Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/465/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne B. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. S. Q.. XXXX/X, XXX XX W. Q., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov č. 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10C/139/2015-114 zo dňa 19. 02. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 19. 02. 2016 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21. 05. 2013 je neplatná (prvý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 364,19 Eur, na účet jej právneho zástupcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi stranami sporu dňa 21. 05. 2013 je neplatná. V žalobe poukázala na skutočnosť, že dňa 21. 05. 2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 1.290 Eur s tým, že v rovnaký deň uzavrela aj dohodou o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie tohto úveru, na základe ktorej bol jej zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky z jej mzdy. Následne žalovaný predložil jej zamestnávateľovi dňa 28. 04. 2014 žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy v prospech žalovaného. Konštatovala, že má postavenie spotrebiteľa; dohoda o zrážkach zo mzdy nebola s ňou ako spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy musela akceptovať ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, pretože inak by jej takýto úver nebol poskytnutý. Podľa jej názoru je takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neprimeraná požiadavke žalovaného disponovať s jej majetkom s tým, že nespĺňa zákonom požadované kritériá podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka a to označenie pohľadávky o ktorú išlo a určenie rozsahu zrážok zo mzdy. Z uvedených dôvodov je tak takáto dohoda neplatná od počiatku s tým, že vo vzťahu k nej ako k spotrebiteľovi predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okrem toho, vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky

a rozsah zrážok zo mzdy sú neurčité, nepresne určené a tým pádom neplatné. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktoré nebola individuálne dojednaná s tým, že svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v jej neprospech ako spotrebiteľa. Taktiež namietala, že nebola od počiatku správne poučená, dôsledkom čoho bolo uzavretie takejto dohody v jej neprospech a preto je neplatná z dôvodu porušenia jej spotrebiteľských práv. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy dáva žalovanému právo určovať výšku mesačných splátok s tým, že mu zabezpečuje dominanciu v takomto právnom vzťahu bez toho, aby bola nad ním vykonávaná kontrola pri realizácii jeho práva, čo mu umožňuje požadovať od jej zamestnávateľa sumu o 200 % vyššiu, ako jej bola na základe úverového vzťahu poskytnutá. 1. 3. Následne súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého zistil nasledujúci skutkový stav: „Účastníci konania uzavreli dňa 21. 05. 2013 dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj zmluvu o revolvingovom úvere. Žalovaný na základe takto uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere poskytol žalobkyni úverový limit vo výške 1.290 Eur s tým, že splatnosť úveru bola dojednaná v 42 mesačných splátkach k 16. dňu v mesiaci. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá v sume 69,12 Eur s tým, že žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku vo výške 2.903,04 Eur, RPMN bola za poskytnutý úver určená vo výške 65,29 % a ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá 70,02%. Poskytnutá čiastka revolvingu bola 680,14 Eur s tým, že celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť bola dojednaná vo výške 1658,88 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,02 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania bola 5,5%. Zároveň účastníci konania uzavreli dňa 21. 05. 2013 dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že žalovaný bude mať (má) voči žalobkyni ako dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že jej žalovaný poskytne na základe zmluvy o revolvingovom úvere sumu vo výške 1.290 Eur. Takáto dohoda zabezpečuje pohľadávky žalovaného voči žalobkyni ako dlžníkovi vrátane zmluvných pokút, príslušenstva, ako aj iných nákladov, ktoré vznikli žalovanému v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči žalobkyni. Zároveň z takejto dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že zamestnávateľ žalobkyne je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a to v prospech žalovaného vo výške 69,12 Eur mesačne. Účastníci konania sa tiež dohodli, že zrážky zo mzdy žalobkyne bude zamestnávateľ žalobkyne vykonávať do doby než mu žalovaný písomne oznámi, že všetky pohľadávky boli splatené. Následne žalovaný žiadosťou zo dňa 26. 09. 2013 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy a to z dôvodu, že tá bola v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru, pričom celkový dlh žalobkyne bol vo výške 2.765,30 Eur. Písomným podaním zo dňa 24. 04. 2014 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Z potvrdenia od zamestnávateľa žalobkyne - X. W. P. W.S. zo dňa 31. 03. 2015 vyplýva, že žalovaný má v mzdovej učtárni žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX.“ 1. 4. Po uvedení zákonných znení ustanovení § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 2 a § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prvoinštančný súd konštatoval: „Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je jedným z prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky s tým, že v čase uzavretia takejto dohody musí existovať pohľadávka, ktorú ma zabezpečovať s tým, že možno zabezpečiť pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Zároveň dohoda o zrážkach zo mzdy ako dvojstranný právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takýto úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať základné náležitosti a to označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.“ Následne vo vzťahu k prejednávanému sporu uviedol: „Súd po preskúmaní zmluvy o úvere ako aj uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa nakoľko zmluva o úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom nebolo v konaní preukázané a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli žalobkyni poskytnuté na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Z uvedených dôvodov tak žalobkyňa mala pri uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej zmluvnej strany, s tým, že takéto zmluvy vypĺňal zamestnanec žalovaného.“ Ďalej prvoinštančný súd uviedol. že „ ... po vykonanom dokazovaní zistil, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru, pričom žalobkyňa ako slabšia zmluvná strana v takomto právnom vzťahu nemohla jednak ovplyvniť výber inštitútu zabezpečenia takéhoto úveru, ktorý si zvolil žalovaný a nemohla ovplyvniť ani obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Okrem toho takáto forma zabezpečenia pohľadávky umožňovala žalovanému okrem

zabezpečenia svojho práva aj úhradu jeho pohľadávky s tým, že podľa názoru súdu žalovaný konal účelovo za účelom obchádzania príslušných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, ktoré vyplývajú jednak z unijného práva, ako aj právneho poriadku SR, pretože na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom. Žalovaný si tak mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či bol odôvodnený alebo nie. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu pohľadávku uplatňovanú voči žalobkyni, pričom takúto pohľadávku vymáhal v celom rozsahu s príslušnými úrokmi a poplatkami, čo vyplýva z jeho výziev adresovaných zamestnávateľovi žalobkyne. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy bola tiež formulovaná jednostranne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa (podľa článku I dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobkyni vo výške poskytnutého úveru resp. vrátane všetkých revolvingových úverov poskytnutých žalobkyni s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy vrátane príslušenstva, ako aj zmluvných pokút a nákladov, ktoré vzniknú žalovanému v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ako aj ďalšími pohľadávkami, ktoré mu vzniknú, pričom podľa článku III sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby pokiaľ žalovaný písomne neoznámi zamestnávateľovi žalobkyne, že všetky jeho pohľadávky sú splatené, a zároveň z článku V dohody vyplýva, že dlžník nemá právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak ukončiť) a ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobkyne s tým, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré robia takúto dohodu o zrážkach zo mzdy neplatnou pre rozpor zo zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.“ Okrem toho prvoinštančný súd konštatoval: „Predmetná dohoda tiež neobsahuje poučenie žalobkyne o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti ju odmietnuť tak, ako to vyžaduje § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a preto je takáto dohoda o zrážkach zo mzdy vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa a ide o spotrebiteľskú zmluvu neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože takéto zabezpečenie pohľadávky je neprípustné. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 102/2014 Z.z. účinný od 01. 05. 2014, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa nemá k § 5a ods. 1 písm. a) prechodné ustanovenia a preto je potrebné s poukazom na právny názor obsiahnutý v rozhodnutí NS SR č. k. 3MCdo 14/2014 z 21. 04. 2015 aplikovať ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 270/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“ 1. 5. Na základe uvedených skutočnosti potom prvoinštančný súd „určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore zo zákonom a obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli žalobkyni ako slabšej strane vnútené žalovaným.“ 1. 6. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodnil prvoinštančný súd tým, že „naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti takéhoto právneho úkonu spočíva v tom, že určením neplatnosti právneho úkonu sa vyrieši sporná otázka či žalovaný je oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom takejto dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie a odstránia sa tak pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Okrem toho v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu spotrebiteľského charakteru sa predpokladá u spotrebiteľa naliehavý právny záujem na takomto určení.“ 1. 7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobkyni, ktorá bola v spore v celom rozsahu úspešná priznal náhradu trov konania predstavujúcu náhradu trov právneho zastúpenia za presne špecifikované úkony právnej služby.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobkyne zamietol, a aby žalobkyni uložil povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania (ktorých výšku presne špecifikoval). 2. 2. Odvolanie po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) v spojení v § 221 ods. 1 písm. f) a h) a § 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. 2. 3. V odôvodnení odvolania namietal, že prvoinštančný súd za neprijateľnú podmienku označuje spôsob zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý bol v čase uzavretia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a aj v súčasnosti je prípustným zabezpečovacím inštitútom. Podľa vnútroštátnej úpravy a ani podľa únijného práva dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť neprijateľnou podmienkou a preto nemôže byť neplatnou. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je obchádzaním žiadnych zákonných ustanovení, ako to uvádza prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Rozsudok prvoinštančného súdu je nepreskúmateľný, pretože vychádza zo záverov o porušení zákona (jeho obchádzaním), ale právna norma, ktorá ma byť obchádzaná sa v celom rozsudku neoznačuje.

Okrem toho namietal i to, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na odkaze na § 5a ods. 1 zák. č. 250 /2007 Z.z., pričom poukázal na časovú pôsobnosť uvedeného ustanovenia.

3. 1. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje za správne a stotožňuje sa i s jeho odôvodnením a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania (ktorých výšku presne špecifikovala). 3. 2. Konštatovala, že odvolanie žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Poukázala na to, že žalovaný opätovne účelovo poukazuje na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako taká je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a z tohto dôvodu nemôže byť neprijateľnou podmienkou z hľadiska právnej ochrany spotrebiteľa, a ako inštitút nemôže byť posudzovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Žalovaný sa však vôbec nevyjadril k tomu, či bola, resp. mohla byť uvedená dohoda individuálne dohodnutá, pričom aj z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že táto dohoda individuálne dohodnutá nebola a zo svojej povahy formuláru ani nemohla byť. Ďalej uviedla, že trvá na tom, že, ak by aj bolo možné platne dojednať dohodu o zrážkach zo mzdy, podmienka individuálnosti dojednania je v takomto prípade jej základným princípom. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 5a ods. 1 zák. č. 250 /2007 Z.z. a na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.

4. Odvolanie žalovaného z bolo podané dňa 15. 04. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Občianskeho zákonníka) predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli zamestnávateľom vyplácané.

7. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Pri uzatváraní tejto dohody dlžník (spotrebiteľ) musí teda vedieť pohľadávku akého druhu a v akej výške táto dohoda zabezpečuje.

8. Uvedené náležitosti predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou (dlžníkom) a žalovaným (veriteľom) dňa 21. 05. 2013 (č.l. 9 spisu) neobsahovala. V článkoch I. predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy je uvedené: ,,Spoločnosť bude mať (má) voči Dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť poskytne Dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“) čiastku vo výške 1.290 Eur. V zmysle Zmluvy/dodatku k Zmluve má Dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu (ov) (ďalej len ,,Revolving (y)“). Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi zabezpečované touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých Dlžníkovi, príslušenstvom úveru (Revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/ vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len ,,Pohľadávky“).“

9. 1. Odvolací súd konštatuje, že suma 1.290,- Eur v článku I. predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená jedine v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, a teda opisuje len možný spôsob jej vzniku. 9. 2. I vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v citovanom článku I. predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy (úvery vrátane prípadných všetkých revolvingov, príslušenstvo úveru, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je bez uvedenia ich špecifikácie (výšky).

10. Z článku II. predmetnej dohody o zrážkach vyplýva: ,,Strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu Pohľadávok Spoločnosti uvedených v čl. I tejto Dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako zo mzdou (ďalej len ,,zrážky zo mzdy“), ktorú Dlžník preberá od svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu). Na základe tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne Dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX vo výške 69,12 Eur mesačne. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonávaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.“

11. Z uvedeného článku predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva odkaz na článok I., v ktorom mala byť špecifikovaná zabezpečovaná pohľadávka. Odvolací súd konštatuje, že (ako bolo uvedené vyššie) článok I. neobsahuje náležitú špecifikáciu pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy.

12. Ako už bolo uvedené, v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná. Dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahujú konkrétnu výšku zabezpečovanej pohľadávky, pričom dojednanie o výške splátok je neurčité (ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonávaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku). Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené dojednanie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie žalovaného v pozícii veriteľa, v prospech ktorého mali byť vykonávané zrážky zo mzdy žalobkyne a to aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky, čím došlo k obchádzaniu náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy ohľadne výšky mesačných zrážok zo mzdy.

13. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorej nie je uvedená výška zabezpečovanej pohľadávky, si žalovaný výšku svojho nároku môže určiť sám, bez možnosti jej revidovania. Ako vyplýva z obsahu spisu, k takémuto postupu došlo aj v posudzovanej veci, keď žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne (X. W. P. v W.S.) prípisom zo dňa 20. 04. 2014 (č.l. 6 spisu) o realizáciu zrážok zo mzdy žalobkyne ohľadom istiny vo výške 2.227,84 Eur, pričom v presne špecifikovaných mesiacoch majú byť realizované mesačné zrážky vo vyšších sumách, ako bolo v predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy dohodnuté.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 21. 05. 2013 je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože jej obsah je neurčitý.

15. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

16. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .