Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/408/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: F. - Y. R..F.., F. F. X. V., U. O. XX/b, C.: XXXXXXXX, zast. Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, Žilina, Hruštiny 602, proti žalovanému: F. B., O.. X.X.XXXX, V. M., C. XX, zast. JUDr. Ladislavom Miklošom, Košice, Vodná 6, o zaplatenie 1.554,09 € s prísl., o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku 25C/804/2015-59 z 30.6.2016 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.059,39 € s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1.059,39 € od 6.2.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.554,09 € s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne z dlžnej sumy od 6.2.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom náhrady škody vzniknutej neoprávneným odberom plynu v období od 25.12.2011 do 25.6.2014 podľa § 82 ods. 1 písm. b/, § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že dňa 25.6.2014 pri kontrole odberného miesta na U. XX v M. za asistencie polície a hasičov žalobca zistil krátky spoj na mieste, kde býva osadený plynomer, bola namontovaná vzduchová hadica prepojená na vstupe do vzorkového kohúta do výstupu domovej plynovej inštalácie, pričom ventil bol otvorený a plynová inštalácia bola pod tlakom plynu, na vzorkovom ventile bol nameraný únik plynu, krátky spoj bol demontovaný a odberné miesto zaplombované, o čom bol vyhovený zápis a fotodokumentácia. Odber plynu cez krátky spoj je neoprávneným odberom plynu v nehnuteľnosti a žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie F. mesto, obec M. - F. mesto, okres Košice I, budovy súp. č. XXX na pozemku registra C KN parc. číslo XXX v podiele 1/1, v ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Žalobca žalovanému vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vo výške 3.687,99 € faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.7.2014 a pri dobropise, ktorý zohľadňoval využívanie plynových spotrebičov v domácnosti, bola pôvodne vyčíslená výška škody znížená na uplatňovanú výšku 1.554,09 €. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete neoprávneným odberom plynu za určené obdobie žalobca stanovil podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z.z. a mal za to, že

žalovaný je za škodu zodpovedný z titulu vlastníckeho práva k stavbe, keďže ako vlastník neoprávnene odoberal plyn cez krátky spoj.

3. Súd nárok právne posúdil podľa ustanovení § 82 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 82 ods. 2 a 3, § 95 ods. 1 písm. l/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1 až 5 bod 3 písm. a/, b/, § 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 25.6.2014 v nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalovaný podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX v kat. území F. U., D. M. F. mesto, na adrese U. XX v M. bol zistený neoprávnený odber plynu, že žalobca pôvodnou faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.7.2014 vyúčtoval žalovanému za neoprávnený odber zemného plynu škodu vo výške 3.687,99 € v súlade s ust. § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 251/2012 Z.z. a vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z., dobropisom k predmetnej faktúre znížil výšku škody na sumu 1.554,09 €, z toho 1.422,89 € predstavovala cenu za neoprávnený odber plynu a 131,20 € cena za zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že pri výpočte ceny vychádzal zo spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu - spotrebičov na vykurovanie (gamatky). Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti zodpovedá v zmysle § 82 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona č. 251/2012 Z.z. za zistený neoprávnený odber zemného plynu v žalovanom období od 25.12.2011 do 25.6.2014, keďže predmetný odber na odbernom mieste bol bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu, išlo o nemeraný plyn bez určeného meradla. Súd zdôraznil, že zodpovednosť za škodu v dôsledku neoprávneného odberu je objektívna a je právne irelevantné, či neoprávnený odber plynu zabezpečil cez tzv. krátky spoj a neoprávnene odoberal plyn pred dobou vlastníctva nehnuteľnosti - odberného miesta nájomca predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza odberné miesto neoprávneného odberu, zodpovedá za neoprávnený odber zemného plynu v žalovanom období aj v prípade, že by plyn neodoberal sám, ale ako vlastník nehnuteľnosti umožnil odber tretej osobe. Zároveň žalovaný nepreukázal, že v čase od 25.12.2011 do 25.6.2014 neoprávnený odber zemného plynu uskutočňovala tretia osoba. Okolnosť, že k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo treťou osobou pred nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti žalovaným, podľa názoru súdu je irelevantná, preto súd nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie výsluchom svedka U. X. na preukázanie danej skutočnosti. Z výpočtu škody predloženého žalobcom spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, po uznaní námietky zo dňa 26.6.2014, súd uzavrel, že žalobca uskutočnil výpočet v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z.z. s prihliadnutím na plynové vykurovanie spotrebičmi gamatkami v počte 2 ks. Vychádzajúc z ust. § 106 ods. 1, 2 súd námietku premlčania nároku vznesenú žalovaným považoval za dôvodne uplatnenú a dospel k záveru, že oprávnený je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie troch rokov pred podaním žaloby na súde (žalobca žalobcu bola podaná na súde dňa 21.12.2015). Prihliadajúc na námietku premlčania vznesenú žalovaným v konaní, súd dospel k záveru, že nárok na náhradu škody je premlčaný za obdobie od 25.12.2011 do 20.12.2012, z uplatneného nároku žalobcu za neoprávnený odber zemného plynu a ceny za náklady zisťovania neoprávneného odberu plynu v sume 1.554,09 € predstavuje škoda za uvedené premlčané obdobie od 25.12.2011 do 20.12.2012 sumu 494,57 € (nárok na náhradu škody za jeden deň predstavuje 1,37 €, t.j. suma 1.554,09 € za celé žalované obdobie od 25.12.2011 do 25.6.2014/1133 dní). Z uvedených dôvodov žalobu o zaplatenie sumy 494,57 € pre premlčanie nároku v tejto časti zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.059,39 € titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu v súlade s § 82 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 82 ods. 2, 3 zákona č. 251/2012 Z.z. a § 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Podľa ust. § 517 ods. 2 v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 súd priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne od 6.2.2015 do zaplatenia, považujúc nárok v časti príslušenstva za dôvodne uplatnený, keďže z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo 6.2.2015 mal preukázané, že žalovaný o výške žalobcom požadovanej škody za neoprávnený odber plynu mal vedomosť už dňa 6.2.2015, odkedy bol v omeškaní s plnením dlžnej sumy. O náhrade trov konania v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. si súd vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Rozsudok v zákonnej lehote napadli podanými odvolaniami žalobca i žalovaný.

5. Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, odôvodniac podané odvolanie odvolacími dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa žalobcu vyhodnotenie plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie nie je správne. Nesúhlasil ani s posúdením súdu, ktorý

vychádzal z toho, že nárok na náhradu škody je deliteľný a za každý deň uplatnenej doby neoprávneného odberu plynu vzniká žalobcovi samostatný nárok na náhradu škody, ktorý za každý deň sa premlčuje samostatne. Pri citácii ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že v predmetnej nehnuteľnosti nebolo evidované aktívne odberné miesto, t.j. nebola k nemu uzatvorená žiadna zmluva o dodávke plynu a nebol tam distribuovaný plyn. Žalobca ani teoreticky nemohol predpokladať, že je tam neoprávnene odoberaný plyn, pretože v objekte nebolo meradlo. Skutočnosť, že plyn je v objekte reálne odoberaný, zistili až dňa 25.6.2014, keď bol sprístupnený objekt vo dvore, v ktorom našli tzv. krátky spoj, ktorým bolo prepojené vstupné potrubie s domovou inštaláciou, domová inštalácia bola pod tlakom t.j. bol v nej plyn a koncentráciu plynu namerali na výstupnom šrúbení domovej inštalácie meracím prístrojom, ako je zdokladované fotografiami a zápisom zo dňa 25.6.2014. O tom, že vôbec nejaká škoda vznikla a v akej výške a kto za ňu zodpovedá, žalobca nevedel (ani sa objektívne nemal ako dozvedieť) minimálne až do 25.06.2014. Podľa žalobcu škodou nie sú podľa vykonávacieho predpisu vypočítané denné množstvá plynu, škoda celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu ako nedeliteľné množstvo, ktoré bolo známe až 25.06.2014, spolu s ostatnými položkami uvedeným vo výpočte škody. Kým žalobca nenašiel v objekte obtok a domovú inštaláciu pod tlakom a plynové spotrebiče, nemal vedomosť o tom, že nejaká škoda vznikla. Pritom sa nedá objektívne zistiť, aká bola reálna denná spotreba v jednotlivých dňoch doby neoprávneného odberu. Aplikáciou metodiky vo vykonávacej vyhláške žalobca vypočítal spotrebu za celú dobu neoprávneného odberu, nezistil, koľko bolo spotrebované každý deň. Priemerná denná spotreba sa vypočítala matematicky a prepočet na jednotlivé mesiace a dni vychádza z priemernej dennej spotreby, ktorú bolo možné určiť až následne po tom, ako vypočítali množstvo neoprávnene odobratého plynu a zistili rozhodujúcu cenu ako príslušný násobok referenčnej ceny. Z tohto administratívneho následného prepočtu priemernej dennej spotreby v dobe neoprávneného odberu plynu nemôže súd dôjsť k záveru, že ide o jednoznačne presné preukázanie, koľko m3 plynu žalovaný v jednotlivých dňoch spotreboval. Takýmto prístupom by sa mohlo stať, že objektívna premlčacia doba by mohla začať plynúť skôr, ako ku škode na majetku vôbec došlo s ohľadom na to, že moment začatia plynutia objektívnej premlčacej doby je určený (nie reálnym) dňom začatia neoprávneného odberu 25.12.2011. Okrem toho sa referenčná cena plynu stanovuje osobitne na každý deň, nejde o vopred pevne stanovenú cenu a keby súd chcel škodu prepočítavať na jednotlivé dni, musel by na každý deň aplikovať príslušnú referenčnú cenu. Z uvedeného podľa žalobcu je nepochybné, že nárok na náhradu škody nie je deliteľný. Vyplýva to aj z ust. § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky 449/2012 Z.z., podľa ktorej sa pre výpočet škody použije jedenapolnásobok referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu. Kým žalobca nezistil dňa 25.06.2014 krátky spoj a domovú inštaláciu pod tlakom, objektívne mal za to, že k odberu plynu na tomto odbernom mieste nedochádza. Nedá sa objektívne zistiť, v ktorý deň bol obtok namontovaný, ani v akom množstve bol plyn v jednotlivé dni cez obtok odoberaný, či odber cez obtok nezačal skôr… Začiatok plynutia objektívnej lehoty musí byť pevne ukotvený na určitú udalosť, okolnosť. Nemôže sa len odvodiť tak, že je to obdobie presahujúce tri roky pred podaním žaloby. Žalobca mal za to, že subjektívna a objektívna lehota začali plynúť súčasne až dňom 25.06.2014. Bol toho názoru, že hoci ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného na daný neoprávnený odber, súd prvej inštancie mal vyhodnotiť aj konanie žalovaného ako úmyselné (a stanoviť desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu), keďže akceptoval žalovaným vznesenú námietku premlčania. Úmysel žalovaného dokazuje jeho vedomosť o existencii krátkeho spoja a jeho ponechanie v objekte, čo je zrejmé z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 30.06.2016: „v čase, za ktoré je žalované obdobie neoprávneného odberu plynu nájomca, ktorý zaviedol krátky spoj umožňujúci neoprávnený odber plynu, už nehnuteľnosť neužíval.“ (zápisnica o pojednávaní z 30.6.2016, str. 3 prvý odsek). Keďže znalosť právnych predpisov sa všeobecne predpokladá a právna úprava definuje v ust. § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike ako neoprávnený odber plynu aj odber bez zmluvy o dodávke plynu, odber nemeraného plynu, aj odber bez určeného meradla, je u žalovaného naplnený prvok poznania. Prvok vôle u žalovaného je naplnený minimálne vedomosťou o dlhodobej existencii krátkeho spoja, že za spotrebovaný plyn treba platiť a ak neplatím, tak niekoho poškodzujem, a tiež tým, že ak nemám uzatvorenú zmluvu s dodávateľom plynu a riadne nainštalovaný plynomer, nemôžem plyn odoberať. Na základe uvedených skutočností navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi aj sumu 494,70 € s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 494,70 € od 6.2.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy prvostupňového aj odvolacieho konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

6. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, navrhol ho v tomto výroku podľa § 388 zmeniť, žalobu zamietnuť a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť mu trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 93,- € a trov právneho zastúpenia rozsudku na

označený účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Opísal zistený skutkový stav a vytkol súdu prvej inštancie, že pri dokazovaní nebral do úvahy argumenty žalovanej strany, vychádzal iba z nedostatočne zisteného skutkového stavu a objektívnej zodpovednosti žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti. Napadol skutkové zistenie, ktoré súd vzal za preukázané, že k neoprávnenému odberu zemného plynu došlo za obdobie od 25.12.2011 do 25.06.2014, určené žalobcom. Poukázal na skutočnosť, že prevod vlastníckeho práva bol povolený dňa 30.10.2009, a preto žalovanému nie je zrejmý začiatok údajného neoprávneného odberu zemného plynu. V rozsudku na strane 6 prvý odsek súd konštatuje: „okolnosť, že k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo treťou osobou pred nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti žalovaným je irelevantná, preto súd dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka Mariána Vargu na preukázanie danej skutočnosti nevykonal.“ S týmto záverom sa nestotožnil, pretože podľa žalovaného preukázanie tejto skutočnosti má vážny dopad v súlade s § 420 ods. 3 a týmto postupom súdu je založený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) a písm. h) CSP. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že budova nemala plynomer, ten bol demontovaný žalobcom ešte pôvodnému vlastníkovi z dôvodu neuhrádzania faktúr za odber zemného plynu a aj za tým účelom žiadal vypočuť svedka, ktorý by jeho tvrdenia potvrdil. Bol toho názoru, že súd nesprávne zistil skutkový stav, resp. nesprávne ho vyhodnotil (§ 365 ods. 1 písm. f/ ), keď nebral do úvahy jeho tvrdenia, že bez vody a elektrickej energie nie je možné odoberať zemný plyn. Vytkol súdu, že nesprávne alebo vôbec nevyhodnotil fotodokumentáciu ním predloženú na pojednávaní dňa 30.06.2016, z ktorej vyplýva, že „gamatky“ ako vyhrievacie teleso nie je možné užívať bez elektrickej prípojky, pričom iné zariadenia neboli pripojené na odber zemného plynu. Tento dôkaz súd v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil. Podľa žalovaného rozsudok je zmätočný, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Súd zaviazal žalovaného k náhrade škody v sume 1.059,39 €, pričom krátkou cestou na pojednávaní dňa 23.06.2016 mu doručil listinu SPP distribúcia zo dňa 20.1.2014, v ktorej sa uvádza cena za výkon „Zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu“ v sume 131,20 €. Túto sumu žalovaný chápal ako rozšírenie pôvodného petitu, pretože v žalobe sa táto položka vôbec neuvádzala a súd sa s touto skutočnosťou vôbec právne nevysporiadal, mal zisťovať, či ide o rozšírenie žalobného návrhu. V rozsudku na str. 5 odsek druhý súd uviedol, že táto suma je súčasťou celkovej škody v sume 1.554,09 €, ale zo samotného návrhu táto skutočnosť nevyplýva. Podľa názoru žalovaného súd pochybil, lebo sumu 131,20 € mal odčleniť, pretože teraz nevie určiť, aká časť je premlčaná. Škoda za neoprávnený odber plynu mala byť určená samostatne a ďalšia škoda mala byť takisto určená samostatne. Poukázal na podmienky zodpovednosti za škodu, ktorými sú: protiprávne konanie, vznik škody, kauzálny nexus a zavinenie. Protiprávne konanie žalovanému preukázané nebolo i napriek tomu, že žalobca podal trestné oznámenie na žalovaného z dôvodu, že odoberal neoprávnene bez zmluvy a bez plynomeru zemný plyn. Vyšetrovateľ toto podanie odložil, pretože nebolo zistené protiprávne konanie žalovaného. Žalovaný spochybnil aj výšku škody, pretože zemný plyn neodoberal (na tomto odbernom mieste), krátky spoj nevyhotovil, nehnuteľnosť prebral v takom stave, v akom mu ju odovzdal pôvodný vlastník, o existencii krátkeho spoja nevedel. Je logické, že keby o krátkom spoji vedel, nevolal by sám na seba žalobcu, aby mu skontroloval neoprávnený odber zemného plynu. Tým, že súd mu neumožnil vykonať dôkaz výsluchom svedka U. X., ako štatutára pôvodného vlastníka nehnuteľnosti (BPMK), znemožnil mu využiť ust. § 420 ods. 3 OZ, a teda preukázať, že škodu nezavinil. Odvolávať sa na iba objektívnu zodpovednosť v danom prípade neobstojí s poukazom práve na toto zákonné ustanovenie. Napádal aj rozsah spôsobenej škody, ktorý bol vymedzený obdobím 25.12.2011 až 25.06.2014, pričom uviedol, že spochybňuje začiatok plynutia tohto obdobia. Podľa názoru žalovaného žalobca nevie presne určiť škodu, keďže už pred súdnym konaním jej výšku menil na základe dokladov predložených žalovaným (potvrdenia od dodávateľov médií) a dobropisoval vystavenú faktúru. Postup súdu pri rozhodnutí o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. označil za formálny a nesprávny, keďže v danej veci nejde o zložitú vec, má iba dvoch účastníkov konania a podľa názoru súdu ide iba o jeden nárok, preto žalovaný nevidel dôvod na také rozhodnutie o trovách konania.

7. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 11469, teda bytového domu na parcele č. 598 a budovy na parcele č. 599 a pred nadobudnutím vlastníctva bola každá z týchto stavieb opatrená meračom zemného plynu, teda existovali dve odberné miesta. Keď bývalý vlastník Bytový podnik Mesta Košice neuhrádzal faktúry za odberné miesto v budove, preto ho žalobca odpojil z tohto odberného miesta. Avšak túto budovu naďalej užíval nájomca, ktorý mal uzavretú zmluvu s bývalým vlastníkom (BPMK). Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalovaným a BPMK bol ukončený nájomný pomer s nájomcom ako treťou neznámou osobou. Žalovaný aj v súčasnosti je klientom žalobcu na odbernom mieste viažúcom sa k bytovému domu na parcele č. XXX a doposiaľ riadne uhrádza faktúry za odber zemného plynu. Tým chce poukázať na tú skutočnosť, že o odbernom

mieste k budove nevedel, a preto ani neodoberal zemný plyn k odbernému miestu budova na parcele č. XXX. Tvrdenie žalobcu, že je tu daná jeho objektívna zodpovednosť, že konal úmyselne, považoval za absolútne irelevantné a nepreukázané. Opätovne poukázal na to, že sám zavolal žalobcu na svoju nehnuteľnosť z dôvodu, že potreboval súhlas ku konaniu na zbúranie budovy. Logicky vyplýva, že keby vedel o „krátkom spoji“, tak by nevolal žalobcu bez toho, aby tento krátky spoj odstránil a tým by nešiel sám proti sebe. Namietal aj spôsob výpočtu spôsobenej škody, ktorú samotný žalobca nevie presne vyčísliť a vychádza iba z nejakých dohadov. Najprv škodu vyčíslil na sumu 3.687,99 €, po vyjadrení žalovaného, že žiadny zemný plyn na tomto odbernom mieste nikdy neodoberal a predložení listín potvrdzujúcich, že neodoberal na tomto mieste ani iné média (voda, elektrická energia) mu žalobca dobropisoval vystavenú faktúru a znížil uplatňovanú výšku škody na sumu 1.554,09 €. K tvrdeniu žalobcu, že sa jedná u žalovaného o úmyselné konanie, poukázal na to, že vyšetrovateľ zastavil konanie pre neoprávnený odber zemného plynu, pretože nebol preukázaný úmysel, čo je potrebné posúdiť ako neúmyselné konanie, avšak to ešte neznamená, že žalovaný zemný plyn odoberal. Poukazujúc na ust. § 442 ods. l mal za to, že žalobca neniesol dôkazné bremeno pri určení skutočnej škody čo do základu, ako aj jej výšky. K otázke premlčania opakovane poukázal na ust. § 106 ods.1, 2 OZ, teda, že došlo k premlčaniu minimálne časti uplatňovanej pohľadávky žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal protiprávne konanie žalovaného, vôbec nevie vyčísliť výšku škody, tým nevie preukázať príčinnú súvislosť ani zavinenie žalovaného, a preto jeho nárok je neoprávnený. Preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho odvolaním (odvolacím návrhom), a teda žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov celého konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že jeho argumenty sú irelevantné, pokiaľ uvádza, že predmetnú nehnuteľnosť, kde bol nájdený tzv. krátky spoj, užíval do času prevodu vlastníckeho práva na žalovaného niekto tretí, nakoľko žalovaný ako vlastník má dispozičné právo s nehnuteľnosťou a keď nemal uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu, nemal plyn odoberať. Poukázal na to, že tzv. krátky spoj bol plne funkčný aj dňa 25.6.2014, keďže domová inštalácia bola pod tlakom, na výstupnom šrúbení bola nameraná koncentrácia zemného plynu a na plynovú inštaláciu boli napojené plynové spotrebiče. Žalovaný je zodpovedný za takýto neoprávnený odber zemného plynu v jeho nehnuteľnosti. Stanovenie začiatku obdobia neoprávneného odberu zemného plynu je v súlade s platnou právnou úpravou, čo súd správne akceptoval. Užívanie nehnuteľnosti kýmkoľvek v čase pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalovaným a v tomto prípade aj pred určeným dňom začatia neoprávneného odberu je právne bezvýznamné a žalovaný by sa ani preukázaním tejto skutočnosti nezbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu. Preto súd správne vyhodnotil, že dokazovanie výsluchom svedka U. X. by neovplyvnilo zodpovednosť žalovaného. Súd vec správne skutkovo aj právne vyhodnotil. Gamatky ako plynové spotrebiče boli riadne zapojené a škoda bola vypočítaná len so zohľadnením týchto spotrebičov (plynové gamatky), ktoré fungujú aj bez riadnej elektrickej prípojky. Rozsudok je zrozumiteľný, riadne odôvodnený a preskúmateľný, súd jednotlivé zložky škody správne vyhodnotil a boli na strane žalovaného splnené a riadne vykonaným dokazovaním preukázané všetky podmienky jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu v tomto občianskoprávnom konaní. Zdôraznil, že trestné oznámenie je trestnoprávna rovina. Žalobca preto navrhol rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Uviedol zároveň, že trvá na odvolaní, ktoré podal proti zamietavému výroku a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania za ďalší úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného vo výške 95,94 €.

9. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu podaním z 22.9.2016, doručeným súdu 22.9.2016 (č.l. 89, tzv. odvolacia replika), v ktorom zopakoval, že súd prvej inštancie mu znemožnil vykonať dôkazy ním navrhované, a to na zbavenie sa objektívnej zodpovednosti. Nie je pravdou, že „gamatky“ fungujú aj bez elektrickej prípojky, čo preukázal fotodokumentáciou na pojednávaní dňa 30.06.2016, ale žalobca o tejto skutočnosti asi nebol oboznámený, keďže nebol prítomný na pojednávaní. Súd však tento dôkaz ani nevyhodnotil. Vo vzťahu k podmienkam zodpovednosti za škodu uviedol opätovne, že aj v civilnom konaní musia byť kumulatívne splnené podmienky, a to protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť a zavinenie, ktoré žalobca nepreukázal. Žalobca do dnešného dňa jasne neurčil množstvo a jednotkovú cenu za „neoprávnené odobratý plyn“, keď vo svojom vyúčtovaní upravuje m3 a potom kWh. Bol toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodol vecne nesprávne, a preto opätovne žiadal rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania žalovanému.

10. Žalobca v podaní z 20.9.2016, doručenom súdu 26.9.2016 (č.l. 92) uviedol, že vysvetlenia žalovaného o jeho vlastníckych vzťahoch, chronológia pred nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako aj tvrdenie o údajných dvoch odberných miestach a meračoch plynu, nemajú vplyv na konanie. Tvrdenia o existencii dvoch meračov a dvoch odberných miestach sú novými skutkovými tvrdeniami (novotou v zmysle § 366 , ktoré žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzal. Za nepravdivé označil tvrdenie žalovaného, že v súčasnosti je klientom žalobcu vo vzťahu k bytovému domu na parc. č. 598 a že riadne uhrádza faktúry za odber zemného plynu. Žalobca uviedol, že nie je dodávateľom plynu, takže žalovaný s ním nie je a nemôže byť v žiadnom zmluvnom vzťahu v súvislosti s dodávkou plynu. Okrem toho súčasný stav nemá žiaden vplyv na predmetné obdobie neoprávneného odberu plynu a tiež ide o novotu v odvolacom konaní. Objektívna zodpovednosť žalovaného vyplýva z právnej úpravy, pričom trval na tom, že konanie žalovaného bolo úmyselné, lebo vedel o existencii krátkeho spoja a ponechal ho v objekte. Škoda bola vypočítaná podľa metodiky vo vyhláške č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pôvodne vyčíslená výška škody bola žalovanému znížená na základe dokladov, ktoré si žalovaný dodatočne zabezpečil a dodatočne ich žalobcovi predložil. Trestnoprávnu zodpovednosť nemožno stotožňovať so zodpovednosťou občianskoprávnou, lebo každá vychádza z iných predpokladov. Podľa žalobcu nárok na náhradu škody nebol ani z časti premlčaný, bol v konaní riadne preukázaný čo do dôvodu aj výšky a u žalovaného boli naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. V celom rozsahu trval na podanom odvolaní a na odvolacom návrhu. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.9.2016 žalobca poukázal na to, že žalovaný celé žalované obdobie od 25.12.2011 do 25.06.2014 bol vlastníkom nehnuteľnosti (od 30.10.2009), v ktorom bol zistený neoprávnený odber a bolo ústretovým krokom žalobcu voči žalovanému, že si škodu uplatnili len za žalovaného obdobie, a nie už odo dňa, kedy sa žalovaný stal vlastníkom objektu v roku 2009. Náklady na zaistenie neoprávneného odberu vo výške 131,20 € sú uvedené vo výpočte škody, ktorý je prílohou žaloby a bol žalovanému doručený spolu s predmetnou faktúrou v r. 2014. Výpočet škody je prehľadný, podrobný a zrozumiteľný, uvedený po jednotlivých položkách. Preto nie je pravdou, že žalovaný sa o týchto nákladoch dozvedel až na pojednávaní dňa 23.06.2016. Prepočet m3 na kWh žalovaný v priebehu konania na prvom stupni ani doteraz nenamietal, pričom tento prepočet je daný platnou právnou úpravou v súvislosti so zákonom o energetike. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania za ďalší úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z - vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného vo výške 95,94 €.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len prejednal odvolania sporových strán ako podané včas (§ 362 oprávnenými osobami (§ 359 a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) účinného od 1.7.2016, t.j. v čase podania odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodne podané a napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti je vecne správny, preto odvolací súd rozsudok v tomto výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny, stotožňujúc sa aj so správnymi dôvodmi napadnutého rozsudku vo vzťahu k zamietavému výroku (§ 387 ods. 2 .

12. Po preskúmaní rozsudku a predchádzajúceho konania vo vzťahu k výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, t.j. v časti rozhodnutia napadnutého odvolaním žalovaného, odvolací súd zistil, že rozsudok v tejto časti nie je zákonný a vecne správny, lebo vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a žalovaným uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) v prejednávanej veci sú preukázané, preto podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.1.2018 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dv. 215/2. poschodie po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

14. Z ust. § 387 ods. 2 vyplýva, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok na náhradu škody uplatnený za obdobie od 25.12.2011 do 20.12.2012, je premlčaný. Námietky žalobcu nie sú opodstatnené a nespochybňujú správnosť záverov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k otázke premlčania nároku, resp. jeho časti za uvedené obdobie, vrátane začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby (od 25.12.2011), ktoré súd prvej inštancie posúdil v súlade so zákonom (ust. §106 ods. 1 a 2 a zásadami ustálenými v súdnej praxi. Súd správne žalobu o zaplatenie sumy 494,57 € s prísl. titulom náhrady škody uplatnenej za obdobie od 25.12.2011 do 20.12.2012, t.j. tri roky spätne pred podaním žaloby zamietol, keď nárok v tejto časti považoval za premlčaný. Žalobca podanou žalobou nárok v tejto časti uplatnil na súde po uplynutí trojročnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 , a keďže žalovaný sa dovolal premlčania, súd prvej inštancie na námietku premlčania správne prihliadol a premlčaný nárok v tejto časti žalobcovi nepriznal (§ 100 ods. 1 . Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva, že v prípade práva na náhradu škody zákon v ust. § 106 ustanovuje kombinovanú premlčaciu dobu, a to dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Začiatok subjektívnej premlčacej doby je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (vyžaduje sa pritom preukázaná vedomosť, nestačí iba domnienka tejto vedomosti, resp. predpokladaná vedomosť). Objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, a to bez ohľadu na to, či sa oprávnený o nej dozvedel alebo nie. Pritom ak začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nastane v priebehu objektívnej premlčacej doby, avšak do naplnenia objektívnej premlčacej doby ešte neuplynie celá subjektívna premlčacia doba, v takom prípade sa právo premlčí už uplynutím objektívnej doby, a teda je možné účinne vzniesť námietku premlčania v dôsledku uplynutia objektívnej premlčacej doby tak, ako túto otázku správne posúdil súd prvej inštancie aj v prejednávanej veci.

16. Neboli však splnené podmienky pre potvrdenie (§ 387 , ani pre zmenu rozsudku (§ 388 v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, lebo rozhodnutie v tejto časti je nesprávne po skutkovej i právnej stránke z dôvodu, že súd o výške škody nerozhodol podľa spravodlivého uváženia jednotlivých okolností prípadu a nezaoberal sa uplatnením moderačného práva podľa ust. § 450 Občianskeho zákonníka, aj keď zistené skutočnosti také posúdenie sporu umožňovali a odôvodňovali mimoriadne zníženie náhrady škody vzhľadom na okolnosti vedúce k vzniku škody, s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovanému nebolo preukázané úmyselné konanie spôsobiť žalobcovi škodu, atď. Odvolací súd pripomína, že súd uplatňuje moderačné právo podľa ust. § 450 vždy bez ohľadu na to, či primerané zníženie náhrady škody niektorá zo strán sporu navrhla, a to v takých prípadoch, v ktorých škoda nebola spôsobená úmyselne (akým je aj posudzovaný prípad) a ak by sa priznanie plnej náhrady škody javilo ako neprimerané a odporujúce princípom spravodlivosti (k uvedenému pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 476/2014 z 13.8.2015, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 481/2015 z 22.6.2016, tiež R 34/1969, R 3/1984). Zákon pritom iba príkladne stanovuje hľadiská, ku ktorým súd má prihliadnuť pri úvahe o možnosti zníženia náhrady škody a dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú taxatívne vymenované, je teda na úvahe súdu, ktoré okolnosti konkrétneho prípadu ako také dôvody vyhodnotí.

17. V danej veci súd neposúdil pri aplikácii ust. § 450 a v rámci hypotézy tejto relevantnej právnej normy, či sú splnené predpoklady pre mimoriadne zníženie náhrady škody a v akom rozsahu sú naplnené, z tohto hľadiska neprihliadol na rozhodné skutočnosti, ktoré v danom prípade nepovažoval za podstatné, príp. neboli súdom objasnené aj ďalšie okolnosti z hľadiska aplikácie ust. § 450 majúce význam pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie o uplatnenom nároku, napr. skutočnosť, či žalovaný bol vlastníkom, príp. užívateľom nehnuteľnosti (v ktorej došlo k neoprávnenému odberu plynu bez určeného meradla) počas celého obdobia, za ktoré žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, príp. či túto nehnuteľnosť v žalovanom období užívali iné osoby, akým titulom, kto bol posledným odberateľom plynu na danom odbernom mieste na základe zmluvného vzťahu, kedy a z akých dôvodov bolo meradlo plynu žalobcom demontované, a pod. tak, aby bola naplnená základná myšlienka zníženia (zmiernenia)

náhrady škody, ktorou je odstránenie neprimeranej tvrdosti a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, preto podmienkou vzniku tejto zodpovednosti nie je zavinenie škodcu, či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti. V súdnom spore musí však žalobca preukázať všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú: existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber plynu), vznik škody a príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody na strane žalobcu. V danej veci súd správne vzal za preukázané, že bola splnená základná podmienka neoprávneného odberu plynu (bez určeného meradla a uzavretej zmluvy v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. a), c) zákona č. 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov) pre vznik zodpovednosti žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti - budovy súp. č. 475 na Mäsiarskej č. 46 v Košiciach, v ktorej došlo k neoprávnenému odberu plynu, a jeho povinnosti nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu neoprávneným odberom plynu bola spôsobená. Pokiaľ ide o výšku škody, súd správne aplikoval vykonávací právny predpis - vyhlášku č. 449/2012 Z.z, keďže mal za to, že skutočne vzniknutú škodu v danom prípade na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov nemožno vyčísliť, preto sa použije spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. ustanovený vykonávacím právnym predpisom vydaným podľa ust. § 95 ods. 1 písm. l) cit. zákona, s prihliadnutím na počet, typ a výkon spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu. Na druhej strane však súd v rozpore s ustálenou judikatúrou nevzal do úvahy, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody nepostačuje riadiť sa iba vykonávacím predpisom a nemožno takto vypočítanú výšku škody (jej rozsah) bez ďalšieho akceptovať, pokiaľ žalovaný sa bráni v spore tvrdením (a preukazuje), že ku škode nedošlo v takom rozsahu, ako to požaduje žalobca, resp. že výška škody vypočítaná podľa vykonávacieho predpisu nezohľadňuje špecifické okolnosti konkrétneho prípadu a predstavuje neprimeraný zásah do jeho majetkových práv. V takom prípade je povinnosťou súdu vykonať žalovaným navrhnuté dôkazy, ktorými možno v konkrétnom prípade výšku (rozsah) vzniknutej škody preukázať, a musí zohľadniť všetky jednotlivé relevantné okolnosti prípadu podľa svojho spravodlivého uváženia tak, aby výška škody sa v maximálne možnej miere priblížila skutočne spôsobenej škode, naplnila kompenzačný princíp a predstavovala spravodlivú rovnováhu medzi ochranou majetku škodcu i poškodeného, a nejavila sa - v rozpore so zákonným zmocnením skôr ako určitá forma sankcie neoprávneného odberateľa (k uvedenému porov. rozhodnutia Ústavného súdu ČR nález sp. zn. I. ÚS 668/15 z 11.8.2015, uznesenie sp. zn. Pl. ÚS 29/13).

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) a preto rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania musel byť zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou odstrániť vytknuté nedostatky, uplatnený nárok posúdiť podľa relevantného hmotného práva a v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , dôsledne posúdiť otázku vzniku škody a dôvodnosť jej výšky (rozsahu) vypočítanej žalobcom podľa vykonávacieho predpisu, vykonať stranami (žalovaným) navrhnuté dôkazy, zohľadniť všetky relevantné skutkové okolnosti prípadu (so snahou v maximálnej miere objektivizovať výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom) a skúmať, či sú splnené predpoklady pre mimoriadne zníženie náhrady škody a v akom rozsahu v zmysle ust. § 450 OZ, pritom starostlivo prihliadnuť na skutkové tvrdenia a relevantnú argumentáciu sporových strán (vrátane námietok uvedených v odvolaní žalovaného a vyjadreniach strán) a všetko, čo vyšlo za konania najavo, a po vyhodnotení vykonaných dôkazov vo veci v zrušenom rozsahu opätovne rozhodnúť (§ 391 ods. 1 .

20. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o nároku strán na náhradu trov konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 .