Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/93/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Jozefa Vancu v spore žalobcu: TORING, s. r. o., Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 48 105 406, proti žalovanému: COLLECTIONER, s.r.o., Murgašova 3/1407, Košice, IČO: 36 594 890, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Levkušom, Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 74 289,84 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.2.2017 č. k. 29Cb/99/2013-167 takto

rozhodol:

Odvolací súd pokračuje v konaní so spoločnosťou TORING, s.r.o., Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 48 105 406 ako právnym nástupcom žalobcu Kolesár a Lagin - realitná kancelária s.r.o., Hroncova 15, Košice, IČO 44 141 246.

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca domáha proti žalovanému zaplatenia odmeny za sprostredkovanie kúpy a predaja nehnuteľností v katastrálnom území Budimír, t. j. za výkup pozemkov v obci Budimír od vlastníkov a ich následný predaj záujemcom o stavbu rodinných domov v rámci projektu „Pod lesom Budimír“. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca až v priebehu konania v podaní z 1.8.2016 uviedol, že v lete 2007 sa dohodol so žalovaným na sprostredkovaní kúpy nehnuteľností v katastrálnom území I., a v septembri až novembri XXXX sprostredkoval uzavretie ôsmich kúpnych zmlúv s vlastníkmi pozemkov v obci I. - od predávajúcich O. M. a A. M. sprostredkoval odkúpenie parcely č. XXX/XX za kúpnu cenu X XXX XXX,- Sk dňa XX.X.XXXX; od I. I. parcely č. XXX/XX za kúpnu cenu X XXX XXX,- Sk dňa XX.X.XXXX; od K. M. a A. M. parcely č. XXX/XX za kúpnu cenu X XXX XXX,- Sk dňa XX.X.XXXX; od A. S., F. L. a O. D. parcely XXX/XX za kúpnu cenu X XXX XXX,- Sk dňa XX.X.XXXX; od G. K. a B. K. parcely č. XXX/XX za kúpnu cenu X XXX XXX,- Sk dňa XX.X.XXXX; od W. L. parcely č. XXX/XX za kúpnu cenu X XXX XXX,- eur dňa XX.X.XXXX; od L. D. parcely č. XXX/XX za kúpnu cenu X XXX XXX,- Sk dňa XX.X.XXXX a od spoločnosti F. S. s.r.o. parcely č. XXX/XX za kúpnu cenu XXX XXX,- Sk dňa XX.XX.XXXX. S. prvej inštancie tiež poukázal na to, že žalobca až podaním z novembra XXXX uviedol, že stretnutie medzi J. D., Z. P. a štatutárnym zástupcom žalovaného P. M. za prítomnosti slečny I. D., teraz O.. I. S. sa konalo v júni XXXX v Z. M. nachádzajúcej sa na adrese sídla žalovaného na A. X v D..

X. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenie § 642 F. zákonníka zdôraznil, že žalobca nezdokladoval a nepreukázal uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní so žalovaným. Q., že z výpisu z obchodného registra zistil, že dňa X.X.XXXX bola zapísaná spoločnosť P. a spol. - realiztná kancelária s.r.o., D., U. XX XXX XXX, ktorej spoločníkmi a konateľmi sú Z. P. a O.. I. S.. Y. navrhovanú svedkyňu O.. I. S. preto nevypočul, lebo zastával názor, že jej výpoveď by nemala výpovednú hodnotu, lebo nemôže byť hodnoverná, keďže žalobca navrhol vypočuť túto svedkyňu až po zápise obchodnej spoločnosti P. a spol. - realitná kancelária s.r.o. v roku XXXX, hoci žaloba vo veci bola podaná v roku XXXX a žalovaný tvrdil, že menovanú nepozná a nestretol sa s ňou. S. prvej inštancie uviedol, že ani žalobcom vystavená faktúra nie je dôkazom o uzavretí zmluvy a o jej splnení zo strany žalobcu a ani v prípade ústne uzavretej zmluvy nezbavuje žalobcu preukázať splnenie svojej povinnosti. S. prvej inštancie zastával názor, že keby mal žalobca legitímny a preukázateľný nárok na províziu, bolo by jeho povinnosťou vystaviť faktúru aj pri čiastočnom plnení v zmysle zákona o účtovníctve a príslušného daňového zákona a vzniknutú pohľadávku zaevidovať v účtovníctve spoločnosti, čo žalobca neurobil. Ak žalobca napriek tomu, že nemal so žalovaným žiadnu zmluvu a konal vo veci výkupu pozemku, podľa názoru súdu prvej inštancie konal bez súhlasu a bez vedomia žalovaného, svojvoľne a v rozpore s etickým kódexom realitných maklérov, ktorí nesmú sprostredkovať obchodné prípady bez vedomia osoby, ktorá obchodný prípad chce realizovať. S. prvej inštancie nepovažoval za potrebné vypočuť žalobcom navrhovaných svedkov, s ktorými mal žalobca viesť jednania o odkúpení pozemkov, pretože títo by sa nevedeli vyjadriť k vzniku a existencii záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Z. žalobca odkazoval na svoje konanie za žalovaného vo vzťahu k obci I., súd prvej inštancie uviedol, že žalobca od obce nemohol dostávať žiadne pokyny, lebo obec výkup pozemkov od občanov neriešila a nevstupovala do týchto zmluvných vzťahov.

X. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenia § 387 ods. X a 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. X, § 392 ods. 1 vety prvej a § 397 F. zákonníka uviedol, že v podaní z X.X.XXXX žalobca tvrdil, že so žalovaným sa dohodol na sprostredkovaní kúpy nehnuteľností v lete XXXX. Z. žalobca tvrdil, že odmena za sprostredkovanie mala byť splatná do troch rokov od nadobudnutia pozemkov žalovaným, takúto dohodu žalobca nepreukázal a nárok proti žalovanému uplatnil až žalobou z roku XXXX. S. prvej inštancie poukázal na to, že realitné kancelárie štandardne uzatvárajú zmluvy o sprostredkovaní v písomnej forme a odplatu vyúčtujú faktúrou. Q., že v konaní bolo preukázané, že pre žalovaného prioritnú úlohu pri sprostredkovaní kúpy a predaja predstavovali veľké reklamné billboardy zhotovené a umiestnené na frekventovaných miestach na náklady žalovaného, na ktorých bolo umiestnené kontaktné číslo na O.. O. Z., ktorý bol žalovaným poverený riadením a realizáciou predaja pozemkov v projekte U. „Z. lesom I.“. S. prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal, že vyvíjal sprostredkovateľskú činnosť pre žalobcu, preto žalobu zamietol.

X. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. X C. s. p. podľa úspechu strán v spore s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § X62 ods. 2 C. s. p. súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

X. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. E. zmeniť napadnutý rozsudok a jeho žalobe vyhovieť. Y. názor, že neboli splnené podmienky pre zamietnutie rozsudku. J., že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právny stav veci, pretože v spore nebolo spochybnené uzatvorenie ústnej zmluvy o sprostredkovaní kúpy a predaja nehnuteľností medzi účastníkmi konania, lebo vo svojom poslednom vyjadrení žalovaný priznal, že so žalobcom v predmetnom období bol vo vzťahu, keď okrem iného akceptoval schválenie žalobcovho sprostredkovania kúpy nehnuteľností žalovaného tretími osobami, aj keď s inou výškou odmeny. Z. na vyjadrenie F. I. ako prvostupňového stavebného úradu z XX.X.XXXX, v ktorom k zámeru individuálnej bytovej výstavby obec dáva súhlasné stanovisko práve žalobcovi. Y. tvrdil, že táto listina je dôkazom toho, že žalobca zastupoval pred stavebným úradom žalovaného ako žiadateľa o vydanie takéhoto vyjadrenia k U. a ak by žalobca nedisponoval zámerom U. od žalovaného, uvedené súhlasné vyjadrenie obce k nemu by žalobca nedostal. Q., že zastúpenie žalovaného žalobcom by vedeli potvrdiť aj predávajúci nehnuteľností z kat. úz. I., lebo práve so žalobcom prichádzali do kontaktu, jednali s ním o uzatvorení kúpnych zmlúv a so žalovaným sa nestretli, ich výsluch však súd prvej inštancie nepripustil. Y. tvrdil, že disponuje potvrdeniami, ktoré predávajúcim dával ako sprostredkovateľ žalovaného a týkali sa prevzatia kúpnych cien. Uviedol tiež, že takúto činnosť nemohol vykonávať A. D., lebo na rozdiel od žalobcu nemal na sprostredkovanie kúpy a predaja nehnuteľností živnostenské oprávnenie. Poukázal na propagáciu projektu „Pod lesom Budimír“ žalobcom v prospech

žalovaného v tlačových médiách, billboardoch, megaboardoch, ale aj na motorových vozidlách žalobcu, ktoré svedčia o akceptovaní sprostredkovania predaja nehnuteľností žalobcom žalovaným, rovnako ako nepodpísané kúpne zmluvy z roku 2007 doložené žalobcom do súdneho spisu, ku ktorým by sa bez svojej sprostredkovateľskej činnosti nemohol žalobca dostať. Žalobca ďalej tvrdil, že o obsahu zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi stranami sporu vedel nielen starosta obce I. pán L. ako štatutár stavebného úradu, ale aj Ing. O. M., konateľ spoločnosti ORIN Slovakia s.r.o., ktorá predala žalovanému svoju nehnuteľnosť. Keďže k ukončeniu zmluvy o sprostredkovaní medzi stranami sporu nedošlo, žalobca tvrdil, že dodnes nie je povinný vystaviť faktúru za celkovú odmenu sprostredkovateľa, lebo neboli ešte odpredané všetky pozemky vo vlastníctve žalovaného tretím osobám.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako správny a zákonný. Uviedol, že tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce, nezodpovedajúce skutočnému stavu veci s úmyslom získať na úkor žalovaného neoprávnene finančný prospech. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku, žalovaný poukázal na to, že žalobca neargumentuje tento svoj právny názor. Za zavádzajúce považoval žalovaný tvrdenia žalobcu, že zastupoval žalovaného pred stavebným úradom a zastupoval predávajúcich pri prevodoch nehnuteľností, navyše, tieto skutočnosti nedoložil žiadnymi dôkazmi, pričom dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Zdôraznil, že k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní medzi stranami sporu nikdy nedošlo a pri kúpe a predaji nehnuteľností vystupovali za žalovaného osoby, ktoré označil vo svojich písomných podaniach. Žalovaný označil za klamlivé tvrdenie žalobcu, že podmienky sprostredkovateľskej zmluvy mali byť dohodnuté v júli 2007 za prítomnosti I. D., t. č. JUDr. I. S., pretože túto osobu žalovaný nepozná, nikdy ju nevidel a neprišiel s ňou do osobného kontaktu. Zdôraznil, že žalobca si na uvedené stretnutie spomenul a uviedol ho až v podaní z novembra 2016, hoci spor trvá od roku 2012. Poukázal na svoje písomné podania a svoje stanoviská predložené a urobené v konaní, ktorými reagoval na dôvody uvádzané žalobcom aj v odvolaní a zotrval na vznesenej námietke premlčania nároku žalobcu. Pokiaľ žalobca navrhol vypočuť svedkov, títo nemajú vedomosť, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní, čo je základnou spornou otázkou v konaní.

8. Žalobca sa nevyjadril k stanovisku žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 29.6.2017.

9. V odvolacom konaní z výpisu z obchodného registra žalobcu odvolací súd zistil, že žalobca

- spoločnosť Kolesár a Lagin - realitná kancelária s.r.o., Hroncova 15, Košice, IČO 44 141 246 zanikla dobrovoľným výmazom z obchodného registra dňa 7.9.2017 v dôsledku zlúčenia. Jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť TORING, s.r.o., Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 48 105 406.

10. Podľa § 64 veta prvá C. s. p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.

11. Podľa § 378 ods. 1 C. s. p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Keďže žalobca spoločnosť Kolesár a Lagin - realitná kancelária s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia, odvolací súd v zmysle § 64 veta prvá C. s. p. v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou TORING, s.r.o.

13. Odvolací súd vyzval právneho zástupcu pôvodného žalobcu advokátsku kanceláriu JUDr. Rudolf Manik, PhD., MGA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., Masarykova 2, Košice, IČO 36 861 324, aby predložila plnú moc na zastupovanie nového žalobcu spoločnosti TORING, s.r.o., inak bude mať súd za to, že plná moc na zastupovanie v konaní nebola jej novým žalobcom udelená. Výzva bola doručená advokátskej kancelárii do jej elektronickej schránky dňa 23.1.2018, v súdom stanovenej lehote ani do rozhodnutia odvolacieho súdu advokátska kancelária na výzvu odvolacieho súdu nereagovala.

14. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 C. s. p. bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd udáva:

16. Súd prvej inštancie v predmetnom spore zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, k akému záveru dospel a ako zistený skutkový stav právne posúdil. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto odvolaciemu návrhu žalobcu nemôže vyhovieť.

17. Základnou spornou otázkou, ktorú súd prvej inštancie v konaní riešil, bolo, či strany sporu uzavreli zmluvu o sprostredkovaní a či žalobcovi vznikol nárok na províziu.

18. Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

19. Pre záväzkové vzťahy podľa Obchodného zákonníka je charakteristická ich neformálnosť, pretože pre platnosť zmluvy vyžaduje písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme (§ 272 ods. 1 Obchodného zákonníka). Aj zmluvu o sprostredkovaní možno uzavrieť tak písomne, ako aj ústne a je platná, ak má zákonom stanovené náležitosti, a to určenie zmluvných strán, t. j. záujemcu a sprostredkovateľa; určenie zmluvy, ktorá sa má uzavrieť, teda označenie sprostredkúvanej zmluvy a dohodu o odplate, ak by odplata nebola dohodnutá, má sprostredkovateľ nárok na obvyklú odplatu za sprostredkovanie obdobných zmlúv (§ 647 ods. 1 Obchodného zákonníka).

20. Žalobca v konaní tvrdil, že ako sprostredkovateľ uzavrel so žalovaným ako záujemcom v júni 2007 ústnu zmluvu o sprostredkovaní, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie kúpy pozemkov od vlastníkov pozemkov v kat. území I. a následné sprostredkovanie predaja stavebných pozemkov záujemcom. Žalovaný potvrdil, že viedol so žalobcom jednania, k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní však nedošlo vzhľadom na nekorektné správanie žalobcu. Na žalobcovi bolo teda bremeno tvrdenia a dôkazu - bremeno tvrdenia, že uzavrel zmluvu o sprostredkovaní a poskytol žalovanému služby sprostredkovateľa a bremeno dôkazu - predložiť a označiť dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalobcovi sa tvrdené skutočnosti o uzavretí zmluvy o sprostredkovaní so žalovaným a o reálnom poskytovaní sprostredkovania žalovanému nepodarilo preukázať.

21. Za dôveryhodné nemožno totiž považovať tvrdenie žalobcu po troch rokoch vedenia sporu o okolnostiach, za ktorých malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní medzi stranami sporu v júni 2007, hoci vzhľadom na ústnu formu takejto zmluvy okolnosti uzavretia zmluvy mal uviesť už v žalobe, najneskôr však po doručení vyjadrenia žalovaného, ktorý od začiatku sporu namietal dôvodnosť nároku žalobcu práve preto, že s ním neuzavrel žiadnu zmluvu o sprostredkovaní. O uzavretí zmluvy o sprostredkovaní nesvedčia ani žalobcom predložené kúpne zmluvy, ktorými mal žalovaný odkupovať od vlastníkov pozemky v katastrálnom území I., pretože nie sú zmluvnými stranami podpísané a obsahujú údaje o zmluvných stranách, ktoré možno zistiť z katastra nehnuteľností či z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti. Ak by aj bol žalobca účastný pri uzatváraní týchto zmlúv, keď tvrdil, že predávajúci môžu dosvedčiť, kto s nimi jednal, nepoprel a nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že svoje služby zrejme poskytoval inej osobe - A. D., ktorého žalovaný poveril dojednať s vlastníkmi odpredaj pozemkov. Je bez právneho významu, či A. D. mal oprávnenie na takúto činnosť (§ 3 Obchodného zákonníka). Navyše, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že práve ním predložené kúpne zmluvy (už podpísané) boli podkladom pre vklad do katastra nehnuteľností a na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol vykonať ani dokazovanie. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že o obsahu zmluvy o sprostredkovaní mal vedomosť starosta obce I. pán L. a konateľ spoločnosti ORIN Slovakia, s.r.o. Ing. O. M., neuviedol, odkiaľ by mali mať takéto vedomosti a ich výsluch v konaní ani nenavrhol. Ako novotu v odvolacom konaní žalobca uviedol, že disponuje potvrdeniami, ktoré predávajúcim dával ako sprostredkovateľ žalovaného a týkali sa prevzatia kúpnych cien. V odvolaní však neuviedol, aké

okolnosti mu bránili tieto potvrdenia predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie a uvedené potvrdenia nepripojil ani k odvolaniu, preto na toto tvrdenie nemohol odvolací súd prihliadať (§ 366 C. s. p.). Podľa názoru odvolacieho súdu o uzavretí zmluvy o sprostredkovaní medzi stranami sporu nesvedčí ani vyjadrenie obce I. zo dňa 22.8.2007 k žiadosti o stanovisko k zámeru výstavby IBV na parcelách č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX v katastri obce I., keďže podľa textu podania o vyjadrenie požiadal žalobca a jemu bolo aj adresované. Z tohto podania nevyplýva, že stanovisko žiadal žalobca v mene a pre potreby žalovaného a nedokladoval, že vo vzťahu k obci ako stavebnému úradu bol oprávnený v mene žalovaného konať. Navyše, v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolaní žalobca nespochybnil tvrdenie žalovaného, že takéto stanovisko poskytujú obce bežne pre realitné kancelárie, resp. developerov v rámci zákona o voľnom prístupe k informáciám. O existencii zmluvy o sprostredkovaní medzi stranami sporu nesvedčia ani žalobcom predkladané fotografie billboardov, aj keď je na nich logo žalobcu, ale telefonický kontakt na JUDr. O. Z., ktorý bol žalovaným poverený predajom pozemkov. Žalobca totiž ani netvrdil, že financoval nájom billboardov a týmto spôsobom zabezpečoval splnenie svojej povinnosti získavať záujemcov o kúpu stavebných pozemkov. Možno preto uveriť tvrdeniu žalovaného, že na jeho náklady získal žalobca bezplatnú reklamu. Odvolací súd zastáva názor, že ani ponuka stavebných pozemkov žalovaného v tlači, resp. v ponuke realitných kancelárii či malý plagát v okne osobného motorového vozidla žalobcu len sám o sebe nie je dôkazom o uzavretí zmluvy o sprostredkovaní medzi stranami sporu aj vzhľadom na logické vysvetlenie žalovaného, ktoré žalobca nijakým spôsobom nekomentoval a nevyvrátil, že propagáciu na billboardoch a formou inzerátov robí každá uznávaná realitná kancelária vo vlastnej réžii, aby sa na trhu mohli presadiť.

22. Aj v prípade, že by sa žalobca podieľal na základe ústnej zmluvy so žalovaným na výkupe pozemkov v katastrálnom území I., je nesporné, že k uzatvoreniu kúpnych zmlúv došlo v roku 2007. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, pretože žalobu podal až v roku 2013, teda po uplynutí všeobecnej štvorročnej premlčacej doby (§ 397 Obchodného zákonníka). Keďže podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania a dohodu o splatnosti provízie tri roky po uzavretí zmlúv žalobca nepreukázal, nárok na províziu za výkup pozemkov by vzhľadom na jej premlčanie nebolo možné priznať.

23. Úlohou sprostredkovateľa je vyvíjať činnosť, ktorá zabezpečí záujemcovi uzavretie zmluvy, a v prípade, ak sa tak stalo pričinením sprostredkovateľa, prináleží mu odmena. Povinnosťou sprostredkovateľa je vyhľadávať osoby, ktoré chcú takúto zmluvu uzatvoriť, dohodnúť s nimi podstatné náležitosti zmluvy, náležite a pravidelne informovať záujemcu o svojom postupe a vyjednaných podmienkach. Odmena patrí sprostredkovateľovi len vtedy, ak sa o uzavretie zmluvy aj naozaj pričinil a zmluva bola uzavretá ako výsledok jeho iniciatívy.

24. Žalobca žiadal províziu aj za sprostredkovanie predaja stavebných parciel v katastrálnom území I.. Okrem toho, že uviedol len číslo parcely a sumu, za ktorú mala byť konkrétna parcela odpredaná, neuviedol mená kupujúcich, kedy s nimi jednal, prípadne ako inak sa pričinil o to, že uzavreli so žalovaným zmluvu o kúpe stavebného pozemku. Za sprostredkovanie predaja konkrétnej parcely totiž nemožno považovať len inzerciu alebo ponuku na billboardoch alebo na motorovom vozidle, pretože ide o informáciu pre neurčitý počet ľudí, ktorí zvyčajne ani nemajú záujem o kúpu pozemku. Sprostredkovateľ musí preukázať, že práve svojou činnosťou prispel k tomu, že záujemca - žalovaný získal kupujúceho. Žiadne takéto okolnosti však žalobca v konaní netvrdil, preto nepreukázal, že svojou aktivitou, kontaktmi, jednaním prispel k uzavretiu kúpnych zmlúv žalovaným so záujemcami o kúpu stavebných parciel.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil, pretože žalobca nepreukázal, že pre žalovaného vyvíjal sprostredkovateľskú činnosť.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

27. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 S. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).