Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/110/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Jozefa Vancu v spore žalobcu: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO 36 599 361 proti žalovanému: BOWLING PUB EIKA spol. s r. o., Gudernova 3, Košice, IČO 36 588 342 zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Uhrinom, Hviezdoslavova 7, Košice o zaplatenie 1 798,14 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.10.2016 č. k. 38Cb/78/2013-66 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom uložil žalovanému I. povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.798,14 eura istiny II. povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25% z dlžnej sumy ročne zo sumy 2.698,14 eura od 11.8.2011 do 21.4.2012 a zo sumy 1.798,14 eura od 22.4.2012 do zaplatenia III. povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu IV. povinnosti uložené rozsudkom splniť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V rozhodnutí vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na náhradu škody, ktorú spôsobil žalovaný neoprávneným odberom elektrickej energie, t. j. odberom bez uzavretia zmluvy o dodávke elektrickej energie, v období od 19.1.2011 do 21.7.2011 v odbernom mieste Zlatá Idka 1060/2. Po začatí konania podaním zo dňa 7.5.2013 žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie 900,- eur, pretože žalovaný túto sumu žalobcovi uhradil dňa 22.4.2013 a súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 900,- eur uznesením zo dňa 28.6.2013 zastavil. Žalobca predložil dohodu strán zo dňa 22.4.2013 označenú ako zmier podpísanú JUDr. Jurajom L., konateľom žalovaného, v ktorej žalovaný nárok žalobcu na nahradenie škody uplatnenej v tomto konaní uznal čo do dôvodu aj výšky a v dohode žalovaný potvrdil, že faktúru žalobcu uplatnenú v tomto konaní prevzal pred dňom jej splatnosti.

3. Súd prvej inštancie nárok žalobcu posúdil podľa § 39 ods. 1 a 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, § 558, § 563, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný neoprávneným odberom elektrickej energie spôsobil žalobcovi škodu a podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike je povinný ju vo výške 1.798,14 eura nahradiť. Neuhradením faktúry v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, ktoré vzniklo 11.8.2011 a v zostatku pohľadávky žalobcu trvá doteraz, preto súd prvej inštancie okrem istiny

uložil žalovanému aj povinnosť uhradiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 9,5% ročne od vzniku omeškania do čiastočnej úhrady faktúry a zo zostatku neuhradenej sumy do zaplatenia.

4. Obranu žalovaného považoval súd prvej inštancie za neúspešnú, pretože svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Nepreukázal údajný odber inými fyzickými osobami, nepreukázal nátlak zo strany žalobcu pri podpísaní Dohody zo dňa 22.4.2013 ani to, že túto Dohodu za žalovaného podpísala neoprávnená osoba. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie považoval uznanie záväzku žalovaným v dohode z 22.4.2013 za platné, to znamená, že pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal z uznania záväzku žalovaným.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

6. Povinnosť plniť uložil súd prvej inštancie žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. Uviedol, že ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal, pretože žiadne dôkazy strany sporu nenavrhli a tiež z dôvodu, že zistený skutkový stav veci považoval súd prvej inštancie za dostatočný na vydanie rozsudku.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že súdom prvej inštancie mu bol napadnutý rozsudok doručený s vyznačením právoplatnosti. Žiadal, aby odvolací súd vykonal odvolacie konanie, ktoré bude spĺňať všetky zákonné predpoklady a v záujme dosiahnutia pravdy a spravodlivosti, alebo aby nariadil súdu prvej inštancie vo veci opakovane konať a vec v novom konaní rozhodnúť, berúc do úvahy všetky v odvolaní uvedené dôkazy. Odvolanie odôvodnil žalovaný dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a písm. d/ až písm. h/ C.s.p. a tiež dôvodmi uvedeným v § 365 ods. 2 C.s.p. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že neakceptoval základy slovenského procesného zákona, ústavy a celej rady ďalších ustanovení a záväzkov, ktorých dodržiavanie je pre slovenské súdy a príslušný právny poriadok jednoznačne daný európskymi smernicami a nariadeniami. S odkazom na čl. 6 Dohody o dodržiavaní základných ľudských práv uviedol, že odopretie prístupu k súdu a odopretie či obmedzenie účasti na ústnom konaní pred súdom účastníkovi je jedným z hrubých porušení týchto práv a slobôd a platných záverov medzinárodných dokumentov, a to aj v prípade, ak ide o právnickú osobu. K veci samej žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v konaní síce vyžiadal od žalovaného, aby sa písomne vyjadril k veci, obsah tohto vyjadrenia však úplne arogantne odmietol preto, že takáto obrana nie je ničím preukázaná - údajne žalovaný nepreukázal odber elektriny na danom odbernom mieste inými fyzickými osobami a nepreukázal ani akýkoľvek nátlak zo strany žalobcu pri podpísaný dohody z 22.4.2013. Žalovanému nebolo jasné akými dôkazmi sa riadil súd prvej inštancie pri takomto konštatovaní, pretože žalovanému svojim konaním vo veci zabránil použiť účinné a vecné dôkazy v rámci zákonnej procesnej obrany a predložiť v konaní dôveryhodné dôkazy o tvrdených skutočnostiach a tým žalovanému odoprel priamy prejav a priamu konfrontáciu so žalobcom v rámci nariadeného konania a dokonca žalovanému odoprel priamy prístup k súdu. Žalovaný uviedol, že vo svojich vyjadreniach netvrdil, že by akási imaginárna fyzická osoba bola zodpovedná za údajný odber elektrickej energie, ktorý je vo veci sporný, ale od začiatku tvrdil, že žiaden neoprávnený odber na ním užívanom odbernom mieste nikdy nebol zaznamenaný, pretože o takomto odbere neexistuje žiaden relevantný dôkaz. Poukázal aj na policajné preverovanie prípadu, ktoré sa začalo na základe oznámenia žalobcu, skončilo sa však s negatívnym výsledkom, lebo jednoznačne potvrdilo, že žalovaný žiadnym spôsobom do meracieho prístroja nezasahoval a „nadspotreba“ elektrickej energie bola len výsledkom snahy žalobcu získať neoprávnené výhody a zisk. Žalovaný preto považoval za nejasné, z akých dôkazov vychádzal súd prvej inštancie pri určení výšky takto záhadne spôsobenej a žalobcom uplatnenej náhrady škody. K okolnostiam podpísania dohody o uznaní záväzku, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako jednoznačný dôkaz preukazujúci zavinené konanie žalovaného uviedol, že predmetné odberné miesto je miestom trvalého bydliska konateľa žalovaného a na riadne bývanie je aj objekt využívaný. Zdôraznil, že na používaní elektrickej energie je v normálnom dennom živote závislý a na elektrickú energiu je odkázaný. Uviedol, že ak by sa mu pracovníci žalobcu nevyhrážali okamžitým odpojením domácnosti od dodávky elektrickej energie, dohodu o uznaní by nepodpísal. Pýtal sa, či práve toto nie je akýsi skrytý prejav nátlaku zo strany žalobcu - výhradného dodávateľa tejto komodity, aký chýbal súdu prvej inštancie podľa jeho stanoviska vyjadreného v rozsudku. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že za takejto situácie by označenú dohodu podpísal každý a uhradil by aj určité percento neidentifikovanej a neexistujúcej dlžoby, len aby sa vyhol hrozbe odpojenia od dodávky elektriny.

Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom svoju procesnú obranu, žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie mu svojim vedením konania priamo zabránil vo veci konať tým, že konal v neprítomnosti účastníkov. Podľa žalovaného vinou súdu prvej inštancie mu bola upretá možnosť účinne sa brániť proti dôvodom uplatneným žalobcom v žalobnom návrhu. Popieral zistenie súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozsudku, že dňa 21.7.2011 žalobca údajne zistil na jeho odbernom mieste neoprávnený odber elektriny, a to odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej energie. Považoval za nemysliteľné, aby si tzv. neoprávnený odber dodávateľ vyúčtoval riadnou faktúrou, ktorá je predmetom sporu a takto si uplatnil náhradu za riadne dodanie elektrickej energie tak, ako sa to uvádza v ods. 5 rozsudku. Za nepravdivé označil žalovaný tvrdenie žalobcu, že z dlžnej sumy uhradil 900,- eur, lebo po podpísaní dohody jednorazovo, pod vplyvom hrozby odpojenia od dodávky elektriny, uhradil v pokladní žalobcu 500,- eur. Žalovaný tvrdil, že všetky uvádzané skutočnosti mu boli konaním súdu prvej inštancie odopreté uplatniť v rámci riadneho súdneho konania, čo je podstatnou skutočnosťou pre podanie odvolania vo veci. Ďalej žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie mu včas nedoručil rozsudok vo veci, v dôsledku čoho nemal možnosť podať riadne odvolanie v zákonnej lehote, a preto žiadal, aby súd prvej inštancie alebo odvolací súd pripustili toto odvolanie žalovaného. S odvolaním predložil žalovaný aj plnú moc pre advokáta JUDr. Juraja Uhrina zo dňa 12.6.2017.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie bolo podané oneskorene, preto žiadal, aby odvolací súd odvolanie odmietol.

9. K tomuto stanovisku žalobcu, ktoré žalovaný prevzal dňa 18.8.2017, žalovaný vyjadrenie nepodal.

10. Vzhľadom na obsah odvolania žalovaného a stanovisko žalobcu odvolací súd predovšetkým skúmal, či odvolanie žalovaného bolo podané včas.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žaloba vo veci došla na súd prvej inštancie dňa 5.11.2012. Po zaplatení súdneho poplatku žalobcom súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 31.12.2012 platobným rozkazom č.k. 33Rob/264/2012-11, ktorý následne uznesením zo dňa 21.3.2013 zrušil, pretože ho nebolo možné doručiť žalovanému, lebo na adrese sídla spoločnosti uvedenej v obchodnom registri (Gudernova 3, Košice) bol podľa oznámenia poštového doručovateľa neznámy.

12. Na základe žalobcom predloženého písomne uzavretého zmieru stranami sporu zo dňa 22.4.2013 súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.6.2013 č.k. 38Cb/78/2013-30 schválil zmier strán sporu v dohodnutom znení.

13. V odvolaní proti tomuto uzneseniu (doručované na adresu JUDr. Juraj L., D. J. XXX) žalovaný uviedol, že mu nebol doručený návrh na začatie konania a o existencii uplatňovanej pohľadávky sa dozvedel náhodne pri ohlásení zmeny odberateľa elektrickej energie na odbernom mieste D. J. XXX. Za sporné považoval tvrdenie súdu prvej inštancie, že nemohol žalovanému doručiť platobný rozkaz, lebo žalovaný a ním splnomocnené osoby užívajú predmetnú nehnuteľnosť aj v súčasnosti a na túto adresu bolo doručené aj uznesenie o schválení zmieru. Žalovaný uviedol, že nie si je vedomý porušenia zmluvy údajným neoprávneným odberom Tvrdil, že žalovaný mal na uvedenej adrese v minulosti riadne ohlásené odberné miesto, zmluvou o nájme medzi žalovaným a nájomcom malo dôjsť k zmene odberateľa, túto zmenu však žalobca nevykonal a naďalej ako odberateľa vedie žalovaného. Zdôraznil, že nejde o podnikateľský objekt a nehnuteľnosť - obytnú chatu, užíva výlučne fyzická osoba. Žalovaný tvrdil, že nevykonanie zmeny zo strany žalobcu bolo úmyselné, pretože na odber elektrickej energie právnickou osobou sa viažu vyššie distribučné poplatky ako pri odbere fyzickou osobou. Zastával názor, že žalobca tak zneužíva svoje výhradné postavenie na trhu pri distribúcii elektriny. Tiež tvrdil, že k podpisu žalobcom navrhnutého zmieru bol nepriamo donútený v sídle žalobcu tým, že ak by nedošlo z jeho strany k podpisu zmieru, pristúpil by žalobca k okamžitému prerušeniu dodávky elektriny, čo by viedlo k nemalým škodám, lebo nehnuteľnosť je plne odkázaná len na dodávku elektrickej energie. Žalovaný ďalej uvádzal, že osoba, ktorá zmier podpísala, nebola v tom čase v postavení konateľa žalovanej spoločnosti, lebo táto osoba sa abdikačným listom adresovaným orgánom spoločnosti vzdala funkcie konateľa ešte v roku 2009, pričom o tejto skutočnosti zástupca žalobcu bol riadne informovaný.

14. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o schválení zmieru zrušil pre procesné pochybenie uznesením zo dňa 27.8.2014 č. k. 4Cob 89/2014-50 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Následne zákonný sudca súdu prvej inštancie dňa 29.5.2016 určil termín pojednávania na deň 7.10.2016. Predvolanie na pojednávanie spolu s návrhom na začatie konania, výzvou žalovanému na vyjadrenie sa k veci samej a poučením bolo doručené JUDr. Jurajovi Uhrinovi, konateľovi žalovaného, dňa 19.7.2016.

16. Dňa 26.7.2016 bol doručený súdu prvej inštancie list advokáta JUDr. Juraja Uhrina zo dňa 25.7.2016, ktorým zasielal súdu vyjadrenie žalovaného vo veci.

17. Vo vyjadrení žalovaný uviedol „Na výzvu súdu na podanie vyjadrenia v označenej veci udávam, že momentálne sa nebudeme k veci vyjadrovať a k tejto sa náležite vyjadríme priamo v rámci svojej účastníckej výpovede pred konajúcim súdom.“

18. Žalovaný sa pojednávania konaného dňa 7.10.2016 nezúčastnil a svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd prvej inštancie vo veci konal v jeho neprítomnosti a vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov a podaní strán sporu nachádzajúcich sa v spise.

19. Súd prvej inštancie doručoval rozsudok žalovanému na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri, odkiaľ sa zásielka vrátila s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Majúc za to, že boli splnené zákonné podmienky fikcie doručenia (§ 106 ods. 1 písm. b/ a § 111 ods. 3 C.s.p.), súd prvej inštancie vyznačil na rozsudku jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.

20. Súd prvej inštancie však pochybil, pretože nevyzval právneho zástupcu žalovaného JUDr. Juraja Uhrina, advokáta, na predloženie plnej moci, hoci z podania na čl. 60 je zrejmé, že toto podanie žalovaného zasielal súdu práve advokát a rozsudok nedoručil podľa § 110 ods. 1 vety prvej C.s.p. advokátovi žalovaného, ale žalovanému, hoci za žalovaného v konaní už konal jeho právny zástupca.

21. V liste zo dňa 2.3.2017 adresovanom predsedovi senátu advokát JUDr. Juraj Uhrin okrem iného uviedol, že mu nebol doručený rozsudok vo veci. Následne súd prvej inštancie vyzval advokáta JUDr. Juraja Uhrina, aby predložil plnú moc na zastupovanie v predmetnej veci udelenú mu žalovaným. Dňa 23.5.2017 menovaný advokát doručil súdu prvej inštancie plnomocenstvo udelené mu žalovaným dňa 28.9.2006 a súd prvej inštancie advokátovi JUDr. Jurajovi Uhrinovi doručil rozsudok vo veci, ktorý prevzal dňa 16.6.2017.

22. Nedostatok plnomocenstva je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania, preto súd prvej inštancie (po liste advokáta žalovaného) správne vyzval právneho zástupcu žalovaného na predloženie plnej moci udelenej mu žalovaným a následne právnemu zástupcovi doručil aj rozsudok vo veci. Až riadnym doručením rozsudku splnomocnenému zástupcovi žalovaného (§ 110 ods. 1 veta prvá C.s.p.) dňa 16.6.2017 začala dňom nasledujúcim (§ 121 ods. 2 C.s.p.) plynúť žalovanému 15-dňová lehota na podanie odvolania. Odvolanie proti rozsudku podal žalovaný na pošte dňa 19.6.2017, teda v zákonnej lehote, preto nebol dôvod jeho odvolanie odmietnuť ako podané oneskorene.

23. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

24. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Žalobca odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a písm. d/ až písm. h/ C.s.p. a § 365 ods. 2 C.s.p.

26. Pokiaľ žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., t. j. preto, že nesprávnym procesným postupom mu súd prvej inštancie znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tento odvolací dôvod nie je daný.

27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predvolanie na pojednávanie vo veci určené na deň 7.10.2016 bolo doručené konateľovi žalovaného dňa 19.7.2016. Žalovaný následne dňa 26.7.2016 prostredníctvom svojho advokáta JUDr. Juraja Uhrina zaslal súdu prvej inštancie svoje vyjadrenie. Žalovaný bol teda riadne a včas oboznámený s termínom pojednávania a ak sa následne nechal zastúpiť advokátom, o termíne určeného pojednávania mal svojho právneho zástupcu informovať, súd prvej inštancie už nemal povinnosť doručovať opätovne predvolanie na pojednávanie aj advokátovi žalovaného, ktorému termín pojednávania bol navyše známy. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa však pojednávania nezúčastnili a svoju neprítomnosť ani neospravedlnili, preto súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. rozhodol, že bude konať v neprítomnosti žalovaného.

28. Žalovaný bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, na ktorom mohol podať vyjadrenie vo veci, predkladať a navrhovať dôkazy, čo však nevyužil, pretože sa pojednávania bez ospravedlnenia z vážnych dôvodov nezúčastnil. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom, predniesť svoju obranu, priamo konfrontovať svoje tvrdenia s tvrdeniami žalobcu a predkladať dôveryhodné dôkazy na preukázanie žalovaným tvrdených skutočností, pretože svojou neúčasťou na pojednávaní sa sám pripravil o právo uplatňovať priamo na pojednávaní svoje procesné práva. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie neodoprel žalovanému priamy prístup k súdu a uplatnená odvolacia námietka žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. nie je dôvodná.

29. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), je akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno podriadiť pod ostatné odvolacie dôvody, ak toto procesné pochybenie súdu malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to, že žalovaný okrem skutkových tvrdení v odvolaní neuviedol skutočnosti, ktoré by svedčili o procesnom pochybení súdu (tvrdené znemožnenie prístupu k súdu odvolací súd subsumoval podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a takéto procesné pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd z obsahu spisu nezistil, tento odvolací dôvod nie je daný.

30. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. je podľa záverov súdnej praxe daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení strán sporu. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nenavrhol ani vykonať žiadne dokazovanie. Ani v odvolaní takéto skutočnosti netvrdil a neoznačil ani dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia, preto tento uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený.

32. Ďalším odvolacím dôvodom uplatneným žalovaným v podanom odvolaní je odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

33. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.

34. Odvolací súd po preskúmaní prvoinštančného konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 C.s.p. a na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie.

35. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vychádzal z tvrdenia žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, že na odbernom mieste v Zlatej Idke č. 1060/2 zistil neoprávnený odber elektriny, t.j. odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke elektrickej energie. Zo zápisnice o neoprávnenom odbere zo dňa 21.7.2011 vyplýva, že kontrolou na odbernom mieste žalobca zistil, že na určenom meradle chýbajú zabezpečovacie znaky montážnika a meradlo je svojvoľne pripojené po predchádzajúcom ukončení zmluvy, kedy bolo odberné miesto odpojené dňa 1.3.2010. Neoprávneným odberom žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo výške 2.698,14 eura vypočítanú žalobcom dňa 21.7.2011 podľa vyhlášky č. 154/2005 Z. z. Ani žalovaný nespochybnil, že na uvedenom odbernom mieste v rozhodnom období odoberal elektrinu, dokonca zdôraznil, že nehnuteľnosť je odkázaná na odber elektriny.

36. Po začatí konania strany sporu uzavreli dňa 22.4.2013 zmier, v ktorom žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 2698,14 eura vyúčtovaný faktúrou č. 8200041361 zo dňa 27.7.2011 s lehotou splatnosti 10.8.2011 a potvrdil, že táto faktúra mu bola doručená pred lehotou splatnosti. Súčasne uhradil časť dlhu vo výške 900,- eur, čo žalobca preukazoval príjmovým pokladničným dokladom č. 22210008131 z 22.4.2013, a zostatok dlhu vo výške 1798,14 eura opätovne uznal vrátane úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne od 22.4.2012 do zaplatenia a dlžnú sumu sa zaviazal zaplatiť v splátkach po 50,- eur mesačne od mája 2013.

37. Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania (§ 323 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka). Dôsledkom uznania záväzku je aj prenesenie dôkazného bremena neexistencie uznaného záväzku na dlžníka.

38. To znamená, že v prejednávanej veci to bol práve žalovaný, ktorý pohľadávku žalobcu z dôvodu neoprávneného odberu elektriny písomne uznal, a ktorý mal preto nielen tvrdiť, ale najmä preukazovať, že jeho dlh v žalobou uplatnenej výške nevznikol alebo zanikol. Žalovaný však len všeobecne namietal nedôvodnosť nároku žalobcu a v konaní nepredložil ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, napríklad zmluvu so žalobcom, prípadne s iným dodávateľom elektriny v rozhodnom období, keď tvrdil, že neoprávnený odber v Zlatej J. č. XXXX/X nebol preukázaný.

39. Žalovaný tvrdil, že k podpisu zmieru s uznaním dlhu bol žalobcom prinútený vyhrážkami o odpojení od elektriny, z čoho zrejme vyvodzoval neplatnosť svojho úkonu uznania dlhu. V predmetnej veci je nesporné, že žalovaný uznanie dlhu podpísal a časť dlhu aj zaplatil, pričom v konaní nepredložil dôkazy a nenavrhol ani vykonať žiadne dokazovanie na preukázanie, že uznanie dlhu nepodpísal slobodne. Odvolací súd poukazuje aj na to, že toto tvrdenie žalovaného je rozporné so zisteným skutkovým stavom, keďže odberné miesto v Zlatej J. č. XXXX/X bolo žalobcom odpojené 1.3.2010 a ak žalovaný aj naďalej

(neoprávnene) odoberal elektrinu, potom mal žalobca nepochybne právo urobiť všetky opatrenia, aby neoprávnenému odberu elektriny žalovaným zabránil.

40. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, súd prvej inštancie vychádzal z vykonaných dôkazov, ktoré v napadnutom rozsudku vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Žalovaným namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. nie je preto naplnený.

41. Pokiaľ žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p., t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, na tento odvolací dôvod odvolací súd neprihliadal, pretože žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu, ktoré nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie bez vlastnej viny a pre rozhodnutie vo veci by boli podstatné.

42. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

43. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vec posúdil podľa správnej právnej normy, ktorú aj správne na zistený skutkový stav aplikoval, pričom žalovaný v odvolaní neuviedol konkrétne skutočnosti, pre ktoré uplatňuje tento odvolací dôvod, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

44. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku l, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

45. Žalovaný podal odvolanie aj z tohto dôvodu, v odvolaní však neuviedol, aké právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie predchádzalo napadnutému rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že jediné uznesenie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, bolo uznesenie o schválení zmieru zo dňa 28.6.2013 č. k. 38Cb/78/2013-30, ktoré však bolo zrušené (až na výrok o zastavení konania o zaplatenie 900,- eur) uznesením odvolacieho súdu z 27.8.2014 č.k. 4Cob/89/2014-50, a preto súd prvej inštancie o zostatku nároku žalobcu v sume 1.798,14 eura s prísl. ďalej konal. Žalovaný v podanom odvolaní ani netvrdil, že právoplatné uznesenie o zastavení konania v sume 900,- eur má nejakú vadu, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej, preto odvolací súd na túto odvolaciu námietku žalovaného neprihliadal.

46. Súd prvej inštancie v predmetnom spore zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a vec následne správne právne posúdil. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný nebol v tomto konaní úspešný a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, trovy tohto konania nevznikli.

48. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).