmenené na drobné to potom znamená nedôvodnosť žaloby po jej čiastočných späťvzatiach lebo nepremlčaný dlh žalovaného bol 110,62 eur, žalovaný uhradil po podaní žaloby sumu 156,35 eur, čím oprávnený nárok žalobcu na nepremlčanej úverovej istine preplatil o 45,73 eur, ktorú sumu je potrebné potom zarátať na úrok z omeškania a trovy konania. Pri započítaní na úrok z omeškania ale nebolo možné vychádzať zo žalobcom vyčíslenej sumy úroku z omeškania 27,29 eur, lebo žalovaný do omeškania so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nedostal sa dňa 20. 4. 2014 z čoho vychádzal žalobca pri svojom vyčíslení úroku z omeškania, ale až dňa 1. 1. 2015, čo vzhľadom na uskutočnené čiastočné úhrady žalovaného dňa 23. 5. 2017 a dňa 22. 11. 2017 znamená, že žalobcovi nevznikol v skutočnosti nárok na úrok z omeškania vo výške 27,29 eur, ale len na úrok z omeškania vo výške 14,14 eur. Súd len pre úplnosť uvádza, že vychádzajúc

z predložených listín dôkazov za deň pripísania sumy 80,- eur na účet žalobcu mal preukázaný deň 23. 5. 2017, a až v tento deň sa preto táto suma považuje za uhradenú žalovaným žalobcovi bez ohľadu na to, kedy ju tento poukázal.

49. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

51. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

52. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 20. 4. 2014 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov úver dňa 19. 4. 2014 po predchádzajúcom upozornení zosplatnil.

54. Súd však tvrdenie žalobcu o vzniku povinnosti žalovaného celú sumu úveru zaplatiť najneskôr dňa 19. 4. 2014 s následným vznikom omeškania žalovaného dňa 20. 4. 2014 v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti považuje za nepreukázané a nedôvodné.

55. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd musí skonštatovať, že žalobca nepreukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, žeby právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval ho k úhrade zosplatnenej sumy úveru. Uvedené bolo potrebné preto, lebo bez takéhoto oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a výzvy k úhrade zostatku úveru žalovaný nemohol o ňom vedieť a poznať výšku veriteľom vyčísleného celého zostatku úveru ktorý sa od neho žiada, preto sa s jeho plnením nemohol dostať ani do omeškania. Do doručenia mu takého oznámenia, ktoré preukázané nebolo totiž mohol poznať nanajvýš výšku jednotlivých omeškaných splátok úveru. Preto nemožno ho zaviazať k plateniu úroku z omeškania z celej zosplatnenej sumy spätne, už odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru jednostranným úkonom veriteľa, lebo vtedy jej výšku ešte poznať nemohol, ale priznať úrok z omeškania by bolo možné až po doručení mu oznámenia o zosplatnení úveru a márnom uplynutí lehoty na plnenie v ňom mu poskytnutej, čo zodpovedá aj všeobecnej úprave času plnenia v § 563 Občianskeho zákonníka.

56. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ktorý ako bolo uvedené v zmluve ani nie je uvedený, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento úver zaplatiť veriteľovi Consumer Finance Holding, a.s. len sumu poskytnutej istiny vo výške 276,01 eur. Keďže nepochybne šlo o úver, ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach a výška mesačnej splátky na rozdiel od splatnosti splátok a konečnej splatnosti bola jednoznačne a zrozumiteľne v zmluve dohodnutá v sume 15,77 eur, potom žalovaný úver (len vo výške reálne mu poskytnutej úverovej istiny)

mal ako už bolo uvedené v skutočnosti splatiť v 18 splátkach a teda poslednú splátku by hradil po 18 mesiacoch v mesiaci december 2014. Keďže v zmluve chýba údaj o dni splatnosti splátok v mesiaci, treba mať za to, že najneskôr by mal poslednú takúto splátku zaplatiť v posledný deň mesiaca december 2014. Keďže sa tak nestalo, od 1. 1. 2015 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením nevráteného zostatku úverovej istiny. Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 5,05 % ročne (ku dňu 1. 1. 2015). Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa 1. 1. 2015 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej a nepremlčanej úverovej istiny vo výške 110,62 eur a jeho omeškanie s jej zaplatením trvalo do 23. 5. 2017 (čo za dané obdobie činí úrok z omeškania 13,37 eur) a so zaplatením jej zvyšku vo výške 30,62 eur až do 22. 11. 2017 (čo za dané obdobie činí úrok z omeškania 0,77 eur), potom spolu za uvedené obdobie omeškania žalovaného vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 14,14 eur.

57. Celá suma dôvodne žalovaného, nepremlčaného nároku žalobcu teda predstavovala sumu 124,76 eur (110,62 eur ako istina + 14,14 eur ako úrok z omeškania).

58. Keďže žalovaný na sumu 124,76 eur zaplatil po podaní žaloby sumu 156,35 eur, je zrejmé, že zaplatil tak dôvodnú istinu, ako aj úrok z omeškania ktoré preplatil o sumu 31,59 eur, čím čiastočne uspokojil aj nárok žalobcu na pomernú náhradu trov konania.

59. Nárok žalobcu na náhradu trov konania je tu treba posúdiť podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku totiž výsledok konania je taký, že žaloba bola žalobcom v časti o zaplatenie sumy 185,08 eur vzatá späť (a to v žalovaným zaplatenej časti - o 156,35 eur procesným zavinením žalovaného, vo zvyšnej časti zavinením žalobcu). V ostatnej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobca pôvodne žalobou domáhal sa zaplatenia istiny 185,08 eur a po jej čiastočnom späťvzatí domáhal sa ešte úroku z omeškania vo výške 27,29 eur. Spolu uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 212,37 eur. Žalovaný uhradil po podaní žaloby sumu 156,35 eur, v tejto časti žaloba z čisto procesného hľadiska bola vzatá späť a konanie zastavené zavinením žalovaného, vo zvyšku bola zamietnutá. Procesný úspech žalobcu čo do zaplatenia sumy 156,35 eur k pôvodne uplatňovanému nároku na zaplatenie sumy 212,37 eur je teda úspechom v rozsahu cca 73 %, preto pomer úspechu a neúspechu strán je 73 % ku 27 % v prospech žalobcu, čo činí vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 46 %. Žalobca v poslednom podaní zo dňa 29. 1. 2018 vyčíslil trovy konania sumou 113,12 eur (16,50 eur ako súdny poplatok zaplatený za žalobu a 96,62 eur ako trovy právneho zastúpenia). 46 % tejto sumy činí sumu 52,04 eur na ktorú ako už bolo uvedené je treba započítať časť úhrad žalovaného vo výške 31,59 eur. Neuspokojený zostatok trov konania tak vo finančnom vyjadrení činí 20,45 eur, pričom túto časť nároku žalobcu na náhradu trov konania súd mu nepriznal z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 .

60. Súd vzhľadom na konkrétne okolnosti daného sporu má za to, že priznanie uvedenej časti nároku na náhradu trov konania žalobcovi nie je možné a spravodlivé, a to najmä vzhľadom na postup žalobcu v tomto drobnom spotrebiteľskom spore. Súd pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa musí vždy vziať zreteľ aj na to, či strana ktorej by sa mal priznať nárok na náhradu trov konania, alebo jeho časť uvádzala jednotlivé skutočnosti a dôkazy včas, či nesťažovala priebeh konania a podobne. Len podporne súd uvádza, že niekdajší Občiansky súdny poriadok aj výslovne vo vtedajšom § 150 uvedenú skutočnosť uvádzal ako skutočnosť na ktorú sa pri skúmaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada, pričom aj v podmienkach Civilného sporového poriadku, nakoľko ust. § 257 je ustanovením všeobecným, vytvárajúcim priestor na voľnú úvahu súdu je treba na uvedené skutočnosti prihliadať. Tu potom súd poukazuje na postup žalobcu, ktorý najskôr žalobou uplatnil aj nárok na úroky a poplatky za úver, potom podaním zo dňa 9. 10. 2017 oznámil, že s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ich berie späť a napriek tomu potom do konania a vo vzťahu k žalovanému vnášal zmätočnosť, keď vo svojich ďalších vyjadreniach napriek svojmu výslovnému predchádzajúcemu vyjadreniu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru opätovne tvrdil a argumentoval, že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti predpísané zákonom. Ešte vypuklejšie sa ale sťažovanie postupu konania a zbytočné zaťažovanie protistrany, teda žalovaného zo strany žalobcu prejavovalo v tom, že žalobca nereagoval včas na výzvy súdu, keď už pôvodný žalobca vôbec nereagoval na výzvu súdu zo dňa 5. 6. 2017 doručenú jeho právnemu zástupcovi dňa 9. 6. 2017 vyjadriť sa k námietkam žalovaného. Následne žalobca ignoroval výzvu súdu z pojednávania zo dňa 11. 10. 2017 vyjadriť sa k námietkam žalovaného do dňa 31. 10. 2017 a predložiť dôkaz o dátume úhrady sumy 80,- eur žalovaným, keď napriek doručeniu

tejto výzvy právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24. 10. 2017 ani do začiatku nasledujúceho pojednávania dňa 22. 11. 2017 na ňu nijako nereagoval a odpovedal až po tomto pojednávaní dňa 22. 11. 2017. Ani na výzvu zo dňa 23. 11. 2017 s poskytnutou lehotou 10 dní doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 9. 12. 2017 žalobca neodpovedal včas, a dokonca aj po opätovnej výzve zo dňa 13. 12. 2017 s poskytnutou lehotou 10 dní doručenej jeho právnemu zástupcovi dňa 14. 12. 2017, napriek výslovnému upozorneniu ani na túto výzvu v lehote nereagoval a opätovne na ňu odpovedal až tresne pred pojednávaním dňa 31. 1. 2018, v tento deň, teda viac ako 1 mesiac po uplynutí jemu poskytnutej lehoty. Za danej situácie bolo podľa názoru súdu namieste zvyšok nároku na náhradu trov konania žalobcovi práve z uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že stranám sporu ich náhradu nepriznal, lebo žalovanému nárok na ich náhradu podľa pomeru úspechu nevznikol a žalobcovi síce vznikol, ale v časti už tento nárok bol uspokojený a vo zvyšku jeho priznaniu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa.

61. Čo sa týka žiadosti žalobcu zo dňa 9. 10. 2017 o vrátenie časti súdneho poplatku za žalobu z dôvodu jej čiastočného späťvzatia, tejto nebolo možné vyhovieť, lebo zaplatený bol súdny poplatok v minimálnej zákonnej výške 16,50 eur a nakoľko aj po čiastočnom späťvzatí žaloby sume predmetu konania, ktorá ostala ním nedotknutá zodpovedala poplatková povinnosť vo výške 16,50 eur, nebolo čo žalobcovi vrátiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.