Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-3-2017.pdf
PDF · 131.05 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Slovenský rybársky zväz - Miestna organizácia Holíč, Bažantnica č. 402/6, Holíč, IČO: 00 178 209 204, zastúpený advokátom: Mgr. Milan Trylč, PhD., J. Kráľa 738/12, Senica, proti žalovanému: Ing. P. A., nar. XX.XX.XXXX, Z. I. č. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Procházka, Lakšárska Nová Ves 403, o žalobe na nahradenie prejavu vôle žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 7C 782/2015-71 zo dňa 19. októbra 2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozhodol, že nahrádza prejav vôle žalovaného, že ako prenajímateľ uzatvára so žalobcom ako nájomcom nájomnú zmluvu v tomto znení: Nájomná zmluva uzavretá v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 139/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov I. Zmluvné strany 1.1 Prenajímateľ: Ing. P. A., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX Z. I. XXX, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo Z., a.s. (ďalej len „prenajímateľ“) 1.2 Nájomca: Slovenský rybársky zväz - Miestna organizácia Holíč, Bažantnica 402/6, 908 51 Holíč, IČO: 00 178 209 204, zastúpený: O. C., predseda organizácie a Mgr. N. Z., tajomník organizácie Slovenský rybársky zväz registrovaný na MV SR pod č. VVS/1-909/90-60 (ďalej len „nájomca“) II. Predmet a účel zmluvy 2.1 Touto zmluvou prenajímateľ s nájomcom uzatvárajú Nájomnú zmluvu na prenájom pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zapísaných na LV č. XXXX, pre okres Skalica, obec F. a k. ú. A., ktoré sú pod vodnou plochou a ktoré sú pobrežnými pozemkami rybárskeho revíru č. 2-4120-1- Štrkovisko Unín a ich vlastníkom je prenajímateľ. Konkrétne sa jedná o pozemky, parcely registra „C“ KN, parc. č. 371, vodné plochy, vo výmere 37979 m2, parc. č. 372, ostatné plochy, vo výmere 6346 m2 a parc. č. 373, ostatné plochy, vo výmere 1884 m2. 2.2 Predmetné pozemky dáva prenajímateľ do prenájmu nájomcovi pre účely výkonu rybárskeho práva v súlade s ustanoveniami zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov. 2.3 Predmetné pozemky nájomca pre výkon rybárskeho práva už dlhodobo užíva, a to od samotného vzniku tohto rybárskeho revíru. III. Čas nájmu 3.1 Nájomná zmluva sa uzatvára na čas neurčitý, najmenej však na 15 rokov.
IV. Cena nájmu a platobné podmienky 4.1 Prenajímateľ sa s nájomcom dohodli na nájomnom za prenajaté pozemky, a to: 4.1.1 v sume vo výške 60,- €/1 ha/ 1 rok, slovom: šesťdesiat eur za jeden ha a za jeden ha a za jeden kalendárny rok, čo pri celkovej výmere 46209 m2 prenajatých pozemkov predstavuje sumu 277,25 €, slovom: dvestosedemdesiatsedem euro a dvadsaťpäť centov a 4.1.2 nájomca vydá každoročne do 31. januára kalendárneho roka prenajímateľovi bezplatne ročné povolenie na rybolov platné na všetky rybárske revíry SRZ MO Holíč. 4.2 Nájomca uhradí dohodnuté nájomné na účet prenajímateľa číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo Z., a. s., vždy do 30. júna za príslušný kalendárny rok. 4.3 Rozdiel medzi nájomným dohodnutým do ukončenia Pozemkových úprav v obci F., katastrálne územie F. a A. - zapísaním do katastra nehnuteľností a nájomných podľa vyššie uvedeného čl. 4.1.1 tejto zmluvy, uhradí nájomca do desať kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. V. Práva a povinnosti zmluvných strán 5.1 Prenajímateľ je povinný:
- umožniť nájomcovi nerušený výkon rybárskeho práva - nerušené užívanie predmetu nájmu,
- oznámiť nájomcovi včas číslo účtu, na ktorý má uhradiť nájomné,
- nájomcovi zabezpečiť predkupné právo na predmet zmluvy. 5.2 Prenajímateľ má právo na dohodnuté nájomné, v dohodnutej výške a podľa dohodnutých platobných podmienok. 5.3 Nájomca je povinný:
- užívať predmet zmluvy na dohodnutý účel, nesmie ho dať do podnájmu inému užívateľovi,
- platiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné riadne a včas,
- platiť správcovi dane (obci) daň z nehnuteľností v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov,
- pri využívaní pozemku dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu prírody a krajiny a životného prostredia,
- prípadné zásahy - úpravy na pobrežných pozemkoch vopred písomne odsúhlasiť s prenajímateľom. 5.4 Nájomca má právo:
- na nerušený výkon rybárskeho práva - nerušené užívanie predmetu nájmu,
- na predkupné právo na predmet zmluvy. 5.4.1 V prípade ukončenia platnosti predmetnej nájomnej zmluvy, nájomca bude mať prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy s prenajímateľom na prenájom predmetných pozemkov bližšie špecifikovaných v čl. II. bod 2.1 tejto zmluvy. 5.4.2 Prenajímateľ a nájomca sú povinní vzájomne, bez zbytočného odkladu, písomne oznámiť druhej zmluvnej strane každú zmenu, ku ktorej došlo po uzavretí tejto nájomnej zmluvy a ktorá sa týka identifikácie nájomcu alebo prenajímateľa (napr. trvalého pobytu, bankového spojenia a pod.). 5.5 Na osobné údaje zmluvných strán sa bude vzťahovať zákon o ochrane osobných údajov a tieto osobné údaje môžu byť použité iba na účely nájomnej zmluvy a vzťahov z nej vyplývajúcich. VI. Osobitné ustanovenia 6.1 Platnosť nájomnej zmluvy zaniká: 6.1.1 vzájomnou dohodou zmluvných strán alebo 6.1.2 výpoveďou jednou zo zmluvných strán k 31. decembru kalendárneho roka; v tomto prípade je výpovedná lehota jeden rok. 6.2 Prenajímateľ bude môcť nájomnú zmluvu vypovedať z týchto dôvodov: 6.2.1 nájomca napriek výzve neuhradil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, 6.2.2 nájomca dal pozemok do podnájmu bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, alebo v rozpore s týmto súhlasom. 6.3 Nájomca môže nájomnú zmluvu vypovedať z týchto dôvodov: 6.3.1 stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť na ktorú predmet zmluvy prenajal, 6.3.2 predmet zmluvy sa stane nespôsobilým zmluvného užívania bez zavinenia nájomcu. 6.4 Práva a povinnosti, vyplývajúce z tejto nájomnej zmluvy, prechádzajú aj na právnych nástupcov zmluvných strán. VII. Záverečné ustanovenia 7.1 Ak v zmluve nie je uvedené inak, v ostatnom platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 139/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a ostatné súvisiace zákony a predpisy. 7.2 Akékoľvek zmeny alebo dodatky tejto zmluvy, je možné robiť len na základe vzájomnej dohody, formou očíslovaných písomných dodatkov k zmluve, podpísaných obidvomi zmluvnými stranami.
7.3 Zmluva je vyhotovená v štyroch exemplároch, z ktorých po jednom obdrží každá zmluvná strana, SRZ Rada Žilina a Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor. 7.4 Zmluvné strany vyhlasujú, že sú spôsobilí na právne úkony a ich spôsobilosť nie je ničím obmedzená. 7.5 Zmluvné strany vyhlasujú, že zmluvu uzavreli slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, neuzavreli ju v tiesni, ani za zvlášť nevýhodných podmienok, ani v omyle, zmluvu si prečítali a na znak súhlasu a jej obsahom ju vlastnoručne podpísali. 7.6 Zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami a účinnosť nadobudla dňom 14.10.2014.“
Ďalej súd prvej inštancie rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 34, § 37 ods. 1, § 50a ods. 1, 2, 3, § 123, § 489 a § 578 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že súd mal zhodným tvrdením strán sporu i predloženou zmluvou preukázané, že uzatvorili dňa 05.12.2012 zmluvu o budúcej Nájomnej zmluve v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný uzatváral zmluvu ako „budúci prenajímateľ“ a žalobca ako „budúci nájomca“. Ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi žalovaným ako fyzickou osobou a žalobcom ako právnickou osobou s uvedením jej štatutárov. V zmluve sa nikde neuvádza osoba menom JUDr. Q. Z., vo vzťahu ku ktorej by mal byť žalovaný viazaný nejakou povinnosťou. Z obsahu samotnej zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal do jedného kalendárneho mesiaca po ukončení pozemkových úprav v obci F., k.ú. F. a A. dať do prenájmu žalobcovi ako budúcemu nájomcovi pozemky v k.ú. A. a zároveň sa zaviazal uzavrieť s ním nájomnú zmluvu na pozemky v k.ú. A.. Konkrétne pozemky vymedzil tak, že budú pod vodnou plochou a budú pobrežnými pozemkami Rybárskeho revíru č. 2-4120-1-1 Štrkovisko Unín, ktoré bude mať vo vlastníctve budúci prenajímateľ. Čiže zmluva mala písomnú formu a bola v nej vymedzená doba, ku ktorej sa viaže konkrétna povinnosť žalovaného. Taktiež boli v zmluve o budúcej zmluve vymedzené základné náležitosti nájomnej zmluvy: neurčitý čas, najmenej na 15 rokov; cena nájmu 60 eur za 1ha na rok. Povinnosťou žalovaného v zmluve je teda dať do prenájmu žalobcovi konkrétne pozemky a uzavrieť nájomnú zmluvu k týmto pozemkom. Táto jeho povinnosť je viazaná na určitý čas po ukončení pozemkových úprav konkrétnej oblasti. Pozemkové úpravy boli skončené schváleným vykonaním projektu pozemkových úprav v k.ú. F., A., o čom rozhodol Okresný úrad Senica, pozemkový a lesný odbor verejnou vyhláškou č. 24/2014 z 22.8.2014 (rozhodnutie č.j. OU-SE-PLO/2014/1857-schvalenie vykonania /UaS), právoplatné dňa 11.9.2014. Nakoľko medzi stranami sporu bolo sporné, či a kto z nich mal povinnosť vyzvať k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, súd prvej inštancie sa s tým musel vyporiadať ako s predbežnou otázkou. Súd tu vychádzal z myšlienkových pochodov, že spomínané pozemky sa po pozemkových úpravách dostali do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovanému bolo ako vlastníkovi aj doručované rozhodnutie Okresného úradu Senica, pozemkový a lesný odbor verejnou vyhláškou č. 24/2014 z 22.8.2014 (rozhodnutie č.j. OU- SE-PLO/2014/1857-schvalenie vykonania /UaS). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.9.2014. Čiže žalovaný ako „vlastník konkrétnych pozemkov“ mal možnosť sa dozvedieť o ukončení pozemkových úprav skôr než žalobca. Súd viaže ukončenie pozemkových úprav práve na dátum 11.9.2014, kedy vyššie uvádzané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Súd zároveň vychádzal z toho, že súčasťou Zmluvy o budúcej zmluvy bolo i konkrétne znenie celého obsahu nájomnej zmluvy. Súd mal tvrdením žalovaného preukázané, že mal k dispozícii jeden originál zmluvy o budúcej zmluve. Z toho si súd ustálil, že žalovaný mal nájomnú zmluvu opísať z zmluvy o budúcej zmluvy, podpísať ju a v zmluvne dohodnutej lehote ju poslať druhej zmluvnej strane na podpis. Tým by si splnil svoj záväzok uzavrieť zmluvu. V zmluve o budúcej zmluve je jednoznačne uvedené, že „budúci prenajímateľ“ sa zaväzuje uzavrieť zmluvu. Z toho textu súdu logicky i gramaticky vyplýva povinnosť budúceho prenajímateľa riadne vyzvať budúceho nájomcu na uzavretie zmluvy. Súd si z toho ustálil, že povinnosť na uzavretie zmluvy nevyplýva budúcemu nájomcovi a teda ani povinnosť vyzývať na jej uzavretie. Žalovaný sa v konaní bráni tým, že v októbri 2014 elektronicky vyzýval osobu konajúcu za žalobcu pri uzatváraní Zmluvy o budúcej zmluve, JUDr. Z., na predloženie návrhu nájomných zmlúv „v zmysle Zmluvy o budúcej Nájomnej zmluve zo dňa 5.12.2012“. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že osoba menom JUDr. Z. nebola v zmluve o budúcej zmluve uvedená ako osoba oprávnená konať za žalobcu pri uzatváraní nájomnej zmluvy. Preto i súd výzvu na JUDr. Z. hodnotí ako bezpredmetnú. Z obsahu samotného e mailu pre JUDr. Z. mal súd však preukázané, že žalovaný ju len prosil o vypracovanie „nájomných zmlúv na rybník a TTP“, bez konkrétnej špecifikácie o aké nájomné zmluvy
ide a o aký rybník ide. Z toho súdu vyplynulo, že žalovaný si neobhájil svoje písomné tvrdenie o výzve na predloženie „návrhu nájomných zmlúv v zmysle Zmluvy o budúcej Nájomnej zmluve zo dňa 5.12.2012“. Súd dodáva, že žalovaný nemal ani len žiadať o návrh zmluvy, lebo celý obsah nájomnej zmluvy bol dohodnutý už v rámci zmluvy o budúcej zmluve. Nakoľko si teda žalovaný nesplnil povinnosť voči žalobcovi plynúcu z zmluvy o budúcej nájomnej zmluve v období od 1.11.2014 do 30.11.2014 (jednomesačná lehota začínajúca prvým dňom v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o ukončení pozemkových úprav), žalobca sa oprávnene domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného súdnou cestou. Pritom žalobca preukázal, že pred podaním samotnej žaloby na súd vyzýval (síce po jednomesačnej lehote od ukončenia pozemkových úprav) žalovaného na dobrovoľné splnenie záväzku, čo preukázateľne žalovaný odmietol vo vzťahu k dohodnutému obsahu nájomnej zmluvy uvedenej v zmluve o budúcej nájomnej zmluve. Na základe týchto skutočnosti nedošlo k zániku práva žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy uplynutím času v zmysle § 578 OZ a preto súd žalobe vyhovel, pričom znenie obsahu nájomnej zmluvy je súčasťou petitu tohto rozsudku. Súd záverom už len dodáva, že obsah nájomnej zmluvy vymedzený v zmluve o budúcej nájomnej zmluvy a nájomnej zmluvy v petite totožný, preto i rozdielnosť číslovania odsekov (bod V. ods. 5.4.1., bod VI. ods. 6.4., bod V., bod VI. ) nie je pre rozhodnutie v merite veci podstatné.
3. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobca bude povinný zaplatiť žalovanému 100% náhradu trov konania. Poukázal na to, že ust. § 50a Občianskeho zákonníka konkrétne neupravuje povinnosti zmluvných strán predložiť výzvu na uzavretie dohodnutej zmluvy druhej zmluvnej strane. V priebehu dokazovania súd nijako neskúmal, či nebol i žalobca účastníkom pozemkových úprav v obci F. a v k.ú. F. a v k.ú. A.. Ak by ju bol skúmal, musel by dôjsť k záveru, že i žalobca bol vlastníkom pozemkov v obci F. a v k.ú. F. a v k.ú. A. a teda zo zákona rovnako ako žalovaný bol účastníkom pozemkových úprav v týchto katastrálnych územiach. Nedôvodný je záver súdu ako dospel k tomu, že žalovaný ako vlastník konkrétnych pozemkov mal možnosť sa dozvedieť o ukončení pozemkových úprav skôr ako žalobca a to z toho dôvodu, že rozhodnutie nebolo doručované každému vlastníkovi do vlastných rúk, ale bolo doručované verejnou vyhláškou. Zo znenia zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že žalobca má v tomto právnom vzťahu postavenie oprávneného a žalovaný mal postavenie povinného. Na dohodnutom právnom úkone mal jednoznačne právny záujem oprávnený, teda oprávnená strana - žalobca sa mal prostredníctvom výzvy domáhať u povinného uzavretia dohodnutej zmluvy a výzva mala byť dostatočne určitá. Poukázal na § 578 a § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zápis nového stavu bol vykonaný do katastra nehnuteľností dňa 13.10.2014. Nasledujúcim kalendárnym mesiacom je november, teda od 01.11.2014 do 30.11.2014 plynula lehota pre zmluvné strany predmetnej zmluvy o budúcej zmluve na dojednanie konečného znenia nájomnej zmluvy na jej uzavretie. Žalovaný vedomý si svojho záväzku dokonca nad rámec svojich zákonných povinností vyzval dňa 24.10.2014 elektronicky osobu konajúcu za oprávnenú stranu pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluvy JUDr. Q. Z. k predloženiu návrhu nájomných zmlúv v zmysle zmluvy o budúcej zmluve a táto mu obratom odpovedala, že zavolá členom výboru žalobcovi p. M., ktorý sa s ním dohodne. JUDr. Z. je manželkou tajomníka žalobcu a počas všetkých stretnutí a rokovaní vystupovala v mene žalobcu a za žalobcu komunikovala a rokovala so žalovaným. Žalovanému nikdy nebola predstavená tak, aby vedel, aké je jej postavenie vo vzťahu k žalobcovi. Teda výbor žalobcu mal od 24.10.2014 vedomosť o výzve žalovaného na predloženie oferty nájomnej zmluvy. Napriek tejto skutočnosti neobdržal žalovaný v dohodnutej lehote od 01.11.2014 do 30.11.2014 ani do konca roku 2014 žiadny návrh nájomnej zmluvy. Podanie žaloby je nedôvodné, pretože právo oprávnenej strany domáhať sa v lehote jedného roka po márnom uplynutí lehoty na uzavretie dohodnutej zmluvy o budúcej zmluvy vznikne v prípade, ak napriek výzve oprávnenej strany k uzavretiu zmluvy zo strany povinného nedošlo. V danom prípade absentuje splnenie povinnosti oprávnenej strany v lehote dohodnutej vyzvať stranu povinnú na uzavretie nájomnej zmluvy. Žalovaný teda zastáva názor, že podľa § 578 Občianskeho zákonníka došlo k zániku práva žalobcu teda k preklúzii na uzavretie nájomnej zmluvy uplynutím času na ktorý bolo právo na uzavretie nájomnej zmluvy a povinnosť uzavrieť túto zmluvu v dohodnutej lehote jedného kalendárneho mesiaca od zápisu nového stavu do katastra nehnuteľnosti ako bolo zmluvne dohodnuté v bode 2.1. zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 05.12.2012.
5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca prostredníctvom advokáta a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a žiadal žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania na 100%. Žalobca trvá na podanej žalobe ako aj na svojich doterajších vyjadreniach. Rozsudok považuje za vecne správny, pretože súd prvej inštancie zistil skutkový stav vo veci úplne a na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom zároveň aj vec správne právne posúdil. Zo zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že budúci prenajímateľ sa zaviazal uzavrieť nájomnú zmluvu a z tohto znenia nepochybne vyplýva, že to bol práve žalovaný, ktorý bol povinný vyzvať žalobcu na uzavretie riadnej zmluvy a uzavrieť so žalobcom riadnu zmluvu. Správnosť tejto povinnosti žalovaného podporuje aj tá skutočnosť, že je to práve žalovaný, ktorý mal budúci predmet nadobudnúť do vlastníctva a následne vyzvať na uzavretie riadnej zmluvy. Bolo by prinajmenšom nelogickým, aby žalobca sledoval okamih nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným a aby na túto právnu skutočnosť vzniknutú u iného subjektu mala byť naviazaná povinnosť žalobcu vyzývať na uzavretie riadnej zmluvy. Na tejto povinnosti žalovaného nemôže zmeniť nič ani to, či žalovaný mal možnosť dozvedieť sa o ukončení pozemkových úprav skôr ako žalobca alebo sa o tejto povinnosti dozvedeli súčasne. Žalovaný bol povinný teda vyzvať žalobcu na uzavretie riadnej zmluvy od 01.11.2014 do 30.11.2014, túto povinnosť si nesplnil. E-mailová správa žalovaného, ktorou žalovaný prosil o vypracovanie nájomných zmlúv na rybník a TTP zo dňa 24.10.2014, ktorá bola adresovaná JUDr. Q. Z., nie je výzvou na uzavretie riadnej zmluvy, pretože nebola vykonaná v dohodnutom období od 01.11.2014 do 30.11.2014, adresát e-mailovej správy JUDr. Q. Z. nie je štatutárom žalobcu, nie je oprávnená konať a nebola uvedená ani v zmluve o budúcej zmluve, e-mailová správa nebola zo strany žalovaného podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, t.j. jej odosielateľ nemusel byť práve žalovaný, obsah e-mailovej správy je neurčitý, nie je zrejmé ku ktorým pozemkom má byť vypracovaná nájomná zmluva a e-mailová správa neobsahuje výzvu na uzavretie nájomnej zmluvy v zmluve určenom termíne, miesto a čas uzavretia zmluvy a znenie nájomnej zmluvy nie je obsahom tejto správy a ani jej prílohou. Žalovaný si tak svoju povinnosť vyzvať žalobcu na uzavretie riadnej zmluvy od 01.11.2014 do 30.11.2014 nesplnil.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
7. Predmetom konania je nárok na žalobcu na nahradenie prejavu vôle žalovaného, ktorý ako prenajímateľ uzatvára so žalobcom ako nájomcom nájomnú zmluvu v konkrétnom znení. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolacie dôvody posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobe vyhovel.
8. Podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.8.2015 sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného s uzavretím zmluvy s presne špecifikovaným obsahom. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nesplnil povinnosť voči žalobcovi plynúcu zo zmluvy o budúcej nájomnej zmluve v období od 1.11.2014 do 30.11.2014 (jednomesačná lehota začínajúca prvým dňom v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o ukončení pozemkových úprav), žalobca sa oprávnene domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného súdnou cestou, pričom žalobca preukázal, že pred podaním samotnej žaloby na súd vyzýval žalovaného na dobrovoľné splnenie záväzku, čo preukázateľne žalovaný odmietol vo vzťahu k dohodnutému obsahu nájomnej zmluvy uvedenej v zmluve o budúcej nájomnej zmluve, preto nedošlo k zániku práva žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy uplynutím času v zmysle § 578
Občianskeho zákonníka, ako namietal žalovaný. Žalovaný nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie, namietal, že súd nijako neskúmal, či nebol i žalobca účastníkom pozemkových úprav v obci F. a v k.ú. F. a v k.ú. A.. zastáva názor, že žalobca sa mal prostredníctvom výzvy domáhať u povinného uzavretia dohodnutej zmluvy a napokon tvrdil, že podľa § 578 Občianskeho zákonníka došlo k zániku práva žalobcu teda k preklúzii na uzavretie nájomnej zmluvy uplynutím času na ktorý bolo právo na uzavretie nájomnej zmluvy a povinnosť uzavrieť túto zmluvu v dohodnutej lehote jedného kalendárneho mesiaca od zápisu nového stavu do katastra nehnuteľnosti ako bolo zmluvne dohodnuté v bode 2.1. zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 05.12.2012. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
10. Žalovaný v odvolaní namietal, že v priebehu dokazovania súd nijako neskúmal, či nebol i žalobca účastníkom pozemkových úprav v obci F. a v k.ú. F. a v k.ú. A., ak by ju bol skúmal, musel by dôjsť k záveru, že i žalobca bol vlastníkom pozemkov v obci F. a v k.ú. F. a v k.ú. A. a teda zo zákona rovnako ako žalovaný bol účastníkom pozemkových úprav v týchto katastrálnych územiach. V prvom rade je potrebné uviesť, že takýto návrh na doplnenie dokazovania nebol pre súdom prvej inštancie navrhnutý. Dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanoveniach § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie do 30.6.2016 a § 185 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane v § 120 ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie do 30.6.2016 a § 185 Civilného sporového poriadku preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
11. Žalovaný takýto návrh na doplnenie dokazovania neuviedol v konaní pred súdom prvej inštancie a ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.9.2016 strany sporu zhodne uviedli, že nemajú návrh na doplnenie dokazovania.
12. Odvolateľ namietal, že žalobca sa mal prostredníctvom výzvy domáhať u povinného uzavretia dohodnutej zmluvy. Ak žalovaný poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. na neobjektívne zhodnotenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
13. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
14. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v § 191 Civilného sporového poriadku a vec aj správne právne posúdil.
15. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalovaný ako „budúci prenajímateľ“ uzatvoril s žalobcom ako „budúcim nájomcom“ dňa 05.12.2012 zmluvu o budúcej Nájomnej zmluve v zmysle Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy je záväzok budúceho prenajímateľa, že do jedného kalendárneho mesiaca po ukončení Pozemkových úprav v obci F., k.ú. F. a A. dá do prenájmu budúcemu nájomcovi a uzavrie s budúcim nájomcom Nájomnú zmluvu na pozemky v k.ú. A., ktoré budú pod vodnou plochou a ktoré budú pobrežnými pozemkami Rybárskeho revíru č. 2-4120-1-1 Štrkovisko Unín, ktoré bude mať vo vlastníctve budúci prenajímateľ. V zmluve je uvedené, že predmetné pozemky dlhodobo užíva budúci nájomca pre výkon rybárskeho práva a to od samotného vzniku tohto rybárskeho revíru. Budúci prenajímateľ sa zaviazal dať predmetné pozemky do prenájmu budúcemu nájomcovi pre účely výkonu rybárskeho práva. V zmluve o budúcej zmluve je jednoznačne uvedené, že „budúci prenajímateľ“ sa zaväzuje uzavrieť zmluvu. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že z uvedeného textu logicky i gramaticky vyplýva povinnosť budúceho prenajímateľa (žalovaného) riadne vyzvať budúceho nájomcu (žalobcu) na uzavretie zmluvy. Povinnosť na uzavretie zmluvy nevyplýva budúcemu nájomcovi (žalobcovi) a teda ani povinnosť vyzývať na jej uzavretie.
16. Napokon odvolateľ zastáva názor, že podľa § 578 Občianskeho zákonníka došlo k zániku práva žalobcu teda k preklúzii na uzavretie nájomnej zmluvy uplynutím času na ktorý bolo právo na uzavretie nájomnej zmluvy a povinnosť uzavrieť túto zmluvu v dohodnutej lehote jedného kalendárneho mesiaca od zápisu nového stavu do katastra nehnuteľnosti ako bolo zmluvne dohodnuté v bode 2.1. zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 05.12.2012. Ďalej odvolateľ argumentoval, odvolateľ vedomý si svojho záväzku dokonca nad rámec svojich zákonných povinností vyzval dňa 24.10.2014 elektronicky osobu konajúcu za oprávnenú stranu pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluvy JUDr. Q. Z. k predloženiu návrhu nájomných zmlúv v zmysle zmluvy o budúcej zmluve.
17. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nesplnil povinnosť voči žalobcovi plynúcu zo zmluvy o budúcej nájomnej zmluve v období od 1.11.2014 do 30.11.2014 (jednomesačná lehota začínajúca prvým dňom v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o ukončení pozemkových úprav), žalobca sa oprávnene domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného súdnou cestou, pričom žalobca preukázal, že pred podaním samotnej žaloby na súd vyzýval žalovaného na dobrovoľné splnenie záväzku, čo
preukázateľne žalovaný odmietol vo vzťahu k dohodnutému obsahu nájomnej zmluvy uvedenej v zmluve o budúcej nájomnej zmluve. Pokiaľ ide o odvolací argument, že žalovaný vyzval dňa 24.10.2014 elektronicky osobu konajúcu za oprávnenú stranu pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluvy JUDr. Q. Z. k predloženiu návrhu nájomných zmlúv v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, k uvedenému odvolací súd uvádza nasledovné. Z vykonaného dokazovania, na uvedenú obranu žalovaného, vyplýva dňa 21.10.2014 poslal žalovaný e-mail JUDr. Q. Z. a prosil o vypracovanie nájomných zmlúv na rybník a TTP s platnosťou od 1.1.2014. Uvedený e-mail nemôže byť považovaný za výzvu na uzavretie nájomnej zmluvy v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, pretože JUDr. Z. nebola oprávnená konať za žalobcu, nakoľko nebola uvedená v zmluve o budúcej zmluve, žalovaný nešpecifikuje o aké nájomné zmluvy ide a ktorých nehnuteľností sa týkajú. Súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov, s tvrdeniami strán sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne tento zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia, rozhodol vecne správne.
19. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
21. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).