Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/4/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci navrhovateľa Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX O. O., ako osoby zaviazanej k plneniu vyživovacej povinnosti proti odporcovi Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E., ako osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, 022 01 Čadca, IČO : 50 473 522, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5Pc/6/2016-18 zo dňa 27. marca 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 5Pc/6/2016-42 zo dňa 07. septembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 5Pc/6/2016-18 zo dňa 27. marca 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 5Pc/6/2016-42 zo dňa 07. septembra 2017 zrušuje , vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresný súd podľa 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine v spojení s ust. § 231 zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 16P/190/2010-62 zo dňa 15.10.2010 ku dňu 13. októbra 2016. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ návrhom podaným súdu dňa 13.10.2016 žiadal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť voči odporcovi ku dňu 31. mája 2016 z dôvodu, že odporca maturitnou skúškou ukončil nadstavbové štúdium na Súkromnej strednej odbornej škole spoločného stravovania. Ukončením štúdia získal dostatočné predpoklady na získanie zamestnania a je schopný sám sa živiť. Odporca so zrušením vyživovacej povinnosti až do dňa 03.04.2017 nesúhlasil, nakoľko až týmto dňom nastúpil do trvalého pracovného pomeru, predtým si zarábal len na základe dohody o vykonaní práce, resp. bol nezamestnaný, vedený na úrade práce bez príjmu.

3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 16P/190/2010 zo dňa 15.10.2010 bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu v tom čase maloletého Q. Z. sumou 150,00 Eur mesačne počnúc dňom 08.09.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2010. Odporca v júni 2016 ukončil štúdium na strednej škole zložením maturitnej skúšky. V konaní mal súd preukázané, že v mesiacoch september až december odporca pracoval na dohodu ako krupier, od 05.12.2016 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Dňa 27.03.2017 podpísal odporca zmluvu so svojim zamestnávateľom - Y. Z., SZČO s dátumom nástupu od 03.04.2017, kedy nastúpil do riadneho trvalého pracovného pomeru.

4. V súlade so zisteným skutkovým stavom a s poukazom na ust. § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 231 okresný súd návrhu vyhovel čiastočne. Konštatoval, že zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov. Špeciálna úprava Zákona o rodine výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle zaradenia tohto ustanovenia do spoločných ustanovení. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Preto súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi až odo dňa podania návrhu na súd, keďže mal za to, že ukončením stredoškolského štúdia (do 31.08.2017) odporca získal schopnosť sám sa živiť a uspokojovať svoje potreby bez pomoci rodičov. Nakoľko súd zrušil vyživovaciu povinnosť až ku dňu podania návrhu a nie ku dňu 31. mája 2016 ako to žiadal navrhovateľ, súd dopĺňacím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť za obdobie od 01.06.2016 do 13.10.2016.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s určením dátumu, od ktorého súd zrušil vyživovaciu povinnosť, t.j. dňom 13.10.2016. Zotrval na svojom návrhu a žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť dňom 31. mája 2016. Zdôraznil, že k zmene pomerov došlo ukončením štúdia syna - odporcu, t.j. dňom 31. mája 2016 a nie až podaním jeho návrhu na súd. Deň podania návrhu by bol rozhodujúci pri rozhodovaní o návrhu na určenie výživného na dospelé dieťa. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a vyživovaciu povinnosť voči odporcovi zrušiť dňom 31. mája 2016.

6. Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu primárne poukázal na skutočnosť, že bol študentom do 31. augusta 2016 a nie do dňa 31. mája 2016, pričom dal do pozornosti, že maturoval nie v mesiaci máj, ale v mesiaci jún 2016. Navrhovateľ sa o neho od jeho 3 rokov vôbec nezaujímal, dokonca ho ani nespoznal, keď sa osobne stretli, nenavštevoval ho a nikdy mu nekúpil niečo nad rámec výživného. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že navrhovateľ teda ani nevedel, kedy ukončil štúdium na strednej škole, napriek tomu, že súdnym rozhodnutím nebola zrušená vyživovacia povinnosť, navrhovateľ si túto prestal plniť, z ktorého dôvodu matka mu musela v plnej miere zabezpečovať osobnú starostlivosť a podporovať ho finančne. Aj počas štúdia sa snažil brigádnicky pracovať, aby matku finančne odbremenil. Dal do pozornosti ustanovenia Zákona o rodine, ktoré neurčujú lehotu, dokedy má trvať vyživovacia povinnosť. Jej zánik sa viaže na stav, keď je dieťa pripravené sa samostatne sa živiť a uspokojovať svoje životné potreby bez pomoci rodičov. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, pričom pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, nakoľko je vo výroku vecne správny a priznať mu náhradu trov konania ako i trov právneho zastúpenia.

7. Navrhovateľ na vyjadrenie odporcu reagoval podaním v elektronickej podobe (mail) bez autorizácie podľa osobitného predpisu. V zákonom stanovenej lehote toto podanie dodatočne v listinnej podobe súdu nedoručil, napriek poučeniu v zmysle § 125 ods. 2 CSP, z ktorého dôvodu súd na takéto podanie neprihliadal a nedoručoval ho odporcovi.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Prioritne je potrebné zdôrazniť, že návrh na začatie konania bol podaný za účinnosti nových procesných kódexov, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01.07.2016, ďalej „CSP") a Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z. z. účinný od 01.07.2016, ďalej „CMP").

10. Druhá časť, prvá hlava upravuje konania vo veciach rodinno-právnych. Do uvedenej kategórie je začlenené konanie vo veciach výživného plnoletých osôb (8. diel). Vo vzťahu k plnoletým osobám z hľadiska nárokov na výživné a iných obdobných nárokov je potrebné vychádzať z hmotno-právneho predpisu, ktorým je zák. č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine. V predchádzajúcej právnej úprave, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku neboli konania vo veciach výživného plnoletých osôb upravené samostatne, resp. na podklade osobitných procesných pravidiel ako tomu bolo v konaniach

vo veci starostlivosti súdu o maloletých (tretia časť, piata hlava OSP). V režime Občianskeho súdneho poriadku sa to prejavovalo tým, že konanie vo veciach výživného plnoletých osôb bolo návrhovým a sporovým konaním, kde sa uplatnili všetky princípy platné pre kontradiktórne konania, kde je vždy na navrhovateľovi, aby preukázal tvrdený nárok. Iniciatíva súdu v dokazovaní nebola možné len pri aplikácii § 120 ods. 1 veta tretia OSP, ktoré bolo treba vykladať prísne reštriktívne. Vykonanie dôkazu nenavrhnutého účastníkom tak prichádzalo do úvahy v prípade, ak bez tohto ďalšieho dokazovania nebolo možné rozhodnúť vo veci samej. V zmysle uvedeného potom nebolo možné použiť premisy, pravidlá a princípy typické pre konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa. V konaní o výživnom na plnoleté dieťa vystupovali účastníci, ktorí mali postavenie štandardných sporových strán a ktorí boli povinní podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

11. Začlenením konania vo veciach výživného plnoletých osôb do ustanovení Civilného mimosporového poriadku sa prioritne vychádza z kritéria zakotveného v čl. 1 CMP, a to z hľadiska ochrany konkrétneho verejného záujmu. Zákonodarca konštatoval, že takýto verejný záujem je prítomný, keďže sa vychádza predovšetkým z úlohy, ktorú pri regulácii spoločenských vzťahov výživné plní, t.j. snaha zabezpečovať pre členov rodiny uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V režime Civilného mimosporového poriadku platí vo vzťahu k týmto konania vyšetrovací princíp, t.j. povinnosť súdu zisťovať skutočnú pravdu, resp. pravdu približujúcu sa hmotno-právnym pomerom a ich vyjadreniu v hypotéze hmotno-právnej normy. Konanie je ovládané dispozičným princípom, t.j. môže sa začať len na návrh (§ 155 . Obligatórna návrhovosť konania sa prejavuje v tom, že súd je viazaný petitom návrhu na začatie konania. Pokiaľ súd rozhoduje vo veci samej, musí rozhodnúť o celej prejednávanej veci (§ 2 ods. 1 v spojení s § 212 ods. 2 . Ani dispozičný princíp však neredukuje povinnosť súdu, ktorá mu vyplýva z ust. § 35 CMP, podľa ktorého súd je povinný zistiť skutočný stav veci a § 36 CMP, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

12. V prejednávanej veci sa navrhovateľ ako osoba výživou povinná domáhal voči svojmu synovi ako osobe oprávnenej z výživného, zrušenia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že syn ukončil štúdium vykonaním maturitnej skúšky. Výživné žiadal zrušiť odo dňa 31. mája 2016. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrhu vyhovel čiastočne, vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zrušil dňom 13.10.2016 ku dňu začatia súdneho konania, pretože pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania.

13. Závery vyslovené okresným súdom k obsahu podaného návrhu nepovažoval súd druhej inštancie jednak za preskúmateľné a jednak majúce základ v platnej a účinnej právnej úprave.

14. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zistené skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia NS SR 2MCdo/4/2009).

15. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť, znemožní účastníkom realizovať ich procesné práva, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 389 ods. 1 písm. b) .

16. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné obsahové požiadavky formulované v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie je koncipované tak, aby

jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia

- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou presvedčivosti, stručnosti, presnosti, ako aj základnými princípmi logického myslenia. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Ak súd príjme skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku.

17. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napr. v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolania, atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napr. v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti, atď.). Ak sa tak stane je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. „Z uvedeného vyplýva, že súdne rozhodnutia ukladajúce povinnosť na plnenie výživného možno zmeniť len na návrh a len vtedy, ak sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku alebo ďalšie trvanie dávok, bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné na maloleté deti. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť na plnoleté dieťa len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov (k zníženiu alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti) nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i za dobu pred podaním návrhu. Naopak, z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 OSP (pozn. aktuálne § 157 vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť, na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ak nejde o výživné pre maloleté deti, vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery" (z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 473/2012).

18. Teleológia § 62 ods. 1 Zákona o rodine (citovaného v napadnutom rozhodnutí) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť, má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách a je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a pod.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Súd skúma, či je oprávnená požiadavka na zrušenie vyživovacej povinnosti, prípadne, či nedochádza k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (nezáujem sa zamestnať hoci aj na čiastočný úväzok alebo prijať brigádnickú prácu). Pri rozhodovaní o zrušení výživného (vyživovacej povinnosti) súd berie do úvahy aj kritérium dobrých mravov, avšak iba v prípade plnoletých detí.

19. Prax súdov v súvislosti so zánikom (zrušením) výživného vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažoval za relevantné napr. ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Dieťa totiž môže získať ukončením jedného štúdia predpoklady na výkon povolania. Je však nepochybné, že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Treba brať do úvahy situáciu na trhu práce, existenciu širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, doplnenie jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikáciu, nadstavbu, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie. Pri hodnotení otázky prípravy na budúce povolanie je nutné skúmať aj prípadné zavinené a bezdôvodné prerušenie štúdia, ktoré sa tak nadmerne predlžuje; tento stav nemôže ísť na ťarchu povinného rodiča, ktorý by tak vynakladal prostriedky v neobmedzenom čase len z dôvodu pasívneho prístupu dieťaťa k svojej budúcnosti.

20. V nadväznosti na právny výklad uvedený vyššie je dôvodné konštatovať, že závery okresného súdu vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku sú predčasné, nedostatočné a v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou.

21. Okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že „pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania". Takáto argumentácia nemá svoj

zákonný podklad a nereflektuje podstatu a zmysel ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podstatným bolo v danom prípade skúmať moment, kedy došlo k zmene pomerov na strane osoby oprávnenej na výživné, a to aj prípadne do minulosti a od toho času skúmať podmienky pre navrhované zrušenie výživného (viď vyššie spomínané uznesenie ústavného súdu). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, avšak vôbec sa nezameral na riadne objasnenie (z hľadiska časového i vecného) a posúdenie, či a odkedy je odporca schopný sám sa živiť. Z obsahu návrhu je zrejmé, že odporca ukončil štúdium vykonaním maturitnej skúšky v školskom roku 2015/2016, pričom dôvody, pre ktoré sa odporca zaevidoval na úrade práce až dňa 05.12.2016 zostali nevysvetlené. Ak teda navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že jeho syn už má od vykonania maturitnej skúšky objektívnu možnosť živiť sa samostatne, potom bolo úlohou súdu pri výsluchu odporcu klásť otázky smerujúce k objasneniu práve tejto skutočnosti. Zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v ust. § 91 a § 92 striktne vymedzuje, ktorým dňom a za akých okolností prestáva byť žiak žiakom školy (dňom nasledujúcom po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy).

22. Pokiaľ súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého možno zrušiť vyživovaciu povinnosť voči plnoletej osobe až odo dňa podania žalobného návrhu, neskúmal, kedy odporca reálne, ktorým dňom ukončil štúdium, neskúmal, z akého dôvodu sa následne odporca nezapojil do pracovného procesu, resp. z akého dôvodu sa zaevidoval do evidencie uchádzačov o zamestnanie až v decembri roku 2016, neskúmal, či od skončenia štúdia bol schopný samostatne sa živiť, a tak následne nedostatočne zistil skutočný stav a vec nesprávne právne posúdil, ktorá skutočnosť musela viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Keďže navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti dňom 31. mája 2016 bude potrebné dôsledne sa zaoberať navrhovateľom vymedzeným rozhodným obdobím a z hľadiska vymedzeného predmetu konania (zrušenie vyživovacej povinnosti od 31. mája 2016) bude potrebné súdnym rozhodnutím pokryť celé žalované obdobie, aby bolo možné konštatovať, že súd rozhodol o celom predmete konania.

23. Ak sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal s právnou stránkou veci a rozsudok riadne neodôvodnil, potom si taký súd nesplnil ústavne zákonom vymedzenú povinnosť garantovať účastníkovi konania obsah základného práva na súdnu ochranu, právo na spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Z tohto dôvodu bol krajský súd nútený rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd vec znovu prejedná a otázku zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu opätovne posúdi v súlade s vyššie formulovaných výkladom príslušných ustanovení Zákona o rodine.

24. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP, § 57 a § 58 rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 .

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.