Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/309/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne: L. V., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, S., právne zastúpená: Mgr. Michalom Krákorníkom, advokátom so sídlom Q. X, XXX XX R., proti žalovanému: Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Ružinovská 1E, Bratislava, IČO: 35 793 783, zastúpený Advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 1.648 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/100/2015-88 zo dňa 07. apríla 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.648 Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.648 Eur od 18.12.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. potvrdzuje.

Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.648 eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.648 eur počnúc od 18.12.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 98,50 eur na účet príslušného peňažného ústavu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody za bolesť na tom skutkovom základe, že dňa 04.12.2014 v dôsledku úrazu spôsobeného šmykom na klzkej podlahe v priestoroch predajne žalovaného v Námestove v čase približne o 07.10 hod. utrpela zranenie pravej hornej končatiny. Bezprostredne po vzniku zranenia jej bola poskytnutá pomoc zo strany zákazníkov, ktorí zabezpečili jej prvotnú stabilizáciu a prevoz do zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bola následne podrobená chirurgickým a ošetrujúcim úkonom. Po vykonaní dokazovania považoval jednoznačne za preukázané, že škodová udalosť sa stala v predajni žalovaného v Námestove, v deň, ktorý uvádzala žalobkyňa, keď vypočutí svedkovia zhodne popísali miesto pádu žalobkyne ako i jeho následky. Pokiaľ sa žalovaný v konaní odvolával na zápis spísaný jeho zamestnancom a nevestou žalobkyne, v ktorom zápise bolo uvedené, že žalobkyňa sa pošmykla na čistej podlahe, išlo o zápis spísaný treťou osobou, ktorá nebola prítomná pri vzniku úrazu, keď naviac zápis bol spisovaný po 4 dňoch od úrazu. Tento písomný dôkaz nepovažoval za hodnoverný, nakoľko vznik pádu je v ňom popísaný len všeobecne, bez podrobností a následkov. Pri hodnotení dôkazov tiež neprihliadol na žalovaným predložený skúšobný certifikát č. 200424673/3210, ktorým žalovaný

preukazoval, že keramické dlaždice a obklady sú vyrobené podľa stanovenej normy a sú určené na použitie v pracovných priestoroch s nebezpečenstvom pošmyknutia sa, nakoľko z tohto certifikátu nie je zrejmé, či konkrétne keramické dlaždice boli použité v prevádzke žalovaného, v ktorej došlo k úrazu. Pri určení výšky náhrady škody vychádzal z lekárskeho posudku predloženého žalobkyňou, ktorým bolo bolestné ohodnotené počtom 100 bodov. Nakoľko k úrazu došlo v roku 2014 a za rok 2013 predstavuje hodnota jedného bodu 16,48 eur, výška náhrady predstavuje žalobkyňou požadovanú sumu 1.648 eur. Pokiaľ žalobkyňa žiadala úrok z omeškania odo dňa 18.12.2015, t.j. odo dňa spísania žaloby, súd tejto požiadavke žalobkyne vyhovel, nakoľko žalovaný bol viackrát vyzvaný na úhradu bolestného ešte pred podaním žaloby. Ak ku dňu omeškania bola určená základná úroková sadzba Európskou centrálnou bankou vo výške 0,5 %, súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške vyššej o 5 percentuálnych bodov. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte už len , v zmysle ktorého priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalovanému uložil zaplatiť súdny poplatok podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdneho poplatku za žalobu podľa § 4 zák. č. 71/1992 Zb.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamietne a jemu sa prizná náhrada trov konania v celom rozsahu. V dôvodoch odvolania uviedol, že v prvostupňovom konaní boli na základe návrhu žalobkyne vypočuté dve svedkyne, v oboch prípadoch išlo o jej kolegyne v rámci zamestnania. Svedkyňa M. Z. výslovne v rámci svojej výpovede uviedla, že mechanizmus pádu nevidela, pád žalobkyne len počula, pričom žalobkyne jej potom, ako k nej pristúpila neuviedla, ako sa stalo, že padla, nakoľko nebola schopná rozprávať. Ďalšia svedkyňa X. Z. uviedla rovnako ako vyššie označená svedkyňa, že mechanizmus pádu žalobkyne nevidela, žalobkyňu videla až po páde. Z výpovedí vyššie uvedených svedkov vyplynulo, že mokrá podlaha v predajni žalovaného je uvádzaná len zo strany svedkyne X. Z.. Svedkyňa M. Z. túto podstatnú skutočnosť vo výpovedi neuviedla. Na základe uvedených skutočností existuje značná pochybnosť o hodnovernosti výpovede svedkyne X. Z. vo vzťahu k tomu, či skutočne bola podlaha predajne žalovaného v mieste pádu žalobkyne mokrá a či táto skutočnosť mala byť v príčinnej súvislosti s pádom a úrazom žalobkyne. Žalovaný tiež poukázal na blízky kolegiálny vzťah medzi žalobkyňou a svedkyňou X. Z.. Vzhľadom na ním predložený Skúšobný certifikát č. 200424673/3210 bol toho názoru, že v konaní nevznikla pochybnosť o tom, že by táto podlahová dlažba nemala byť použitá v predajni žalovaného. Preto nebol dôvod k tomu, aby okresný súd na uvedený dôkaz neprihliadal. V prípade, ak by aj sa teoreticky priklonil k záveru, že v danom čase bola podlaha predajne v okolí miesta vzniku úrazu mokrá a zároveň odhliadnuc i od preukázanej protišmykovosti podlahovej dlažby predajne, žiadny z vykonaných dôkazov nie je podkladom na prijatie záveru, že k vzniku úrazu žalobkyne došlo v príčinnej súvislosti s mokrou podlahou, t.j. v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by k pádu žalobkyne došlo v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného. Nemožno vylúčiť ani skutočnosť, že ku škodovej udalosti došlo pričinením samotnej žalobkyne, t.j. zvrtnutím nohy tak, ako to bolo uvedené v rámci oznámenia o škode zo dňa 08.12.2014.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skutkové tvrdenie o mokrej podlahe jednoznačne potvrdila aj svedkyňa Z., ktorá sa pri poskytnutí prvotnej asistencii žalobkyni tiež sama pošmykla a spadla na koleno. Či podlaha predajne žalovaného bola v mieste žalobkyne mokrá a či táto skutočnosť mala byť v príčinnej súvislosti s pádom a úrazom žalobkyne, mal do skončenia vykonaného dokazovania preukázať žalovaný. Nakoľko tak nevykonal, skutkové tvrdenia žalobkyne potvrdené svedeckými výpoveďami vo veci nezaujatými svedkami sa stali nosnými skutočnosťami pre rozhodnutie vo veci samej. Tvrdenia žalovaného o hodnovernosti vypočutých svedkov považovala za účelové, ničím nepodložené a naviac i oneskorené.

4. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že naďalej zotrváva na všetkých skutočnostiach uvedených v odvolaní. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že mechanizmus pádu žalobkyne ani jedna zo svedeckých výpovedí nepotvrdila.

5. Žalobkyňa v reakcii na repliku žalovaného uviedla, na doklad doložený žalovaným v rámci repliky (prehlásenie zhotoviteľa o kompletnosti diela) súd už nemôže prihliadať, nakoľko nespĺňa ani jednu z podmienok vymedzených v ust. § 366 CSP. Predmetný dôkaz mal žalovaný zabezpečiť s dostatočným časovým predstihom.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 a má predpísané náležitosti (§ 363 , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 , vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 , vo výroku I. podľa § 388 zmenil a vo výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

7. Vo vzťahu k preskúmavanému výroku I. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že po jeho preskúmaní dospel k záveru, že okresný súd v tomto smere dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie čo do istiny, t.j. sumy 1.648 eur vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Pokiaľ odvolací súd týmto rozsudkom zmenil výrok I. napadnutého rozsudku okresného súdu, tak len z dôvodu zistenia procesnej vady tohto výroku (§ 380 ods. 2 spočívajúcej v tom, že okresný súd prekročil žalobnú žiadosť žalobkyne v časti výšky uplatnených úrokov z omeškania. Z obsahu žaloby, ktorá v priebehu prvostupňového a ani odvolacieho konania nebola žalobkyňou zmenená totiž vyplýva, že žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania z požadovanej istiny vo výške 5,05 % ročne, okresný súd však výrokom I. priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne, t.j. v rozpore s ust. § 216 CSP.

8. Odvolacie námietky žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Námietka, že svedkyne M. Z. a X. Z. mechanizmus pádu žalobkyne v predajni žalovaného priamo nevideli, resp. že ich výpovede si vzájomne odporujú, neobstojí. Označené svedkyne (ako vypovedali na pojednávaní konanom dňa 07.04.2017) boli v mieste a čase úrazu žalobkyne v predajni žalovaného, v momente úrazu sa nachádzali v tesnej blízkosti žalobkyne (pri pokladni, žalobkyňa bola za nimi), svedkyňa Z. zároveň potvrdila, že v mieste, kde došlo k pádu žalobkyne bola podlaha predajne žalovaného mokrá, čo potvrdila vo svojej výpovedi i samotná žalobkyňa. V týchto podstatných častiach sa výpovede svedkýň nerozchádzali a zároveň ich výpoveďami bola i podľa odvolacieho súdu jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi príčinou pádu žalobkyne (mokrá podlaha predajne žalovaného) a jeho následkom (zranenia, ktoré žalobkyňa utrpela). Výpoveď vyššie uvedených svedkýň spolu s výpoveďou žalobkyne a listinnými dôkazmi (lekárske správy Hornooravskej nemocnice Trstená) okresný súd vyhodnotil správne a v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP. Neobstojí ani námietka žalovaného, že možnosť klzkej podlahy v predajni žalovaného bola vyvrátená ním predloženým dôkazom - skúšobný certifikát o skúške protišmykovosti podlahových dlažieb. Označený dôkaz (založený v spisovom materiáli na č. l. 53 a nasl. spisu) nemohol podľa odvolacieho súdu vyvrátiť z hľadiska existencie príčinnej súvislosti medzi príčinnou a následkom podstatnú a preukázanú skutočnosť, a to existenciu mokrej podlahy v mieste, kde došlo k úrazu žalobkyne. Žalovaným vyššie označený predložený dôkaz môže vypovedať len o určitej hoci i kvalitnej protišmykovosti materiálu, z ktorého bola zhotovená podlaha predajne žalovaného (neglazované keramické kameninové dlaždice - pozn. odvolacieho súdu), nie však o tom, že by tento materiál vylúčil možnosť pádu fyzickej osoby na takomto materiáli v prípade, že je mokrý. Žalovaný sa teda ani týmto dôkazom nevyvinil zo zodpovednosti za úraz žalobkyne, ku ktorému došlo v jeho predajni. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

9. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých ustanovení priznal žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko žalobkyňa bola vo svojej podstate v odvolacom konaní plne úspešná.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)