Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Sa-13-2017.pdf
PDF · 118.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobkyne C. P., bytom X. XXXX/X, D. P., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činnosti Košice, Zádielska 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. A./A zo dňa 24. mája 2017 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, č. A./A zo dňa 24.mája 2017 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. P. č. D zo dňa 05.apríla 2017 a vec v r a c i a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že rozhodnutím č. D zo dňa 22.04.2015 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny D. P. (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 16.03.2015 podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“). Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z lekárskeho posudku č. XXXX/XXXXX zo dňa 10.04.2015, v ktorom posudkový lekár určil žalobkyni mieru funkčnej poruchy 50 % podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3, kapitoly VIII.A, bod 2, písmeno c/ zákona o peňažných príspevkoch - poruchy srdcového rytmu s ťažkými hemodynamickými poruchami, na základe čoho sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudok bol odôvodnený tým, že žalobkyňa nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, pretože trpí slabosťou pri závažnom ochorení srdca.
2. Lekárskym posudkom č. XXXX/XXXXX zo dňa 20.03.2017 bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobkyne, v ktorom bolo konštatované, že žalobkyňa je naďalej fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa kapitoly VIII.A, bod 2, písm. c/ podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch a nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa lekárskych správ, došlo k stabilizácii zdravotného stavu, je schopná cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť
a vystúpiť z vozidla verejnej hromadnej dopravy, zvládnuť inú situáciu vo vozidle, nemá praktickou alebo úplnú slepotu oboch očí a nie je odkázaná na sprievodcu.
3. Na základe citovaného lekárskeho posudku zo dňa 20.03.2017 č. XXXX/XXXXX prvostupňový správny orgán vydal dňa 05.04.2017 rozhodnutie č. D -9, ktorým podľa § 45 ods. 14 zákona o peňažných príspevkov odňal žalobkyni parkovací preukaz.
II.
4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. A./A zo dňa 24.05.2017, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
5. Rozhodnutie odôvodnil stručným popísaním priebehu administratívneho konania. Konštatoval, že v zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav, žiada jeho opätovné prehodnotenie a vyhotovenie parkovacieho preukazu.
6. Ďalej konštatoval, že preskúmal podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, ako aj odvolanie žalobkyne a celú spisovú dokumentáciou. Konanie doplnil lekárskym posudkom č. A./A vydaným dňa 22.05.2017 a zistil tento skutkový stav.
7. Posudkový lekár žalovaného na základe podaného odvolania a predloženej spisovej dokumentácie vedenej prvostupňovým správnym orgánom, vrátane kardiologického nálezu zo dňa 10.04.2007 priloženého k odvolaniu, vydal dňa 22.05.2007 lekársky posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50 % podľa časti VIII. A, bod 2, písm. c/ prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch. U žalobkyne ide o poruchy srdcového rytmu s ťažkými hemodynamickými poruchami. Pri ochorení stav po implantácii kardiostimulátora miera funkčnej poruchy nedosahuje 50 %. Ťažké zdravotné postihnutie je podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %, preto je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
8. Dôvodil, že z lekárskeho posudku vyplýva, že podľa predložených lekárskych nálezov je zdravotný stav žalobkyne po implantácii automatického defibrilátora zlepšený a stabilizovaný. Chôdza je samostatná, bez pomôcok. Z dôvodu zlepšeného zdravotného stavu žalobkyne bolo odňatie parkovacieho preukazu prvostupňovým správnym orgánom opodstatnené. Podľa posudkového lekára žalovaného žalobkyňa nemá praktickú slepotu ani úplnú slepotu oboch očí v zmysle § 14 ods. 6 písm. a/, b/, c/ zákona o peňažných príspevkoch. Žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodu, že je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, je schopná nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy, je schopná zvládnuť inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy osôb a prostriedku železničnej dopravy.
9. Citoval ustanovenia § 14 ods. 6, § 15 ods. 3, § 17 ods. 1, § 55 ods. 7 a 13 zákona o peňažných príspevkoch a uviedol, že podľa lekárskeho posudku žalovaného zo dňa 22.05.2017 č. A./A žalobkyňa nespĺňa rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu.
III.
10. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho a argumentovala, že správne orgány rozhodli o odňatí parkovacieho preukazu z dôvodu, že sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz alebo parkovací preukaz. Citovala ustanovenie § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkov upravujúci odkázanosť osoby na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ako aj §45 ods. 14 zákona o peňažných príspevkov upravujúcich podmienky pre odňatie parkovacieho preukazu. S poukázaním na citovaného ustanovenia žalobkyňa uviedla, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, aplikovali v danom prípade dôvod, a to zmenu skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku
na parkovací preukaz. Tento prípad upravuje situáciu, v ktorej podmienky pre vydanie parkovacieho preukazu existovali, avšak plynutím času došlo k ich zmene. Implicitnou požiadavkou na identifikovanie zmeny rozhodujúcich skutočností je preto porovnanie skutkového stavu zisteného žalovaným v momente vydania napadnutého rozhodnutia so skutkovým stavom, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia o udelení preukazu. Takéto porovnanie skutkového stavu mal žalovaný uskutočniť vo vzťahu ku kritériám uvedených v § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkov a posúdiť, či došlo k takejto zmene zdravotného stavu u žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie ani rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu neobsahuje uvedenie konkrétnych skutočností (faktov) týkajúcich sa jej zdravotného stavu, z ktorých by bolo možné usudzovať zmenu (zlepšenie) jej zdravotného stavu v zmysle § 45 ods. 14 v spojení s § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch.
11. Poukázala na tvrdenia žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde v prvom rade žalovaný konštatuje, že miera funkčnej poruchy je 50 %, a že je prítomná porucha srdcového rytmu s ťažkými hemodynamickými poruchami. K tomuto dôvodu žalobkyňa uviedla, že totožný opis jej zdravotného postihnutia sa nachádza aj v rozhodnutí o udelení parkovacieho preukazu v roku 2015, a že toto tvrdenie žalovaného nepreukazuje zmenu zdravotného stavu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že pri ochorení stav po implantácii kardiostimulátora miera funkčnej ponuky nedosahuje 50%, ťažké zdravotné postihnutie je podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %, preto je žalobkyňa fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Toto tvrdenie považuje žalobkyňa za nezrozumiteľné, pretože prvá veta navodzuje dojem, že miera funkčnej poruchy u žalobkyne je menej ako 50 %, pričom v nasledujúcej vete žalovaný toto tvrdenie vyvracia konštatovaním, že je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a teda musí mať mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %. Lekársky posudok z mája 2017 pritom neuvádza žiadne tvrdenie, na základe ktorého žalobkyňa by mala mieru funkčnej ponuky menej ako 50 %. Namietala aj ďalšie konštatovanie žalovaného, že z lekárskeho posudku z mája 2017 vyplýva, že podľa doložených lekárskych nálezov je jej zdravotný stav po implantácii automatického defibrilátora zlepšený a stabilizovaný. Žalovaný neidentifikoval konkrétny lekársky nález alebo parameter zdravotného stavu, ktorý by zaznamenal u nej zlepšenie. Tento záver považuje za prekvapivý, pretože u nej sa naďalej objavujú ťažkosti súvisiace s poruchu srdcového rytmu (komorová extrasystólia) ako je búšenie srdca, dýchavica, úzkostné stavy, nevládze pri dlhšej chôdzi. Zdôraznila, že automatický defibrilátor jej bol implantovaný pred vydaním lekárskeho posudku v roku 2015, ako aj pred vydaním rozhodnutia o udelení parkovacieho preukazu. Nejde teda o nový zákrok, ktorý ovplyvnil jej zdravotný stav.
12. Namietala, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol a odôvodnil zmenu zdravotného stavu tým, že došlo u nej k stabilizácii zdravotného stavu, avšak toto odôvodnenie je nepresvedčivé, pretože prvostupňový správny orgán neodôvodnil, prečo by pojem stabilizácia mal v prípade žalobkyne predstavovať zmenu. Neuviedol žiadnu novú okolnosť či konkrétnu lekársku správu, na základe ktorej mala nastať stabilizácia jej zdravotného stavu. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán teda neuviedli žiadne relevantné a presvedčivé skutkové okolnosti týkajúce sa jej zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovali odňatie parkovacieho preukazu a preukazovali takú zmenu zdravotného stavu oproti roku 2015, z ktorej by vyplývalo, že je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti zvládať činnosti uvedené v § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch.
13. Namietala, že lekárske posudky z marca 2017 a z mája 2017 nepredstavujú spoľahlivý a dostatočne odôvodnený podklad pre napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Lekársky posudok z roku 2015, ako aj lekárske posudky z roku 2017, vychádzajú z tých istých diagnosticko-funkčných hodnotení, a teda je zrejmé, že nenastala žiadna zmena diagnózy. Keďže posudkoví lekári sa nedostatočne vysporiadali s jej zdravotnými ťažkosťami, na základe takýchto záverov nemohol žalovaný ani prvostupňový správny orgán zodpovedne rozhodnúť a vydať zákonné a správne rozhodnutie.
14. Ďalej uviedla, že z lekárskych posudkov z marca 2017 a z mája 2017 možno vyvodiť, že kľúčová diagnóza zostáva nezmenená, nezmenené a identické sú aj sprievodné prejavy, ako aj skutočnosť, že má implantovaný od marca roku 2015 kardiodefibrilátor. Správne orgány sa nevyjadrujú presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom ku kľúčovej otázke, či došlo k zmene ohľadom slabosti vyplývajúcich z jej ochorenia. Zdôraznila, že jej ochorenie je sprevádzané do určitej miery špecifickými sprievodnými
prejavmi a to zadýchanie, nemožnosť nosenia záťaže, nemožnosť významnejšej fyzickej aktivity a súčasne je sprevádzané závažnými poruchami v srdcovom rytme, ktoré sa nevyskytujú nevyhnutne pravidelne, avšak sú silné a významné. Práve tieto sprievodné javy určujú, že nie je schopná na rovnakom základe spolu s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy alebo železničnej dopravy a späť. Rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto ich navrhla zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
IV.
15. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 31.07.2017, v ktorom uviedol, že právny zástupca žalobkyne na piatej strane žaloby namieta vety, ktoré sú vytrhnuté z kontextu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že pri ochorení stav po implantácii kardiostimulátora miera funkčnej poruchy nedosahuje 50%. Ťažké zdravotné postihnutie je podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %, preto posudzovaná je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Právny zástupca zároveň dodáva, že žalovaný druhou vetou vyvracia tvrdenie prvej vety. K tejto námietke žalovaný uviedol, že uvedené vety sú súčasťou jedného odseku, ktorý je potrebné chápať ako celok. Z uvedeného kontextu jasne vyplýva, že sú tu vymenované ochorenia žalobkyne, pričom v napadnutom rozhodnutí je konštatované, že nakoľko jedno z uvedených ochorení dosahuje mieru funkčnej poruchy 50 %, žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Nie je teda pravdou, že žalovaný vyvracia vlastné tvrdenie. V lekárskom posudku je uvedené aj ochorenie dosahujúce mieru funkčnej poruchy pod 50 % s uvedením konkrétnej výšky a to 30 %, pričom v závere je uvedená celková miera funkčnej poruchy tak, ako to určuje zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
16. Ďalej uviedol, že v celej žalobe nie je vždy jasné, kedy právny zástupca namieta rozhodnutie a lekársky posudok prvostupňového správneho orgánu a kedy rozhodnutie a lekársky posudok odvolacieho orgánu. Uvádza síce farebné označenie textu, žalovaný však nemal k dispozícii originál žaloby, ale len jeho elektronickú podobu bez farebného vyznačenia. Aj napriek tejto skutočnosti je zrejmé, že právny zástupca v žalobe opakovane uvádza, že z lekárskych posudkov vôbec nie zrejmé, na základe ktorých lekárskych nálezov dospel posudkový lekár k záveru, že zdravotný stav žalobkyne je na základe lekárskych nálezov zlepšený a stabilizovaný. Zároveň dodáva, že z lekárskych posudkov z marca 2017 a z mája 2017 možno vyvodiť, že kľúčová diagnóza žalobkyne zostala nezmenená. Nezmenené a identické sú aj jej sprievodné prejavy, ako aj fakt, že má implantovaný od marca 2015 kardiodefibrilátor. K tomu žalovaný uviedol, že k námietkam uvedeným v žalobe sa vyjadril posudkový lekár v stanovisku k žalobe zo dňa 31.07.2017. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne boli dostatočne posúdené v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a dostatočne sa vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní. Žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť. K vyjadreniu pripojil žalovaný aj stanovisko posudkového lekára žalovaného zo dňa 31.07.2017, v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa je fyzická osoba liečená pre komorovú extrasystóliu implantáciou kardiodefibrilátora. Jej zdravotný stav je na základe doložených lekárskych nálezov zlepšený a stabilizovaný, chôdza je samostatná bez pomôcok. Pre jej zlepšený zdravotný stav prestali pôsobiť rozhodujúce skutočnosti na vyhotovenie parkovacieho preukazu. V oblasti mobility a orientácie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní svojej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa, nastupovať, udržať sa, vystupovať a zvládnuť z dôvodu zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy. Nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Pri svojom zdravotnom stave je u žalobkyne implantovaný kardiodefibrilátor z preventívnych dôvodov, aby nedošlo k rovnakej príhode, aká si vyžiadala resuscitáciu v roku 2014. Vzhľadom k tomu, že momentálne je pravidelne kontrolovaná kardiológom a normalizovaným EKG záznamom a bez obmedzení v oblasti pohybu, v žiadnom prípade nespĺňa kritéria zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu. Zdravotný stav ju nijako neobmedzuje pri premiestnení sa vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, nemá ochorenie váhonostných kĺbov chrbtice ani dolných končatín, chodí bez ortopedických pomôcok. Subjektívne udávané zadýchanie a slabosť znamenajú nutnosť prispôsobenia tempa chôdze svojím pocitom. Neboli nijako objektivizované kardiologickým vyšetrením, a preto nie sú brané ako objektívny dôvod. Žalobkyňa má normálnu telesnú hmotnosť, má XX rokov, fyziologicky teda normálny rozsah pohybovo všetkých veľkých kĺbov bez oslabenia polovice tela alebo bez oslabenia
končatín, je správne orientovaná v čase a priestore, preto bez najmenších pochybností nespĺňa bod b/ zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu a môže samostatne nastupovať aj vystupovať prostriedkom verejnej hromadnej prepravy bez akéhokoľvek obmedzenia. Z explicitne vymenovaných zdravotných obmedzení v citovanom zákone jasne vyplýva, že žalobkyňa nemá ani jednu z nich, nemá kardiopulmonálnu nedostatočnosť a už vôbec nie ťažkého stupňa, preto nespĺňa ani jedno z kritérií vymenovaných v odseku 6 zákona, teda jej parkovací preukaz neprináleží.
17. V závere posudkový lekár uviedol, že právny zástupca žalobkyne nepochopil problematiku, pretože z lekárskych posudkov jasne vyplýva, že kľúčová diagnóza žalobkyne je vyriešená, správne liečená, sprievodné javy pominuli, čoho dôkazom je aj to, že závažná porucha rytmu, ktorá by viedla k ťažkým obehovým dôsledkom (bezvedomie, zástava srdca, nutnosť resuscitácie), sa od začatia liečby a implantácie kardiodefibrilátora neopakovala, rovnako sa neopakujú a nevyskytujú sprievodné javy (bezvedomie, kolaps, kritický pokles tlaku, závažná porucha srdcového rytmu spojená s úzkosťou a podobne). Poukázal na lekárske nálezy, kardiologické vyšetrenia zo dňa 10.11.2016 a 10.04.2017.
18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním zo dňa 10.11.2017 , v ktorom v podstate zopakovala námietky uvedené v žalobe a zotrvala na svojom stanovisku.
V.
19. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
21. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
22. Podľa ustanovenia § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
23. Správny súdny poriadok v § 199 a nasledujúcich ustanoveniach upravuje správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorou sa rozumie podľa § 199 ods. 1 písm. a/, c/, d/ aj rozhodovanie ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
24. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
25. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. A./A zo dňa 24.05.2017, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. P. (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. D - X zo dňa 05.04.2017 a to tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto konaní ide o správnu žalobu v sociálnych veciach.
26. Správne orgány v predmetnom konaní rozhodovali podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“), ktorým odňali žalobkyni parkovací preukaz.
27. Podľa § 2 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 2 ods. 2 zákona o peňažných príspevkov sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
29. Podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej podoby najmenej 50 %.
30. Podľa § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.
31. Podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkov fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedkov železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, ťažkej poruchy sfinkterov alebo cystickej fibrózy s pľúcnymi a gastrointerstinálnymi prejavmi.
32. Podľa § 15 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch sa na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím vypracováva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.
33. Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplýva, že žalobkyni bol vydaný parkovací preukaz a to na podklade rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. D zo dňa 22.04.2015 na podklade lekárskeho posudku č. XXXX/XXXXX zo dňa 10.04.2015 a to na základe diagnosticko- funkčného ohodnotenia, kde sú uvádzané klinické diagnózy komorová extrasystólia, primo implantácia 2D ICD v sekundárnej preventívnej indikácii, perimyokartitída remitujúca forma, hypotyreóza na substitučnej liečbe, Gilbertov syndróm a mastocystosis maculopapulosa v dispenzárnej starostlivosti. Ako druh zdravotného postihnutia boli uvedené poruchy srdcového rytmu s ťažkými hemodynamickými poruchami, s určením miery funkčnej ponuky 50% podľa kapitoly VIII.A, bod 2, písm. c/ a ďalej bola konštatovaná implantácia kardiostimulátora s mierou funkčnej poruchy 30 % podľa prílohy číslo 3 VIII.A, bod 4.
34. Lekárskym posudkom č. XXXX/XXXXX zo dňa 20.03.2017 bol prehodnocovaný zdravotný stav žalobkyne, v ktorom sú totožne ako v lekárskom posudku zo dňa 10.04.2015 konštatované klinické diagnózy komorová extrasystólia polymorfná, primoimplantácia 2D ICD v sekundárnej preventívnej indikácii, perimyokarditída remitujúca forma, hypothyreóza na substitučnej liečbe, Gilbertov syndróm, mastocystosis maculopapulosa v dispenzárnej starostlivosti a rovnako bola ohodnotená aj miera funkčnej poruchy podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 ako poruchy srdcového rytmu s ťažkými hemodynamickými poruchami - 50% a implantácia kardiostimulátora - 30%. V závere je konštatované, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá však nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodu, že došlo k stabilizácii zdravotného stavu.
35. Podľa § 45 ods. 14 zákona o peňažných príspevkoch príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie preukazu alebo parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací preukaz sa vyhotovil neprávom, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz alebo parkovací preukaz alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdením zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu a bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho odňatí.
36. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného vyplýva, že dôvodom odňatia parkovacieho preukazu žalobkyni bolo podľa § 45 ods.14 zákona o peňažných príspevkoch a to, že sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na parkovací preukaz a to z dôvodu, že u žalobkyne došlo k stabilizácii zdravotného stavu, a teda je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť.
37. Na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60 a § 61 až § 68 (§ 53 ods. 1 a 2 zákona o peňažných príspevkoch).
38. Správny súd sa stotožňuje s námietkou žalobkyne, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani prvostupňový správny orgán neuviedli žiadne relevantné a presvedčivé skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne, na základe ktorých by bolo dôvodné konštatovať, že u nej došlo k stabilizácii zdravotného stavu, ktoré odôvodňuje odňatie parkovacieho preukazu.
39. Ako je uvedené vyššie, lekársky posudok v roku 2015, ktorý tvoril podklad pre vyhotovenie parkovacieho preukazu žalobkyni ako aj lekárske posudky prvostupňového správneho orgánu a žalovaného z roku 2017, obsahujú totožné diagnostické závery so stanovením miery funkčnej poruchy 50 % pre poruchy srdcového rytmu s ťažkými hemodynamickými poruchami a 30 % pre implementáciu kardiostimulátora s rozdielom, že v lekárskych posudkov z marca 2017 a z mája 2017 sa konštatuje, že u žalobkyne došlo k zlepšeniu a stabilizácii zdravotného stavu. Posudkoví lekári v lekárskych posudkoch síce popísali objektívne nálezy, lekárske správy z odborných vyšetrení žalobkyne, avšak v záveroch posudkov neuviedli, ktoré konkrétne odborné vyšetrenie a aký konkrétny popis zdravotného stavu a diagnostický záver odôvodňuje u žalobkyne zlepšenie a stabilizáciu zdravotného stavu. Žalovaný a prvostupňový správny orgán posudkový záver, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, iba prevzali do odôvodnení svojich rozhodnutí.
40. Podľa základných zásad vyjadrených v § 3 ods. 1 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
41. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
42. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom v rozsahu.
43. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
44. Odôvodnenie rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku je teda jednou z podstatných obsahových náležitosti, ktoré má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia.
45. Správne orgány v odôvodnení rozhodnutia musia reagovať na dva základné okruhy problému a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Skutkovými okolnosťami sú najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam, pričom pri právnom posúdení veci správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah.
46. Žalovaný a prvostupňový správny orgán sa neriadili dôsledne vyššie citovanými ustanoveniami Správneho poriadku. Ak ustanovenie § 45 ods. 14 zákona o peňažných príspevkoch konštatuje, že k odňatiu parkovacieho preukazu môže dôjsť za situácie, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku, zmena týchto skutočnosti musí byť zrejmá zo zisteného skutkového stavu a musí byť aj náležite odôvodnená.
47. Ak teda žalovaný a prvostupňový správny zmenu skutočnosti rozhodujúcich na trvanie nároku na parkovací preukaz žalobkyne odôvodnili iba konštatovaním stabilizácie zdravotného stavu a poukázaním na lekárske posudky, ktoré neobsahujú konkrétne skutočnosti, na základe ktorý posudkový lekár dospel k záveru, že k takejto zmene došlo, rozhodnutie odôvodnili nepresvedčivo a na základe nedostatku dôvodov.
48. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pri konštatovaní diagnostických záverov a hodnotení miery funkčnej poruchy si vzájomne protirečí. Z lekárskych posudkov ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesporné, že u žalobkyne boli zistené zdravotné postihnutia a to porucha srdcového rytmu s ťažkými hemodynamickými poruchami a implantácia kardiostimulátora. Podľa prílohy č. 3 k zákonu o peňažných príspevkoch pre poruchy srdcového rytmu s ťažkými hemodynamickými poruchami je určená miera funkčnej ponuky podľa posudku posudkového lekára 50 % (VIII.A/2/c/) a pri implantácii kardiostimulátora 30 % (VIII.A/4). Z tohto záveru vychádza aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, kde konštatuje, že u žalobkyne ide o poruchy srdcového rytmu s ťažkými hemodynamickými poruchami, pričom pri ochorení stavu po implantácii kardiostimulátora miera funkčnej poruchy nedosahuje 50 %, teda na základe zdravotného postihnutia poruchy srdcového rytmu u žalobkyne je miera funkčnej poruchy 50 % a je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
49. Správny súd po preskúmaní napadnuté rozhodnutia , administratívneho spisu a námietok žalobkyne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a podľa § 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušil ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku je správny orgán v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 S.s.p.).
50. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p.. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.