Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-29-2018.pdf
PDF · 86.84 KB
Case nature
Subarea
2Cob/29/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci strán sporu žalobcu: R. O., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. Č. Y. Ľ. L. XX, XXX XX F., spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti PENZIÓN ĽADOVÁ s. r. o., časť Dobšinská Ľadová Jaskyňa 1, 049 72 Stratená, IČO: 36 171 760, proti žalovanému: Y. L. P., O.. XX. XX. XXXX, V. T., F. F., G., M. N. L., F. M. X. V. R. F. Í., zast. JUDr. Vladimír Novák, advokát, Mlynárska 16, 040 01 Košice, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 9.6.2017, č.k. 6Cb/8/2017-33 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením uložil žalovanému
- prokuristovi obchodnej spoločnosti PENZIÓN ĽADOVÁ s.r.o., so sídlom časť Dobšinská Ľadová Jaskyňa 1, 049 72 Stratená, IČO: 36 171 760 nenakladať s nehnuteľnosťami - nescudzovať a nezaťažiť nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k.ú. F., okres E., vo vlastníctve spoločnosti PENZIÓN ĽADOVÁ s.r.o. so sídlom časť Dobšinská Ľadová Jaskyňa 1, Stratená 049 72, IČO: 36 171 760.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia v znení ako je uvedené vyššie, došlom súdu dňa 12.5.2017.
3. Žalobkyňa sa domáhala vydania neodkladného opatrenia z dôvodu jej neúčasti ako spoločníčky na valnom zhromaždení konanom dňa 18.8.2016 a sfalšovania jej podpisu na zápisnici vyhotovenej z priebehu tohto valného zhromaždenia, na ktorom bola rozhodnutím valného zhromaždenia udelená prokúra prokuristovi - žalovanému. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložila notársky overenú fotokópiu zápisnice z valného zhromaždenia.
4. Vychádzajúc z ust. § 185 ods. 2 CSP sa súd oboznámil s výpisom z obchodného registra spoločnosti spoločenskou zmluvou o založení spoločnosti zo dňa 26.2.1997, Dodatkami č. 1 a 2 k tejto spoločenskej zmluve a s výpisom z LV č. XXX k.ú. Stratená. Takto zistil, že spoločnosť PENZIÓN ĽADOVÁ s.r.o., bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 26.2.1997, jej spoločníkmi sú R. O. a Y. L. P. odo dňa 30.10.2002, konateľom je R. O.. Od 3.9.2016 je žalovaný zapísaný ako prokurista spoločnosti s oprávneniami vymedzenými tak, že je oprávnený na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne vyžaduje osobitné plnomocenstvo, vrátane scudzovania nehnuteľnosti a ich zaťažovania. Za spoločnosť je oprávnený konať samostatne a podpisuje tak, že k tlačenému alebo písanému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis a dodatok označujúci prokúru.
5. Zo spoločenskej zmluvy ďalej zistil, že na vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie prokuristu spoločnosti je oprávnené valné zhromaždenie, pričom na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia je potrebný súhlas oboch spoločníkov.
6. Z výpisu z LV XXX k.ú. F. zistil, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to parc. č. XXXX/X o výmere XXXX mX zastavané plochy a nádvoria a domu súp.č. X na parc. č. XXXX/X je spoločnosť PENZIÓN ĽADOVÁ s.r.o.. Stratená.
7. Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti PENZIÓN ĽADOVÁ s.r.o. konaného v Košiciach dňa 18.8.2016 o 9.00 hod. preň vyplynulo, že za predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia bol zvolený Y. L. P. a na návrh predsedu prijalo valné zhromaždenie jednohlasne uznesenie, v zmysle ktorého udeľuje prokúru prokuristovi Y. L. P.. Pravosť podpisu prokuristu bola dňa 18.8.2016 notársky overená, druhá spoločníčka R. O. je podpísaná iba menom R., pravosť podpisu overená nie je.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 a nasl. CSP (procesná úprava neodkladného opatrenia) a dospel k záveru, že návrh na jeho nariadenie je dôvodný. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že po porovnaní podpisu spoločníčky R. O. na zápisnici z valného zhromaždenia zo dňa 18.8.2016, kde je uvedené len jej meno, s jej podpisom na Dodatku č. 2 k Spoločenskej zmluve zo dňa 3.9.2002 je zjavné, že ide o dva rozdielne podpisy. Má za to, že sú dôvodné pochybnosti o pravosti tohto podpisu a o jej prítomnosti na valnom zhromaždení.
9. Keďže dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy scudzenia alebo zaťaženia nehnuteľnosti; návrhu vyhovel.
10. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a) a h) CSP.
11. Namieta, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, či ho podáva fyzická osoba Alena O. alebo obchodná spoločnosť Penzión Ľadová s.r.o. (v tejto súvislosti zároveň namieta aj aktívnu legitimáciu - v konaní).
12. Tvrdí, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu a neosvedčila ani existenciu obavy, že by prípadná exekúcia mala byť ohrozená. Zdôraznil, že záver súdu prvej inštancie o pochybnostiach o pravosti podpisov spoločníčky R. je neprijateľný, keďže súd mal jednak k dispozícií len kópie listín (nie originály, ani overené kópie) a rozdielnosť podpisov žalobkyne konštatoval len na základe laického posúdenia bez akýchkoľvek dôkazov. K. namieta aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia, keďže v ňom absentuje zdôvodnenie potreby bezodkladne upraviť pomery. Namieta aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nedodržal postup uvedený v § 337 CSP.
13. Žiada, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zmenil tak, že ho odmietne.
14. Žalobkyňa navrhla uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.
16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ uvádza odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a aj odvolací dôvod
podľa písm. b) t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (tento odvolací dôvod odvolateľ výslovne nemenuje, ale z obsahu jeho odvolania vyplýva).
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania. Ako opakovane judikoval Ústavný súd SR súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
19. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) trpí konanie v prípade, ak súd vec prejednal a rozhodol aj napriek tomu, že nebola daná jeho právomoc, vecná osobitná výlučná alebo kauzálna príslušnosť, strany sporu nemali procesnú subjektivitu alebo procesnú spôsobilosť (a neboli zastúpené); v konaní existovala prekážka rozsúdenej veci alebo prekážka už začatého konania.
20. Pokiaľ ide o samotné zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd udáva:
21. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
22. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je teda osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie
obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ak je neodkladné opatrenie navrhované počas konania, ďalšou podmienkou je aj preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.
24. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
25. Pokiaľ ide o rozsah dokazovania, pred nariadením neodkladných opatrení súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Musia byť ale osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Súd musí zároveň zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru.
26. V prejednávanej veci súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej.
27. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia nariadiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
28. Zákonná úprava teda predpokladá, že môžu nastať aj také individuálne okolnosti strán sporu, keď na strane žalobcu môže byť odôvodnené uplatnenie subjektívneho práva na procesnú obranu prostredníctvom neodkladného opatrenia aj pred začatím konania. Zo skutočností uvedených návrhu na jeho nariadenie, ktorým žalobca osvedčuje dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd vychádza pri posúdení nevyhnutnosti uloženia povinnosti podať žalobu a pri samotnom posúdení predmetu konania, ktoré má byť na základe tejto žaloby začaté. Súd túto povinnosť neuloží, ak nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Či už povinnosť podať žalobu súd uloží alebo neuloží (ak neuloží, osobitne o jej uložení nerozhoduje, t.j. tento výrok v jeho rozhodnutí absentuje) s uvedenou skutočnosťou je povinný sa v odôvodení svojho rozhodnutia vysporiadať, a to z dôvodu právnej istoty strán sporu a z dôvodu, že jeho rozhodnutie môže následne podliehať odvolaciemu prieskumu.
29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vyššie citovaným ustanovením neriadil a neriadil sa ani následným, naň nadväzujúcim § 337 CSP, podľa ktorého ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
30. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak súd nerozhodne o časovom obmedzení neodkladného opatrenia (čo súd prvej inštancie neurobil) t.j., ak má zrejme za to (keďže z odôvodnenia uvedené nevyplýva), že neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, tak v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, je súd povinný poskytnúť im kvalifikované poučenie (viď vyššie).
31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), a to nielen tým, že konajúci súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 336, resp. § 337 CSP, ale aj tým, že potrebu okamžitej úpravy pomerov strán, ako jeden zo zákonných predpokladov pre jeho nariadenie neodôvodnil. Len strohé konštatovanie, že vznikli pochybnosti o platnosti uznesenia prijatom na valnom zhromaždení pre pochybnosti o platnosti podpisu druhej spoločníčky, atribúty riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia nespĺňa. Súd prvej inštancie si zároveň vyrieši identifikáciu strany sporu na strane žalobcu.
32. Na základe uvedeného bolo uznesenie súdu prvej inštancie zrušené (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec vrátená súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
33. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že odvolacím návrhom nie je viazaný (§ 381 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).