Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_35C-335-2016.pdf
PDF · 123.54 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/335/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu : A. P., bytom Q. XXX, XXX XX Q., zast.: JUDr. Vladimír Vaňo, advokát so sídlom Hodská 1277, 924 01 Galanta, proti žalovanému: D.. D. P., súdny exekútor, so sídlom Š. XXX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.443,97 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.443,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.443,97 Eur od 4.5.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením..
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 21.11.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.443,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% od 23.12.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na návrh E. T., F.. XX.X.XXXX, T. S. XXXX/XX, J., sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora O.. T.. P. F. poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. XXXX XXXXXX* zo dňa 29.7.2004 na uspokojenie pohľadávky 150.000,- Sk (4.979,08 Eur) s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu
- rozhodnutia Okresného súdu Galanta, č.k. 11Ro/61/2004 z 12.5.2004. Dňa 21.11.2008 oprávnený E. T. návrhom na zastavenie exekúcie požiadal súdneho exekútora O.. T.. P. F. o zastavenie exekučného konania č. EX 84/2004 z dôvodu, že povinný A. P. dňa 21.11.2008 na Notárskom úrade JUDr. Z. J., G. uhradil celú pohľadávku vo výške 150.000,- Sk (4.979,08 Eur). Súdny exekútor O.. T.. P. F. bol 9.12.2011 odvolaný, pričom na jeho miesto bol dňom 15.12.2011 ustanovený náhradník žalovaný. Žalovaný vykonal 22.12.2014 exekúciu zrážkou z bankového účtu žalobcu vo výške 1.443,97 Eur ako exekučné trovy, na základe exekučného príkazu zo dňa 17.12.2014, č.k. EX 20084/04. Okresný súd Galanta rozhodol uznesením z 26.3.2015, č.k. 8Er/434/2004 tak, že I. exekúciu zastavil a II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Žalovaný na výzvu súdu zo 17.3.2015 uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje, napriek skutočnosti, že dňa 22.12.2014 strhol z účtu žalobcu sumu 1.443,97 Eur z titulu trov exekúcie.
2. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu doručenému súdu 17.5.2017 potvrdil, že 30.6.2004 začalo exekučné konanie na základe Platobného rozkazu sp. zn. 11Ro/61/2004 z 12.5.2004 voči žalovanému ako povinnému. Dňa 29.7.2004 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Pôvodný súdny exekútor O.. T.. P. F. 16.8.2014 vydal upovedomenia o začatí exekúcie s označením spôsobu, a to aj prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, ktoré si povinný prevzal 4.10.2004. Povinný na základe upovedomenia o začatí exekúcie neuhradil pohľadávku s príslušenstvom a neuhradil ani trovy súdneho exekútora v lehote 14 dní od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie a nepodal ani námietky voči exekúcii a trovám súdneho exekútora. Žalovaný prevzal exekútorský úrad po odvolanom súdnom exekútorovi O.. T.. P. F. 15.11.2011. Dňa 26.11.2014 vyzval žalovaný oprávneného, aby zdokladoval či mu povinný uhradil pohľadávku s príslušenstvom. Dňa 17.12.2014 žalovaný vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke nakoľko bolo zistené, že povinný je majiteľom bankového účtu v ČSOB, a.s. na trovy exekúcie, na ktoré boli vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie vo výške 43.500,- Sk, t.j. 1.443,94 Eur a na ktoré mal v súlade s vyhláškou o odmenách a náhradách súdnych exekútorov č. 288/1995 Z.z. súdny exekútor nárok. Vydaním exekučného príkazu neboli porušené žiadne právne predpisy, nakoľko súdny exekútor má nárok na trovy, ktoré boli riadne vyčíslené a ktoré povinný nenamietal. Podľa § 96 ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá exekučný príkaz do 14 dní po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli.“ Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučný príkaz bol vydaný po tom, ako súdny exekútor zistil, že povinný je majiteľom bankového účtu. Dňa 15.1.2015 bolo na úrad žalovaného doručené oznámenie, kde oprávnený uviedol, že povinný mu vyplatil pohľadávku a že sa osobne dostavil na úrad pôvodného súdneho exekútora a podal návrh na zastavenie exekúcie. V spise EX 20084/04 sa nenašiel žiadny návrh na zastavenie exekúcie a nebol ani podaný na Okresný súd Galanta. Oprávnený v oznámení uvádza, že pôvodný exekútor opomenul návrh na zastavenie podať na príslušný súd, čo však nie je preukázateľné, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie v spise nie je a ani oprávnený nemá ani návrh na zastavenie exekúcie, ktorý údajne podal u pôvodného súdneho exekútora opatrený pečiatkou s dátumom o prevzatí pôvodným súdnym exekútorom. Zároveň vo svojom oznámení uviedol, že vyzýva žalovaného k podaniu návrhu na zastavenie exekúcie. Dňa 22.1.2015 bol návrh na zastavenie postúpený na Okresný súd Galanta. Súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil nakoľko boli uhradené žalobcom ako povinným, a to stiahnutím z bankového účtu na základe exekučného príkazu.
3. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného z 26.6.2017 uviedol, že vymáhanú istinu v plnom rozsahu prevzal od žalobcu ako povinného E. T., dôkazom čoho je notárska zápisnica. Súčasťou tejto zápisnice je aj prehlásenie, že prevzatím tejto sumy už nemá oprávnený žiadne iné požiadavky a konanie bude zastavené. O zastavenie exekučného konania bolo požiadané 21.11.2008, teda v ten istý deň ako povinný uhradil istinu.
4. Žalovaný vo vyjadrení z 31.8.2017 zopakoval, že v spise EX 20084/04 sa nenašiel žiadny na návrh na zastavenie exekúcie. To, že sa žalobca a oprávnený dohodli v notárskej zápisnici, že si nebudú uplatňovať žiadne trovy nie je právne relevantné, nakoľko trovy exekúcie sa vyčísľujú v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a nie ako sa dohodnú účastníci konania medzi sebou. Návrh na zastavenie bol doručený na exekútorský úrad opätovne 15.1.2015 a na základe tohto návrh žalovaný na Okresný súd Galanta podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 22.1.2015 doručený 30.1.2015. Dňa 25.2.2015 bola na exekútorský úrad doručená výzva, či si žalovaný uplatňuje trovy exekúcie. Dňa 17.3.2015 odpovedal, že si trovy exekúcie neuplatňuje, nakoľko už boli uhradené. Trovy exekúcie boli uhradené zákonným spôsobom.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, stanoviskami žalobcu a vyjadreniami žalovaného, výsluchom strán sporu, svedkov E.F. T., O.. T.. P. F., obsahom exekučného spisu EX 20084/2004, návrhom na zastavenie exekúcie z 21.11.2008, notárskou zápisnicou spísanou 21.11.2008 na Notárskom úrade JUDr. Otta Szaba, N 431/08, výpisom z účtu žalobcu, a zistil tento skutkový a právny stav veci:
6. Z obsahu exekučného spisu EX 84/2004 súd zistil, že na základe návrhu oprávneného E. T. z 30.6.2004 (ktorý nie je opatrený pečiatkou s dátumom o prevzatí pôvodným súdnym exekútorom), bola pôvodným súdnym exekútorom O.. T.. P. F., Exekútorský úrad Galanta podaná 20.7.2004 na Okresný súd Galanta žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobný rozkaz č, 11Ro/61/2004 zo dňa 12.5.2004 vydaného Okresným súdom Galanta proti povinnému (žalobcovi) pre vymoženie 150.000,- Sk istiny s prísl.. Okresný súd Galanta vydal dňa 29.7.2004 poverenie č. XXXX XXXXXX*. Pôvodný súdny exekútor vydal dňa 16.8.2004 Upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie pohľadávky 150.000,- Sk, príslušenstva pohľadávky spolu vo výške 63.142,50 Sk, a to trov súdneho konania 7.500,- Sk, súdneho poplatku za udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie 500,- Sk, úrokov z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 150.000,- Sk od 1.1.2002 do zaplatenia, čo k 16.8.2004 predstavovalo 55.142,50 Sk. Upovedomenie obsahovalo aj vyčíslenie predbežných trov exekúcie vo výške 43.500,- Sk. Upovedomenie bolo povinnému doručené 4.10.2004. V exekučnom spise je ďalej založená žiadosť o poskytnutie preddavku na odmenu súdneho exekútora zo 17.8.2004 adresovaná oprávnenému a dve výzvy k úhrade pohľadávky adresované povinnému z 15.12.2004 a 19.4.2005. K týmto listinám nie sú pripojené doručenky.
7. Listom z 26.11.2014 žalovaný, ktorý prebral exekučný spis od pôvodného exekútora, požiadal oprávneného o oznámenie, či mu povinný uhradil pohľadávku a príslušenstvo, nakoľko do 26.11.2014 neboli uhradené trovy exekúcie a zo spisu nevyplýva, že by povinný uhradil nejakú sumu. Žiadosť bola oprávnenému doručená 8.12.2014. Následne je v spise založený nedatovaný úradný záznam spísaný na exekútorskom úrade, podľa ktorého sa dostavil na EÚ oprávnený a oznámil, že sa s povinným dohodol, že uhradí len istinu a viac od neho nebude žiadať. Tvrdil, že spísali notársku zápisnicu, ktorú nepredložil. Bol informovaný, že trovy neboli uhradené. Dňa 17.12.2014 vydal žalovaný Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke vo výške predbežných trov exekúcie: - odmena exekútora 2.010,50 Eur + 20% DPH, t.j. 2.412,60 Eur, - hotové výdavky 40,11 Eur + 20% DPH, t.j. 48,13 Eur, spolu k 17.12.2014 2.460,73 Eur. Dňa 17.12.2014 vydal žalovaný Exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, v ktorom je uvedené, že povinný uhradil do dňa 17.12.2014 sumu vo výške 4.979,09 Eur. Banke sa prikazuje po doručení príkazu odpísať pohľadávku vo výške 0,- Eur a trovy exekúcie 1.443,94 Eur vrátane 20% DPH z účtu povinného. Podľa výpisu z účtu bola suma 1.443,94 Eur pripísaná na účet exekútora 23.12.2014.
8. Dňa 15.1.2015 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi Stanovisko k exekučnému konaniu, v ktorom uviedol, že potom ako prevzal Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie a exekučný príkaz zo 17.12.2014 sa dostavil ma exekútorský úrad, kde mu zamestnankyňa žalovaného tvrdila, že je povinný uhradiť trovy exekučného konania v plnej výške. Oprávnený upozornil na to, že vzhľadom na to, že pôvodný exekútor pohľadávku 4 roky nevymohol, musel tak urobiť sám oprávnený. Uviedol, že sa dňa 21.11.2008 osobne dostavil na exekútorský úrad O.. P. F. a on mu sám napísal Návrh na zastavenie exekúcie - sp. zn. EX 84/2004. Vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie datované dňa 21.11.2008 oprávnený pripojil k stanovisku. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opatrený pečiatkou s dátumom o prevzatí pôvodným súdnym exekútorom.
9. Žalovaný dňa 22.1.2015 adresoval na Okresný súd Galanta návrh na zastavenie exekúcie k č.k. 8Er 434/04, v ktorom uviedol, že oprávnený dňa (chýba uvedenie dátumu) doručil exekútorskému úradu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu § 57 odsek 1 písm. c) Exekučného poriadku. Zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie.
10. Okresný súd Galanta, v konaní 8Er 434/2004 - 11 výzvou z 12.2.2015 vyzval žalovaného na predloženie špecifikácie nevyhnutných trov exekúcie, ak si tieto žiada priznať, spolu s exekučným spisom. Odpoveďou na výzvu zo 17.3.2015 žalovaný oznámil súdu, že si neuplatňuje trovy exekúcie.
11. Uznesením č.k. 8Er/434/2004 - 13 zo dňa 26.3.2015 súd exekúciu vedenú žalovaným pod sp. zn. EX 20084/04 zastavil. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, že trovy exekútorovi nepriznal z dôvodu, že exekútor prípisom zo 17.3.2015 uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
12. V exekučnom spise sa ďalej nachádza vyúčtovanie vymoženej pohľadávky a oznámenie o ukončení exekúcie z 15.5.2015 v ktorom je uvedená vymožená suma 1.443,94 Eur, z toho istina - uhradená priamo oprávnenému 0,- Eur, úrok 0,- Eur, trovy konania 0,- Eur, trovy právneho zastúpenia 0,- Eur, administratívne náklady 0,- Eur, spolu na vyplatenie oprávnenému 0,- Eur, odmena exekútora 1.179,61 Eur, hotové výdavky 23,70 Eur, spolu trovy exekúcie 1.203,31 Eur + 20% DPH 240,66 Eur, trovy exekúcie spolu s DPH 1.443,94 Eur.
13. Podľa Notárskej zápisnice N 431/08, NZ 50943/08 z 21.11.2008 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Otta Szaba, E. T. ako oprávnený vyhlásil, že 21.11.2008 v celosti a v hotovosti prevzal poslednú splátku peňažného plnenia vo výške 120.000,- Sk od osoby povinnej A. P.. Zároveň vyhlásil, že prevzatím tejto finančnej čiastky už voči povinnému nemá a ani v budúcnosti nebude mať žiadnu ďalšiu a ani inú požiadavku. Vzhľadom na uvedené exekučné konanie EX 84/2004 vedené u súdneho exekútora IF..
T.. P. F. bude zastavené, nakoľko dôvod na vznik exekučného konania zanikol. Podľa bodu 2. E. T. zároveň vyhlásil, že prípadné trovy exekučného konania, doteraz vzniknuté voči tretím fyzickým alebo právnickým osobám, orgánom (exekútor, súd atď) uhradí v plnom rozsahu, a to v zmysle ich dohody s povinným.
14. Žalobca pred súdom uviedol, že žiada, aby mu bolo vrátené to, čo podľa jeho názoru neprávom odišlo z jeho účtu. Vec s oprávneným uzavreli pred notárom D.. Z. J. ešte 21.11.2008. Exekútor D.. F. v tom čase sídlil na tom istom poschodí. Spolu s oprávneným k nemu išli, on ho čakal pred kanceláriou a on exekútorovi niesol notársku zápisnicu. Následne až 22.12.2014 mu nečakane odišlo z účtu 1443,94 Eur. V tom čase nemal o tom žiadny list, ktorý od exekútora dostal až v januári. Nerozumie prečo sa najprv nevymáhala istina, keď žalovaný tvrdí, že nevedel o existencii notárskej zápisnice, ale prečo hneď ako prvé odišli trovy. Žalobca nemal žiadnu vedomosť ani o zmene exekútora, v roku 2008 sa s oprávneným vyrovnali, spísali notársku zápisnicu, ktorá podľa jeho vedomostí bola predložená súdnemu exekútorovi. On ako povinný nemohol podať návrh na zastavenie exekúcie. Peniaze oprávnenému vracal mimo exekútorov. Myslí si, že nie je v poriadku , že v ten istý deň ako bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie, mu boli strhnuté aj peniaze.
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení pred súdom uviedol, že Slovenskou komorou exekútorov bol ustanovený ako nástupca súdneho exekútora O.. T.. P. F.. Pri výkone činnosti je povinný vo veciach konať, vymáhať istinu, príslušenstvo ako aj trovy konania. V danej veci vyzvali oprávneného, aby uviedol, či má zaplatenú istinu, nakoľko tento spis nebol riadne vedený podľa kancelárskeho poriadku. Na to sa dostavil oprávnený, ktorý povedal, že má istinu zaplatenú. Následne zistili, že neboli uhradené trovy exekúcie, bolo vydané upovedomenie o ďalší trovách exekúcie, ktoré bolo doručené aj žalobcovi dňa 29.12.2014. Následne bol vydaný exekučný príkaz, na základe ktorého sa stiahli peniaze z bankového účtu. Trovy exekútora boli riadne rozúčtované a preposlané. Dňa 15.1.2015 bol exekútorovi doručený návrh na zastavenie exekúcie. Oprávnený tvrdil, že ho podával skôr, z exekučného spisu však nevyplývajú žiadne informácie, že by bol podaný predtým. Návrh na zastavenie exekúcie žalovaný následne postúpil súdu, ktorý uznesením zo dňa 26.3.2015 rozhodol, že exekúciu zastavuje. Náhradu trov exekútora si na výzvu súdu neuplatnil, pretože tieto boli uhradené už predtým. Na doplnenie uviedol, že exekútor ako orgán verejnej moci nemôže byť žalovaným za bezdôvodné obohatenie, keďže v jeho prípade sa jedná o verejnoprávny vzťah. V záverečnej reči žalovaný poukázala na Uznesenie NSSR 4Cdo 138/2008, kde sa konštatuje, že súdny exekútor pri realizácii v rámci výkonu svojho povolania realizuje nútený výkon. Exekútor vykonáva úlohy verejnej moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a preto nemôže zodpovedať za škodu podľa ustanovení Občianskeho poriadku, pretože sa nejedná o občianskoprávny vzťah, ale verejnoprávny vzťah. Exekučný poriadok presne definuje nástupníctvo v prípade preberania exekútorského úradu a to tak, že nástupca súdneho exekútora nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil jeho predchodca. Žalovaný uviedol, že sa počas exekúcie EX 20084/2004 nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktorým by sa bezdôvodne obohatil. Jeho postup bol v súlade s Exekučným poriadkom, ako aj ostatnými právnymi predpismi, ktorými sa exekučné konanie riadi. Počas konania si uplatnil iba zákonom stanovenú odmenu, na ktorú mal v zmysle Exekučného poriadku a vyhlášky nárok. Uplatnil si iba odmenu, ktorú vyčíslil jeho predchodca, pričom podľa vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej do roku 2008 si mohol uplatniť odmenu vyššiu a to z výšky vymáhaného nároku.
16. Svedok O.. P. F., pôvodný súdny exekútor, pred súdom uviedol, že si nepamätá, že by ho oprávnený v roku 2008 požiadal o zastavenie exekúcie. Ak by takýto materiál bol, bol by založený v spise. Ten sa tam však nenachádza. Svedok uviedol, že vedel, že bola zaplatená istiny, ale exekučné konanie nezastavil. Vo veci vydal upovedomenie a výzvu pre povinného. Nepamätá si či videl notársku zápisnicu o vyplatení istiny. Myslí si, že v spise nie sú uložené listiny o tom, že povinný zaplatil sumu 30.000,- Sk. Spis v roku 2011 odovzdal svojmu nástupcovi. Spisy sa neodovzdávali individuálne, robili sa celkové záznamy neskončených vecí a tieto sa odovzdali. Správa o stave spisu sa nerobila. Od roku 2008 do roku 2011 v spise nič nerobil. Pri vyčíslení trov na sumu 1.443,97 Eur vychádzal z výšky vymáhanej pohľadávky, zákon stanovuje výšku odmeny v rozsahu 20% vymáhanej pohľadávky. je to odmena, ktorá exekútorovi patrí spolu s hotovými výdavkami a náhradou za stratu času. Exekúciu nezastavil, pretože na to nemal taký doklad od oprávneného.
17. Svedok E. T., oprávnený v exekučnom konaní, pred súdom uviedol, že do kancelárie pôvodného súdneho exekútora sa dostal, lebo tam robil jeho priateľ, ktorý vedel o jeho probléme. Keďže sa mu to
nepodarilo vyriešiť, súhlasil s tým, aby bolo proti žalobcovi začaté exekučné konanie. Nakoľko čas plynul a nič sa nedialo, bolo síce vyrovnaných nejakých 30.000,- Sk, ale aj to na popud žalobcu s vedomím pána F., žiadne iné úkony a úhrady sa nerealizovali. Po rokoch sa so žalobcom stretli a dohodli sa, že sa vyrovnajú. Svedok to bol oznámiť aj pánovi F., povedal mu, že si to vyriešili sami, keďže on roky nič neurobil. Oznámil mu aj to, že sa idú vyrovnať k notárovi, pričom pán F. navrhol, že on to vybaví. Následne so žalobcom navštívili notára D.. J., spísali notársku zápisnicu, ktorú svedok podpísal, a hneď išli za pánom F., s tým, že všetko je v poriadku. Pána F. sa priamo pýtal, čo je ešte potrebné na ukončenie celej veci. Povedal mu, že treba ukončiť exekúciu s tým, že oni mu to tam aj napísali, odfotili a on ten návrh podpísal. Pýtal sa pána F., či je to všetko, on mu povedal, že týmto je to celé vybavené a uviedol, že za to ani nič nechce. Keď vyšiel od pána F., čakal ho pán P.. Svedok mu povedal, že je všetko hotovo. Po rokoch sa ale ohlásili z Exekútorského úradu JUDr. P., že má niečo platiť, že má zaplatiť 1443,- Eur. Keď sa spisoval návrh na zastavenie exekúcie u pána F., sú na to svedkovia, že na vytlačenom originály je zrejmá vada tlače. Pracovníci Exekútorského úradu mu potvrdili, že túto vadu robila tlačiareň na Exekútorskom úrade. S pánom F. prichádzal svedok do kontaktu, nikdy mu nepovedal, že by bolo potrebné urobiť iné úkony.
18. Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
20. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie.
21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v exekučnom konaní EX 84/2004 začatom na návrh oprávneného z 30.6.2004 vydal pôvodný súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie pohľadávky 150.000,- Sk a príslušenstva vyčísleného k 16.8.2014 na sumu 63.142,50 Sk. Pri stanovení výšky predbežných trov exekúcie mal pôvodný exekútor vychádzať z hodnoty 20% uplatňovanej pohľadávky s príslušenstvom, pričom ich výšku stanovil na sumu 43.500,- Sk (1.443,94 Eur). Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcovi ako povinnému doručené, pričom tento nevzniesol námietky proti exekúcii ani námietky proti trovám exekúcie.
22. Z obsahu exekučného spisu bolo zistené, že pôvodný súdny exekútor následne 17.8.2004 vyzval oprávneného na zloženie preddavku na odmenu exekútora a dvoma výzvami z 15.12.2004 a 19.4.2005 vyzval povinného na úhradu pohľadávky. Od apríla 2005 až do 26.11.2014 v spise nie sú založené žiadne listiny o úkonoch či podaniach realizovaných v predmetnej exekučnej veci. Samotný spis nie je riadne žurnalizovaný, listiny aj z obdobie, keď exekučnú vec prevzal žalovaný nie sú zoradené chronologicky, niektoré nie sú datované.
23. Vzhľadom na obsah exekučného spisu v konaní zostalo sporné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého oprávnený E. T. ešte 21.11.2008 požiadal pôvodného exekútora o zastavenie exekúcie na základe toho, že medzi oprávneným a povinný došlo k dohode, že po úhrade istiny si oprávnený iné nároky voči povinnému nebude uplatňovať. Na jednej strane žalobca a svedok E. T. zhodne uvádzali, že predmetný návrh bol spísaný ešte 21.11.2008 pred pôvodným súdnym exekútorom. Na strane druhej však pôvodný súdny exekútor O.. T.. P. F., ktorý bol vypočutý ako svedok, toto tvrdenie nepotvrdil, návrh na zastavenie konania nie je až do 15.1.2015 súčasťou exekučného spisu a žalobca nepredložil vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie potvrdené pečiatkou exekútorského úradu o jeho prijatí 21.11.2008. V dôsledku toho súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti tvrdenia, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný 21.11.2008 na exekútorský úrad pôvodného súdneho exekútora. Túto pochybnosť neodstraňuje ani zistenie, že ani samotný návrh na vykonanie exekúcie z 30.6.2004 nie je opatrený pečiatkou Exekútorského úradu v G., hoci mal byť spísaný v J..
24. V konaní nebolo sporné, že v roku 2011 prevzal exekučný spis od pôvodného súdneho exekútora žalovaný. Ten 26.11.2014 vyzval oprávneného na oznámenie, či mu povinný uhradil pohľadávku
a príslušenstvo. Následne sa v spise nachádza založený nedatovaný úradný záznam spísaný na exekútorskom úrade žalovaného, podľa ktorého sa v neuvedený deň mal dostaviť oprávnený, ktorý oznámil, že sa s povinným dohodol, že uhradí len istinu a viac od neho nebude žiadať. Tvrdil, že spísali notársku zápisnicu, ktorú nepredložil. Úradný záznam nie je oprávneným podpísaný. Súd poukazuje na to, že vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 6.11.2017, kde uviedol, že sa na jeho výzvu dostavil oprávnený, ktorý povedal, že má istinu uhradenú, nezodpovedá obsahu tohto úradného záznamu. Zároveň je podľa názoru súdu nejasné, prečo žalovaný, po spísaní úradného záznamu, realizoval kroky smerujúce k vymáhaniu príslušenstva pohľadávky v rozpore s vyjadrením oprávneného, ktoré podľa obsahu bolo možné posúdiť ako návrh na zastavenie exekúcie.
25. Na základe Exekučného príkazu zo 17.12.2014 boli z účtu povinného v banke dňa 23.12.2014 odpísané peňažné prostriedky vo výške 1.443,94 Eur zodpovedajúce predbežným trovám exekúcie vyčísleným v upovedomení o začatí exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je v spise založený až ako príloha Stanoviska oprávneného, ktoré bolo na exekútorský úrad doručené 15.1.2015. Až na základe toho žalovaný dňa 22.1.2015 spísal návrh na zastavenie exekúcie adresovaný na Okresný súd Galanta, v ktorom však nepochopiteľne opomenul uviesť dátum, kedy oprávnený doručil exekútorskému úradu návrh na zastavenie exekúcie. Žalovaný v tomto podaní uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie.
26. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
27. Zo znenia uvedeného ustanovenia je zrejmé, že v prípade ak sa exekúcia zastavuje, nielen o výške trov exekúcie, ale aj o tom, kto ich má platiť, je oprávnený rozhodnúť výhradne súd. Súd preto vyjadrenie žalovaného, že hoci si v návrhu na zastavenie exekúcie trovy exekúcie uplatnil, následne na výzvu súdu oznámil, že si ich neuplatňuje, pretože boli už vymožené, považuje za neprijateľné. Súdny exekútor nebol oprávnený rozhodnúť, že trovy exekúcie bol povinný uhradiť povinný a nebol oprávnený ani určiť ich výšku.
28. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
29. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
30. Podľa § 5 ods. 1 a 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19eura a najviac 33.193,92 eura. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
31. Podľa § 60 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov pred vrátením poverenia podľa odseku 1 písm. c) a e) je exekútor povinný zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konečné vyúčtovanie exekučného konania podľa predchádzajúcej vety zasiela exekútor spolu s vrátením poverenia aj súdu.
32. Zároveň je nutné zdôrazniť, že predbežné trovy exekúcie nie sú totožné s trovami exekúcie. Je nesprávne vyjadrenie žalovaného, že keď vymohol predbežné trovy exekúcie, vymohol to, na čo mal podľa exekútorského poriadku a vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov právo. Ak exekútor vymôže v priebehu exekúcie predbežné trovy exekúcie a tieto na základe konečného vyúčtovania trov exekúcie prevyšujú vzniknutý nárok na odmenu, ktorá bola zákonne vyčíslená, na náhradu hotových výdavkov vo výške reálne vzniknutých výdavkov, na náhradu za stratu času, je prípadný preplatok zo strany povinného povinný vrátiť.
33. Tu súd pri posúdení nároku považoval za potrebné vychádzať z konečného vyúčtovania vymoženej pohľadávky, ktoré je súdny exekútor povinný vystaviť v zmysle § 60 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a ktoré je založené v pripojenom exekučnom spise. Podľa tohto konečného vyúčtovania v prospech oprávneného nebola vymožená žiadna suma. Exekútor preto pri uplatnení odmeny nemohol aplikovať § 16 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 5 vyhlášky, t.j. stanoviť pri zastavení exekúcie odmenu z výšky časti vymoženej pohľadávky, keď sám uviedol, že nič nevymohol. Exekútor si v súvislosti so zastavenou exekúciou mohol uplatniť odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony a náhradu hotových výdavkov. Ako už bolo vyššie uvedené, tieto si mal vyčísliť a vyčíslenie predložiť súdu, ktorý by následne v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o tom, kto je povinný trovy exekútora zaplatiť a v akej výške. Exekútor však súdu oznámil, že si náhradu trov neuplatňuje, v dôsledku čoho mu súd v uznesení, ktorým exekúciu zastavil, náhradu trov nepriznal.
34. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vrátiť.
35. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
36. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
37. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
38. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalovaný ako predbežné trovy exekúcie vymohol od povinného sumu 1.443,94 Eur. Nakoľko mu po zastavení exekúcie nebol priznaný nárok na trovy exekúcie, vznikla mu povinnosť vrátiť preplatok na prijatých predbežných trovách, a to v plnej výške 1.443,94 Eur, keďže ide na jeho strane o majetkový prospech prijatý plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že sa nedopustil protiprávneho konania a že ako súdny exekútor nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom exekúcie, táto je bezpredmetná, keďže v tomto konaní si žalobca neuplatňuje nárok na zaplatenie náhrady škody. Predpokladom pre vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je protiprávne konanie žalovaného.
41. Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 1.443,94 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia a zároveň mu priznal aj nárok na úroky z omeškania, avšak v sadzbe 5% ročne z dlžnej sumy od 4.5.2017. Pri stanovení sadzby úroku z omeškania súd vychádzal z ust. §3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, keďže k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo po 1.2.2013. V zmysle uvedeného ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá v čase omeškania predstavovala 0 %. Vznik nároku na úroky z omeškania súd stanovil na 4.5.2017, t.j. druhým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola žalovanému doručená žaloba a ktorým žalobca v zmysle § 563 OZ vyzval žalovaného na splnenie dlhu.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti úrokov z omeškania, súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP priznal právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.