Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/4/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX X. M., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 8913/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 578,84 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/414/2014-37 zo dňa 21. marca 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Exekučný poriadok“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, č. k. SR 03702/12 zo dňa 21.08.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2012 a vykonateľnosť dňa 13.09.2012. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 22.03.2011. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku exekúcie uvedené v odôvodnení exekučného titulu a že boli v minulosti predmetom dokazovania a strany sporu mali možnosť uplatňovať námietky.

3. Súd prvej inštancie po prihliadnutí na povahu účastníkov vyhodnotil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Povinnosť povinnej splniť dlh bola zabezpečená blankozmenkou, po vyplnení ktorej bol vydaný exekučný titul.

4. Keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, súd prvej inštancie v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmluve o úvere absentuje okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a že v zmluve o úvere je neplatne dojednaná odplata za úver. Súd prvej inštancie za nekalú obchodnú praktiku považoval aj skutočnosť, že povinná

musela vyplniť blankozmenku, so zmenkovým úrokom 0,25% denne, teda 91,25 % ročne, ktorá je pre spotrebiteľov zákonom zakázaná. Pretože exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na rozpor s dobrými mravmi či so zákonom, súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že úver poskytol povinnej za účelom zamestnania. Povinná v zmluve o úvere aj osobitne podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že neskúma skutočnosť, na čo konkrétne povinná využila poskytnutý úver. Z týchto dôvodov je oprávnený názoru, že povinná nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený ďalej namietal, že povinná nijako nepreukázala skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie spotrebiteľa. Ak by povinná nebrala úver za účelom zamestnania, tak prehlásenie, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon zamestnania by nikdy neurobila. Oprávnený konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ. Oprávnený má za to, že úplné zastavenie exekúcie by prichádzalo do úvahy iba vtedy, ak by mal exekučný súd za preukázané, že povinná nemá postavenie podnikateľa a rozhodcovská zmluva je neplatná. Oprávnený ďalej namietal aplikáciu ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Podľa názoru oprávneného, súd môže na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zmenkou prihliadať iba na námietku dlžníka. V základnom konaní súd nebol oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky je podľa názoru oprávneného porušením ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Oprávnený ďalej uviedol, že povinná pri podpise zmluvy o úvere vystavila blankozmenku, ktorú vlastnoručne podpísala. Povinná zároveň mala vedomosť, že na predmetnej zmenke je zmenkový úrok vo výške 0,25% denne a že bola zároveň oboznámená aj s Dohodou o vyplnení zmenky v zmysle čl. 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru oprávneného, dohodnutá výška zmenkového úroku 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Na základe týchto dôvodov oprávnený požiadal odvolací súd, aby odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

11. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 24.02.2014 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 27.05.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým

je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR 03702/12 zo dňa 21.08.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2012 a vykonateľnosť dňa 13.09.2012. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený v zákonnej 15 dňovej lehote podal odvolanie, ktoré odôvodnil porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym právnym posúdením veci a neúplným zistením skutkového stavu.

12. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (6) ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“); spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 a § 54 ods. 1,2 . K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom zamestnania. V zmluve o úvere je povinná označená menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je taktiež povinná označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená,

že povinná je označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinná nie je označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinnou ako s fyzickou osobou

- nepodnikateľom. Povinná síce označila v zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je jej zamestnanie, to ale nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa nepovažuje osobu, ktorá koná za účelom podnikania, teda nie za účelom zamestnania, ako je tomu v danom prípade.

19. Rovnako možno povinnú považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je zamestnanie. Poskytnutie úveru na zamestnanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinná nemohla v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky.

20. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Ak by nešlo o spotrebiteľský zmluvný vzťah, zmluva o úvere by sa v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka spravovala ako absolútny obchod Obchodným zákonníkom a voľba právneho predpisu (Obchodného zákonníka), ktorým sa má spravovať zmluvný vzťah, by bola nadbytočná, bez opodstatnenia. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 . Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnej v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnej obsah zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

21. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku totiž potrebné prihliadať na hospodársku kauzu poskytnutia zmluvy o úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol oprávnený povinnej úver za účelom zamestnania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu formulárovej zmluvy od povinnej vyžadoval.

22. Oprávnený uvádza, že ako poskytovateľ úveru neskúma, či poskytnuté peňažné prostriedky skutočne boli použité na deklarovaný účel, pretože je to pre neho nepodstatná informácia. V danom prípade tak na jednej strane vyžaduje uvedenie využitia úveru a na strane druhej ho neskúma. Potom je bez akéhokoľvek hospodárskeho účelu (kauzy), aby tento údaj od povinnej v zmluve vyžadoval, ak v skutočnosti nie je jeho zámerom poskytnúť povinnej úver na uvedený výkon zamestnania. V takom prípade ide o úver bezúčelový, na ktorý sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Z postoja oprávneného vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom znení. Takýto postup oprávneného potiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od podnikateľov. Ustanovenie zmluvy o úvere, týkajúce sa účelu použitia úveru tak nemá pre oprávneného materiálny význam. Vzbudzuje to naopak dojem, že účelom vyššie uvedeného ustanovenia je len snaha vyhnúť sa aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ. To predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 , porušenie princípu ochrany spotrebiteľa. Z toho dôvodu vyššie uvedené konanie oprávneného ochranu nepožíva. Vytvára totiž pochybnosti o hospodárskej kauze poskytnutého plnenia (§ 495 , teda, že skutočným dôvodom oprávneného bol poskytnúť úver pre dlžníčku za účelom jej zamestnania a nie bez vymedzeného účelu.

23. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal aplikáciu ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť splnenie dlhu zmenkou. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odvolaní napadnutom uznesení

neaplikoval ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu odvolací súd považuje danú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri vydaní exekučného titulu

- rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 03702/12 zo dňa 21.08.2012 boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd neposúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol povinnej náležitú ochranu. Za nekalú obchodnú praktiku je potrebné považovať aj skutočnosť, že povinná musela vyplniť blankozmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo predstavuje ročný úrok 91,25% (uvedená výška je vo vzťahu k spotrebiteľovi zákonom zakázaná). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa názoru odvolacieho súdu aj dojednanie spôsobu vyplnenia zmenky formou Dohody obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru odvolacieho súdu bol tak naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) bod 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2