Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoPr-4-2017.pdf
PDF · 109.23 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoPr/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX P., zastúpený JUDr. Mariánom Holým, advokátom, so sídlom V., B. O. X/A, proti žalovanému: Slovexperta, s.r.o., so sídlom Uhoľná 1, 010 01 Žilina, IČO: 36 404 811, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cpr/7/2016-187 zo dňa 06. júna 2017, takto
rozhodol:
Čiastočný rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 5Cpr/7/2016-187 zo dňa 06. júna 2017 p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch.
odôvodnenie:
1. Napadnutým čiastočným rozsudkom okresný súd rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.09.2016 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.05.2002 trvá (výrok I.). O náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí (výrok II.). 2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že predmetom konania je neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného (zamestnávateľa) zo dňa 08.09.2016, ktorým žalovaný so žalobcom (zamestnancom) okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu podľa §68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca, ktorý skutkovo vymedzil. S poukazom na ust. § 212 ods. 2 v spojení s § 213 CSP okresný súd rozhodol čiastočným rozsudkom len o jednom z uplatnených nárokov (nerozhodoval o nároku na náhradu mzdy) dôvodiac princípom procesnej ekonómie. 3. Vzhľadom na vymedzený predmet konania sa okresný súd zaoberal zákonnými predpokladmi platnosti právneho úkonu - okamžitého skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 68 ods. 1 písm. b), ods. 2 ZP - dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny a stanovenie hmotnoprávnej lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru z tohto dôvodu, § 70 ZP - písomná forma a predpísaný obsah náležitostí pre tento právny úkon, §74 ZP - povinné prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, § 77 ZP - lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Žalobca považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, namietal platnosť doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru a splnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať ukončenie pracovného pomeru s príslušným odborovým orgánom (§ 74 ZP).
4. K otázke doručovania listiny označenej ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.09.2016 (ďalej len písomnosť) poukázal na ust. § 38 ZP, v ňom stanovenú povinnosť zamestnávateľa doručovať písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny alebo zániku pracovného pomeru (teda aj okamžitého skončenia pracovného pomeru) do vlastných rúk zamestnanca, a to buď osobným doručením priamo zamestnancovi, alebo odovzdaním písomnosti na poštovú prepravu. 5. Zamestnávateľ sa rozhodol pre doručenie písomnosti zamestnancovi priamo do vlastných rúk. Hodnotiac dôkazné prostriedky - listinu okamžité skončenie pracovného pomeru obsahujúcu podpisy dvoch svedkov, v prítomnosti ktorých bolo vykonané doručenie písomnosti dňa 08.09.2016, ako aj výpovedí svedkov E. U., Z. H. a L. O., okresný súd dospel k záveru, že odmietnutím prijatia predmetnej písomnosti žalobcom nastali účinky doručenia do vlastných rúk žalobcovi. Samotná prítomnosť svedkov pri doručovaní písomnosti je dôležitá len z hľadiska dokazovania, nie je samotnou podmienkou platnosti právneho úkonu. V nadväznosti na účinky doručenia uvedenej písomnosti konštatoval, že žaloba podaná na súde 31.10.2016 bola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote v zmysle § 77 ZP. 6. V súvislosti so splnením podmienky prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov poukázal na ust. § 17 ods. 2 ZP, v zmysle ktorého právny úkon vopred neprerokovaný so zástupcami zamestnancov, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon. V spojení s ust. § 74 Zákonníka práce je prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu. 7. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nežiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný sa bránil tým, že v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom u žalovaného nepôsobila riadne v súlade so zákonom odborová organizácia. Zamestnávateľ nepoznal členov výboru a ani žiadnu inú písomne poverenú osobu kompetentnú k prerokovaniu. Teda reálne nemohol prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. S členmi výboru bol ukončený pracovný pomer, s p. D. P. ku dňu 04.11.2014 a p. R. T. dohodou ku dňu 28.02.2015, p. Z. F. nevykonával funkciu predsedu odborovej organizácie. Členom odborovej organizácie nebol okrem menovaných zamestnancov žiaden zamestnanec žalovaného v priebehu obdobia 2014 - 2016. Odborová organizácia na jeseň 2016 de facto nefungovala na celospoločenskej úrovni odvolajúc sa na články z médií a zanikla likvidáciou dňa 11.10.2016 8. Z vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu, u žalovaného pôsobila odborová organizácia. Pre vyvodenie takéhoto záveru bolo pre okresný súd rozhodujúce, že listom zo dňa 23.06.2014 bolo oznámené žalovanému, že začína u neho pôsobiť Základná organizácia Odborového zväzu KOVO Volkswagen Slovakia, a.s. (ďalej len „odborová organizácia“), ktorá združuje a eviduje aj členov zamestnaných v spoločnosti Slovexperta, s.r.o (žalovaného). V mene odborovej organizácie je oprávnený konať predseda odborovej organizácie K. F., ktorý v súlade so Stanovami písomne poveril člena výboru E. T. na konanie v mene odborovej organizácie vo veciach vzťahujúcich sa výlučne k zamestnávateľovi Slovexperta, s.r.o. podľa Zákonníka práce a iných predpisov. Predseda odborovej organizácie zaslal zamestnávateľovi (žalovanému) zoznam členov výboru listom zo dňa 03.07.2014. Členmi výboru tvoriacimi štatutárny orgán s pôsobnosťou pre zamestnávateľa Slovexperta, s.r.o. sú okrem predsedu K. F. aj ďalšie osoby - zamestnanci spoločnosti Slovexperta, s.r.o. - E. T. a Y. P.. Rada Odborového zväzu KOVO až na rokovaní dňa 14.11.2016 rozhodla o vylúčení bývalého predsedu odborovej organizácie Z. F.. Tvrdenie žalovaného, že pán Z. F. nevykonával funkciu predsedu, a teda nemohol byť zákonným členom výboru v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Okresný súd vychádzal aj zo Stanov Odborového zväzu KOVO, z oznámenia o zániku Základnej organizácie OZ KOVO Volkswagen, a.s., podľa ktorého Rada OZ KOVO uznesením č. 124/2016 zo dňa 11.10.2016 rozhodla o zániku Základnej organizácie OZ KOVO Volkswagen Slovakia, a.s. s likvidáciou. Okresný súd mal za to, že v žalovanej organizácii pôsobila odborová organizácia, ktorá v zmysle článku 20 Stanov vznikla dňom zaevidovania a pridelenia organizačného čísla na odborovom zväze a zanikla výmazom z evidencie odborového zväzu z dôvodov uvedených v článku 20 bod 12 Stanov OZ KOVO. Žalovaný ako zamestnávateľ mal povinnosť vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre nedodržanie zákonom stanoveného postupu pri okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa s poukazom na ust. § 17 ods. 2, § 74 Zákonníka práce určil, že pracovný pomer bol skončený neplatne.
9. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 3 CSP.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a f/ CSP skutkovo odôvodnil nasledovne: Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že zamestnávateľ (žalovaný), bol povinný prerokovať v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, keďže riadne preukázal, že odborová organizácia u žalovaného reálne nefungovala. Ani jeden zo zamestnancov žalovaného nebol členom predmetnej odborovej organizácie. Jediní členovia odborovej organizácie zamestnaní u žalovaného boli E. T. a Y. P., ktorí boli členmi výboru tvoriaci štatutárny orgán s pôsobnosťou pre žalovaného ako zamestnávateľa. U menovaných skončil pracovný pomer dávno pred tým, ako došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Y. P. ukončil pracovný pomer so žalovaným dohodou zo dňa 30.10.2014 ku dňu 04.11.2014 a E. T. dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.01.2015 ku dňu 28.02.2015. Pán Z. F. v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom nevykonával funkciu predsedu ZO OZ KOVO Volkswagen Slovakia, a.s., nemohol byť zákonným členom výboru v zmysle predloženej listiny zo dňa 03.02.2014 (zoznam členov výboru). Písomné poverenie na konanie v mene odborovej organizácie bolo udelené členovi výboru E. T.. Ukončením pracovného pomeru s menovaným nebolo žalovanému oznámené meno inej osoby oprávnenej konať za odborovú organizáciu. Žalovanému nebolo zrejmé, s akou osobou má konať. V tejto súvislosti poukázal na publikované rozhodnutie R 45/1972 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/203/2007 zo dňa 21.05.2008. Z citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, neprichádza do úvahy ani porušenie povinnosti zamestnávateľa spočívajúca v neprerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru a nemôže dôjsť ani k vzniku sankcie v podobe neplatnosti predmetného právneho úkonu. Zo všeobecne dostupných informácií z médií na jeseň roku 2016 vyplýva, že v predmetnej odborovej organizácií prebiehali rozsiahle personálne zmeny, pričom táto odborová organizácia nefungovala nielen v spoločnosti Slovexperta, s.r.o., ale de facto na celospoločenskej úrovni. Nemožnosť prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru nespôsobilo žiadne pochybenie na strane žalovaného, ale objektívny dôvod nefunkčnosti odborovej organizácie. Je toho názoru, že súd poskytol žalobcovi neprimeranú ochranu a závery súdu postrádajú s poukázaním na vykonané dokazovanie akúkoľvek logiku. Ako zásadné pochybenie súdu videl absenciu vyslovenia predbežného právneho názoru, čo zakladá fundamentálnu procesnú vadu (§ 181 ods. 2 veta druhá CSP). Ak by súd jasne vyslovil, čo považuje v predmetnej veci za sporné a čo nie, aký je jeho predbežný právny názor, došlo by zo strany žalovaného k navrhovaniu ďalších dôkazov na preukázanie skutočnosti, že u žalovaného nepôsobila v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru žiadna odborová organizácia, s ktorou by bolo možné okamžité skončenie pracovného pomeru prerokovať. Súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu tak považuje za arbitrárne, prekvapivé, nenapĺňajúce základné požiadavky zákonnosti.
11. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal, že okresný súd sa s otázkou pôsobenia odborovej organizácie u žalovaného dôsledne vyporiadal v odseku 18. napadnutého rozsudku. Z vykonaného dokazovania pri vyvodení skutkových a právnych záverov vychádzal z dôkazov, ktoré v konaní predložil aj samotný žalovaný. V odvolaní žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti, len iný výklad vykonaných dôkazov, pričom výklad žalovaného nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na svoju argumentáciu v konaní, že zánik pracovného pomeru členov výboru ZO OZ KOVO Volkswagen Slovakia, a.s. pôsobiacom pri žalovanom (pána T. a pána P.) v zmysle Stanov nemá za následok zánik ich členstva v odborovej organizácii, alebo vo výbore. Samotný zánik pracovného pomeru pri žalovanom nemá na tieto vnútorné vzťahy v odboroch žiadny vplyv. Nie je právne významná otázka, či výbor odborovej organizácie v čase, kedy chcel žalovaný okamžite skončiť pracovný pomer žalobcu, aj fakticky fungoval. Pre tieto prípady pozná Zákonník práce mechanizmus spočívajúci v tom, že žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru je zástupca zamestnancov povinný prerokovať do dvoch dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Poukázal na postoj žalovaného, ktorý najskôr tvrdil, že žiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, neskôr toto tvrdenie korigoval, že bol právnym zástupcom upozornený na takýto postup a následne argumentoval nefunkčnosťou základnej odborovej organizácie a tým, že odbory nemali pri zamestnávateľovi žiadnych členov. Toto svoje tvrdenie nedokazoval. K napadnutému procesnému postupu súdu uviedol, že súd v
súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP konštatoval, ktoré skutkové tvrdenia účastníkov považuje za sporné, ktoré za nesporné. Z vyjadrenia súdu v priebehu konania bolo zrejmé, ktorým smerom je potrebné viesť dokazovanie. Žalobca predkladal návrhy na vykonanie dokazovania ohľadom sporných skutočností, rovnakú možnosť mal aj žalovaný a dôkazy navrhoval. Aj z priebehu konania bolo celkom zrejmé, akým smerom súd viedol dokazovanie a bolo možné si dôvodiť, aký je jeho právny názor na vec. Právny názor na vec súd vyjadril na pojednávaní dňa 14.03.2017 po výsluchu svedkov a chcel dokazovanie ukončiť. Pojednávanie bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa chcel oboznámiť s predloženými dokladmi, ku ktorým sa následne aj písomne vyjadril a mal možnosť ako aj jeho protistrana doplniť dokazovanie. Žalobca uviedol výhrady k vyhodnoteniu otázky doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru súdom. K týmto v závere konštatoval, že výhrady len proti odôvodneniu rozsudku nie sú spôsobilým dôvodom pre podanie odvolania, ak je výrok samotný v prospech žalobcu.
12. V odvolacej replike žalovaný len zopakoval dôvody podaného odvolania. Doplnil, že tzv. fikcia prerokovania je v tomto prípade bezpredmetná, nakoľko odbory u žalovaného v čase sporného skončenia pracovného pomeru nepôsobili, preto nevznikla žalovanému ani povinnosť jeho prerokovania. O ďalších odborovo združených zamestnancoch žalobca vedomosť nemá, a preto je toho názoru, že žiadni ďalší zamestnanci odborovo združení neboli. Vyjadril sa aj k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo spochybňované žalobcom. Odkázal na dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie k tejto otázke a ním formulovaný záver o splnení všetkých zákonných požiadaviek na riadne doručenie písomnosti, odmietnutím jej prevzatia nastali účinky doručenia.
13. Vyjadrenie žalovaného prevzal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 18.10.2017, na ktoré nereagoval.
14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
16. Dôsledkom neúplného apelačného systému, na ktorom je založené odvolacie konanie, je obmedzenie prieskumnej činnosti napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom závislé od rozsahu a dôvodov podaného odvolania.
17. Odvolací súd preskúmal námietky žalovaného uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Z ich odôvodnenia vyplýva, že žalovaný sa nestotožnil so skutkovými a následne právnymi závermi okresného súdu tak, ako sú tieto prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalovaného záver okresného súdu z vykonaného dokazovania ohľadom pôsobenia odborovej organizácie u žalovaného a následne povinnosti žalovaného prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnávateľov je nesprávny, nemá základ vo vykonanom dokazovaní (odvolací dôvod podľa § 365 ods. f) CSP). Nesprávny procesný postup súdu -nesplnenie povinnosti súdu podľa 181 ods. 2 CSP - vyslovenie predbežného právneho posúdenia (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP) spojil s nemožnosťou predložiť ďalšie dôkazy na preukázanie skutočnosti, že u žalovaného nepôsobila v čase sporného skončenia pracovného pomeru odborová organizácia.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odvolacie námietky žalovaného k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.
19. Okresný súd si pre skúmanie otázky pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa vytvoril dostatočný skutkový podklad, dôkazy správne vyhodnotil a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
20. Odvolací súd nadväzujúc na odôvodnenie napadnutého rozsudku na zdôraznenie správnosti uvedených skutkových záverov poukazuje, že odborová organizácia si splnila všetky povinnosti pri svojom vzniku voči žalovanému (§230 ods. 1 ZP). Listom zo dňa 23.06.2014 žalovaného písomne informovala o začiatku svojho pôsobenia a predložila mu zoznam členov odborového orgánu. Odborová organizácia zanikla s likvidáciou na základe uznesenia Rady OZ KOVO uznesením č. 124/2016 zo dňa 11.10.2016, t.j. v čase po spornom skončení pracovného pomeru (08.09.2016). Zmeny v štruktúre výkonného výboru odborovej organizácie, na ktoré poukazoval žalovaný, teda vnútorné personálne zmeny, či neobsadenie orgánov odborovej organizácie sú bez akéhokoľvek významu k zákonom formulovanej povinnosti žalovaného (§ 74ZP). Námietka žalovaného, že nevedel s kým má sporné skončenie pracovného pomeru prerokovať tak neobstojí. Členom výboru ako štatutárneho orgánu aj po skončení pracovného pomeru zamestnancov žalovaného (p. T., p. P.) naďalej zostal predseda odborovej organizácie Z. F., o vylúčený ktorého bolo rozhodnuté až 14.11.2014. Tvrdenia žalovaného, že predseda odborovej organizácie nevykonával svoju funkciu a odborová organizácia u zamestnávateľa nepôsobila zostali nepreukázané.
21. Prioritne v záujme žalovaného, ktorému svedčila zákonná povinnosť (§74 ZP), bolo preukázať jej splnenie. Ak tvrdil, že odborová organizácia u žalovaného nepôsobila, a teda splnenie zákonnej povinnosti neprichádzalo do úvahy, bolo na ňom, aby takéto tvrdenie preukázal. Žalovaný neprodukoval také dôkazy, ktoré by preukázali, že odborová organizácia nezdružovala zamestnancov žalovaného, resp. že u neho nepôsobila, teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.
22. Z uvedených dôvodov právne závery z rozhodnutia NS SR č. 4Cdo/203/2007 zo dňa 21. mája 2008 a R 45/72, ktorými argumentoval žalovaný v odvolaní, na prejednávanú vec nemajú žiaden dopad. Východiskom pre záver rozhodnutia NS SR č. 4Cdo/203/2007 zo dňa 21. mája 2008 je stav, že ak sa zamestnanci nezdružia v odborovej organizácii, nebude táto u zamestnávateľa pôsobiť a účasť odborovej organizácie pri skončení pracovného pomeru podľa § 74 ZP neprichádza do úvahy (obdobne R 45/72). Rozhodnutiami predpokladaný stav v danej veci okresný súd nemal preukázaný. U žalovaného sa zamestnanci združili v odborovej organizácii a žalovaný opak tohto stavu nepreukázal.
23. K namietanému nedostatku v procesnom postupe súdu prvej inštancie - absencie vyslovenia predbežného právneho názoru súdom prvej inštancie (§181 ods. 2 CSP) odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti takýto nedostatok nie je možné považovať za porušenie práva procesnej strany na spravodlivý proces a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP za predpokladu, že odôvodnenie meritórneho rozhodnutia zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP. Ak vytýkaný procesný nedostatok nastane, zhojí ho riadne odôvodnený rozsudok (uznesenie NS SR 6Cdo17/2017 zo dňa 22.02.2017). Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z ktorého dôvodu táto odvolacia námietka neobstojí.
24. Preskúmaním konania na súde prvej inštancie odvolací súd zistil, že za účelom doplnenia dokazovania ohľadom splnenia povinnosti žalovaným podľa § 74 ZP bolo pojednávanie vo veci zo dňa 31.01.2016 odročené (č.l. 81), žalovaný mal predložiť doklad o splnení tejto povinnosti, následne na pojednávaní zo dňa 14.03.2017 (č.l. 131) žalobca predložil doklady o pôsobení odborovej organizácie, ku ktorým sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21.03.2017 (č.l. 133) a predložil súdu dôkazy. Aj z uvedeného postupu okresného súdu v konaní vyplýva, že žalovanému bol vytvorený dostatočný procesný priestor na vyjadrenie sa k zásadnej otázke pre rozhodnutie súdu, preto nemožno rozhodnutie
okresného súdu označiť za arbitrárne a prekvapivé. Bolo len na žalovanom, aby si dôkladne splnil procesné povinnosti - povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú.
25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vymedzenými námietkami odvolateľa nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. procesný postup okresného súdu nezaložil inú vadu v konaní majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. 27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).