Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/1/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v exekučnej veci oprávneného W. S., o vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 4Er/389/2009-25, zo dňa 18. septembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu o vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom. V odôvodnení uviedol, že na návrh pôvodného oprávneného W. zo dňa 29.5.2009 a na základe vykonateľného exekučného titulu bol dňa 09.07.2009 súdny exekútor JUDr. Ing. Y. J. poverený vykonaním exekúcie v neprospech majetku povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie. V priebehu exekúcie súd prvej inštancie uznesením č.k. 4Er/389/2009-14 zo dňa 12.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.7.2017, pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho oprávneného W. vstúpila spoločnosť W. Následne súdny exekútor podal na súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vo vyjadrení k podnetu exekútora oprávnený poukázal na skutočnosť, že exekúcia je vedená na základe bloku na pokutu nezaplatenú na mieste a uplynula lehota na jej vymáhanie. Exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. U. vystavený dňa 16.4.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2007 a vykonateľnosť dňa 02.05.2007, ktorým povinnému ukladá OO PZ v I. pokutu vo výške 2 000,00 Sk. Nakoľko bol tento exekučný titul vydaný v konaní podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnom do 31.08.2008, je na jeho vykonanie stanovená lehota troch rokov podľa § 88 ods. 1 cit. zákona. Spomínaná 3-ročná lehota stanovená pre výkon rozhodnutia je považovaná za prekluzívnu lehotu, uplynutím ktorej zaniká právo na výkon rozhodnutia a rozhodnutie sa stáva neúčinným. Keďže súd nie je viazaný dôvodmi zastavenia, ktoré exekútor v podnete na zastavenie exekúcie uviedol a nakoľko v danej veci rozhodnutie o uložení pokuty možno bolo vykonať najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie uloženej pokuty, teda lehota na vykonanie uplynula dňa 02.05.2010, čím sa rozhodnutie stalo neúčinným a sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor v ktorom uviedol, že výrok o trovách exekúcie z hľadiska subjektu povinného na ich náhradu priamo závisí od výroku o jej zastavení, in concreto, od dôvodu pre ktorý bolo exekučné konanie zastavené. Mal za to, že v tomto prípade súd nesprávne rozhodol keď aplikoval ust. § 57 ods.1, písm. b) Exekučného poriadku ako dôvod zastavenia exekúcie v tomto prípade, namiesto exekútorom zisteného dôvodu zastavenia podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku, následkom čoho je nesprávne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie. Ďalej uviedol, že v predmetom exekučnom konaní sa v žiadnom prípade nejedná o preklúziu s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch. S účinnosťou od 01.09.2008 sa však v ustanovení § 88 zákona č. 372/1990 Z.z. odsek 1 vo vyššie citovanom znení nenachádza, nakoľko bol zákonom č.

298/2008 Z.z. zrušený. Vzhľadom na to, že prechodné ustanovenia zákona o priestupkoch neupravujú spôsob ako postupovať pri výkone rozhodnutia vydaného pred účinnosťou novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z., na výkone rozhodnutia, ktorým bola uložená sankcia za priestupok. je potrebné použiť' ustanovenie § 51 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v platnom znení, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak. vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. V zmysle ustanovenia § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v platnom znení, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie určenej povinnosti. Vznik právneho vzťahu je tak potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku, avšak obsah tohto právneho vzťahu (kam patrí aj otázka preklúzie) je už potrebné, aj vzhľadom na spomínanú absenciu intertemporálnych ustanovení, posudzovať podľa novelizovanej právnej úpravy. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 4/2008 zo dňa 31.03.2009. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. U. vydaný Obvodným oddelením V. dňa 16.04.2007. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2007 a vykonateľnosť dňa 02.05.2007. Zákonná trojročná lehota, dokedy bolo možné exekúciu nariadiť tak uplynula dňom 02.05.2010. Avšak oprávnený spracoval návrh na vykonanie exekúcie dňa 27.05.2009, pričom na jeho podklade sa exekučné konanie proti povinnému začalo. Z vyššie uvádzaných skutočnosti je teda zrejmé. že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty. Na základe vyššie uvedeného navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Nakoľko však existuje iný dôvod na zastavenie exekúcie, a to podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súdny exekútor trvá na zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti v zmysle podnetu zo dňa 18.07.2017.

3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia zákonom o priestupkoch začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojim charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti. Po jej uplynutí totiž stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe exekúciu ďalej vykonávať. Trojročná lehota v zmysle zákona o priestupkoch na vykonanie rozhodnutia v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 02.05.2010. Oprávnený má za to, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Na základe uvedeného mal tak za to, že exekúcia má byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Nestotožňuje sa s tým, aby v uvedenom prípade uhrádzal trovy súdneho exekútora oprávnený. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. n. 7M Cdo 13/2011. Na záver uviedol, že súdny exekútor nie je účastníkom tohto konania a z toho dôvodu nie je oprávneným na podanie odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zastavil exekúciu. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

7. Podľa § 386 písm. b) CSP, Odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

8. V predmetnej veci odvolanie podal súdny exekútor, hoci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia / § 35 ods. 1 Exekučného poriadku/ postavenie účastníka konania nemá. Iné osoby než oprávnený a povinný sú totiž účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie výslovne priznáva Exekučný poriadok, o takýto prípad však nejde. Príkladom tejto skupiny účastníkov konania len pre určitý úsek

konania sú tí, ktorí sú oprávnení sa zúčastniť rozvrhového konania, dražitelia, vydražitelia a pod. V danom prípade v odvolacom konaní nebolo napadnuté rozhodnutie o trovách exekúcie, kedy by účastníkom konania bol poverený exekútor (pre tento úsek konania).

9. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie, ktoré podal súdny exekútor, v súlade s citovaným ust. § 386 písm. b) odmietol bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj samotnými dôvodmi odvolania, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .