Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-309-2017.pdf
PDF · 92.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Csp/309/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, identifikačné číslo 24785199, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30 proti žalovanému W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., D. XXX/X, o zaplatenie 426,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13,13 € od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný má podľa výsledku konania proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,84%.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 426,50 € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. (2) Žalobca tvrdí, že jeho právny predchodca Provident Financial s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 27.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570066303, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička 520 €. Žalovaný sa ju zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 13,13 €. Posledná splátka bola splatná 21.11.2014. Pôžička bola poskytnutá jednorazovo a hotovostne. Dňa 27.09.2013 uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť odmenu za službu vo výške 267,80 € v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 2,99 €. Celková výška mesačnej splátky z titulu oboch zmlúv predstavovala sumu 16,12 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spoločnosť Provident Financial s.r.o. svoju pohľadávku proti žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu. Žalovaný uhradil riadne a včas len splátky v celkovej výške 540,70 €. Listom ho žalobca vyzval na úhradu celej dlžnej sumy, dlžnú sumu neuhradil. (3) Ako dôkazy navrhol vykonať Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z účtu, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky + doručenku, výpis z registra žalobcu, predžalobnú výzvu + doručenku. (4) Súd žalobu doručil dňa 20.12.2017 žalovanému s tým, že mu umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný svoje právo nevyužil, k žalobe sa písomne nevyjadril, žiadne prostriedky procesnej obrany v konaní nepoužil. (5) Súd vo veci rozhodol v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pretože v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. (6) Súd sa oboznámil s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov a zistil z nich uvedený skutkový stav: (7) Zmluva o úvere zo dňa 27.09.2013 na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) č.l. 7: vyplýva z nej, že právny predchodca žalobcu Provident Financial s.r.o. ako veriteľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 520 € splatný v 60 týždenných splátkach po 11,66 €, pričom posledná splátka bola vo výške 11,46 €. Úrok bol dohodnutý na 22,38% p.a., poplatok na 74,88 €, RPMN na 70,38%. Priemerná RPMN bola podľa zmluvy 46,06%. Celková suma, ktorú bol dlžník povinný zaplatiť, bola vo výške 699,40 €. Posledná splátka, a tým aj celý úver, bola splatná 60. týždeň po dni uzavretia zmluvy, a to v siedmy deň tohto týždňa. (8) Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 27.09.2013 na č.l. 8: vyplýva z nej, že v rovnaký deň ako zmluvu o úvere uzavreli jej účastníci aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej je služba spočívajúca v prevzatí peňažnej hotovosti na úhradu splátok spotrebiteľského úveru. Za to si dohodli odplatu vo výške 267,80 € splatnú v 59 týždenných splátkach po 4,46 € a v poslednej splátke 4,66 €, splatných spolu so splátkami úveru. (9) Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 na č.l. 9: vyplýva z neho, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku proti žalovanému do výšky 297 € zo zmluvy o úvere a do výšky 129 € zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru na žalobcu. (10) Prehľad splátok a úhrad na č.l. 11: vyplýva z neho, že žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu splátky v súhrnnej výške 540,70 €, pričom poslednú splátku zaplatil 21.08.2015. (11) Ostatné žalobcom navrhnuté dôkazy súd nevykonal, pretože žiaden výpis z účtu súdu predložený nebol. Vykonanie dôkazu predžalobnou výzvou nebolo pre rozhodnutie v spore potrebné, pretože skutkový stav je dostatočne preukázaný ostatnými vykonanými dôkazmi. (12) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. (13) Podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (14) Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). (15) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (16) Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. (17) Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. (18) Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (19) Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
(20) Podľa § 103 OZ Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. (21) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (22) Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (23) Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 27.09.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je tzv. nepomenovanou zmluvou v zmysle § 51 OZ. Vzhľadom k tomu, že ich právny predchodca žalobcu uzavrel v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri ich uzatváraní nekonal v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, ide zároveň o zmluvy spotrebiteľské v zmysle § 52 a nasl. OZ. (24) Žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa zo zmlúv, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Tým je daná jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby. (25) Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého dochádza po vznesení námietky k nemožnosti priznať právo veriteľovi súdnym rozhodnutím. V prípade, ak ide v spore o uplatnenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prihliada na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania práva, aj bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.). Premlčacou dobou je časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, aby nemohli nastať účinky premlčania. Začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz a v zásade (ak nejde o niektorú z osobitných premlčacích dôb) uplynie po troch rokoch odo dňa, kedy začala plynúť prvý raz. V prípade, ak bolo plnenie dohodnuté v splátkach, začína plynúť premlčacia doba pre každú splátku odo dňa jej zročnosti osobitne. (26) V zmluvách bola dohodnutá konečná splatnosť na 60. týždeň po ich uzavretí, pričom prvá splátka bola splatná 7. deň po uzavretí zmluvy, teda konečná splatnosť nastala 21.11.2014. Premlčacia doba v právnom vzťahu medzi účastníkmi zmlúv teda začala plynúť najneskôr 22.11.2014 (vtedy začala plynúť vo vzťahu k poslednej splátke). Jej dĺžka je všeobecná - 3-ročná a uplynula najneskôr 22.11.2017. Žalobca podal žalobu na súde dňa 21.11.2017. Vzhľadom k tomu, že v oboch zmluvách bolo dohodnuté plnenie v splátkach, premlčacia doba plynie vo vzťahu ku každej splátke osobitne. Splátky splatné pred 22.11.2014 sú premlčané. Nepremlčané sú teda len posledné splátky z každej zmluvy (splatné 21.11.2014). (27) Následne sa súd zaoberal výškou splátok, na ktoré žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) vznikol nárok. Za tým účelom súd posúdil predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predloženej zmluve o úvere chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z., keď v nej nie je uvedený termín konečnej splatnosti. Konečná splatnosť je definovaná len ako siedmy deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy, čo však nie je možné považovať za konkrétny termín. Deň uzavretia zmluvy bol právnemu predchodcovi žalobcu známy, nič mu teda nebránilo spotrebiteľa presne informovať o termíne konečnej splatnosti uvedením jej dátumu. Zákon v čase uzavretia zmluvy výslovne vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti, nepostačuje len uvedenie výpočtu, ako je možné tento termín zistiť. Následkom neuvedenia termínu konečnej splatnosti je vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vznikol teda len nárok na vrátenie istiny zo zmluvy. Keďže jednotlivé splátky zahrňovali aj príslušenstvo, súd určil, koľko z každej splátky tvorila istina. Pri 60 splátkach je to suma 59 x 8,67 € a 1 x 8,47 € (520 € / 60 splátok). Vzhľadom k tomu, že nepremlčaná je len posledná splátka, súd priznal žalobcovi z titulu zmluvy o úvere sumu 8,47 €. (28) Z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru patrí žalobcovi posledná splátka v dohodnutej výške 4,66 €, ktorá v čase podania žaloby nebola ešte premlčaná. (29) Spolu teda súd priznal žalobcovi sumu 13,13 € (8,47 € z titulu zmluvy o úvere + 4,66 € z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru). (30) Žalovaný je s peňažným plnením v omeškaní, preto súd priznal žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania, a to vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ s poukazom na § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. 5% ročne, od 17.12.2016 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania už 22.11.2014. Žalobca si však uplatňuje úrok z omeškania až od 17.12.2016. Keďže je súd rozsahom jeho žalobného nároku viazaný, priznal mu úrok z omeškania v uplatnenej výške 5% ročne z priznanej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia.
(31) Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (32) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil. (33) Vo zvyšku súd žalobu zamietol z dôvodu, že v tejto časti je žalovaný nárok premlčaný. Vzhľadom k ustanoveniu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd musí na premlčanie prihliadnuť aj bez námietky. Následkom premlčania je nemožnosť priznať premlčaný nárok súdom. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol. (34) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (35) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (36) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca bol úspešný čo do 3,08% z predmetu sporu (13,13 € / 426,50 € x 100%) a žalovaný čo do 96,92% z predmetu sporu (413,37 € / 426,50 € x 100%). Čistý procesný úspech žalovaného po odpočítaní jeho neúspechu je 93,84% (96,92% - 3,08%). Preto mu súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,84%. (37) ej7ienky poskytnutia úverov. skom elené JUDr. úhradu dlhu. . tovať. Boli zaslané 4 upomienky v súlade so splátkou úveru e-mailO výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.